Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54P-88-2024.pdf
PDF · 108.03 KB
Case nature
Subarea
54P/88/2024
Uznesenie
Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny – odbor sociálnych vecí Topoľčany, Škultétyho 1577/8, 955 01 Topoľčany, dieťa rodičov – matky: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. X/XX, XXX XX B., t. č. A. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpená: Advokátska kancelária AK – AK, s. r. o., so sídlom Na Revíne 37, 831 01 Bratislava, IČO: 55 629 679, a otca: B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX G., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým s účinnosťou od vykonateľnosti tohto uznesenia zakazuje matke B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, vycestovať s maloletou A. A., nar. XX.XX.XXXX, mimo územia Slovenskej republiky, a to až do udelenia súhlasu s vycestovaním otcom maloletého dieťaťa B. A., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd u k l a d á matke B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť odovzdať cestovný doklad – cestovný pas, vydaný na meno maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX na Oddelenie dokladov E. C. H. A. do úschovy.
III. Súd p o u č u j e účastníkov konania, že môžu podať návrh na začatie konania vo veci samej.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.05.2024 bol na tunajšom súde podaný návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX, domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým zakáže matke maloletej vycestovať s maloletou mimo územia Slovenskej republiky, a to až do udelenia súhlasu s vycestovaním otcom dieťaťa alebo nahradenia prejavu vôle otca s vycestovaním. Rozhodnutím Okresného súdu Nitra zo dňa 27.10.2023 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola maloletá A. A. zverená do osobnej starostlivosti matky. Zároveň sa rodičia dohodli na úprave styku s maloletou, ako aj na výživnom. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že má s maloletou vybudovaný plnohodnotný vzťah, aktívne s ňou trávi čas, stretáva sa s ňou a sú s maloletou na seba veľmi úzko naviazaní. Styk s maloletou sa realizuje podľa rozhodnutia súdu, pokiaľ to matka maloletej otcovi umožní aj nad rámec. Otec ďalej uviedol, že sa vie o maloletú plnohodnotne postarať, v jeho domácnosti má vytvorené vhodné podmienky pre svoj rozvoj. Matka otca informovala, že mieni vycestovať s maloletou do I. na obdobie 1 roka – časovo ohraničené obdobie, pričom by počas tohto roka cestovala s dcérkou na Slovensko pravidelne a to každý jeden mesiac na niekoľko súvislých dní, kedy by mal otec de facto možnosť byť s dcérou, a taktiež by často realizovali Viber hovory. Dôvodom vycestovania matky je tá skutočnosť, že matka bola na základe rozhodnutia gréckeho súdu schválená ako náhradná matka pre grécky pár, a chcela zostať žiť na obdobie jedného roka v I., kde by mala poskytnutú zdravotnú starostlivosť, hradené bývanie, cestovné náklady a iné výdaje zo strany danej rodiny. Matka otcovi súčasne navrhla, že by jeho cesty do I. boli plne
hradené budúcimi rodičmi, ktorí by otcovi zaplatili letenky, ubytovanie a výdavky spojené s návštevou maloletej dcérky. Otec matke uviedol, že si dcéru nechá na Slovensku a bude o ňu realizovať starostlivosť a matka ju bude môcť bez obmedzenia navštevovať, prípadne budú za matkou dochádzať spoločne s dcérou. matka neustále nástojila, aby otec udelil súhlas s vycestovaním, predkladala mu rôzne dokumenty a čestné vyhlásenia, avšak otec opakovane uviedol, že s vycestovaním maloletej nesúhlasí, o čom otec informoval aj príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Po tom, čo otec s predmetným nesúhlasil, matka zmenila rétoriku a začala tvrdiť, že do zahraničia bude cestovať s maloletou raz za dva týždne, a to v rozsahu dvoch týždňov, pričom na predmetné už súhlas s vycestovaním nepotrebuje, nakoľko ide o bežnú dovolenku. Otec matke uviedol, že ani s predmetným nesúhlasí. Na to otca kontaktovala právna zástupkyňa matky, ktorá v emaile uviedla, že matka zostáva na Slovensku aj s maloletou, pričom na územie I. s maloletou vycestuje na krátku dovolenku, kde podstúpi zákrok a následne spolu pricestujú spoločne na Slovensko. Matka bude otca informovať o tom, kedy vycestujú, na akú dobu a kedy sa vrátia. Matka si bude zakupovať obojsmerné letenky, pričom sa pokúsi cestu naplánovať tak, aby nezasiahla do otcových dlho zaužívaných víkendov, resp. ak by náhodou došlo k potrebe vycestovania v čase otcovho víkendu, tak by uvítala, ak by jej otec vyšiel v ústrety a dohodli by si spoločne náhradný víkend pred alebo po dovolenke, kedy by realizoval styk s maloletou. Otec uviedol, že týmto emailom matka potvrdila, že mieni obísť otca resp. potrebu udelenia jeho súhlasu s vycestovaním maloletej, keď uvádza, že nevycestuje na obdobie jedného roka, ale len na krátky časový úsek. Otec však nemá vedomosť, kde sa maloletá bude s matkou zdržiavať, ako bude matka zabezpečovať základné potreby maloletej, z čoho bude matka a maloletá žiť, a rovnako tak nie je isté, že v prípade ak sa matke skomplikuje zdravotný stav, čo spravidla pri tehotenstve býva, obzvlášť v prípade matky, ktorá už skôr potratila, hrozí nebezpečenstvo, že napriek prísľubu sa s maloletou nevráti. Rovnako nie je otcovi zrejmé, ako má byť toto vycestovanie v záujme maloletej, matka sleduje len svoj vlastný záujem, maloletú chce presunúť do cudzieho prostredia, vystaviť ju jazyku, ktorému maloletá vôbec nerozumie, pričom maloletá je momentálne vo veku, kedy by mala postupne nastúpiť do predškolského zariadenia. Konanie matky je podľa názoru otca v priamom rozpore so záujmom maloletej a jej konaním sú ohrozené aj práva otca, keď nie je isté, či skutočne bude rešpektovať otcove právo na pravidelný kontakt, ktorý je v tomto veku maloletej tak potrebný. V prípade odsťahovania sa matky z územia Slovenskej republiky s dieťaťom v takomto veku do zahraničia by veľmi nepriaznivo vplývalo na dieťa, a takéto náhle, urýchlené a nepremyslené konanie zo strany matky závažným spôsobom zasiahlo do práv dieťaťa. Otec konštatuje, že túto situáciu je potrebné vyriešiť bezodkladne, nakoľko matka prostredníctvom právnej zástupkyne informovala, že prvému vycestovaniu má prísť v polovici júna tohto roka, čo potvrdila jej právna zástupkyňa, a zo strany otca neexistuje iná možnosť ako zabrániť matke vycestovaniu s dieťaťom. V danom prípade vycestovanie matky, ktoré nemožno z hľadiska časového overiť, či skutočne bude predstavovať len úseky dvoch týždňov, a navyše aj nimi matka mieni obchádzať súhlas otca s vycestovaním, nie je obvyklý úkon, naopak jedná sa o zásadný zásah do práv dieťaťa a k takémuto rozhodnutiu jedného rodiča bez akýchkoľvek pochýb je potrebný súhlas druhého rodiča. Už samotný fakt, že otec dieťaťa nesúhlasí s tým, aby jeho dieťa opustilo územie SR, a to aj v sprievode druhého rodiča, samo o sebe zakladá povinnosť, aby súd v takej veci konal a nariadil neodkladné opatrenie. Nie je možné, aby dieťa opustilo územie Slovenskej republiky bez súhlasu druhého rodiča, a podľa názoru otca nie je v záujme dieťaťa, aby vzhľadom k jeho veku, zvyklostiam, miestu pobytu opustilo zo dňa na deň územie Slovenska a bolo matkou vyvezené do zahraničia. Na záver navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže matke dieťaťa B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, vyviesť maloletú A. A., nar. XX.XX.XXXX, za hranice Slovenskej republiky, a to až do udelenia súhlasu k vycestovaniu zo strany otca maloletej B. A., nar. XX.XXX.XXXX, alebo do právoplatného skončenia konania vo veci nahradenia súhlasu otca súdom k vycestovaniu maloletej. Zároveň žiadal, aby súd určil matke povinnosť ihneď odovzdať cestovný doklad – pas SR vydaný na meno maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX na Oddelenie dokladov E. C. H. A. do úschovy, a to na dobu trvania tohto uznesenia alebo iného rozhodnutia súdu, a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov konania. Otec spolu s návrhom doručil súdu listinné dôkazy, a to: Rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 26P/175/2023-58 z 27.10.2023 na č. l. 6 – 9, rodný list maloletej na č. l. 10, Nesúhlas otca s vycestovaním maloletej do cudziny na č. l. 11, mailová komunikácia otca s právnou zástupkyňou maloletej na č. l. 12 – 18, 23 – 25, dokument v gréckom jazyku na č. l. 19 – 22.
2. Matka sa k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila podaním zo dňa 29.05.2024 v ktorom uviedla, že otec matke telefonicky oznámil, že podal tento návrh, ktorým chce matke zakázať vycestovať za hranice územia Slovenskej republiky. Matka s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí v celom rozsahu, a návrh otca, ak bol podaný v znení, ktoré matke otec ústne tlmočil
považuje matka za nedôvodný a priam až šikanózny. Matka vo vzťahu k otcovi od začiatku pristupovala korektne a seriózne, nikdy otcovi neuviedla, že bez jeho súhlasu vycestuje s maloletou do zahraničia na dlhšie obdobie, a že mu úmyselne obmedzí styk s dcérou, a nemala nikdy v úmysle vycestovať s maloletou do I. natrvalo. Od začiatku s otcom jednala otvorene a ihneď po tom, ako bolo rozhodnuté právoplatne súdom v I. o tom, že bude náhradnou matkou pre grécky pár, tak o tom otca informovala a požiadala ho o možnosť riešenia vzniknutej situácie. Otec spočiatku vyjadril nesúhlas, následne celú situáciu zvažoval a jeho konečné stanovisko bolo, že nesúhlasí s vycestovaním matky na 1 rok a nechce sa dohodnúť na zmene zaužívaného styku. Akonáhle matke otec uviedol, že jej to neumožní, nedovolí jej s dcérou na rok do I. vycestovať a nedá jej súhlas s vycestovaním, resp. matke začal uvádzať, že ak vycestuje, tak podá na ňu trestné oznámenie a bude to riešiť súdne, či dokonca, že bude žiadať dcéru zveriť do jeho osobnej starostlivosti, tak mu matka uviedla, že s dcérou nepôjde a zostanú na území Slovenska. Matka otcovi uviedla, že jej cieľom nebolo „na silu“ s dcérou odísť, chcela sa s otcom dohodnúť, či by s tým dobrovoľne súhlasil alebo nie, nakoľko mala za to, že by dcérke bolo v I. dobre. Mali by v podstate spoločnú dovolenku na dlhšie obdobie a potom by prišli späť. Matka otcovi povedala, že majú na J. známych aj s malými deťmi a A. by tam mala kamarátov, a tiež si matka myslela, že by mohlo byť pre otca zaujímavé častejšie cestovať k moru a mať možnosť realizovať styk 1 x mesačne pri mori a zadarmo. Nakoľko otec vyjadril jednoznačný nesúhlas, tak mu matka povedala, že to rešpektuje a s dcérou na jeden rok do Grécka nevycestuje a všetko si prispôsobí otcovi tak, aby nedošlo k narušeniu jeho zaužívanému kontaktu s dcérou. Matkiným úmyslom nikdy nebolo konať proti vôli otca, ak by to skutočne chcela urobiť, tak by ho nekontaktovala vopred, nezaslala by mu rozhodnutie gréckeho súdu, neuviedla by mu presnú adresu, kde sa bude zdržiavať aj s dcérou a dokonca by mu neuviedla aj meno majiteľa danej nehnuteľnosti. Z matkinho konania je zrejmé, že sa nikdy nechcela s dcérou presťahovať do I. natrvalo, nikdy nechcela odísť na dlhšie obdobie bez súhlasu otca, ale ako zodpovedný rodič sa otca opýtala, či by s tým súhlasil alebo nie. Matka otcovi navrhla, že by cestovali na Slovensko každý mesiac na niekoľko dní (5-6), a otec by mohol byť s dcérou v danom čase stále, mali by Viber hovory a súčasne by otcovi grécka rodina preplatila všetky náklady na cestu do I. (letenky, ubytovanie a pod.) za účelom styku s dcérkou, ak by o to prejavil záujem. Nakoľko otec všetky návrhy matky na dočasnú dohodu razantne zamietol, tak mu matka uviedla, že do I. nevycestuje natrvalo, s gréckou rodinou sa dohodla, že bude v I. len na začiatku na obdobie 10 – 12 dní za účelom prvotnej zdravotnej prehliadky a umelého oplodnenia a následne bude chodiť len sporadicky na „návštevy“ I. v trvaní niekoľkých dní. Matka teda otcovi uviedla, že vycestuje do I. len na krátke obdobie, kde pôjde s maloletou aj na dovolenku, a súčasne si pri tom vyrieši aj jej súkromné veci. Matka bude mať k dispozícii ubytovanie na ostrove J., kde s maloletou pôjdu k moru, budú sa kúpať a užijú si spoločnú dovolenku. Matka otca informovala aj o presnej adrese, kde sa bude s dcérou zdržiavať počas pobytu (dovolenky), a to na adrese: K., XXX XX J.. Jedná sa o malú dedinku na J., matka prikladá aj meno majiteľa domu, v ktorom bude matka počas pobytu bývať: A. F.. Všetky tieto informácie matka poskytla otcovi emailovou formou. Matka súčasne otcovi uviedla, že zákon rozlišuje v podstate dve kategórie rozhodnutí rodičov o starostlivosti o dieťa, a to veci bežné a veci podstatné, a na dovolenku s dieťaťom v zahraničí nie je súhlas potrebný. Za podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa by bolo považované trvalé vysťahovanie sa dieťaťa do cudziny, čo matka neplánuje urobiť. Matka chce s dcérou odísť len na cca 10 – 12 dňovú dovolenku do zahraničia, kedy si nemusí automaticky pýtať súhlas druhého rodiča, čo podľa matky potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/237/2012. Matka otcovi emailom tiež oznámila, že chce s dcérkou vycestovať na dovolenku a naplánuje si ju tak, aby nezasahovala do otcom zaužívaného režimu styku a to každý druhý víkend od soboty od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. (pričom takýto styk podľa matky otec realizuje len od 02/2024, pričom do toho času za dcérou chodil nepravidelne na pár hodín a širšieho styku sa nedožadoval). Matka otcovi uviedla, že bude rešpektovať jeho tzv. „zaužívaný styk“, a to aj napriek tomu, že maloletá je zverená do starostlivosti matky a otcov styk s dcérou je neupravený. Matka považuje konanie otca za iracionálne, rodičia spoločne navštívili aj ÚPSVaR, kde matka opätovne uviedla, že nechce vycestovať natrvalo, pôvodne chcela odísť na 1 rok bez súhlasu otca, to ale neurobí a pôjde s dcérkou len na dovolenku a následne budú na Slovensku, prípadne budú cestovať na pár dní do I. na J. a späť. Rodičom bola navrhnutá aj možnosť mediácie, čo otec odmietol. Matka má za to, že podaný návrh otca v žiadnom prípade nesleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa, a v prípade, že by súd vyhovel návrhu otca, tak by v značnej miere zasiahol do práv matky a maloletej a ich možnosti slobodne sa pohybovať. Matka sa dcérou pravidelne chodieva na výlety do Maďarska, Rakúska či Poľska. S dcérou cestuje a ukazuje jej svet, nakoľko otec takéto aktivity s dcérou vykonávať nechce, a ak by súd obmedzil možnosť matky byť s dcérou len na Slovensku, tak by prirodzene zasiahol aj do osobnostných práv maloletej.
Matka na záver dodáva, že nechce vyhrocovať situáciu, nechce riešiť ďalšie súdne konania, jej úmyslom bolo a je sa dohodnúť. Otec podľa vyjadrenia matky počas jeho starostlivosti nerešpektuje zdravotný stav maloletej, ktorá má nábeh na atopický ekzém, kedy potrebuje špeciálnu kozmetiku a otec túto dcére nezakupuje a nerešpektuje potreby dieťaťa i napriek opakovanej prosbe matky. Matka tiež uviedla, že maloletá je na ňu silno citovo naviazaná a matka si skutočne nevie predstaviť, ako by maloletá zvládla byť bez matky dlhšie časové obdobie. Na základe vyššie uvedeného matka navrhla, aby súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný, a aby súd matke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Zo záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany z pohovoru zo dňa 28.05.2024 na č. l. 33 vyplýva, že dňa 28.05.2024 sa dostavili obaja rodičia vo veci riešenia otázky vycestovania matky spolu s maloletým dieťaťom do zahraničia. Matka uviedla, že účelom vycestovania je vynosenie dieťaťa gréckej rodine. Otec sa však vyjadril, že jednoznačne nesúhlasí s vycestovaním svojej dcéry, nakoľko má za to, že nie je toto v jej záujme, vyjadril sa, že má záujem plniť si plnohodnotne svoje rodičovské práva a to tak, že by sa o ňu na čas vedel a chcel postarať. Matka uviedla, že aj keď sa jedná o dlhodobý proces, vycestovať s prihliadnutím na nesúhlas otca by mohla iba na nevyhnutný čas, t. j. na krátkodobý pobyt, pričom nechce otcovi v styku s dcérou brániť, tento by sa realizoval aj naďalej, uviedla, že pripúšťa aj možnosť vycestovania otca do zahraničia za dcérou, v jej úmysle by bolo aj naďalej nepretrhnúť väzby otca s dieťaťom. Bol by mu umožnený nielen osobný kontakt, mohli by spolu volať, bol by informovaný o dieťati, boli by mu zasielané fotky a pod. Otec napriek snahe matky dospieť k nejakej dohode, nesúhlasí. Matka má k dispozícii rozhodnutie gréckeho súdu, ktorý vydal súhlas s vynosením dieťaťa ako náhradná matka. Obaja rodičia boli usmernení v zmysle potrebného súhlasu druhého rodiča s vycestovaním do zahraničia s prihliadnutím na ich rodičovské práva, čo vzali obaja rodičia na vedomie, zároveň im bola ponúknutá možnosť mediácie, príp. súdnou cestou.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 360 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
5. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
6. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
7. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na vydanie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím. Práve v konaniach zahájiteľných i bez návrhu treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení, keď v konaní o neodkladnom opatrení je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na vydanie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom (viď uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/34/2013-387 zo dňa 09. júla 2013).
8. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
9. Súd po oboznámení s návrhom otca, obsahom spisového materiálu a pripojených listín dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vydaním zákazu matke vycestovať s maloletou mimo Slovenska bez predchádzajúceho písomného súhlasu otca je dôvodný a okamžitý zásah súdu je v tomto prípade nevyhnutný.
Maloletá A. bola rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 26P/175/2023-58 zo dňa 27.10.2023 zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku, súd styk otca s maloletou neupravil, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Podľa vyjadrenia oboch rodičov sa aktuálne styk otca s maloletou realizuje od soboty od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. každý druhý víkend. Otec vo svojom návrhu uviedol, že dôvodom vycestovania matky je tá skutočnosť, že matka podstúpi v I. umelé oplodnenie ako náhradná matka pre grécky pár. Otec nesúhlasí s vycestovaním maloletej mimo územie Slovenska najmä z dôvodu, že konanie matky je v priamom rozpore so záujmom maloletej a taktiež by týmto konaním matky boli ohrozené jeho práva ako otca. Rovnako tak otec nemá vedomosť, kde sa maloletá s matkou bude zdržiavať (matka otcovi uviedla iba názov a poštové smerovacie číslo dediny na J.), ako bude matka zabezpečovať základné potreby maloletej, z čoho budú žiť, a čo v prípade, ak sa skomplikuje matkin zdravotný stav, čo je v prípade tehotenstva, obzvlášť v prípade matky, ktorá už skôr potratila, veľmi pravdepodobné. Preto má otec dôvodnú obavu, že hrozí nebezpečenstvo, že napriek prísľubu sa matka s maloletou nevráti. Matka maloletej vo svojom vyjadrení uviedla, že mala záujem sa s otcom maloletej dohodnúť, avšak otec sa dohodnúť nechce. Matka s návrhom otca nesúhlasí, žiada súd, aby návrh otca ako nedôvodný zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd konštatuje, že vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, napríklad ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletého dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že každé vycestovanie maloletého dieťaťa, by sa malo uskutočniť so súhlasom druhého rodiča, keďže obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať. Čo sa týka podstatných vecí týkajúcich sa maloletého dieťaťa, rozhodujú obaja rodičia spoločne, inak je možné takéto vycestovanie jedného rodiča bez súhlasu druhého rodiča, ako aj bez poskytnutia všetkých relevantných informácií druhému rodičovi považovať za medzinárodný únos s trestnoprávnymi dôsledkami. Súd má za to, že otec vo svojom návrhu osvedčil naliehavosť predbežnej úpravy pomerov maloletej A., nakoľko maloletá bola právoplatným rozhodnutím súdu zverená do osobnej starostlivosti matky, matka je teda povinná zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú a v prípade vycestovania matky s maloletou do I., za účelom umelého oplodnenia matky maloletej je veľmi vysoká obava, že by nebola zabezpečená riadna starostlivosť o maloletú v čase, počas ktorého by bola matka v starostlivosti tamojších lekárov. Súd ďalej dodáva, že v tomto prípade ide o G. maloleté dieťa, ktoré nie je schopné sa samostatne o seba postarať, maloletá by bola vystavená cudziemu, pre ňu úplne neznámemu prostrediu, navyše v krajine, ktorej jazyku maloletá vôbec nerozumie, bez blízkosti iných rodinných príslušníkov maloletej, čo podľa názoru súdu nie je v najlepšom záujme maloletej. Na záver súd dodáva, že prvoradá je riadna osobná starostlivosť o maloletú A., a až následne záujmy rodičov maloletej.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd návrh otca vyhodnotil ako dôvodný v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Keďže otec návrh vo veci samej nepodal, súd vo výroku v bode III. účastníkov poučil o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Trnave. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto uznesenie je vykonateľné jeho vyhotovením (§ 367 ods. 4 Civilný mimosporový poriadok).