Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-203-2016.pdf
PDF · 150.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/203/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v spore žalobcov v rade: 1/ Š. V., nar. X.XX.XXXX, bytom V., E. Č.. XXX/XX, 2/ G. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V., E.E. XXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom, IČO: 43 870 058, so sídlom Námestie SNP 17, Rajec, proti žalovanému: S.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., U. XXX/XX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., IČO: 36 866 849, so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd v y l u č u j e stavbu - rodinný dom s.č. XXX postavený na parcele č. XXX a pozemok CKN parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2, oboje zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V., Q. V., okres Ž. z exekúcie predajom nehnuteľnosti vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Luciou Ďuricovou, Exekútorský úrad Čadca pod sp. zn. EX 111/2014 v prospech odporcu.
II. Žalobcovia v rade 1,2 m a j ú voči žalovanému p r á v o na náhradu trov konania 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobným návrhom došlým súdu dňa 16.6.2016 sa žalobcovia v rade 1/, 2/ voči žalovanému domáhali vylúčenia veci a to stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXX a pozemok CKN parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2, oboje zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. V., Q. V., Q. Ž. z exekúcie predajom nehnuteľnosti vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Luciou Ďuricovou, Exekútorsky úrad Čadca pod sp.zn. EX 111/2014 v prospech odporcu. Zároveň sa domáhali aj náhrady trov konania.
2. V žalobnom návrhu tvrdili skutočnosti, že ako dlžníci dňa 22.9.2010 uzatvorili zmluvu o pôžičke s Z. H., bytom K. XXXX, Č. ako veriteľom, na základe čoho im tento poskytol v hotovosti peňažnú pôžičku vo výške 14.500,-€. Za účelom zabezpečenia záväzku z pôžičky došlo dňa 22.9.2010 k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode práv, pričom previedli svoje vlastnícke právo na veriteľa k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Hoci Z. H. poskytnutú pôžičku vrátili, doposiaľ nebolo ich vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísané v katastri nehnuteľnosti a to z dôvodu, že pán H. v čase vrátenia pôžičky trpel vážnou chorobou. Mal nádor na mozgu, ktorý mu znemožňoval videnie a teda pán H. nemohol čítať, písať, či podpisovať akékoľvek listiny (napríklad vydať potvrdenie o splnení dlhu). Súdna exekútorka na základe poverenia súdu pod sp.zn. EX 111/2014 vykonáva exekúciu v prospech žalovaného ako oprávneného proti Z. H. ako povinnému. Exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 6Er/491/2014. Súdna exekútorka vykonala dňa 21.3.2016 dražbu vyššie uvedených nehnuteľností patriacich do BSM žalobcov, pričom udelila príklep S.. L. Ž.. Nehnuteľnosti boli vydražené za sumu 22.000,-€ a súd doposiaľ nerozhodol o schválení príklepu. V exekúcii sa môžu postihnúť len veci, ktoré patria povinnej osobe. Povinný Z. H. nebola v čase dražby nehnuteľností ich vlastníkom, ale tieto patrili žalobcom a preto sa domáhajú ochrany svojho práva, ktoré vylučuje, aby ich majetok bol použitý k nútenému výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní, nakoľko preukázali, že sú nositeľmi vlastníckeho práva k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, navrhujú, aby bolo ich žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovené.
3. Na preukázanie nimi tvrdených skutočností ako dôkaz označili zmluvu o zabezpečovacom prevode práv, čestné vyhlásenie a zápisnicu o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností. Zároveň navrhli vykonať výsluch svedka Z. H..
4. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práv č.l. 23, 24 vyplýva, že prevodcami v rade 1/, 2/ sú žalobcovia v rade 1/, 2/ a nadobúdateľom (veriteľom) je Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., K. XXXX. Zmluva o zabezpečovacom prevode práv podľa § 553 Obč. zák. bola uzatvorená dňa 22.9.2010. V článku I tejto zmluvy sa uvádza, že prevodcovia a nadobúdateľ dňa 22.9.2010 uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej nadobúdateľ poskytne prevodcom do 10 dní od prevodu práva v hotovosti dohodnutých 14.500,-€. Prevodcovia v zmluve o pôžičke sa zaviazali zaplatiť za túto pôžičku do 22.9.2011 celkovo 14.500,-€. V článku II uvedenej zmluvy na zabezpečenie splnenia záväzku prevodcov pod čl. I tejto zmluvy prevádzajú prevodcovia na nadobúdateľa svoje vlastnícke práva a povinností k rodinnému domu č. XXX na parcele KN č. XXX k parcele KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2, zapísané na LV č. XXXX v k.ú. V.. Prevodcovia a nadobúdateľ sa dohodli, že v čase prevádzaného práva trhová cena týchto nehnuteľností bola 30.000,-€. Taktiež si dohodli, že v prípade ak prevodcovia svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke nesplnia nadobúdateľovi v lehote do 22.9.2011 a tiež pri splátkach platieb za elektrinu, komunálny odpad, vodné stočné a dane z nehnuteľností celkový dlh presiahne sumu 450,-€ a tieto dlhy nie sú prevodcami zaplatené ani v termíne uvedenom v upomienke. Je nadobúdateľ oprávnený voľne nakladať s predmetom tejto zmluvy v deň nasledujúci po splatnosti a nie je už povinný umožniť prevodcovi výkon jeho vlastníckych práv k predmetu nehnuteľností. V článku V si zmluvné strany dohodli, že po splatení úveru sa prevodcovia zaväzujú prevziať naspäť od nadobúdateľa dočasne prevedené nehnuteľností v lehote najneskoršie do 19.10.2011.
5. Z čestného vyhlásenia č.l. 25 podpísaného Z. H. vyplýva, že žalobcovia v rade 1/, 2/ mu vrátili najneskôr v roku 2012 celú pôžičku, ktorú im poskytol dňa 22.9.2010.
6. Zo zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľnosti č. EX 111/2014 č.l. 26, 27 vyplýva, že súdna exekútorka udelila príklep k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania v prospech vydražiteľa S.. L. Ž..
7. Žalovaný sa k žalobnému návrhu písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 7.9.2016 č.l. 35. Vo svojom vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalobcov v rade 1/, 2/ že pánovi Z. H. poskytnutú pôžičku vrátili, avšak doposiaľ nebolo ich vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísané v katastri nehnuteľnosti a to z dôvodu, že pán Kula v čase vrátenia pôžičky trpel vážnou chorobou. Mal nádor na mozgu, ktorý mu znemožňoval videnie, teda nemohol čítať, písať, či podpísať akékoľvek listiny. Zároveň tvrdia, že pán Kula nebol v čase dražby nehnuteľnosti ich vlastníkom, ale tieto patrili žalobcom s týmito tvrdeniami nesúhlasia, že nakoľko žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by k vráteniu pôžičky reálne došlo. Nakoľko predmetom pôžičky bola suma 14.500,-€ je viac než isté, že by si zmluvné strany ako fyzické osoby pamätali aspoň približný dátum, kedy k vráteniu finančných prostriedkov došlo. O čom by s prihliadnutím na výšku požičanej sumy vyhotovili záznam. Pokiaľ žalobcovia v rade 1/, 2/ udávajú, že pán H. mal v čase vrátenia pôžičky vážne zdravotné problémy vychádzajú z čestného prehlásenia Z. H. datovanému k 13.6.2016. Predpokladajú, že k vráteniu pôžičky došlo najneskôr v roku 2012. Majú za to, že každý priemerne zmýšľajúci človek by si po spätnom prevode žiadal aspoň minimálne potvrdenie o tom, že pôžička bola vrátená a že došlo k spätnému prevodu. K čestnému vyhláseniu pána H. o splatení pôžičky došlo však až dňa 13.6.2016 zjavne pre účely konania o vylúčenie veci z exekúcie, nakoľko žaloba podaná žalobcami je datovaná k 15.6.2016. Je viac ako zrejmé, že žalobcovia mali dostatok času najneskôr od roku 2012 do roku 2016 na zosúladenie stavu evidovaného v katastri nehnuteľnosti so stavom nimi tvrdeným. Poukázali na to, že náš právny poriadok pripúšťa viaceré možností ako môže dôjsť k vykonaniu právneho úkonu i osoby s tak vážnymi zdravotnými problémami ako pán H. v minulosti mal. Podľa názoru žalovaného však takýto postup nebol ani potrebný, nakoľko pán H. bol schopný bez akýchkoľvek problémov realizovať právne úkony nielen v roku 2010, ale i v roku 2011, 2012 či 2013. Poukázali na to, že podpis na čestnom prehlásení zo dňa 13.6.2016 sa nezhoduje s podpisom Z. H. na zmluve o zabezpečovacom prevode práv zo dňa 22.9.2010.
8. Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložili zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalovaným a pánom H. zo dňa 26.3.2010 spolu s jej dodatkami a to dodatkom č. 4 zo dňa 26.9.2011, na ktorom je okrem iného pripísané prehlásenie, že mu dňa 29.4.2012 pán Kula vrátil istú finančnú čiastku. Predmetný dodatok č. 4 i prehlásenie na dodatku č. 4 bolo podpísané pánom H. bez akýchkoľvek náznakov, že by pán H. mal v tom čase nejaké fyzické či psychické problémy takého charakteru, ktoré by mu znemožňovali vykonať akýkoľvek právny úkon. To isté sa vzťahuje i na dodatok č. 3 datovaný k 10.5.2011 a dodatok č. 5 datovaný k 27.2.2013. Preto má za to, že žalobcovia mohli kedykoľvek zosúladiť stav evidovaný katastrom a nimi tvrdený stav. Majú za to, že žalobcov za vlastníkov nehnuteľností uvedených v žalobe jednoznačne nemožno považovať. Je zjavné, že ich vlastníkom je pán Kula. Z tohto dôvodu navrhli, aby súd žalobe o vylúčenie veci z exekúcie nevyhovel a žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
9. Z listinného dôkazu a to zmluvy o pôžičke č.l. 37 zo dňa 26.3.2010 uzatvorenej medzi žalovaným a dlžníkom Z. H. vyplýva, že veriteľom je S.. K. S., t.j. žalovaný a Z. H. je dlžníkom. Z dodatku zmluvy o pôžičke č.l. 38 až 42 vyplýva, že žalovaný ako veriteľ s Z. H. ako dlžníkom uzatvorili zmluvu o pôžičke. Uvedený dodatok č.l. 38 je zo dňa 29.6.2010 podpísaný S.. K. S. ako veriteľom a Z. H. ako dlžníkom. Rovnako dodatok č. 2 k zmluve o pôžičke č.l. 39 je uzatvorený dňa 14.9.2010, podpísaný S.. K. S. ako veriteľom, Z. H. ako dlžníkom. Ďalej z dodatku č. 3 k zmluve o pôžičke č.l. 40 vyplýva, že je uzatvorený dňa 10.5.2011 medzi veriteľom je S.. K. S. a dlžníkom Jozef Kula. Uvedený dodatok je týmito osobami aj podpísaný. Z dodatku č. 4 zo dňa 26.9.2011 uzatvoreného medzi žalovaným S.. K. S. a dlžníkom Z. H. vyplýva, že táto je podpísaná S.. K. S. ako veriteľom a Z. H. ako dlžníkom. Rovnako aj z dodatku č. 5 k zmluve o pôžičke č.l. 42 zo dňa 27.2.2013 uzatvoreného medzi veriteľom S.. K. S. M. Z. H. ako dlžníkom vyplýva, že tento dodatok bol zmluvnými stranami podpísaný vlastnoručne dňa 27.2.2013.
10. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka Z.. X. Ď., N. D. a taktiež navrhol aj vykonať výsluch svedka Z. H.. Uznesením č.k. 16C/203/2016 zo dňa 7.9.2016 súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaných. Uviedol ďalšie skutočnosti. Označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nakoľko na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Uvedené uznesenie právny zástupca žalobcov v rade 1/, 2/ prevzal dňa 30.9.2016.
11. Dňa 19.10.2016 č.l. 45, 46 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu zaslali súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Zotrvali na skutočnostiach tvrdených v žalobnom návrhu, že pán H. nemohol vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav vykonávať žiadne právne úkony. Naopak potreboval pomoc aj pri vykonávaní úplne bežných každodenných činností. Na preukázanie svojich tvrdení navrhli výsluch Z. H. ako svedka. Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložili výpisy zo zdravotnej dokumentácie Z. H., ktoré preukazujú jeho zdravotný stav v roku 2012. Žalobcovia ďalej uviedli, že poznajú Z. H. dlhšiu dobu, preto mu dôverovali, že im v prípade potreby kedykoľvek vydá potvrdenie o splatnosti dlhu a ako právni laici nepredpokladali, že v prípade nevykonania čo najskoršieho spätného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti môže dôjsť v budúcnosti k nejakým komplikáciám. Predložili súdu listinný dôkaz a to hospitalizačnú správu Z. H. č.l. 48, prepúšťaciu správu č.l. 49, neurologické vyšetrenie č.l. 50, očné vyšetrenie č.l. 51, 52.
12. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov v rade 1/, 2/ písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 31.10.2016 č.l. 54, 55. Vo svojom vyjadrení uviedol, že majú za to, že čestné prehlásenie pána H. zo dňa 13.6.2016 bolo vyhotovené za účelom zachránenia nehnuteľnosti pred jej vydražením a následným uspokojením oprávneného v rámci exekučného konania. Dali do pozornosti súdu chronický sled udalostí, nakoľko k udeleniu príklepu pri dražbe nehnuteľnosti došlo dňa 21.3.2016. Následne dňa 13.6.2016 bolo vyhotovené čestné vyhlásenie pána H. a dňa 15.6.2016 bola spísaná žaloba o vylúčenie veci z exekúcie. Žalovaný ďalej poukázal na to, že celému exekučnému konaniu vo veci EX 111/2016 predchádzalo základné konanie. V tomto základnom konaní sa domáhal od pána H. zaplateniu dlhu na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2010 spolu s dodatkami 1 až 5. Okresný súd Čadca vydal platobný rozkaz 11Ro/8/2014 zo dňa 22.5.2014, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným, nakoľko voči nemu pán H. nepodal odpor a teda poukázali na to, že zo zdravotnej dokumentácie predloženej žalobcami nijakým spôsobom nevyplývalo, že by v inkriminovanom čase pán H. nebol schopný realizovať písomné prejavy vôle. Žalobcovia vo svojom vyjadrení uvádzajú, že pána H. poznajú dlhšiu dobu, preto mu dôverovali. Sami žalobcovia teda nepopierajú existujúci vzťah medzi nimi a pánom H. žalovaný na dôvere. Ich vzájomná dôvera sa zjavne prejavila i v tomto konaní, keď pán H. potvrdil žalobcom údajné splatenie ich dlhu niekedy v čase najneskôr v roku 2012 len za účelom vykonania obštrukcii pri dražbe v exekučnom konaní.
13. Z listinného dôkazu výpisu z LV č. XXXX č.l. 62 spisu mal súd preukázané, že ako vlastník nehnuteľnosti parcely č. XXX o výmere 445 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby súp. č. XXX na parcele XXX v okrese Ž., obec V. je vlastníkom týchto nehnuteľností Z. H., bytom K. XXXX, Č..
14. Na pojednávaní dňa 17.2.2017 č.l. 63 až 70 právny zástupca žalobcov v rade 1/, 2/ zotrval na žalobnom návrhu a skutkových tvrdeniach v ňom uvedených.
15. Na tomto pojednávaní súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka Z. H. a svedkyne Z.. X. Ď.. Svedok Z. H. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcom v rade 1/, 2/ požičal sumu 8.000,-€. Ďalej uviedol, že najskôr podpísali na Matrike v V. so žalobcami v rade 1/, 2/ zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, až následne po podpísaní tohto právneho úkonu dal žalobcom v rade 1/, 2/ finančné prostriedky. Zmluvu o pôžičke uzatváral so žalobcami v rade 1/, 2/ ústne. Svedok ďalej uviedol, že žalobcovia v rade 1/, 2/ mu pôžičku v celom rozsahu vrátili a to po druhej operácii. Mal dve operácie. Prvú mal 24.9.2012 a druhú 9.1.2013. Finančné prostriedky mu splácali postupne. Svedok uviedol, že po prvej operácii v 9/2012 mu robili biopsiu. Následne v januári roku 2013 prebehla ďalšia operácia. Odvtedy má vážne zdravotné problémy. Prakticky skoro 4 roky len ležal a pridružili sa mu ešte iné zdravotné problémy. Svedok ďalej uviedol, že medzi ním a žalobcom v rade 1/ je dôvera, nakoľko žalobca mu zachránil život. Keď mal zdravotné problémy tak ho vozil po lekárskych vyšetreniach. Svedok uvádzal, že žalobcovia mu vracali finančné prostriedky postupne v splátkach po 150,-€ až 200,-€ aj viac a to takým spôsobom, že žalobca Š. V. za ním prišiel domov. Nevie v akých intervaloch za ním chodil, pretože to nesledoval. Vždy si zaznačil cieľovú sumu. Túto sumu zapísal aj pán V.. Bol tam vždy aj niekto z rodiny, tak ten to zapisoval. Keďže žije v spoločnej domácnosti s mamou aj bratom, tak pritom keď za ním pán V. prišiel tak boli aj oni. Jeho matka videla ako mu pán V. vracal finančné prostriedky. Svedok ďalej uviedol, že nevie povedať, kde sa doklad o splátkach nachádza. Vždy keď mu pán V. vracal peniaze tak sa to vždycky prepočítalo koľko vrátil a koľko má ešte vrátiť. Prepočítaval to niekto z rodiny. Napriek tomu, že žalobcovia v rade 1/, 2/ mu všetky finančné prostriedky vrátili nedošlo k spätnému prevodu práva k sporným nehnuteľnostiam žalobcov v rade 1/, 2/ preto, lebo podľa zdravotného stavu, ktorý mal, mal iné problémy a to životné. Svedok ďalej uviedol, že on žiadne zmluvy od operácie neuzatváral. Poštu preberá, lebo chodí k nemu domov. Ďalej uviedol, že už od mája roku 2012 bohviečo nevidel. Už nebol schopný čítať. Má však vedomie o tom, že sa voči jeho osobe vedie exekučné konanie a že podpisoval súdnej exekútorke nejaké dokumenty. Dokumenty podpisoval na exekútorskom úrade. Vždy ho tam niekto doviezol. Súdna exekútorka mu ukázala, kde to má podpísať a on to podpísal. Svedok potvrdil, že si požičiaval peniaze od žalovaného. Finančné prostriedky, ktoré si požičal od žalovaného požičal následne žalobcom v rade 1/, 2/. Peniaze si požičiaval od žalovaného s tým úmyslom, že ich požičia ďalej a že zarobí nejaké finančné prostriedky na úrokoch. Žalobcovia v rade 1/, 2/ sa na neho nakontaktovali tak, že sa niekde dozvedeli, že on požičiava peniaze. Žalobcom v rade 1/, 2/ požičal sumu 8.000,-€. Na liste o zabezpečovacom prevode práva je uvedené, že majú zaplatiť 14.500,-€ najneskôr do 22.9.2011, avšak zaplatili mu len 8.000,-€. Celú sumu mu nezaplatili. Nechal to tak, lebo nevedel, či bude žiť, ako bude žiť. K splateniu celého dlhu nedošlo, lebo im to odpustil. Rozdiel medzi sumou 14.500,-€ a 8.000,- € bol úrok, čo mu mali žalobcovia v rade 1/, 2/ zaplatiť. Celý dlh žalobcov v rade 1/, 2/ považuje za vyplatený, lebo mu istinu zaplatili.
16. Svedkyňa Z.. X. Ď., N. D. vo svojej výpovedi uviedla, že pána Z. H. pozná z exekučného konania, ktoré sa začalo v roku 2014 na základe návrhu žalovaného na vykonanie exekúcie. Vykonala lustráciu ohľadom zistenia majetku povinného Z. H.. Zistila, že tento figuruje ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. Upovedomila Z. H., že pristúpi k realizácii predaja uvedených nehnuteľností, pričom bol pre ňu smerodajný údaj zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Svedok Z. H. súhlasil s predajom nehnuteľností. Dokonca dali vypracovať aj znalecký posudok na odhadnutie ceny spornej nehnuteľnosti. Znalec ohodnotil túto nehnuteľnosť na sumu okolo 22.000,-€. S touto cenou pán Z. H. nesúhlasil. Hovoril, že on si zoženie iného znalca a pokúsi sa nehnuteľnosť predať drahšie. Z. H. chcel uvedené nehnuteľnosti predať cez realitnú kanceláriu. Na základe podnetu pána Z. H. ju aj oslovili nejaké realitné kancelárie zo Žiliny. K týmto úkonom dochádzalo okolo roku 2014 alebo okolo roku 2015. Z. H. nespochybňoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX. Naopak robil úkony smerujúce k tomu, aby zabezpečil realitnú kanceláriu, ktorá sporné nehnuteľnosti predá vo vyššej sume ako bolo určené v znaleckom posudku. Oslovili ju dve realitné kancelárie. V priebehu exekučného konania pravidelne prichádzala do styku s pánom Z. H.. Na adrese K. sa Z. H. málokedy zdržiaval, preto sa s ním dohodla, že si bude chodiť preberať písomnosti súvisiace s exekučným konaním priamo na exekútorsky úrad. Na exekútorsky úrad chodil pán H. niekedy s asistentkou, niekedy ho doviedla nejaká osoba a niekedy prišiel sám. Keď niečo podpisoval vždy mu vysvetlila čo podpisuje, aký dokument podpisuje a on to vždy podpísal sám. Nikdy nehovoril, že žiada, aby bola pritom prítomná aj nejaká ďalšia osoba. Svedok nehovoril, že nevidí. Bolo však na ňom vidno, že má určité problémy s orientáciou. Z. H. nikdy pred ňou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nespochybňoval. Hovoril jej, že nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania na základe zmluvy o pôžičke. Svedkyňa ďalej uviedla, že táto pôžička určite vrátená nebola, lebo sám Jozef Kula chcel, aby mu svedok Š. V. pôžičku vrátil a následne, že z toho bude exekúcia vyplatená. Dokonca jej pán H. poskytol telefónne číslo na pána V. a pánovi V. ohľadom tejto skutočnosti aj telefonovali, aby pán V. uviedol, kedy je schopný peniaze Z. H. vrátiť. To bolo ešte v dobe, keď dávali oceňovať nehnuteľnosť. Pán V. bol prítomný aj pritom, keď bol znalec robiť ohliadku. Bol tam prítomný preto, lebo v tejto nehnuteľnosti mal stále nejakú prevádzku. Svedkyňa ďalej uviedla, že spoločne s pánom Z. H. telefonovali pánovi Š. V.. Žiadali pána V., aby Z. H. podlžnosť vrátil s tým, že pokiaľ nebude dlh Z. H. uhradený oprávnenému, že dôjde k predaju nehnuteľnosti. Svedkyňa ďalej uviedla, že po 12.7.2016 jej svedok Z. H. v hotovosti ako exekútorke zaplatil sumu 9.965,20 € ako istinu a sumu 2.468,-€ ako príslušenstvo. Odovzdávanie uvedených súm prebiehalo na jej úrade. Túto sumu prišiel vyplatiť na exekútorsky úrad pán, ktorý od pána Z. H. uvedené nehnuteľnosti kupoval. Okrem nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania boli do exekučného konania zahrnuté aj parcely vo N. a to CKN XXXX, CKN XXXX, obidve v k.ú. obce N., vlastníkom ktorých bol Z. H.. Žalovaný uviedol, že v mesiaci september roku 2010 robil pánovi Z. H. bezplatné právne poradenstvo a keď Z. H. tvrdí, že finančné prostriedky žalobcom v rade 1/, 2/ požičal na základe ústnej zmluvy nie je to pravda, pretože vyhotovovali písomnú zmluvu a následne pre pána Z. H. vypracoval aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti. Svedok ďalej uviedol, že v januári a februári roku 2013 svedok Z. H. býval po operácii v byte na S. W. I. Č. a tým sa vyvracia jeho tvrdenia, že býval u svojich rodičov na K. a tam preberal platby od pána V. za prítomnosti svojej rodiny.
17. Právny zástupca žalobcov v rade 1/, 2/ navrhol vo veci vykonať dokazovanie výsluchom svedkov a to matky a brata svedka Z. H.. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla vypočuť ako ďalších svedkov S.. V. Ď. a F.. S. S., súdneho znalca.
18. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 21.4.2017 výsluchom svedka S.. V. Ď.. Svedok uviedol, že s osobou pod menom Z. H. sa stretol zhruba pred 2 rokmi, keď spolu hovorili o sprostredkovaní predaja rodinného domu v V.. Má svojich tiperov, ktorí mu oznámia, že je nejaká nehnuteľnosť na predaj. Zo strany jeho tipera mu bola táto skutočnosť oznámená, preto sa nakontaktoval na pána Z. H.. Na Z. H. sa kontaktoval z toho dôvodu, že tento na liste vlastníctva figuroval ako výlučný vlastník uvedenej nehnuteľnosti. Toto sa dielo zhruba v mesiaci 2/2015. S Z. H. sa stretol vo svojej kancelárii, kde sa dohodli na exclusivnom predaji uvedenej nehnuteľnosti. Z. H. vystupoval ako vlastník. Svoje vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti nespochybňoval. Nehovoril ani netvrdil, že by vlastníkom nebol, alebo že by bol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti niekto iný. Uvedenú nehnuteľnosť však ich realitná kancelária nepredala, nakoľko cena, ktorú požadoval pán Kula nebola akceptovaná zo strany potenciálnych záujemcov, preto k exclusivnemu predaju nedošlo. Svedok ďalej uviedol, že keď sa nakontaktovali na pána H. tento im povedal, že uvedenú nehnuteľnosť chce predať, nakoľko má nejaké dlhy a výťažok z predaja chce použiť na vyplatenie exekúcie. Svedok Z. H. prišiel do jeho realitnej kancelárie sám. Sídlo realitnej kancelárie má v Žiline. Na Z. H. bolo badať, že má nejaké zdravotné problémy. Tento sa mu aj ospravedlňoval, že má nejaké zdravotné problémy. Pán Jozef Kula so sebou nemal slepeckého psa. Čo sa týka slepeckej palice to nevie. Keď pán Jozef Kula podpisoval zmluvu o exclusivnom predaji nehnuteľnosti nemusel mu ukazovať rukou, kde má zmluvu podpísať. Teda nemusel Z. H. navádzať, kde má zmluvu podpísať. Maximálne mu ukázal miesto, kde má zmluvu podpísať. On dal Z. H. zmluvu. Z. H. si ju pozrel a následne túto zmluvu podpísal.
19. Čo sa týka výsluchu svedka F.. S. S.. Výsluch tohto svedka súd nerealizoval, nakoľko na jeho strane bola skutočnosť, ktorá mu bránila vo veci vypovedať. Podľa § 13 Zákona č. 382/2014 Z.z. bol viazaný k mlčanlivosti a zadávateľ súdna exekútorka Z.. X. Ď., ktorú požiadal o zbavenie mlčanlivosti žiadosťou zo dňa 24.2.2017 na jeho žiadosť nereagovala, teda mlčanlivosti nebol zbavený, preto nebolo možné ani výsluch uvedeného svedka vykonať. Výsluch svedkov navrhnutých žalobcov a to matky a brata svedka Z. H. súd nevykonal, nakoľko ich účasť na pojednávaní právny zástupca žalobcov v rade 1/, 2/ nezabezpečil a ani neoznámil súdu adresy a mená týchto svedkov.
20. V záverečnom slove právny zástupca žalobcov v rade 1/, 2/ uviedol, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná a z tohto dôvodu sa ani nemohla konať exekúcia nehnuteľností, ktorá mala byť predmetom uvedenej zabezpečovacej zmluvy. Taktiež je neplatná táto zmluva aj vo výške úroku, nakoľko svedok H. nepožičal žalobcom v rade 1/, 2/ sumu 14.500,-€, ale im požičal len sumu 8.000,-€. Poukázal na to, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je celá neplatná a neobsahuje ani zákonom stanovené náležitosti uvedené v § 553 a) ods.2 Obč.zák. Chýba v nej spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Nie je dohodnuté ani najvyššie podanie. Má za to, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nemali by ani exekúcii podliehať, pretože slúžila len k zabezpečovaciemu prevodu práva. Právo osoby, ktorá takýto záväzok nadobudne je len dočasne. Exekútorka mala urobiť exekúciu len na pohľadávku, ktorú mal svedok Kula voči žalobcom v rade 1/, 2/, nie na nehnuteľnosť. Z toho dôvodu žiadajú, aby bol žalobný návrh zamietnutý a zároveň si uplatnili náhradu trov konania. Právny zástupca ďalej uviedol, že keďže najskôr došlo k podpísaniu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a až následne bola uzatvorená ústna zmluva o pôžičke. V čase, keď bola uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode práva záväzok ešte neexistoval a z toho dôvodu je aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva neplatná.
21. Právny zástupca žalovaného uviedolv záverečnej reči uviedol, že v čase vyhlásenia dražby žalobcovia v rade 1/, 2/ neboli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je platná, čo vyplýva aj z LV, kde svedok Z. H. figuruje ako vlastník sporných nehnuteľností. Žalobcovia v rade 1/, 2/ v žalobnom návrhu a ani počas celého konania nespochybňovali zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Dokazovanie bolo vykonané len na skutočností tvrdené v žalobe a preto by súd na vyslovenú absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nemal prihliadať, nakoľko toto tvrdenie nebolo prednesené včas. Nakoľko žalobcovia v rade 1/, 2/ svedkovi H. celý dlh nevrátili, nevznikol ani reálny dôvod na vrátenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Svedok Z. H. pred exekútorkou a taktiež aj pred svedkom S.. N. Ď. vystupoval ako vlastník nehnuteľností a nie je dôvod pre spochybnenie vlastníckeho práva pána H. k uvedenej nehnuteľnosti.
22. Podľa § 149 CSP
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
23. Podľa § 150 CSP
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
24. Podľa § 151 ods. 1 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
25. Podľa § 152 CSP
Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
26. Podľa § 153 CSP
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
27. Podľa § 154 OZ
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
28. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú (alebo môžu byť ) neúčinné. Na neúčinný procesný úkon súd neprihliadne. Zásadou koncentrácie konania sa zvyšujú nároky na procesnú zodpovednosť strán sporu za vedenie sporu. Strany sporu sú povinné konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas, inak hrozí, že ich procesné úkony budú v zmysle ustanovení o koncentrácii neúčinné.
29. Hmotnoprávne námietky (§ 149 a 152) sú zvyčajne založené na určitých skutkových tvrdeniach. Nie je však vylúčené, že hmotnoprávna námietka nie je založená na nových skutkových tvrdeniach, a teda vyhodnotenie , či je dôvodná , vyplývajú už z právneho posúdenia veci bez toho, aby sa od súdu vyžadoval ďalší procesný úkon pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Aj v takomto prípade sa však na hmotnoprávnu námietku vzťahujú ustanovenia o koncentrácii konania a neúplnej apelácii.
30. V danom prípade právny zástupca žalobcov 1,2 v ,, záverečnej reči ,, na pojednávaní dňa 21.4.2017 vzniesol v rámci procesného útoku hmotnoprávnu námietku, ktorá spočívala v tom, že okrem v žalobnom návrhu uvedených skutočností, je žalobný návrh dôvodný aj z toho dôvodu, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorej mala osoba povinná v exekučnom konaní nadobudnúť nehnuteľnosti , ktoré sú predmetom tohto konania je absolútne neplatná. Ak je zmluva neplatná, táto osoba nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam a nakoľko nie je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, nemôže byť ani na uvedené nehnuteľnosti začaté exekučné konanie predajom nehnuteľnosti.
31. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú v sporovom konaní naplnením prejednacej zásady, podľa ktorej je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Práva kvalifikácia skutkových okolnosti tvrdených účastníkom pred súdom je však vždy vecou súdu. Platí tiež, že vzhľadom na prejednaciu zásadu, prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti /nedostatku formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod./ dozvie procesne korektným spôsobom. Znemená to, že ak konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ak ani v konaní nevyjde najavo , nie je dôvod preto, aby súd po takejto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahrádzal tak v sporom konaní zákonom predpokladanú aktivitu účastníkov . (vid. uznes. NS SR sp. zn. 1 M Cdo 12/2010).
32. Z ustanovenia § 153 ods. 2 CSP vyplýva, že
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd má možnosť, nie povinnosť neprihliadať na prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku ak neboli uplatnené včas . Na oneskorené predloženie týchto prostriedkov súd prihliada najmä vtedy, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Vyslovená hmotnoprávna námietka právneho zástupcu žalobcov 1, 2 v záverečnej reči na pojednávaní týkajúca sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu(Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) nemala za následok, že by bolo potrebné nariaďovať ďalšie pojednávanie , prípadne že by bolo potrebné vykonanie ďalších úkonov súdu a bola vyslovená predtým, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené . Nakoľko konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu (Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) bol v tomto konaní žalobcami 1,2 tvrdený bolo povinnosťou súdu( ex offo) na tvrdenú neplatnosť tohto právneho úkonu prihliadať.
33. Podľa § 134 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. (Exekučný zákon)
Exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len "upovedomenie o začatí exekúcie") súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
34. Podľa § 70 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv a iných práv
Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 35. Podľa § 7 písm. c) zák.č. 162/1995 Z.z.
Kataster obsahuje tieto údaje: c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.
36. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne, a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
37. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 38. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov , je neplatný.
39. Vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v ustanovení § 40a OZ, ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje verejný záujem, pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter chránených záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je pritom charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege). Pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada s úradnej povinnosti (ex offo). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa bez akéhokoľvek časového obmedzenia môže dovolať každý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať aj ten, kto ju spôsobil.
40. Predmetom tohto konania je vylúčenie nehnuteľných vecí z exekúcie. Podľa § 134 ods. 2 EP k tomu, aby bolo možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti možno pristúpiť len vtedy, ak : a) oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti súhlasí , b) ak sa preukáže, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
41. Z listinného dôkazu a to z výpisu z LV č. XXXX (č.l. 62) mal súd preukázané, že ako výlučný vlastník nehnuteľnosti p.č. XXX o výmere 445m2, a domu súpisne číslo XXX na parcele č. XXX v katastrálnom území V., Q. Ž. je Z. H., ktorý uvedené nehnuteľnosti nadobudol Zmluvou o zabezpečovacom prevode práv zo dňa 29.10.2010, č. V 773/10-562/10., ktoré údaje podľa § 70 ods. 2 zák.č. 162/1995 Z.z. sú hodnoverné do doby, kým sa nepreukáže opak.
42. Opak , ktorý má preukázať , že Z. H. nie je vlastníkom uvedených nehnuteľností, sú skutkové tvrdenia žalobcov v rade 1,2 uvádzané v žalobnom návrhu a v záverečnej reči na pojednávaní dňa 21.4.2017 , ktorými je súd viazaný a to, že :
- Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatná pre nedodržanie náležitosti uvedených v § 553a OZ.
- Žalobcovia v rade 1, 2 finančné prostriedky , ktoré nadobudli od Z. H. na základe zmluvy o pôžičke dňa 22.9.2010 a ktorá pôžička bola zabezpečená Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva Z. H. vrátili,
- K spätnému prevodu práva z Z. H. na žalobcov 1,2 nedošlo zo zdravotných dôvodov na strane Z. H., ktorý v čase vrátenia peňazí trpel vážnou chorobou (nádor na mozgu) ktorý mu znemožňoval videnie - nemohol čítať, písať, či podpisovať akékoľvek listiny, či vydať potvrdenie o splnení dlhu. 43. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu námietku žalobcov ohľadom absolútnej neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva súd prejudiciálne skúmal jej platnosť.
44. Podľa § 553 ods. 1,2,3 OZ
(1) Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).
(2) Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri. (3) Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
45. Podľa § 553a ods. 1, 2 OZ
(1) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.
(2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.
46. Podľa § 553c ods. 1,2, 3,4 OZ
(1) Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona.
(2) Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.
(3) Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred. (4) Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, 3e) veriteľ je pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým spôsobí.
47. Zákonodárca v ustanovení § 553a ods. 1 OZ stanovuje, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí byť obligatórne uzatvorená písomne, inak je neplatná ( § 40 ods. 1 OZ).
48. V odseku 2 sa uvádzajú podstatné náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a to: : Zmluva musí obsahovať:
- a) Vymedzenie zabezpečeného záväzku (musí byť z neho zrejmé, aký záväzok, v akej výške a na základe akej právnej skutočnosti, kedy a medzi kým vznikol).
- b) Označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa. Právo, ktoré sa dočasne prevádza, musí byť označené určito, t.j. predovšetkým tak, že sa uvedie konkrétny predmet, na ktorý sa toto právo vzťahuje (napr. ak pôjde o vlastnícke právo k nehnuteľnosti, tak presný opis nehnuteľnosti, na akom liste vlastníctva je nehnuteľnosť zapísaná, t.j. číslo listu vlastníctva a katastrálne územie, parcelné číslo, výmeru, druh pozemku, a pri stavbách aj súpisné číslo). V prípade, ak ide o spoluvlastnícke právo, tak aj výšku spoluvlastníckeho podielu.
- c) Práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva. Tu je dôležité, aby sa účastníci dohodli, či nadobúdateľ práva bude predmet, ku ktorému sa právo previedlo, aj skutočne, resp. fakticky užívať, prípadne za akých podmienok. Ak by sa veriteľ (nadobúdateľ práva) stal aj držiteľom veci, potom treba aplikovať § 553b ods. 2.
- d) Ocenenie práva, ktoré je predmetom zabezpečovacieho prevodu, v peniazoch. Spôsob ocenenia bude závisieť od toho, aké právo je predmetom zabezpečovacieho prevodu. Pri nehnuteľnostiach možno ocenenie urobiť na základe znaleckého posudku alebo na základe vyjadrenia realitných kancelárií, ktoré môžu určiť, za akú cenu by bolo možné nehnuteľnosť na určitom mieste predať. Cena obchodného podielu sa môže určiť na základe určenia hodnoty majetku spoločnosti a pod.
- e) Spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby. Výkon zabezpečovacieho prevodu práva možno uskutočniť viacerými spôsobmi. Zákon preferuje predaj na dražbe. V zmluve možno dohodnúť aj iný spôsob. Zákon uvádza, že v prípade dobrovoľnej dražby je nevyhnutné v zmluve uviesť aj najnižšie podanie, teda minimálnu cenu, za ktorú sa môže ponúknuť predmet zabezpečovacieho práva. V zmluve možno dohodnúť, že veriteľ sám speňaží právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené. Bližšie podmienky takéhoto výkonu sú uvedené v § 553c ods. 4.
49. Z listinného dôkazu a to Zmluvy o zabezpečovacom prevode práv (č.l. 23- 24) mal súd preukázané, že medzi žalobcami v rade 1, 2 a svedkom Jozefom Kullom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ktorá bola uzatvorená medzi uvedenými osobami písomne dňa 22.9.2010 a zmluvné strany sú v uvedenej zmluve riadne označené. V čl. I. tejto zmluve je uvedený aj záväzok, ktorý je zabezpečovaný - a to zmluva o pôžičke uzatvorená dňa 22.9.2010 na základe ktorej Z. H. poskytne Š. V. M. G. V. do 10 dní od prevodu práva v hotovosti dohodnutých 14.500.- €. V čl. II. uvedenej zmluvy je uvedené majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza a jeho dohodnutá trhová cena 30.000.- € a v čl. III. je uvedené, že sa jedná o dočasný prevod vlastníckeho práva. V čl. II( posledná veta) uvedenej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak prevodcovia svoj záväzok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.9.2010 nesplnia nadobúdateľovi v lehote do 22.9.2011 vrátane platieb spojených s užívaním domu a časový dlh presiahne sumu 450.- € a tieto dlhy nie sú prevodcami zaplatené ani v termíne uvedenom v upomienke, je nadobúdateľ oprávnený voľne nakladať s predmetom tejto zmluvy v deň nasledujúci po splatnosti a nie je už povinný umožniť prevodcovi výkon jeho vlastníckych práv k predmetu nehnuteľnosti , t.j. k rodinnému domu č. 548 na parcele KN č. 254, parcele KN č. 254 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 1625, kat. územie Rajec.
50. Súd má za to, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 22.9.2010 uzavretá medzi Š. V., G. V. M. Z. H. v časti určenia spôsobu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva tento spôsob jednoznačne a určito nevymedzuje, taktiež neobsahuje ani najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby. Pokiaľ zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neobsahuje dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zaistenú pohľadávku neuhradí veriteľovi riadne a včas, je táto zmluva absolútne neplatná pre svoju neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 OZ , kedže vyvoláva neistotu o obsahu práv a povinnosti účastníkov zmluvy pre prípad, že dlžník záväzok nesplní. (vid. rozs. KS Trnava č.k. 24Co 346/2009).
51. Ustanovenie § 553c ods. 1,2,3,4,5 OZ rieši spôsob uspokojenia veriteľa, ak záväzok nie je riadne a včas splnený. V tom prípade je veriteľ oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona. V zmluve o zabezpečovacom prevode práva nie je vôbec upravený spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, akým spôsobom má byť uvedené právo speňažené a akým spôsobom sa účastníci zmluvy navzájom vyporiadajú v prípade čiastočného plnenia.
52. Nakoľko dojednanie o spôsobe výkonu zabezpečovacieho práva a najnižšieho podania v prípade dobrovoľnej dražby je potrebné považovať za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda také dojednanie, ktoré nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy( § 41 OZ) , je neplatná celá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Obdobne i v zmysle záveru NS SR obsiahnutom v rozhodnutí O Sžo 17/2017 zo dňa 16.7.2007, zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti, bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, svojim účelom a obsahom obchádza zákon a teda je v zmysle § 39 OZ neplatné.
53. Nakoľko súd dospel k záveru, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená medzi žalobcami 1,2 ( v zmluve označených ako prevodcovia a Z. H. (označeným ako nadobúdateľ-veriteľ) je absolútne neplatná z vyššie uvedených dôvodov, na základe takejto neplatnej zmluvy nemohol ani Z. H., nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania napriek tomu, že je zapísaný na liste vlastníctva ako výlučný vlastník, nakoľko v tomto konaní bol preukázaný opak (§ 70 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z.)
54. Z ustanovenia § 134 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. vyplýva, že exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva - súd prejudiciálne ustálil, že Z. H. nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a vlastnícke právo svedčí žalobcom v rade 1,2. Preto žalobnému návrhu vyhovel. 55.Nakoľko súd prejudiciálne dospel k záveru, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená medzi Z. H. a žalobcami 1,2 je absolútne neplatná a vlastnícke právo svedčí žalobcom v rade 1, 2, bolo ďalej bez právneho významu či žalobcovia v rade 1,2 Z. H. poskytnutú pôžičku vrátili a či zdravotné dôvody Z. H. bránili aby vykonal spätný prevod vlastníckeho k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania.
56.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP na základe ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Žalobcovia v 1,2 rade boli v tomto konaní v celom rozsahu úspešní, preto im bola priznaná náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
58. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).