Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-382-2016.pdf
PDF · 80.13 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/382/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu 1. B. G., bytom v C., G. I. Č.. X, proti žalovaným 1. Telovýchovnej jednote VSŽ Košice, so sídlom v Košiciach, Mestský park č. 13, 2. Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, 3. TJ ŠPORTVÝROBE Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova č. 104, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalovaných v prvom a treťom rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 4.5.2016 č.k. 15C/289/1994-766 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo vzťahu k žalovaným v prvom a treťom rade a v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie účastníkom náhradu trov nepriznal a zároveň vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca v konaní vo veci samej úspech nemal, úspešní boli žalovaní, preto podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. im patrila náhrada trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal.
2. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval súd povahu tohto konania a skutočnosť, že v čase podania žaloby, ale ešte aj dlho potom, nebola otázka vzťahu reštitučných predpisov a všeobecných predpisov súdnou praxou riešená tak, ako v súčasnosti, ako bola napokon judikovaná, preto sa žalobcovia mohli dôvodne domnievať, že sú v práve. Za daných okolností považoval súd za spravodlivé, aby si každý z účastníkov konania svoje trovy znášal sám a vzhľadom na to, že trovy konania vznikli aj štátu v celkovej výške 2.704,68 eura, nepriznal náhradu trov konania ani štátu, ani voči účastníkom konania. Okolnosť, že štátu vznikli trovy v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania, hoci znalecké dokazovanie v konečnom dôsledku nebolo použité, súvisí s tým, že právna prax súdov nebola jednoznačná.
3. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní v prvom a treťom rade. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žalobcu zaviazal zaplatiť im náhradu trov konania. V odvolaní uviedli, že súd vec ohľadne trov konania nesprávne právne posúdil, ak im náhradu trov nepriznal s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Podľa ich názoru dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť vývoj súdnej judikatúry, čiže žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa nie je daný a nad rámec toho poznamenali, že v zmysle ust. § 142 ods. 1 im patrí náhrada trov konania potrebných na účelné uplatňovanie resp. bránenie práva. Sú toho názoru, že z hľadiska aplikácie ust. § 150 súd neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ust. § 150 O.s.p.. Z hľadiska rozhodovania podľa § 150 O.s.p. sú dôležité najmä osobné, majetkové a sociálne pomery všetkých účastníkov konania. Takéto okolností v danej veci nie sú dané, nejde o výnimočný prípad a dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 150 O.s.p. na strane žalobcu neexistujú. Sú presvedčení, že neexistuje jediný relevantný dôvod, aby bolo možné od nich, ako žalovaných požadovať, aby náklady konania znášali bez nároku na ich náhradu, keď mali v konaní úspech a pre aplikáciu § 150 nie je daný
žiadny dôvod. V tejto súvislosti poukázali na názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v jeho náleze III ÚS 16/2012 s tým, že nielen vlastnícke právo žalobcov, ale aj vlastnícke právo žalovaných požíva ústavnú a zákonnú ochranu a tento záver prevzal do svojho rozhodnutia aj Najvyšší súd SR v konaní 1 Cdo 186/2013.
4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
5. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a došiel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia.
6. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k nároku žalovaných na náhradu trov konania, ak vychádzal pri rozhodovaní z názoru, že v danej veci sú dané dôvody osobitného zreteľa, pričom nezohľadnil celý komplex okolností významných pre rozhodovanie o náhrade trov konania z hľadiska ust. § 150 O.s.p.
7. Navyše jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné vo vzťahu k jeho záveru o tom, ak sa dôvod hodný osobitného zreteľa, považoval vývoj súdnej judikatúry bez toho, aby bližšie uviedol, k akej zmene došlo vo vývoji „súdnej judikatúry“.
8. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
9. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Z cit. ust. § 150 O.s.p. (teraz § 257 C.s.p.) vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad, a teda či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými.
11. Výnimočnosť použitia ust. § 150, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí súd náležite odôvodniť. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
12. V prejednávanej veci ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd za dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal úspešným žalovaným náhradu trov konania, považoval „povahu tohto konania“ a skutočnosť, že „otázka vzťahu reštitučných predpisov a všeobecných predpisov súdnou
praxou nebola riešená tak, ako v súčasnosti, ako bola napokon judikovaná“. Neuviedol však bližšie dôvody, v čom spočívala povaha konania a vývoj judikatúry ako dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je však zrejmé, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nevyhodnotil celý komplex významných okolností pre rozhodovanie o náhrade trov konania, ak pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa neprihliadol na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania odôvodnil súd len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania povahou konania a zmenou vývoja súdnej judikatúry, bez riadneho odôvodnenia.
14. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom porušil práva žalovaných na spravodlivý proces, ak nedostatočne odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalovaným. K tomu odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne aj vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).
15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovaných je dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v prvom a treťom rade zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v prvom a treťom rade a pokiaľ opätovne dospeje k záveru, že v danej veci sú dané dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalovaným, svoje rozhodnutie náležite odôvodní a pri rozhodovaní zohľadní celý komplex významných okolností pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p.
17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
18. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).