Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/431/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: PD - MEFA, s.r.o., so sídlom Pijavice, 963 01 Krupina, IČO: 31 605 109, zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, Vajnorská 55, 851 03 Bratislava proti žalovanému: HORAGRO s.r.o., so sídlom 963 01 Žibritov, IČO: 31 602 011, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Advokátska kancelária Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 33.750,98 EUR, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen dňa 10. 12 2015 domáhal, aby mu bol žalovaný povinný vydať z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 10.290,14 EUR spolu s 9,05% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 25. 09. 2015 do zaplatenia a to z dôvodu užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie Ž. a to kravína súp. č. XX postaveného na parcele registra „C“ č. XXX/X, olejového hospodárstva súp. č. XX postaveného na parcele č. XXX/XX, garáže súp. č. XX postavenej na parcele č. XXX/XX, senníka súp. č. XX postaveného na parcele č. XXX/XX. Zároveň sa domáhal aj vydania bezdôvodného obohatenia v sume 23.460,84 EUR za neoprávnené užívanie nehnuteľností a to dielňa súp. č. XX na parcele č. XXX/X, dielňa súp. č. XX na parcele č. XXX/ XX, vrátnica súp. č. XX na parcele č. XXX/XX, senník súp. č. XX na parcele č. XXX/XX a senník súp. č. XX postavený na parcele č. XXX/X ako aj trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili 15. 05. 2002 nájomnú zmluvu v znení jej dodatku zo dňa 12. 02. 2010, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do nájmu nehnuteľnosti za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti, pričom predmet nájmu bol bližšie špecifikovaný v prílohe č. 1 nájomnej zmluvy a v článku 1 bod 1. Dodatku zo dňa 12. 02. 2010, pričom predmetom nájmu bol kravín súp. č. XX postavený na parc. č. XXX/X o výmere 937 m2, garáž súp. č. XX postavená na parc. č. XXX/XX o výmere 102 m2, olejové hospodárstvo súp. č. 70 postavené na parc. č. XXX/XX o výmere 32 m2 a senník súp. č. XX stavba postavená na parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 821 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie Ž.. Podľa článku 4 nájomnej zmluvy mal žalovaný platiť nájomné vo výške 10.000,- Sk (331,94 EUR) mesačne, ku ktorému bola účtovaná aj príslušná sadzba DPH. Splatnosť bola najneskôr v posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný za roky 2009 až 2011 nájomné neuhradil vôbec a z dôvodu neplatenia nájomného žalobca nájomný vzťah odstúpením od zmluvy zo dňa 19. 02. 2013 skončil a vyzval žalovaného na vypratanie nehnuteľností. Odstúpenie bolo žalovanému doručené 20. 02. 2013. Žalovaný napriek ukončenému nájomnému vzťahu tieto nehnuteľnosti nevypratal a užíva ich tak bez právneho titulu. Čo sa týka senníka

súp. č. XX postaveného na parc. č. XXX/XX žalovaný užíva len polovicu výmery za účelom uskladnenia sena. Okrem vyššie uvedených nehnuteľností užíva aj ďalšie stavby a to dielňu č. XX postavenú na parc. č. XXX/X o výmere 389 m2, dielňu súp. č. XX postavenú na parc. č. XXX/XX o výmere 159 m2l, vrátnicu súp. č. XX postavenú na parc. č. XXX/XX o výmere 30m2, senník súp. č. XX postavený na parc. č. XXX/ XX o výmere 850m2, kde užíva 3-iny výmery a senník súp. č. XX postavený na parc. č. XXX/X o výmere 821 m2. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenia vydať, pričom bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak je premlčacia doba 4 roky. Na základe týchto skutočností si žalobca voči žalovanému uplatňuje, jednak na vydanie bezdôvodného obohatenia sumu 10.290,14 EUR, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenia za užívanie tých nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 15. 05. 2002, pričom túto si uplatňuje od 20. 02. 2013 do 22. 09. 2015 za každý mesiac sumu 331,94 EUR čo celkovo pri 31 mesiacoch predstavuje sumu 10.290,14 EUR. Zároveň vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný užíva tiež bez právneho titulu t. j. , ktoré neboli v pôvodnej nájomnej zmluvy, tu si uplatňuje na vydanie bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 23.460,84 EUR, pričom nájomné za 1 m2 vypočítal podľa pôvodnej nájomnej zmluvy zo dňa 15. 05. 2002 tým spôsobom, že touto zmluvou boli prenajaté nehnuteľnosti o celkovej výmere 1.344 m2 a nájomné bolo 331,94 EUR mesačne t. j. 0,24 EUR za 1 m2, keďže neoprávnene žalovaný užíva nehnuteľnosti o výmere 2 036,5 m2 bezdôvodné obohatenie po vynásobení metrov štvorcových sumou 0,24 EUR mesačne predstavuje 488,76 EUR bez DPH a túto sumu si uplatňuje celkove za 48 mesiacov od 25. 09. 2011 do 25. 09. 2015. Na základe týchto skutočností žiadajú, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

2. K predmetnej žalobe žalobca pripojil výpis z listu vlastníctva č. 406 katastrálne územie Žibritov, z ktorého vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, na ktoré v návrhu poukazuje. Na základe nájomnej zmluvy pripojenej k žalobe uzatvorenej dňa 15. 05. 2002 súd zistil, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom ako žalovaným došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na dobu určitú od 01. 06. 2002 do 31. 12. 2009, kde podľa článku I. bod 1 si stanovili nájomné vo výške 10.000,- Sk za každý mesiac, pričom nehnuteľnosti, ktoré mali byť prenajaté sú uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Uvedená nájomná zmluva nie je podpísaná prenajímateľom. Z prílohy č. 1 k nájomnej zmluve opis nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu v zmysle článku 1 súd zistil, že je tu napísané kravín súp. č. XX na parc. č XXX/X o výmere 825 m2, olejové hospodárstvo súp. č. XX na parc. č. XXX/XX o výmere 30 m2, garáž súp. č. XX na parc. č. XXX/XX o výmere 102 m2 a polovica senníka súp. č. - nič na parc. č. - nič o výmere ..... m2. Na základe listu zo dňa 19. 02. 2013 adresovaného žalobcom žalovanému súd zistil, že týmto listom žalobca oznámil žalovanému v zmysle § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, že odstupuje od zmluvy o prenájme nehnuteľností zo dňa 15. 05. 2002 z dôvodu neplatenia nájomného za obdobie od 01. 01. 2012 a zároveň boli vyzvaní na okamžité vypratanie nehnuteľností.

3. Súd zo zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi L. Š., R. Š. a W. Š. ako prevodcami a nadobúdateľom U. M. uzatvorenej dňa 30. 06. 2015 zistil, že predmetom tejto zmluvy je prevod obchodného podielu spoločnosti HORAGRO s.r.o. (žalovaného), pričom podľa článku III. bod 2 prevodcovia prevádzajú na nadobúdateľa obchodného podiely spoločnosti o výške 100%. Podľa článku V. bod 2.15 spoločnosť je vlastníkom nasledovného hnuteľného majetku: bubnová kosa, zberací voz, kosačka, mulčovač, kosačka disková, lis s pevným lisom, hmaták balíkov, obracač, zhrabovač, nakladač, traktor Lamborgini 5/2005, traktor Lamborgini 7/2009, 295 ks oviec, 400 ks balíkov sena.

4. Súd na základe nájomnej zmluvy (č. l. 151 - 153) doručenej súdu dňa 08. 03. 2017 spolu aj s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zistil, že táto bola uzatvorená medzi prenajímateľom na jednej strane - žalobcom a nájomcom na druhej strane - žalovaným dňa 15. 05. 2002. Predmetom tejto zmluvy sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Ž. špecifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Podľa článku III. doba nájmu - nájomca uzatvára na dobu určitú od 01. 06. 2002 do 31. 12. 2013. Podľa článku IV. bod 1 výška nájomného za prenajaté nehnuteľnosti je stanovená na základe dohody zmluvných strán vo výške 10.000,- Sk za každý mesiac. Zmluva je podpísaná za prenajímateľa aj nájomcu.

5. Súd z písomných vyjadrení žalobcu zistil, že predmetom sporu nie je to či bol nájom dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú, ale skutočnosť, že žalovaný neoprávnene po skončení nájmu bez právneho dôvodu užíval nehnuteľnosti vlastnené žalobcom. Nájom medzi účastníkmi bol dohodnutý na dobu určitú do 31. 12. 2011. Zmluva o nájme uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na dobu určitú do 31. 12. 2011 bola podpísaná štatutármi oboch strán. Čo sa týka správnosti vyčíslenia výšky bezdôvodného obohatenia vychádza sa z pôvodnej nájomnej zmluvy zo dňa 15. 05. 2002, kde bola výška nájomného ustálená. V podaní doručenom súdu dňa 18. 11. 2016 právny zástupca žalobcu žiadal vypočuť okrem iných aj svedka L. U., nakoľko tento bol dlhoročným zamestnancom žalovaného a ako obyvateľ obce a aj po ukončení pracovného pomeru mal prehľad o dianí v družstve, tiež aj Y. G., ktorý je starosta obce Ž. a má prehľad o situácii obce. Poukazujú na to, že nájomný vzťah medzi stranami bol judikovaný rozsudkom Okresného súdu Zvolen 13C/25/2012. V písomnom podaní zo dňa 08. 03. 2017 okrem iného poukazujú na to, že súdu predkladajú kópiu nájomnej zmluvy uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 15. 05. 2002. Poukazujú aj na to, že existenciu nájomného vzťahu potvrdila aj bývalá konateľka žalovaného v konaní 15C/165/2014, ako prílohu predkladajú nájomnú zmluvu (jedná sa o nájomnú zmluvu na č. l. 151 - 153).

6. Súd z písomných vyjadrení právneho zástupcu žalovaného zistil, že zmluva, ktorá bola predložená zo strany žalobcu nie je podpísaná zo strany prenajímateľa. Žalovaný v období od 20. 02. 2013 do 22. 09. 2015 nehnuteľnosti neužíval. Nájomný pomer bol dávno ukončený. Poukazuje na to, že spoločnosť žalovaného bola odkúpená zmluvou o prevode obchodného podielu z predchádzajúcich vlastníkov a to L. Š., R. Š. a W. Š. na nového nadobúdateľa U. M.. Žalovaný nemal a nemá žiaden hnuteľný majetok, na ktorý poukazuje žalobca, lebo tento buď patrí žalobcovi alebo R. Š. a jej manželovi. Preto aj konanie na Okresnom súde vo Zvolene sp. zn. 14C/50/2014 sa vedie mylne voči žalovanému, lebo žalovaný takýto hnuteľný majetok nemal a nemá. Čo je dôležité, žalovaný namieta výšku žalovanej sumy a neuznáva, aby žalobca vychádzal z nájomného dohodnutého nepodpísanou nájomnou zmluvou žalobcom, za ktorého v tom čase konal C. F. a P. I.. Je vylúčené, aby si žalobca vypočítaval nájom zo zmluvy zo dňa 15. 05. 2002 a tiež, aby stanovoval nájomné aj za iné nehnuteľnosti, na ktoré nebolo nájomná zmluva uzavretá. Žalovaný opätovne uvádza, že tieto nehnuteľnosti neužíval. Čo sa týka výsluchu L. U. poukazujú na to, že jeho výsluch namietajú, nakoľko je vo veci zainteresovaný, keďže robil konateľa žalovaného, nemôže nič vedieť o vzťahoch medzi žalobcom, žalovaným a manželmi Š.. Uvedená osoba údajne nie je celkom duševne zdravá a bola viackrát psychiatricky liečená. Žalobca oproti predloženému dôkazu nehovorí pravdu, lebo k dodatkom nepodpísanej nájomnej zmluvy zo dňa 12. 02. 2010 dojednal dobu nájmu na dobu určitú do 31. 12. 2011 a preto ani nebolo potrebné odstupovať od neexistujúcej zmluvy listom zo dňa 19. 02. 2013. V podaní zo dňa 06. 09. 2016 poukazujú, že právo plnenia z vydania bezdôvodného obohatenia sa premlčí v kombinovanej premlčacej dobe, ktorá je tzv. subjektívna dvojročná a plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatí. Žalobca sa predmetnou žalobou doručenou súdu dňa 12. 12. 2015 domáha vydania bezdôvodného obohatenia jednak za obdobie od 20. 02. 2013 do 22. 09. 2015, pričom toto právo sa premlčuje uplynutím dvoch rokov t. j. 20. 02. 2015. Keďže návrh bol podaný 10. 12. 2015 v tejto časti nároku vznášajú námietku premlčania. Zároveň poukazujú aj na premlčaný nárok, ktorý si uplatnili v období bezdôvodného obohatenia od 25. 09. 2011 do 25. 09. 2015 za nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom predtým zmluvy o nájme a kde si uplatňuje žalobca sumu na zaplatenie vo výške 23, 460,84 EUR. Tento nárok je taktiež premlčaný, pretože žaloba bola podaná dňa 10. 12. 2015 a preto súd nemôže žalobcovi priznať nárok za obdobie od 25. 09. 2011 do 25. 09. 2015.

7. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 18. 04. 2017 zistil, že na otázku súdu, na ktorú nájomnú zmluvu má súd prihliadať t. j. či na zmluvu, ktorá bola priložená k žalobe resp. na nájomnú zmluvu doloženú žalobcom na č. l. 151 - 153 tento uvádzal, aby súd neprihliadal na zmluvu, ktorá je uvedená v žalobe, ale aby prihliadal na zmluvu na stranách 151 až 153 spisu.

8. Podľa § 140 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.) zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

9. Podľa § 142 ods. 1 C. s. p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

10. Na vyššie uvedené paragrafy súd poukazuje z toho dôvodu, že v konaní je podstatné vyriešiť si aj otázku, na ktoré dôkazy má súd prihliadať, pretože zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca v žalobe tvrdil, že so žalovaným uzatvoril nájomnú zmluvu dňa 15. 05. 2002 a túto nájomnú zmluvu aj doložil k návrhu súd poukazuje na to, že uvedená nájomná zmluva bola podľa článku III. uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2009, avšak táto nájomná zmluva nebola žalobcom podpísaná a preto ju súd nemôže považovať za platne uzatvorenú nájomnú zmluvu. Zároveň však súd poukazuje na to, že keďže mu bola doložená aj nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným taktiež 15. 05. 2002, ktorá sa však líši v dobe nájmu podľa článku III., kde táto mala byť uzatvorená do 31. 12. 2013 hoci v žalobe žalobca poukazuje na to, že táto nájomná zmluva zo dňa 15. 05. 2002 mala byť uzatvorená len do 31. 12. 2009 súd na nájomnú zmluvu nachádzajúcu sa na č. l. 151 až 153 nemôže v tomto konaní prihliadať, pretože ide o doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a aby súd mohol prihliadať na túto nájomnú na zmluvu na č. l. 151 až 153 musel by žalobca podať návrh na zmenu žaloby, ktorá spočíva v doplnení rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Keďže k tomuto nedošlo súd na túto zmluvu ako dôkazný prostriedok nemôže prihliadať.

11. Podľa § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 153 ods. 3 C. s. p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

14. Podľa § 215 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

15. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu a to aj napr. v prípade, ak sa niekto bez právneho dôvodu obohatil. Predpokladom na vydanie bezdôvodného obohatenia je vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách a to na strane povinného t. j. osoby, ktorá sa obohatila, pričom k tomuto obohateniu došlo na základe právnej skutočnosti ustanovenej v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom vznik takejto majetkovej ujmy postihuje inú osobu t. j. oprávneného, ktorej takáto majetková ujma vznikla a má na ňu nárok. Táto pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil. Ten, kto získal bezdôvodné obohatenie je povinný ho vydať a to v takej výške v akej k bezdôvodnému obohateniu došlo. To znamená, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka a výška plnenia za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený (žalovaný) a túto je povinný vydať t. z., že je povinný vydať sumu, ktorú získal neoprávneným užívaním cudzej veci na úkor vlastníka. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je potom peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému realizovanému zvyčajne v danom mieste a v čase porovnateľnom v rámci užívania takýchto nehnuteľností. Uvedené je riešené napr. rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 02. 11. 2000 sp. zn. 30Cdo 1789/2000, kde sa uvádza, že ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje

od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať.

18. Preto základným predpokladom v rámci tohto sporu bolo nielen preukázanie či žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti patriace žalobcovi, čo súd mal preukázané výpisom z LV č. XXX k. ú. Ž., že nehnuteľnosti, za ktoré sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia sú jeho vlastníctvom, ale súd k preukázaniu a možnosti vyhovenia tejto žalobe by musel mať preukázanú aj tú skutočnosť o akú sumu sa žalovaný v tomto prípade obohatil. Na základe tejto skutočnosti žalobca ako jeden z predpokladov úspešnosti žaloby by musel preukázať nielen užívanie nehnuteľností žalovaným, ale zároveň súdu by musel preukázať na základe akej právnej skutočnosti a čoho žiada určiť nájomné za meter štvorcový vo výške 0,24 EUR za meter štvorcový mesačne. Poukazovanie žalobcu na zmluvu zo dňa 15. 05. 2002 neobstojí, pretože súdu nebola predložená zmluva, ktorá by bola žalobcom podpísaná, keďže zmluvu, ktorú priložil žalobca k návrhu súd pre tento nedostatok nepovažuje za platne právne uzavretú, keďže chýba tu podpis jednej zo strán t. j. žalobcu. Súd nemôže prihliadať na zmluvu, ktorú žalobca súdu predložil (na č. l. 151 až 153), pretože ako vyššie uviedol žalobca nežiadal o pripustenie zmeny žaloby, ktorá by spočívala v doplnení rozhodujúcej skutočnosti tvrdenej v žalobe. Na základe vyššie uvedeného súd nemal žiadnym spôsobom preukázanú opodstatnenosť výšky bezdôvodného obohatenia. Teda žalobca mal súdu predložiť, napr. vyjadrením realitných kancelárií resp. odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom, že v čase od kedy si žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia sa prenajímali nehnuteľnosti, ktoré mal údajne užívať žalovaný za konkrétnu sumu. Keďže toto žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nežiadal vykonať dokazovanie na stanovenie výšky nájomného súd túto jeho povinnosť už za účinnosti C. s. p. nemôže nahradiť vlastnou činnosťou a vykonávaním dôkazov, nakoľko v súčasnosti súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli účastníkmi sporu preukázané. Keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal aká suma sa má platiť za prenájom nehnuteľností, ktoré mal údajne užívať žalovaný súd tento návrh v celom rozsahu zamietol.

19. Zároveň súd v zmysle Civilného sporového poriadku podľa § 220 ods. 2 je povinný uviesť aj prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, pričom v tomto konaní sa jedná o nevykonanie dôkazov výsluchom svedkov L. Š., L. U. a Y. G.. K vykonaniu týchto dôkazov súd nepristúpil z toho dôvodu, že súd vykonáva dôkazy, ktoré majú význam pre rozhodnutie a v prípade, ak sú navrhnuté dôkazy, súd tieto nevykoná, keďže by aj v prípade ich vykonania neboli spôsobilé na zmenu rozhodnutia. Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že uvedení svedkovia sa mali vyjadriť k tomu či žalovaný užíval nehnuteľnosti, na ktoré poukázal žalobca resp. nie. V tomto prípade však, aj keby žalovaný potvrdil, že došlo k užívaniu nehnuteľností resp. by z ich výpovedí sa preukázala skutočnosť o užívaní týchto nehnuteľností resp. ich častí nemohlo by dôjsť k vyhoveniu tejto žalobe, pretože tak ako súd už vyššie poukázal súd žalobu zamietol z toho dôvodu, že žalovaný žiadnym spôsobom súdu nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali výšku nájomného ako bezdôvodného obohatenia pretože k tomuto ani nemali oni vypovedať. Taktiež súdu nebolo preukázané, že tieto osoby by mali mať odborné znalosti, ktorými by vedeli ustáliť výšku nájomného za meter štvorcový v rámci prenajímania takejto nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu súd nepristúpil k ich výsluchu. Súd by pristúpil k výsluchu týchto účastníkov len v tom prípade, ak by žalobca pred týmto navrhol dôkazy na preukázanie určenia výšky nájomného za meter štvorcový a potom by pristúpil k výsluchu týchto osôb, aby zistil či a v akom rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu čo sa týka zisťovania plochy nehnuteľností, ktoré mal údajne žalovaný užívať bez právneho dôvodu.

20. Súd len okrajovo musí poukázať na tú skutočnosť, že dňa 18. 04. 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný len právny zástupca žalobcu a súd uvedené pojednávanie odročil na deň 17. 05. 2017 za účelom vyhlásenia rozsudku. Čo sa týka tohto uznesenia súd účastníkom oznámil dňa 17. 05. 2017, že nedôjde k vyhláseniu rozsudku a zároveň účastníkov predvolal na pojednávanie. Zrušenie termínu za účelom vyhlásenia rozsudku súd urobil z toho dôvodu, že na pojednávaní konanom dňa 18. 04. 2017 právny zástupca žalobcu nebol vyzvaný na záverečnú reč v zmysle § 182 Civilného sporového poriadku a preto, aby mu nebolo odňaté toto právo súd opätovne nariadil pojednávanie na deň 17. 05. 2017. 21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu úspešný priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie a uplatňovanie práva to v rozsahu 100%.

§ 140 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. § 142 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 149 zák. č. 160/2015 Z. z. § 153 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. § 185 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. § 215 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. § 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.