Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/213/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: S. J. T., s.r.o., P., Q. 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanej J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., T. XXX/XX, o zaplatenie 857,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 19. januára 2016, č. k. 4C/73/2015-38, takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 126,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 126,29 eur od 02.08.2012 do zaplatenia.

Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19.01.2016 č.k. 4C/73/2015-38 v časti o zaplatenie sumy 126,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 126,29 eur od 02.08.2012 do zaplatenia zrušuje a konanie v tejto často z a s t a v u j e .

V zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy vo výške 857,36 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou dňa 20.08.2010 zmluvu o pôžičke ev. č. 55978, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku 1.880,20 eur. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v 79 mesačných splátkach po 23,80 eur, z uvedenej sumy uhradila sumu 649,40 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 24.07.2012 listom - vypovedanie zmluvy vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaná dlžné splátky neuhradila. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť. Právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že žalobca sa domáhal priznania plnenia, ktoré bolo dohodnuté v splátkach. Premlčacia doba je všeobecná - trojročná a v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka, keďže došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátok, začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. K zosplatneniu došlo už pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.04.2012 (prvá nezaplatená splátka splatná pred zosplatnením), do zosplatnenia celého dlhu sa stali splatnými ešte splátky splatné 20.05.2012 a 20.06.2012. Trojročná premlčacia doba teda začala plynúť od 20.04.2012 a uplynula 20.04.2015. Žaloba bola podaná dňa 13.07.2015, v tom čase už bol žalovaný nárok premlčaný. V sporoch zo spotrebiteľskej zmluvy súd prihliada na premlčanie ef offo. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho čiastočnom späťvzatí žaloby, ktoré urobil podaním zo dňa 18.01.2016, v ktorom zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 126,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% späť. Ďalej namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania nedostatočne zistil skutkový stav. Súd žalobu zamietol z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej doby pri nastolení počiatku behu premlčacej doby celého nároku o zročnosti v poradí prvej riadne a včas nesplnenej splátky, ktorej splatnosť nastala dňa 20.04.2012. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, keďže súd dospel k nesprávnemu ustáleniu počiatku behu plynutia premlčacej lehoty. Poukázal na to, že právny predchodca zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou predčasne ukončil výpoveďou zo dňa 24.07.2012 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 5 dní od doručenia výpovede. Tento postup bol plne v súlade s ustanovením bodu 12.2 všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. Súd nemôže vlastným právnym hodnotením nahrádzať vôľu účastníkov zmluvného vzťahu a konštatovať, že došlo k zosplatneniu dlhu, keď z obsahu listu zo dňa 24.07.2012 jednoznačne vyplýva, že sa jedná o výpoveď úverovej zmluvy a nie o zosplatnenie dlhu postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka, na ktorom sa zmluvné strany úverovej zmluvy nedohodli. V predmetnej výpovedi úverovej zmluvy bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 5 dní od doručenia výzvy, ktorá jej bola doručená dňa 27.07.2012. Päťdňová lehota na zaplatenie dlžnej sumy uplynula dňa 01.08.2012, 02.08.2012 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Súdne konanie bolo začaté dňa 13.07.2015, uplatnená pohľadávka teda premlčaná nie je. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s jeho názorom o predčasnom ukončení zmluvného vzťahu výpoveďou a postup jeho právneho predchodcu bude považovať za postup podľa § 565 Občianskeho zákonníka, uviedol, že v súlade s § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka by premlčacia doba začala plynúť najskôr odo dňa nasledujúceho po splatnosti v poradí 23. splátky splatnej dňa 20.07.2012, pre ktorú by v prípade uplatnenia postupu podľa § 565 Občianskeho zákonníka bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru listom zo dňa 27.07.2012 premlčacia doba na uplatnenie práva ohľadom celého zvyšku nesplateného zosplatneného úveru. Súdne konanie bolo začaté dňa 13.07.2015, t. j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá by v prípade postupu podľa § 565 Občianskeho zákonníka začala plynúť najskôr od 21.07.2012. Záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku úveru najskôr dňom doručenia výzvy na zaplatenie je podporený aj výkladom ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/456/2006).

3. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len a zistil, že v časti o zaplatenie sumy 126,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 126,29 eur od 02.08.2012 do zaplatenia je potrebné pripustiť späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a konanie zastaviť a v zostávajúcej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

4. Keďže odvolací súd bol toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce (§ 48, § 451, § 457 a § 107 Občianskeho zákonníka), vyzval strany sporu v zmysle ust. § 382 CSP, aby sa k možnému použitiu týchto ustanovení vyjadrili, pričom strany sporu na výzvu odvolacieho súdu nereagovali.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým žalobu žalobcu zamietol založil na tom, že došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátok, pričom k zosplatneniu podľa názoru súdu prvej inštancie došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.04.2012, od kedy začal odvíjať plynutie trojročnej premlčacej lehote v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka.

6. Žalovaný sa v odvolaní bránil tým, že súd prvej inštancie na vec nesprávne aplikoval ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, keď namietal, že jeho právny predchodca nepostupoval podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ale jeho právny predchodca zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou predčasne ukončil výpoveďou zo dňa 24.07.2012 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote

do 5 dní od doručenia výpovede. Namietal, že súd prvej inštancie nemôže svojim vlastným právnym hodnotením nahrádzať vôľu účastníka zmluvného vzťahu a rozhodovať o tom, aké právo jeho právny predchodca využil, keď z obsahu listu zo dňa 24.07.2012 jednoznačne vyplýva, že sa jedná o výpoveď úverovej zmluvy a nie o zosplatnenie dlhu postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka, na ktorom sa zmluvné strany úverovej zmluvy nedohodli.

7. Občiansky zákonník v ust. § 582 obsahuje rámcovú úpravu tzv. zákonnej výpovede, ktorá sa uplatní pre všetkých záväzkových vzťahoch charakterizovaných v ods. 1 tohto ustanovenia. Právo vypovedať zmluvu tak vyplýva priamo zo zákona pri zmluvách na dobu neurčitú a zmluvách ktorých predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Podstata výpovede spočíva v tom, že účastník zmluvného vzťahu môže, pokiaľ sú splnené zákonom stanovené podmienky alebo podmienky dojednané zmluvnými stranami, jednostranným úkonom (výpoveďou) ukončiť k určitému okamihu (uplynutím výpovednej lehoty) účinnosť zmluvy, ktorá bola dojednaná na neurčitú dobu a privodiť tak zánik záväzku (zmluvy). Výpoveď nadobúda účinnosť uplynutím výpovednej lehoty; výpovedná lehota môže byť dohodnutá zmluvnými stranami alebo môže byť určená právnym predpisom. Obsahovou náležitosťou výpovede je tak uvedenie výpovednej lehoty.

8. V danej veci sa odvolací súd stotožnil s námietkou odvolateľa, že nemohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátok v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka, pretože to medzi účastníkmi nebolo dohodnuté. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania došlo na základe právneho úkonu, ktorý žalobca označil ako výpoveď, odvolací súd však tento úkon podľa jeho obsahu posúdil ako odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 48 Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

10. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

11. V preskúmavanej veci zmluvné strany vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 12. mali dohodnuté podmienky skončenia zmluvy medzi iným tak, že podľa bodu 12.2 klient ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až v okamihu vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie.

12. V bode 12.1 všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Skončenie zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie klienta uvedené v zmluve, VOP, alebo akékoľvek vyhlásenie klienta danej spoločnosti a tiež na arbitrážnu dohodu v zmysle čl. 14.24 všeobecných obchodných podmienok.

13. Odvolací súd posúdením obsahu bodu 12.2 všeobecných obchodných podmienok dospel k záveru, že aj keď žalobca (resp. jeho právny predchodca) vo všeobecných obchodných podmienkach tento spôsob skončenia zmluvy nazval ako výpoveď, tomuto dojednaniu chýbajú obsahové náležitosti výpovede, a to najmä uvedenie výpovednej lehoty, teda časový moment, ku ktorému má zaniknúť záväzkový vzťah výpoveďou. Naviac účinky výpovede podľa všeobecných obchodných podmienok boli viazané na odkladaciu podmienku, a to úplné splnenie všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti.

14. Na základe uvedeného, pri absencii uvedenia obsahovej náležitosti výpovede, ktorou je uvedenie výpovednej lehoty a tiež v dôsledku neurčitého dojednania o nastúpení účinkov výpovede, v dôsledku ktorého by nemohla podaná výpoveď nadobudnúť účinnosť a privodiť tak splatnosť úveru, ako aj s prihliadnutím na dôvod uvedený žalobcom, ktorý ho viedol k prejavu vôle smerujúceho k zániku zmluvy (omeškanie žalovanej vo vzťahu k jej povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas v predpísaných splátkach), odvolací súd zastáva názor, že právny predchodca žalobcu právnym úkonom zo dňa 24.07.2012 prejavil svoju vôľu od zmluvy odstúpiť a nie zmluvu vypovedať a že dohodnutý spôsob skončenia zmluvy treba posúdiť ako dohodnutú možnosť odstúpiť od zmluvy v zmysle ust. § 48 Občianskeho zákonníka.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, potom právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 24.07.2012 treba posúdiť ako odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 27.07.2012. Keďže žalovaná mala plniť v lehote do 5 dní, lehota na plnenie jej uplynula 02.08.2012 a 03.08.2012 žalobcovi začala plynúť dvojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď zmluva odstúpením od zmluvy zanikla s účinkami ex tunc a zmluvné strany si boli povinné vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 457 a § 451 Občianskeho zákonníka.

16. Dvojročná premlčacia doba podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 03.08.2014, teda pokiaľ žaloba žalobcu bola podaná na súde dňa 13.07.2015, jeho nárok je premlčaný. K premlčaniu uplatneného nároku súd prihliadol ex offo v zmysle ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z.. O ochrane spotrebiteľa.

17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý nárok žalobcu ako premlčaný zamietol, aj keď podľa iných ustanovení právneho predpisu, preto bolo vo výroku vecne správne.

18. Zároveň, keďže žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 126,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 126,29 eur od 02.08.2012 do zaplatenia po rozhodnutí súdu prvej inštancie späť, odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v tejto časti, rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

19. V zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zhora uvedených dôvodov potvrdil.

20. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 (v potvrdzujúcej časti) a § 256 ods. 1 (v zastavenej časti, kde žalobca procesne zavinil zastavenie konania), tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu týchto trov neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .