Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26P/73/2017

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. B., narodeného XX.XX.XXXX v N. v H., dieťa rodičov: matky - D. B., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom U. F., X. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Dukelská 972/7-3 a otca O. B., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom O., O. XXX, právne zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., Banská Bystrica, Skuteckého 17 o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. V y h l a s u j e s a , že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc vo veci konať. II. Konanie s a z a s t a v u j e . III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletého O. sa návrhom zo dňa 27.03.2017 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý O. dočasne zverený do jeho osobnej starostlivosti. V návrhu uviedol, že matka po tom, ako opustila spoločnú domácnosť, sa nemieni vrátiť žiť na Slovensko do miesta trvalého bydliska, otcovi sa vyhráža políciou a tým, že otec syna už neuvidí, a to aj napriek tomu, že otec s matkou sa dohodli na ďalšom spolužití v mieste trvalého bydliska. Otec uviedol, že chce podať aj návrh na rozvod manželstva. Rodičia spolu nežijú, v súčasnosti je maloletý O. v starostlivosti otca, o čom bola matka informovaná. Matka aj po jej rozhodnutí o opustení otca prejavila vôľu, aby sa otec o maloletého staral. Otec sa domáhal vydania neodkladného opatrenia najmä z dôvodu, aby matka maloletého O. neuniesla späť do H.. Otec tiež poukázal na to, že matka má inú známosť v H., kde chce naďalej žiť, a to aj s maloletým synom. Otec s podaným návrhom nepredložil súhlas matky s vycestovaním maloletého O. z H. späť na Z..

2. Dňa 19.04.2017 matka doručila súdu vyjadrenie k návrhu otca, z ktorého jasne vyplýva, že nesúhlasí s premiestnením maloletého O. z H. na Slovensko. Návrh otca považuje za nedôvodný a skutočnosti, ktoré v ňom uviedol, za absolútne nepravdivé, okrem faktu, že z dôvodu na jeho strane od 26.03.2017 spoločne nežijú ako manželia. Predtým ako rodina spoločne žili v H. v meste H., kde otec maloletého pracoval ako robotník vo firme A. G. s platom 1.300,-- Eur, ona bola na materskej dovolenke s maloletým, predtým pracovala ako pomocnica v hoteloch. Maloletý O. sa narodil XX.XX.XXXX v H. v N.. Odvtedy sa o neho ona riadne starala a zabezpečovala mu kompletnú opateru, a to až do doby, kedy ho otec neodviezol bez jej súhlasu na Slovensko. Poprela tvrdenie, že by sa s otcom dohodli na tom, že budú žiť na Slovensku. V H. poberá na maloletého 160,-- Eur BB bonus a tiež príspevok na bývanie vo výške 300,-- Eur. Je pravdou, že dňa 25.03.2017 v mieste bydliska v H. šla navštíviť kamarátku, čo sa otcovi maloletého nepáčilo. Keď sa vrátila z návštevy, nikto nebol doma, preto mu zatelefonovala, na čo jej oznámil, že sú aj s maloletým na Slovensku v O. a nemieni sa vrátiť späť do H.. Toho istého dňa túto skutočnosť oznámila v H. na polícii ako únos, pričom talianske orgány v tejto veci riadne konajú. Z uvedených dôvodov žiadala zamietnuť návrh otca.

3. Dňa 12.05.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny H. zaslal súdu správu zo šetrenia pomerov, v ktorej konštatoval, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti a životných potrieb maloletého O..

4. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov.

5. Právomoc súdu sa posudzuje podľa okolností v každom okamihu konania.

6. Podľa § 2 odsek 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 9 ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

8. Podľa § 161 odsek 1, odsek 2 ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. V danom konaní súd ide o konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Ide občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, kde má prednosť aplikácia únijného práva.

10. Podľa kapitoly I. článku 1 odsek 1 písmeno b) Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev číslo 2201/2003 Úradného vestníka Európskej únie o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len "Nariadenie" alebo Brusel II bis), sa toto nariadenie uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

11. Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 8 bod 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré ma obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

12. Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 10 písmeno a) Nariadenia, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto členskom štáte najmenej jeden rok potom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo dozvedel, alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z ďalej v ustanovení citovaných podmienok.

13. Podľa kapitoly II oddielu 3 článku 20 odseku 1, 2 Nariadenia, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.

14. Vo všeobecnosti treba zdôrazniť, že z medzinárodných dohovorov, ku ktorým pristúpila Slovenská republika (napr. Haagsky dohovor o medzinárodných únosoch detí z roku 1980 uverejnený v Zbierke

zákonov pod číslom 119/2001 Zb. a pod.) alebo z Nariadení rady EÚ (napr. Nariadenie číslo 2201/2003 Úradného vestníka (Brusel II bis)) vyplývajú štátu medzinárodné záväzky, ktoré musí Slovenská republika dodržiavať so všetkými z toho vyplývajúcimi zodpovednosťami. Hlavným princípom týchto medzinárodných záväzkov je v prípade, že došlo k neoprávnenému premiestneniu detí niektorým z rodičov, rešpektovať jurisdikciu štátu obvyklého pobytu dieťaťa, odkiaľ bolo dieťa neoprávnené premiestnené a v prípade potreby zabezpečiť vrátenie detí do krajiny ich obvyklého pobytu, pretože len súd štátu obvyklého pobytu má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností.

15. V danom prípade mal súd z návrhu otca a vyjadrenia matky za preukázané, že obaja rodičia s maloletým O. žili v spoločnej domácnosti od jeho narodenia až do dňa 25.03.2017, kedy otec bez súhlasu matky odviezol maloletého z miesta jeho obvyklého pobytu v H. na Slovensko, pričom otec dieťaťa tunajšiemu súdu žiadnym spôsobom nepreukázal súhlas matky s vycestovaním, respektíve premiestnením a zotrvávaním dieťaťa na území iného štátu a ani rozhodnutie príslušného súdu, ktoré by ho na to oprávňovalo a nahrádzalo súhlas matky s vycestovaním. Z uvedeného vyplýva, že maloletý O., ktorý sa narodil a žil so svojimi rodičmi v H., ktorá je krajinou jeho obvyklého pobytu, bol svojim otcom neoprávnene premiestnený do iného členského štátu. Na základe uvedeného má tunajší súd za to, že sú naplnené predpoklady použitia článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 pre určenie právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností. Súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred jeho neoprávneným premiestnením (v tomto prípade H.), zostávajú príslušné k vydaniu rozhodnutia vo veci rodičovských práv a povinností aj po premiestnení dieťaťa. Právomoc možno priznať súdom nového členského štátu iba za použitia podmienok uvedených v ustanoveniach článku 10 písm. a) a b) Nariadenia. V danom prípade však uvedené podmienky nie sú splnené, nakoľko matka maloletého O. žiada, aby sa dieťa vrátilo do H., s jeho premiestnením, respektíve zadržiavaním sa nezmierila, pričom maloleté dieťa nebývalo po premiestnení na území Slovenskej republiky najmenej po dobu 1 roka po tom, čo sa matka maloletého dozvedela o mieste jeho pobytu. Ako už bolo konštatované, krajinou obvyklého pobytu maloletého O. je H., preto právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletým deťom majú príslušné súdy H..

16. Súd taktiež zameral svoju činnosť na skúmanie možnosti aplikácie článku 20 oddielu 3 kapitoly II Nariadenia Brusel IIa Bis., teda či sa jedná o naliehavý prípad v zmysle cit. čl.20, aby nedošlo k násilnému odobratiu detí a ich násilnému odlúčeniu od otca.

17. Matka k svojmu vyjadreniu predložil preklad svojej výpovede na polícii v H., z ktorej vyplýva, že sa domáha zabezpečenia návratu maloletého O. späť do Slovenska, z dôvodu, že otec ho odviezol na Slovensko bez jej súhlasu.

18. Z rozsudku Súdneho dvora zo dňa 02.04.2009 číslo C-523/07 vyplýva, že už zo samotného znenia citovaného článku 20 odseku 1 Nariadenia vyplýva, že prijatie opatrení v oblasti rodičovských práv a povinností súdmi členského štátu, ktoré nemajú právomoc rozhodnúť vo veci samej, podlieha splneniu troch kumulatívnych podmienok, a síce: 1/ dané opatrenia musia byť naliehavé, 2/ musia byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo k majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, kde sídli súd, na ktorom sa začalo konanie a 3/ musia mať dočasný charakter. Tieto opatrenia sa môžu použiť vo vzťahu k deťom, ktoré síce majú obvyklý pobyt v jednom členskom štáte, dočasne alebo príležitostne sa však zdržiavajú v inom členskom štáte a sú v situácii, ktorá môže závažným spôsobom poškodiť ich blaho, vrátane ich zdravia a vývoja, a ktorá preto odôvodňuje okamžité prijatie ochranných opatrení. Potrebu alebo naliehavosť konečných opatrení treba posúdiť vzhľadom na situáciu dieťaťa, na jej predpokladaný vývoj a na účinnosť prijatých predbežných alebo ochranných opatrení.

19. V danom prípade súd zistil, že na zistený skutkový stav nebolo možné aplikovať ani ustanovenie kapitoly II oddielu 3 článku 20 odseku 1 Nariadenia, keďže neboli kumulatívne splnené podmienky na použitie citovaného ustanovenia. Navrhované neodkladné opatrenie nie je naliehavé, maloleté dieťa nie je ohrozené na zdraví alebo vývoji. Bolo preukázané, že matka maloletého O. nevyvíja žiadne nezákonné kroky smerujúce k násilnému odobratiu dieťaťa a jeho následnému odlúčeniu od otca. Matka v danej veci postupuje výlučne legálnou cestou v zmysle medzinárodných dohovorov a nariadení, ktorými je aj Slovenská republika viazaná ( Haagsky dohovor o medzinárodných únosoch detí z roku 1980 a Nariadenie rady EÚ číslo 2201/2003 Úradného vestníka (Brusel II bis)). Matka dieťaťa sa obrátila na príslušné talianske orgány so žiadosťou o zabezpečenie návratu maloletého do štátu jeho obvyklého pobytu. Rozhodnutie o navrátení maloletého O. alebo jeho nenavrátení do H. je možné len

v kompetencii Okresného súdu Banská Bystrica § 124 odsek 1 písmeno b) Civilného mimosporového poriadku). Tiež nie je v danom prípade naplnená podmienka prijatia opatrenia vo vzťahu k osobám alebo majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, keďže predmetom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani opatrenie potrebné na ochranu osoby alebo majetku maloletého na území tohto štátu. Nejedná sa teda o naliehavý prípad v zmysle ustanovenia článku 20 oddielu 3 Kapitoly II Nariadenia. Okrem toho má súd za to, že otcom navrhovaný petit, by nebol ani v záujme samotného maloletého dieťaťa, pričom by sa mohli porušiť jeho ľudské práva.

20. Nakoľko súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci konať a nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a preto konanie v zmysle § 161 odsek 1, 2 zastavil. V danej veci nebolo možné prijať ani predbežné opatrenie v zmysle článku 20 oddielu 3 Kapitoly II Nariadenia, nakoľko bolo preukázané, že sa nejedná o naliehavý prípad v zmysle citovaného ustanovenia, čo je jedinou výnimkou pre možnosť rozhodnutia súdov, ktoré nemajú právomoc aj pri nedostatku ich právomoci. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

21. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v tejto časti konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.