Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Er-42-2013.pdf
PDF · 69.52 KB
Case nature
Subarea
3Er/42/2013
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Mesto Stará Ľubovňa, Obchodná 1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 00 330 167 proti povinnému: JUDr. Vladimírovi Babinovi, Hlavná 29, 080 01 Prešov, správcovi konkurznej podstaty úpadcu BRAVIS, a.s. v konkurze, Popradská 40, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 491 314 o vymoženie sumy 4 687,60 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa so sídlom Obchodná 2, 064 01 Stará Ľubovňa vo výške 45,47 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 4 687,60 eur s prísl. na základe výkazu nedoplatkov Mesta Stará Ľubovňa č. k. Ex. III. - BRAVIS, a. s./2013/VN zo dňa 29.1.2013. Súdny exekútor JUDr. Dušan Kormaník požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 7.2.2013 pod číslom 5710 029435.
2. V priebehu exekučného konania súdny exekútor predložil súdu návrh na priznanie exekučných trov z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, čím došlo k zastaveniu exekúcie ex offo v zmysle § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. konkurze a reštrukturalizácii.
3. Súd po preskúmaní návrhu exekútora zistil, že na majetok povinného bol skutočne uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/10/2014 zo dňa 18.7.2014 vyhlásený konkurz.
4. Podľa § 48 prvá veta zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
5. Zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastáva priamo zo zákona. Vzhľadom na túto skutočnosť súd nerozhodoval o zastavení exekúcie, ale rozhodol iba o trovách exekúcie a trovách účastníkov exekučného konania.
6. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
7. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
9. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd o trovách exekúcie rozhodol podľa cit. § 203 ods. 3 EP a v súlade s §§ 14 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,47 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 cit. vyhl.
- minimálna odmena 33,19 eur
2/ § 22 ods. 1 cit. vyhl.
- poštovné 3,64 eur
- telekomunikačné 2,00 eur
3/ 20% DPH 6,64 eur
Trovy exekúcie celkom: 45,47 eur
10. Súdny exekútor si uplatnil aj náklady na kancelárske potreby a na archiváciu vo výške 6,76 eur s DPH. Súd nepriznal exekútorovi túto náhradu hotových výdavkov, pretože hotovými výdavkami v zmysle § 22 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. sú najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že ide o výdavky v súvislosti s vykonávaním exekúcie samotnej, ktoré sú potrebné na dosiahnutie účelu exekúcie, t.j. na vymoženie vymáhanej povinnosti. Náklady na archiváciu súd nepovažuje za takéto hotové výdavky, keďže ide o výdavky po skončení exekúcie, teda tieto nemôžu ísť na ťarchu niektorého z účastníkov exekučného konania. Uvedené výdavky exekútor znáša z odmeny za výkon exekučnej činnosti podobne ako náhradu za administratívne práce. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd tak súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov vo výške 6,76 eur s DPH.
11. Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 13 x 33,19 eur plus DPH. Súd je toho názoru, že spôsob výpočtu odmeny súdneho exekútora pri zastavení exekúcie sa spravuje § 14-15 cit. vyhlášky a v taxatívnom výpočte úkonov, za vykonanie ktorých má súdny exekútor nárok na odmenu pri zastavení exekúcie nie je uvedené zriadenie EZP. Ustanovenia § 14 a 15 cit. vyhlášky sú vo vzťahu špeciality voči ust. § 6 vyhlášky a teda pri zastavení exekúcie nie je možné aplikovať toto ustanovenie. V takomto prípade má súdny exekútor len nárok na odmenu za doručenie exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie. Ďalej súd
poukazuje na skutočnosť, že iba za samotný úkon zriadenia exekučného záložného práva súdnemu exekútorovi, pokiaľ nedôjde k zexekvovaniu nehnuteľnosti, odmena nepatrí. Táto odmena za každú takto zexekvovateľnú nehnuteľnosť v zmysle § 6 cit. vyhl. patrí súdnemu exekútorovi až vtedy, keď bola takáto nehnuteľnosť úspešne zexekvovaná. Z priloženého spisu EX 144/2013 má súd preukázané, že v tomto konaní sa tak nestalo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.