Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/241/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu Obec Bohunice, Bohunice č. 103, IČO: 36115622, právne zastúpený Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, Dubnica nad Váhom, Centrum II 88 proti žalovanému M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, štátny občan SR, za účasti intervenienta na strane žalovaného T. poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 21.476,94 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21.476,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 21.476,94 Eur od 1.5.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Znalkyňa C.. O. T. má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XX.XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 21.476,94 Eur od 1.5.2015 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že je vlastníkom prícestného kríža autora A. B. z roku XXXX stojaceho pri obecnej komunikácii priamo v M. J.. K. XX.X.XXXX žalovaný pri šoférovaní motorového vozidla zn. G. XXX ev. č. IL XXXAN prešiel s týmto motorovým vozidlom pri prechádzaní Obcou Bohunice do protismeru, kde narazil do vyššie uvedeného prícestného kríža, ktorý rozbil, pričom časť tohto kríža skončila v miestnom potoku a došlo tiež k nenávratnému zničeniu niektorých doplnkov kríža, ako bola porcelánová soška Panny Márie a pod. Žalobca so žalovaným na mieste samom spísal škodový protokol, na základe ktorého žalovaný uznal vinu za spôsobenú škodu. Žalobca po čiastočnej oprave kríža požiadal o náhradu vzniknutej škody príslušnú poisťovňu, v ktorej mal žalovaný svoje motorové vozidlo povinne zmluvne poistené. Poisťovňa žalobca uhradila len časť spôsobenej škody vo výške 2.523,06 Eur, pričom už pri obhliadke poškodeného kríža sa jej poverený pracovník mýlil v úplne elementárnych skutočnostiach. Tvrdil napríklad, že kríž je zo žuly, čo už na prvý pohľad nemohla byť pravda a aj štatutárny zástupca žalobcu ako laik vedel, že kríž je vyhotovený z mramoru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca poveril súdneho znalca Mgr. Renátu Kollárovú, aby zistil výšku škody, ktorú žalovaný žalobcovi na kríži svojím motorovým vozidlom spôsobil. Podľa zistení súdneho znalca obsiahnutých v znaleckom posudku č. 01/2015 bol kríž vyhotovený z veľmi kvalitného materiálu, ktorý je už v súčasnej dobe nedostupný, pričom kríž samotný vyhotovila veľmi známa brnenská kamenárska dielňa a to na vysokej remeselnej úrovni a už v čase jeho vzniku sa jednalo vzhľadom na uvedené faktory o veľmi drahú vec. Podľa záveru znaleckého posudku bola výška spôsobenej škody dňa 20.6.2013 určená v sume 24.000,- Eur. Na základe uvedeného žalobca vyzval tak žalovaného ako aj príslušnú poisťovňu na doplatenie vzniknutej

škody v sume 21.476,94 Eur, pričom na výzvu reagovala len poisťovňa žalovaného s tým, že pokus žalobcu o zmier berie ako neopodstatnený. Hmotnoprávne oprel žalobca uplatnený nárok o ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo svojom podaní zo dňa 9.7.2015. Uviedol v ňom, že dňa 20.6.2013 svojím motorovým vozidlom ev. č. IL XXX AN, ktorého bol držiteľom narazil do kríža s ohrádkou v obci J.. Poistnú udalosť žalovaný nahlásil dňa 21.6.2013 svojej poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, keďže predmetné motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX. Preto by nárok žalobcu mala za žalovaného uhradiť žalobcovi poisťovňa podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.. Len poisťovňa sa vie vyjadriť, prečo neposkytla poistné plnenie v sume, ktorú požaduje žalobca.

3. Do konania vstúpila podaním zo dňa 5.8.2015 KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group ako vedľajší účastník na strane žalovaného podľa § 93 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V tomto podaní vedľajší účastník potvrdil, že žalovaný má s ním uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ev. č. IL XXX AN s účinnosťou od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. K. XX.X.XXXX nastala škodová udalosť, na základe ktorej vyplatil vedľajší účastník poškodenému žalobcovi poistné plnenie vo výške 2 523,06 Eur. Preto má vedľajší účastník záujem na výsledku konania v zmysle § 93 ods. 1 OSP. Dňa 20.6.2013 došlo ku škodovej udalosti, ktorú zavinil vodič žalovaný jazdiaci na motorovom vozidle G. XXX ev.č. IL XXX AN tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy podmienkam a nezvládol pri obiehaní riadenie a narazil do kríža Obce Bohunice, ktorý po náraze spadol do vody. Vedľajší účastník odcitoval ust. § 442, § 443, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. a/, b/, c/ , d/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vedľajší účastník vyplatil poškodenému žalobcovi dňa 13.1.2014 náhradu škody vo výške 2.523,06 Eur, čo zodpovedá nákladom na opravu - faktúra XXXX/ XX - X.XXX,XX R. a faktúra XXXX/XX/XX- X.XXX Eur znížených o amortizáciu vo výške X.XXX,XX Eur. Pri výpočte amortizácie likvidátor vychádzal z celkového veku poškodenej veci a jej životnosti a teda celkového opotrebenia veci. Práca nebola predmetom amortizácie. Vypočítaná výška škody ohrádky po odpočítaní amortizácie bola stanovená na sumu 239,13 Eur, vypočítaná výška škody kríža po odpočítaní amortizácie bola stanovená na sumu 567,94 Eur a cena práce bola priznaná v súlade s faktúrami vo výške 1.716,00 Eur. Uvedený výpočet vychádza z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Vedľajší účastník sa nestotožňuje s tým, že v znaleckom posudku č. 1/2015 vypracovaného súdnym znalcom Mgr. Renáta Kollárová, odvetvie Sakrálne predmety bola východisková hodnota na základe umeleckej, historickej a materiálovej hodnoty diela stanovená na 40.000 Eur a rozsah poškodenia stanovený na 24.000 Eur (60 %). Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda. V danom prípade výška skutočnej škody nezodpovedá umeleckej a historickej hodnote veci. Z uvedeného znaleckého posudku nie je zrejmé ako znalkyňa dospela k výške škody a na základe čoho stanovila mieru poškodenia na 60%. Taktiež nie je možné takýmto spôsobom stanoviť výšku skutočnej škody, nakoľko nie sú špecifikované žiadne náklady na opravu, čo je pre určenie skutočnej výšky škody smerodajné. V zmysle Komentára Občianskeho zákonníka, Imrich Fekete, EPOS, 2007, str. 454 v prípade, ak sa na použitú poškodenú vec vynaložili náklady (napr. nahradených poškodených častí automobilu novými súčiastkami), vychádza sa v praxi z názoru, že od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Žalobca za výšku škody považuje 60 % východiskovej hodnoty veci, ktorú znalkyňa stanovila na základe umeleckej, historickej a materiálovej hodnoty veci. V súlade s judikátom R 27/1977, v ktorom sa uvádza, že pri škode spôsobenej na starších použitých a čiastočne už opotrebovaných veciach, postupujú súdy správne, keď zisťujú všeobecnú cenu, ktorú mali tieto veci v čase poškodenia, má vedľajší účastník za to, že nie je možné chápať skutočnú škodu na veci ako časť jej umeleckej, historickej a materiálovej hodnoty. Podľa názoru vedľajšieho účastníka skutočná škoda je reálny výsledok medzi existenciou protiprávneho aktu a príčinnou súvislosťou v objektívnom svete prejavujúcou sa úbytkom na hodnote či zmenšením majetku. Náhrada skutočnej škody predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu. Je zrejmé, že majetok navrhovateľa sa nezmenšil o sumu uplatnenú v žalobnom návrhu, a preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na uvedenú sumu. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/89/2008 konštatuje, že

rozsah náhrady škody by mal umožniť účelovú a primeranú obnovu štruktúry majetku poškodeného, aby mohol byť naďalej užívaný v takej miere a takým spôsobom, ako pred poškodením, nie je možné vzhľadom na súčasnú právnu úpravu súhlasiť....takýto „široký" výklad ochrany majetku poškodeného prezentovaný žalobcom by mohol po viacerých prípadoch viesť k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodeného. Poškodený by tak mohol po oprave veci získať vec vo vyššej hodnote, ako mala pred poškodením, čo nie je v súlade s právnym inštitútom náhrady škody. Obdobný právny názor vyjadril Najvyšší súd SR i v rozhodnutí 9Co/9/2011. Vedľajší účastník namietol aj uplatnené úroky z omeškania, nakoľko žalobca v žalobe nešpecifikuje na základe akej skutočnosti si voči žalovanému uplatňuje úroky z omeškania vo výške 5,5 % práve od 1.5.2015, pričom od uvedeného dátumu má byť správne výška úrokov 5,05 %. Z týchto dôvodov navrhoval, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

4. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group podaním zo dňa 14.2.2017 súdu oznámila, že do konania podľa § 82 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vstupuje ako intervenient na strane žalovaného, pretože má právny záujem na výsledku konania.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného, znalkyne Mgr. Renáty Kollárovej, oboznámením výzvy na úhradu zo dňa 17.4.2015, listu intervenienta zo dňa 7.5.2015, vyjadrenia žalovaného zo dňa 9.7.2015, údajov o poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, poistky č. XXXXXXXXXX, oznámenia o poistnom plnení zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenia intervenienta zo dňa X.X.XXXX, poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, oznámenia o poistnom plnení zo dňa XX.X.XXXX, faktúry č. XXXX/XX/XX, faktúry č. XXXX/XX zo dňa X.XX.XXXX, rozpisu prác a materiálu k škodovej udalosti, výpočtu výšky škody, záznamu o dopravnej nehode zo dňa XX.X.XXXX, oznámenia škodovej udalosti poškodeným, všeobecných poistných podmienok intervenienta, oznámenia o vstupe intervenienta do konania zo dňa XX.X.XXXX, podania žalobcu zo dňa X.X.XXXX, znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX, zápisu z ohliadky škodovej udalosti zo dňa XX.X.XXXX, výzvy intervenienta zo dňa X.XX.XXXX a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Z oznámenia škodovej udalosti poškodeným ako aj záznamu o dopravnej nehode zo dňa 20.6.2013 bolo zistené, že dňa 20.6.2013 o 19.10 hod v obci Bohunice žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla Peugeot XXX ev.č. IL XXX AN obiehal osobné motorové vozidlo zn. G. XXX ev.č. IL XXX AH, ktoré odbočovalo vľavo, pritom nezvládol riadenie a narazil s vozidlom do kríža medzi dvoma stromami s tým, že kríž po náraze spadol do vody. Nehodu zavinil žalovaný, čo potvrdil svojím podpisom na zázname o dopravnej nehode. Nehodu šetrila polícia, ktorá ju nevyhodnotila ako dopravnú nehodu ale ako poistnú udalosť. V čase nehody mal žalovaný uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX ohľadom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla G. XXX ev.č. IL XXX AN. Poškodený kamenný kríž dal žalobca opraviť spoločnosti AGENA - CHV, spol. s r.o., ktorá za jeho opravu žalobcovi vystavila dňa 29.10.2013 faktúru č. XXXX/XX/XX znejúcu na sumu X.XXX R. so splatnosťou X.XX.XXXX. dodávateľ G. O., T. - zámočníctvo, K. vystavil žalobcovi dňa X.XX.XXXX faktúru č. XXXX/ XX, ktorou vyfakturoval žalobcovi cenu X.XXX,XX Eur za dodávku kovanej ohrádky na kríž. Z oznámenia intervenienta o poistnom plnení zo dňa 13.1.2014 vyplýva, že žalobcovi bolo oznámené, že po ukončení likvidácie škodovej udalosti bolo zistené, že nárazom vozidla ev. č. W. bol poškodený kríž s ohrádkou, s tým, že intervenient poukazuje poškodenému poistné plnenie vo výške 2.523,06 Eur. Od nákladov na opravu v sume 1.177,20 Eur podľa faktúry č. XXXX/XX a v sume X.XXX Eur podľa faktúry č. XXXX/XX/ XX odpočítal intervenient amortizáciu v sume X.XXX,XX Eur.

7. Znalkyňa z odboru starožitnosti odvetvie sakrálne predmety Mgr. Renáta Kollárová na objednávku žalobcu vypracovala dňa 17.3.2015 znalecký posudok č. 1/2015. Znalkyňa posudok vyhotovila na základe fotodokumentácie kríža pred škodovou udalosťou dňa 20.6.2013, fotodokumentácie kríža tesne po škodovej udalosti, vlastnej ohliadky kríža po oprave. Konštatovala v ňom, že sa jedná o prícestný kríž významnej kamenno-sochárskej firmy Adolfa Loosa, st., zhotovený v roku 1913, kombinovanou technikou, s použitím materiálu mramoru z Nedvědíc a z liatiny, s rozmermi výška kríža 400 cm, horizontálne brvno kríža 100 cm, ide o originál, s tým, že kríž je umiestnený na parc. KN E č. XXXX v k.ú. J. a jeho majiteľom je žalobca. Znalkyňa chronologicky zhrnula tvorbu menovaného autora, predmetný kríž popísala, a porovnala ho s ďalšími podobnými krížmi zhotovenými v danom období menovaným autorom. Mramor, z ktorého bol kríž zhotovený bol vyťažený v Nedvědiciach, ktorá lokalita je v súčasnosti vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť Nedvědické mramory, pričom Nedvědický mramor je veľmi cenený pre svoju čistotu a kvalitu, je to jemne až stredne zrnitý biely mramor, ktorý získal ocenenie na svetovej výstave v Paríži, a najznámejšia pamietka z tohto mramoru je kostol v Doubravníku

ako aj hrad Pernštejn. Uzavrela, že ide o kvalitné umelecko-remeselné kamenárske dielo s použitím ušľachtilého materiálu, ktoré je svojím spôsobom ojedinelé v danej lokalite ako aj výstavbou tak aj vo výzdobných detailoch, ktoré dielo bolo vyhotovené priamo na požiadavku objednávateľov - donátorov kríža, ktorý dali na stavbu kríža 740 korún. Znalkyňa v posudku na základe doloženej fotodokumentácie konštatuje, že v dôsledku škodovej udalosti dňa 20.6.2013 došlo k rozlomeniu vrchného kríža na tri časti, k poškodeniu architektonického tvarovania ako aj samotných kubusov (odrezané časti rohov, rimsičiek), odlomená ruka na korpuse Krista, rozbitá porcelánová soška Panny Márie, a k ďalším poškodeniam na mramore. Rozsah poškodenia predmetného sakrálneho objektu stanovila na 60%. Východiskovú hodnotu kríža pred jeho poškodením dňa 20.6.2013 na základe jeho umeleckej, historickej a materiálovej hodnoty stanovila na 40.000 Eur. Výšku škody na kríži v dôsledku škodovej udalosti vzhľadom na 60% poškodenie kríža ako celku stanovila na 24.000 Eur. Prílohou znaleckého posudku je aj posudok akademického sochára K., reštaurátora k vykonaným opravným prácam kamenného kríža.

8. Starosta žalobcu Ing. G. Y. na pojednávaní uviedol, že starostom obce je od roku 2010, od narodenia býva v uvedenej obci. V júni 2013 bol telefonicky privolaný na miesto v obci, kde stál kríž. Keď tam prišiel, kríž bol v potoku, bol rozlámaný, poudieraný, socha Panny Márie bola rozbitá, Kristus mal odtrhnutú ruku. Predná časť ohrádky bola zničená. Zvyšná časť ohrádky bola zlisovaná. Uvedené starosta žalobcu odfotil a fotodokumentáciu odovzdal následne poisťovni. Predtým spísal aj zápisnicu o škodovej udalosti. Obyvatelia dediny pomáhali pri nakladaní kusov kríža z potoka von na breh. Po vytiahnutí kamenných kusov kríža z potoka sa tieto položili na zem. Boli ponechané na mieste. Starosta žalobcu za účelom opravy kríža oslovil 4 až 5 firiem a jedine firma AGENA - CHV s.r.o. Chocholná Velčice mu oznámila, že kríž dokážu opraviť. Keď zadával požiadavku resp. ponuku na opravu kríža viacerým firmám, bola zohľadňovaná aj cena opravy. Keďže ľudia z obce sa vypytovali, kedy bude kríž opravený, bol starosta žalobcu aj pod tlakom a rozhodujúce bolo, že sa našla firma, ktorá to opraví. Starosta žalobcu si nežiadal referencie, fotky práce firmy, ktorej zadal opravu kríža. Nepoveril žiadneho človeka, ktorý by dohliadal na opravu kríža. Nechodil ani on sám do dielne tejto firmy. Nie je totiž kamenár, a preto sa na opravu nechodil pozerať. V čase, keď kríž dával do opravy menovanej firme starosta žalobcu ešte nevedel o hodnote uvedeného kríža. O tom, že predmetný kríž má značnú hodnotu sa dozvedel zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Renáty Kollárovej. O kríž sa obec starala bežným spôsobom, a to tak, že kríž bol umývaný, menili sa kvety a výzdoba a ohrádka sa natierala farbou. Ako sa obec o kríž starala pred rokom 2010, sa starosta vyjadriť nevedel. Kríž je od hlavnej cesty vzdialený asi 4 metre. Pred krížom bol aj pred rokom 2010 umiestnený hrubý ťažký betónový kvetináč, v ktorom je hlina a posadené kvety, a ktorý mal slúžiť ako ochrana kríža pred prípadným nárazom automobilu. V súčasnej dobe je tam položený ďalší kvetináč.

9. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že predmetnú škodovú udalosť zo dňa 20.6.2013 spôsobil svojím motorovým vozidlom, ktorého bol držiteľom. Výzva žalobcu na úhradu pohľadávky zo dňa 17.4.2015 mu bola doručená, presný dátum doručenia uviesť nevedel. Poukázal na to, že bol povinne zmluvne poistený. K znaleckému posudku č. 1/2015 sa žalovaný nevyjadril.

10. Znalkyňa Mgr. Renáta Kollárová na pojednávaní uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2015 vychádzala z komparácií rôznych typov krížov vytvorených predmetnou kamenárskou firmou, vychádzala aj z odbornej literatúry a zo svojich 25 rokov skúseností praxe s pamiatkami, keďže pracovala ako odborný metodik na Pamiatkovom úrade v Trenčíne, pracovisko Prievidza. Funkciu znalca vykonáva od 21.10.2009 v odbore starožitnosti, odvetvie sakrálne predmety. Od roku 2008 má licenciu na pamiatkové výskumy, a to umelecko - historický pamiatkový výskum, architektonicko - historický pamiatkový výskum. Pred vypracovaním znaleckého posudku bola kríž aj ohliadnuť a posudok bol vypracovaný aj za spoluúčasti konzultanta, reštaurátora akademického sochára K., ktorý má 30 ročnú skúsenosť s obnovou pamiatok zhotovených z kameňa a dreva. Pri stanovení hodnoty kríža znalkyňa zohľadnila skutočnosť, že jeho autorom bola významná renomovaná kamenno-sochárska dielňa Adolfa Loosa staršieho so sídlom v Brne. Zohľadnila aj materiál, z ktorého bol kríž zhotovený. Ide o biely mramor, ktorý je čistý, vysokej kvality vyťažený v Nedvědickom kameňolome, ktorý získal aj ocenenie za kvalitu na svetovej výstave v Paríži v roku 1899. V súčasnej dobe je daná oblasť, v ktorej bol kameň vyťažený vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť a teda nie je možné v nej už ďalej ťažiť tento mramor. Zohľadnila aj skutočnosť, že zhotovenie kríža financovali donátori, ktorí na to vynaložili čiastku 740 korún rakúsko - uhorských, čo je vysoká čiastka. Ďalej uviedla, že na hodnotu kríža má význam aj to, že ide o pamätihodnosť, ktorá je súčasťou danej obce, ide o votívny, ďakovný kríž. Predmetný kríž možno považovať za solitér, je vyšší než sa zvykli stavať kríže začiatkom 20. storočia. Jeden

podobný kríž je postavený na Morave v obci Poddvorov v okrese Hodonín. Pri stanovení rozsahu poškodenie kríža v dôsledku autonehody vychádzala znalkyňa z fotodokumentácie stavu tesne po havárii, z ktorej sa dal zistiť rozsah a intenzita poškodenia kamennej hmoty, lomových častí, kovovej sochy kríža. Následne, keď znalkyňa vykonala ohliadku kríža, aj na tejto ohliadke sa dalo zistiť, aké ďalšie poškodenia boli spôsobené pri havárii auta. Zistila teda, že driek kríža sa rozlomil na tri časti, došlo k výraznej deštrukcii kamenných materiálov, boli poškodené architektonické detaily, lineárne dekoratívne plochy, bola narušená hmota kameňa a to bolo vidieť na mechanických prasklinách na kameni, ktoré boli spôsobené nárazom. Uviedla, že kríž sa už nikdy nedá obnoviť tak, aby sa do kríža nedostávala cez tieto praskliny dažďová voda, ktorá kamennú hmotu eroduje, čo znižuje životnosť kamennej hmoty. Na fotografiách sú praskliny na mramore jednoznačne viditeľné. Pokiaľ by išlo o staršiu prasklinu, bola by prasklina tmavšia. Prasklina na mramore začína zvetrávať do týždňa alebo do dvoch týždňov. Skutočnosť, že vedľa kríža prechádzali autá nemá vplyv na jeho hodnotu. Mramor je veľmi pevný materiál, hutný a nemohli ho poškodiť ani splodiny z áut, ktoré sú agresívnejšie na iné druhy kameňa, napr. na pieskovec. Znalkyňa pred poškodením kríž osobne nevidela, videla ho na fotografii. Na kríži znalkyňa zistila aj poškodenie pôvodných spájaní blokov kameňa. Ide o trvalé poškodenie kríža. Kríž už nebude mať nikdy hodnotu 40.000 Eur. Aj v prípade, ak by bol kríž opravený v akreditovanej reštaurátorskej dielni, po oprave by už nikdy nemal svoju pôvodnú hodnotu 40.000 Eur. Celý driek kríža bol nahradený za iný materiál Bianco Carara, na čo poukázal aj reštaurátor v znaleckom posudku v bode č. 4. Hodnota kríža po dopravnej nehode predstavovala 40 % z pôvodnej hodnoty , teda sumu 16.000 Eur. Nevedela sa vyjadriť k tomu, aká je aktuálna hodnota kríža a akú hodnotu by mal kríž, ak by bola jeho oprava vykonaná v akreditovanej reštaurátorskej dielni. Vzhľadom k tomu, že kríž má viac ako 100 rokov spadá do kategórie starožitností, ide o cenný artefakt. Znalkyňa považuje za absurdné, pokiaľ poisťovňa odpočítala z výšky škody amortizáciu, keďže ide o starožitnosť, a starožitnosti vekom naberajú na svojej hodnote. Predmetný kríž nie je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka. Je evidovaný ako pamätihodnosť obce Bohunice. Pokiaľ by bol evidovaný ako národná kultúrna pamiatka, bola by jeho hodnota ešte vyššia. Pokiaľ konkrétna vec nie je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok SR, zákon ani iný predpis neukladá vlastníkovi takejto veci akým spôsobom má vykonávať údržbu veci. Životnosť veci pomôže predĺžiť, ak sa vec, konkrétne daný kríž umýval od machov, lišajníkov nánosov soli a blata. Ďalej uviedla, že nie je výlučné, že k poškodeniu časti rozbitého kríža došlo v čase odkedy padol kríž do potoka až po moment kedy prišla ohliadnuť kríž po jeho oprave. Pre stanovenie hodnoty starožitností nie sú stanovené žiadne cenové tabuľky, nepoužíva sa žiaden algoritmus. Iný znalec by mohol určiť hodnotu tohto kríža aj vyššiu alebo nižšiu. Znalkyňa neohodnocovala porcelánovú sochu Panny Márie, pretože tá nebola dostatočne zachytená na fotodokumentácii, nedalo sa určiť, z ktorej dielne pochádza predmetná socha. Neohodnocovala ani kovovú ohrádku okolo kríža. 11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že žalobca na opravu rozlomeného kríža uhradil kamenárskej firme AGENA - CHV s.r.o. Chocholná Velčice sumu 4.500,- Eur a firme Pavlovi Rácovi Kováčstvo zámočníctvo Pruské sumu 1.177,20 Eur, pričom intervenient žalobcovi vyplatil poistné plnenie len v sume 2.523,06 Eur. Oprava kríža bola vo firme AGENA - CHV s.r.o. robená v čase, keď sa ešte nevedelo o mimoriadnej kvalite kríža a jeho skutočnej hodnote. Pokiaľ by žalobca v čase, keď zadal opravu kríža spomínanej kamenárskej firme vedel o mimoriadnej umeleckej a historickej hodnote predmetného kríža, nezadával by túto opravu bežnej kamenárskej dielni, ale kompetentnému reštaurátorovi. V dôsledku škodovej udalosti bola kovová ohrádka okolo kríža rozlámaná a zničená. Keďže v dôsledku škodovej udalosti bola na viacero kúskov rozlámaná porcelánová socha Panny Márie znalkyňa v rámci svojho posudku umeleckú hodnotu tejto sošky nezahrnula do celkovej hodnoty kríža, nevedela sa vyjadriť, kto vyrobil sošku, kedy a nevedela stanoviť jej hodnotu v čase poškodenia veci. Právny zástupca poukázal na charakter veci, ktorá bola poškodená pri škodnej udalosti. Žalovaný nepoškodil vec bežnú ako napr. automobil, elektroniku, alebo nábytok, ale poškodil vec, ktorá sa používala resp. používa pri vykonávaní kultu. V tomto prípade prícestný kríž bol a je symbol používaný v rámci rímskokatolíckeho vierovyznania. Teda sa jedná o predmet s náboženskou symbolikou, ktorý nie je používaný ako prevažná väčšina vecí v klasickom slova zmysle. Poukazuje na to z dôvodu, že intervenient aj doklad označený ako výpočet výšky škody, z je zrejmé, že samotný kamenný kríž a k nemu náležiacu ohrádku intervenient zaradil do kategórie hnuteľných vecí strojov, strojárskych a elektrických zariadení s tabuľkou určenou amortizáciu, a intervenient poškodenému krížu stanovil živnosť 100 rokov a určil zostatkovú hodnotu kríža vo výške 20%. Zo samotnej tejto tabuľky je zrejmé, že nie je súladná so skutočnosťou. Na samotnom kríži je uvedený rok jeho vytvorenia, teda rok 1913 z čoho je zrejmé, že v čase vzniku škodovej udalosti by podľa predloženej tabuľky mala byť táto vec vlastne už na 100% amortizovaná teda by nemala v skutočnosti žiadnu hodnotu. Preto pri posudzovaní hodnoty poškodenej veci kamenného kríža nie je možné naň

hľadieť ako na bežnú vec, ako to urobil intervenient pri zaradení v rámci výpočtu výšky škody. Poškodený kamenný kríž nebol a ani nie je bežne používaný, jedná sa o symbol v rámci výkonov náboženstva a preto amortizovanie takéhoto symbolu podobne ako nejakého stroja, alebo automobilu podľa názoru žalobcu nie je možné. Súdna znalkyňa uviedla, že poškodený kamenný kríž vzhľadom na svoj vek spadá do kategórie starožitností, pri ktorých vzhľadom na ich vek ich hodnota neklesá, ale práve naopak stúpa. Posledným faktorom, ktorý intervenient vôbec nezobral do úvahy je samotný materiál, z ktorého je poškodený kamenný kríž vytvorený. Súdna znalkyňa tento materiál identifikovala ako vzácny mramor, ktorý v súčasnej dobe ani nie je možné legálne získať, pričom v minulosti to uvedený mramor ocenený na svetovej výstave. Všetky tieto okolnosti potvrdzujú záver, že výška hodnoty predmetného kríža v čase jeho poškodenia bola práve v takej výške ako je stanovil súdny znalec v písomnom znaleckom posudku. Zo strany žalovaného a ani intervenienta neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by záver znaleckého posudku v tomto smere spochybňovali. Pracovníci intervenienta nevenovali dostatočnú pozornosť pri preverovaní predmetnej škodovej udalosti a túto posúdili čisto mechanickým spôsobom. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že pracovník intervenienta v zápise ohliadky škodovej udalosti zo 24.6.2013 uviedol v ručnom písanom zápise, že kamenný kríž je zhotovený asi zo žuly. A to napriek tomu, že samotný starosta žalobcu prítomný pri tejto ohliadke aj keď nemá príslušné vzdelanie pracovníka intervenienta upozornil, že žula to byť nemôže, táto vypadá inak a vzhľadom na belosť kameňa sa jedná o mramor. V zmysle § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný nahradiť stratu na majetku, ktorá bola žalobcovi spôsobená škodnou udalosťou spôsobenou žalovaným. Žalobca výslovne uviedol, že nemal pred vypracovaním posudku vedomosť o skutočnej hodnote kamenného kríža a jeho vzácnosti a ak by to vedel, venoval by patričnú pozornosť aj oprave kríža po nehode osobou kompetentnou takéto vzácne veci opravovať. Táto nevedomosť žalobcu však nemôže mať vplyv na povinnosť náhrady vzniknutej škody zo strany žalovaného. Skutočnosť, či kamenný kríž žalobca opravil a akým spôsobom, je pre predmet tohto súdneho sporu nepodstatná. Žalobca sa obrátil na tunajší súd z dôvodu, že až dodatočne zistil hodnotu kríža a aj samotné vypracovanie znaleckého posudku žalobca inicioval z dôvodu amortizovania spôsobnej škody zo strany intervenienta. Ak by intervenient nepoužil amortizáciu v danej veci, tak žalobca by vzhľadom na svoje vedomosti ani nemal dôvod vypracovať znalecký posudok, pri ktorom zistil skutočnú hodnotu kamenného kríža. Spôsob opravy kamenného kríža resp. spôsob jeho vytiahnutia na breh po škodovej udalosti a jeho rozlámaní sú skutočnosti a faktory, ktoré na spôsob vzniku škody žalobcu a jej výšku nemajú žiaden vplyv. Tak žalobca ako ani žalovaný a ani intervenient nemajú príslušné odborné vzdelanie na posúdenie výšky škody na kamennom kríži, preto žalobca objednal vypracovanie znaleckého posudku a osoba odborne zdatná posúdila všetky okolnosti namietané zo strany intervenienta. Závery súdnej znalkyne neboli žiadnym spôsobom vyvrátené, jedná sa o jej odborné posúdenie veci. Preto žalobca v detailoch sa v celom rozsahu pridržiava záverov vypracovaného znaleckého posudku. Pokiaľ namietal intervenient ohľadne ochrany kamenného kríža pred nehodou, tak samotný kamenný kríž je v obci umiestnený medzi dvoma veľkými stromami. Pred samotnou nehodou bol pred krížom umiestnený ťažký betónový kvetináč, v súčasnej dobe sú takéto kvetináče dokonca umiestnené pred krížom až dva. Ako je zrejmé z fotodokumentácie škodnej udalosti tak ani samotný ťažký betónový kvetináč nedokázal zabrániť rozlomeniu kríža pri dopravnej nehode. Údržba vykonávaná žalobcom teda umývanie kríža, výzdoba kríža bola podľa jeho názoru v plnej miere dostatočná aj vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná v obci o živú kultovú pamiatku nachádzajúcu v jej centrálnej časti. Žalobca výšku úroku z omeškania 5,5% žiada vzhľadom na skutočnosť, že ku škodovej udalosti došlo v čase platnosti úrokovej miery európskej centrálnej banky platnej pre hlavné finančné operácie v období od 8.5.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,5%. Preto žalobca žiada výšku úrokovej mierky 5,5% a požaduje úroky z omeškania od 1.5.2015 z dôvodu písomnej výzvy právneho zástupcu žalobcu adresovanej tak žalovanému ako aj intervenientovi, ktoré boli obom doručené v mesiaci apríl 2015, pričom samotný intervenient na uvedenú výzvu reagoval svojím listom zo dňa 7.5.2015, ktorý adresoval tak žalobcovi ako aj žalovanému paradoxne však nie právnemu zástupcovi žalobcu.

12. Právny zástupca intervenienta na strane žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný ani intervenient nemôžu byť zodpovední za to, že v čase vykonania opravy rozlomeného kríža nebola jeho hodnota identifikovaná a ani za to, že oprava kríža bola vykonaná neodborne. Pokiaľ opravárenská kamenárska firma kríž opravila nedostatočne a neodborne, mal si žalobca voči nej uplatniť príslušné tomu zodpovedajúce právo. Skutočnosť, že oprava kríža bola vykonaná neodborne konštatoval v znaleckom posudku č. 1/2015 aj reštaurátor, ktorý bol pribratý ako konzultant pre účely ohodnotenia predmetného kríža. To z akého druhu kameňa bol poškodený kríž zhotovený nemalo vplyv na výšku poistného plnenia zo strany intervenienta. Intervenient má zato, že hodnota kríža tak ako ju stanovila Mgr. Kollárová vo svojom posudku na sumu 40.000,- Eur nie je preukázaná, a taktiež nie je zo znaleckého

posudku zrejmé ako znalkyňa zistila mieru poškodenia kríža v rozsahu 60%. Poukázal na ustanovenia občianskeho zákonníka a to, že pri náhrade škode sa uhrádza skutočná škoda. Zo strany žalobcu na opravu kríža a kovovej ohrádky boli uhradené faktúry v celkovej sume 5.677,20 Eur a ani túto sumu nepovažoval intervenient za skutočnú škodu. Intervenient má za to, že v danom prípade nebolo nutné zhotoviť novú kovovú ohrádku okolo kríža, pretože bolo možné ponechať tú pôvodnú starú a aj z umeleckého hľadiska by k tomu krížu pôvodná stará ohrádka lepšie pasovala, čo konštatoval aj reštaurátor v znaleckom posudku. Ďalej intervenient uviedol, že jediný dôkaz, ktorým žalobca preukazuje hodnotu poistnej veci ako aj výšku škody je súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom Mgr. Renátou Kollárovu. Treba poukázať na tú skutočnosť, že ide o odborné vyjadrenie, nakoľko súkromný znalecký posudok nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 CSP. A teda ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalecký posudok predložený v tomto konaní takúto doložku neobsahuje. Taktiež namietol závery predmetného znaleckého posudku, ktoré považuje za právne neudržateľné nakoľko máme za to, že znalkyňa v danom prípade ani nevykonávala znalecké dokazovanie ako také. V znaleckom posudku znalkyňa poukazuje len na históriu predmetného kríža a jeho všeobecnú hodnotu vo výške 40.000,- Eur určila svojvoľne, pričom na pojednávaní sama uviedla, že iný znalec v danej oblasti by mohol svojou úvahou dospieť k vyššej resp. nižšej hodnote kríža a tak má intervenient za to, že závery znalkyne nie sú ničím podložené. Je predložená jediná relevantná suma, z ktorej vypočítala hodnotu 40.000,- Eur. Z toho dôvodu intervenient navrhol, aby súd vykonal nové kontrolné znalecké dokazovanie za účelom stanovenia skutočnej hodnoty kríža a výšky škody, nakoľko z predloženého znaleckého posudku vôbec nie je zrejmé ako k danej predmetnej čiastke znalkyňa dospela. Intervenient sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že skutočnosť ako bol opravený predmetný kríž nie je v tomto konaní podstatná, nakoľko má za to, že znalkyňa vypracovala súkromný znalecký posudok a vykonávala aj ohliadku predmetného kríža až po nekvalitnej uvedenej oprave, preto nie je možné zo strany žalobcu ani relevantne preukázať, aká vysoká škoda vznikla v dôsledku škodovej udalosti a aká škoda bola spôsobená nekvalitne vykonanou opravou predmetu. Preto intervenient trval na tom, aby súd ustanovil nového znalca, ktorý preukázateľne vyčísli hodnotu kríža ako aj výšku spôsobenej škody. V opačnom prípade treba konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Preto intervenient žiadal žalobu zamietnuť.

13. Podľa § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

14. Žalobca sa proti žalovanému domáhal náhrady škody na majetku, ktorú mu spôsobil žalovaný dňa 20.6.2013 prevádzkou osobného motorového vozidla. Nárok uplatnil podľa § 427 Občianskeho zákonníka. V ustanoveniach § 427 až 431 Občianskeho zákonníka je upravený osobitný druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti, a teda zavinenie nie je podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu. Pre záver o zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky základné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody, príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a škodou. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je v zmysle § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka prevádzkovateľ. Za prevádzkovateľa možno považovať osobu, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom (§ 2 písm. j/ zákona č. 381/2001 Z.z.). Z oboznámených listín vyplýva a žalovaný to potvrdil, že v čase nehody bol žalovaný držiteľom predmetného motorového vozidla, ktorým narazil do kamenného kríža. Mal teda právnu a faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Preto žalovaný patrí do kategórie prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, t.j. ak jeho konanie a

škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Musí byť teda preukázané, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. V prejednávanom prípade je splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi porušením tejto právnej povinnosti a spôsobenou škodou. V konaní bolo nesporné preukázané, že motorové vozidlo žalovaného počas jazdy narazilo do prícestného kríža, ktorý sa rozlomil a padol do potoka. Aj likvidátor intervenienta v oznámení o poistnom plnení skonštatoval, že poškodenie kríža je následkom nárazu vozidla do neho. Je teda zrejmé, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorého bol žalovaný držiteľom. Žalovaný prevádzkou svojho vozidla spôsobil na majetku žalobcu vecnú škodu. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že medzi žalovaným a intervenientom existoval v čase nehody občiansko-právny vzťah z poistnej zmluvy uzavretej dňa 31.12.2011, predmetom ktorej zmluvy bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného podľa § 790 písm. c/ Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z.. Preto intervenient po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyplatil žalobcovi časť vecnej škody vo výške 2.523,06 Eur.

15. Sporná medzi stranami bola výšky uplatnenej náhrady škody. Škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v dôsledku škodovej udalosti, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia. Pokiaľ ide o výšku škody súd vychádzal zo znaleckého posudku č.1/2015 vypracovaného dňa 17.3.2015 znalkyňou z odboru starožitnosti odvetvie sakrálne predmety Mgr. Renátou Kollárovou. Znalkyňa vo svojom posudku a na výsluchu na pojednávaní vysvetlila, z akých podkladov vychádzala a aké kritéria zohľadnila pri stanovení hodnoty kríža v čase nehody dňa 20.6.2013 na 40.000 Eur a pri stanovení výšky škody na 24.000 Eur. Pre stanovenie hodnoty starožitnosti sa nepoužívajú žiadne cenové tabuľky. Znalkyňa vzala do úvahy kritéria, aké sa bežne používajú pri ohodnocovaní umeleckých diel, sakrálnych predmetov a starožitností zhotovených na objednávku, a síce originalitu diela, autora diela, vek diela, kvalitu materiálu, úroveň umelecko-remeselného stvárnenia, výzdobných detailov, výšku príspevku donátorov na stavbu kríža a iné. Znalkyňa z ohliadky kríža a predloženej fotodokumentácie zistila, že ide o originálne dielo zhotovené na objednávku významnou renomovanou kamenno-sochárskou dielňou v roku 1913, a teda kríž v čase jeho poškodenia mal vek 100 rokov, a ide potom o starožitnosť. Porovnala predmetný kríž s inými podobnými krížmi daného autora, a zohľadnila jeho špecifiká, ako aj skutočnosť, že je vyšší než sa zvykli stavať kríže začiatkom 20. storočia. Pre stanovenie hodnoty malo význam aj to, že kríž bol zhotovený z ušľachtilého bieleho mramoru vysokej kvality, ktorý získal medzinárodné ocenenie za kvalitu na svetovej výstave v Paríži roku 1899, ale už v súčasnej dobe ho už nie je možné ťažiť. Vzala zreteľ aj na účel, ktorému slúži tento sakrálny predmet, a síce na vykonávanie kresťanskej viery, že ide o ďakovný kríž, pamiatku, ktorá je súčasťou Obce Bohunice, a bola zhotovená výlučne pre túto obec. Zohľadnila aj to, že predmetný kríž je evidovaný ako pamätihodnosť obce Bohunice, ale nie je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka, ktoré majú vyššiu hodnotu. Znalkyňa teda zohľadnila umeleckú, historickú, materiálovú hodnotu kríža. Neobstojí potom tvrdenie intervenienta na strane žalovaného, že znalkyňa vychádzala len z histórie kríža, a že nie je zrejmé, na základe čoho stanovila znalkyňa hodnotu kríža tesne pred nehodou na sumu 40.000 Eur. V konaní žiadna zo strán nespochybnila, že štatutárny zástupca žalobcu vyhotovil tesne po nehode fotodokumentáciu poškodeného kríža, ktorú predložil, a z ktorej vychádzala znalkyňa pri vypracovaní posudku , a na ktorých fotografiách sú zachytené rozlomené kusy kríža v potoku a následne tieto fragmenty sú odfotené po ich vytiahnutí na brehu. Z týchto fotografií, ktoré sú prílohou znaleckého posudku, bol znalkyňou poznateľný druh a rozsah poškodení kamenného kríža v dôsledku dopravnej nehody. Preto neobstojí námietka intervenienta, že nie je možné preukázať v akej výške vznikla škoda v dôsledku škodovej udalosti. Z fotodokumentácie kríža tesne po havárií a obhliadkou kríža po havárii zistila znalkyňa druh, rozsah a intenzitu poškodení kríža, a to rozlomenie drieku kríža na tri časti, výraznú deštrukciu kamennej hmoty, poškodenie lomových častí, architektonických detailov, kovovej sochy kríža, ako aj mechanické praskliny na kameni spôsobené nárazom, v dôsledku ktorých prasklín sa znižuje životnosť kamennej hmoty. Driek kríža z ušľachtilého mramoru bol nahradený za iný menej cenný materiál, čo v odbornom posudku konštatoval aj akademický sochár K., znalkyňou pribratý konzultant reštaurátor, ktorý tiež kríž obhliadol. Námietky intervenienta proti záverom posudku znalkyňa vyvrátila. Znalkyňa na fotografiách zobrazené poškodenia kríža, praskliny na kríži pričítala na vrub nárazu motorového vozidla s tým, že vysvetlila, že pokiaľ by šlo o staršie praskliny, ktoré boli už pred nárazom na kríži, boli by tieto praskliny tmavšie, čo však nie je tento prípad. Znalkyňa zároveň vysvetlila, že na materiáli, z ktorého bol kríž zhotovený nemohli vzniknúť posudzované poškodenia z dôvodu, že kríž stál

vedľa cesty, po ktorej prechádzali autá, pretože mramor je veľmi pevný, hutný materiál, a nemohli ho poškodiť ani splodiny z áut, ktoré pôsobia agresívnejšie na iné druhý kameňa, napr. pieskovec. Znalkyňa ďalej poukázala na to, že životnosť kríža pomôže predĺžiť, pokiaľ bol kríž umývaný od machov, lišajníkov, nánosov solí a blata, pričom štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že kríž bol žalobcom umývaný od nečistôt, z čoho súd vyvodil, že žalobca sa o kríž staral riadne tak, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu. Súd mal za to, že žalobca vykonal dostatočné prevenčné opatrenia aj k tomu, aby nedošlo k poškodeniu kríža v dôsledku nárazu auta z cesty, pretože kríž bol umiestnený vedľa dvoch stromov, medzi cestou a krížom bola ďalšia prekážka a to ťažký betónový kvetináč naplnený hlinou s posadenými kvetmi a navyše kríž bol oplotený kovovou ohrádkou. Znalkyňa teda zistené poškodenia kríža zhodnotila ako následok nárazu motorového vozidla žalovaného do neho, a celkový rozsah poškodenia kríža stanovila na 60%. Intervenient nepreukázal, žeby príčinou znalkyňou zistených poškodení bola iná skutočnosť než náraz motorového vozidla žalovaného do kríža. Intervenient relevantným spôsobom správnosť znaleckého posudku č. 1/2015 zo dňa 17.3.2015 nespochybnil. Neuviedol, v čom sú závery znalkyne Mgr. Renáty Kollárovej v znaleckom posudku nesprávne, aké iné rozhodujúce faktory opomenula použiť znalkyňa pri stanovení hodnoty kríža a rozsahu jeho poškodenia. Mgr. Renáta Kollárová bola v čase vyhotovenia znaleckého posudku ako aj ku dňu jej výsluchu na pojednávaní dňa 5.4.2017 zapísaná v zozname znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR pre odbor starožitnosti, odvetvie sakrálne predmety. Znalecký posudok č. 1/2015 obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 17 ods. 3 písm. a/ až f/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je pravda, že v znaleckom posudku č. 1/2015 absentuje doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku , no súd poukazuje na to, že znalkyňa bola v tejto právnej veci na pojednávaní dňa 5.4.2017 vypočutá až po zákonnom poučení , ktoré zahŕňalo aj poučenie o trestnoprávnych následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku, čím bola splnená podmienka ustanovenia § 209 ods. 2 CSP, a súd teda hodnotil znalecký posudok č. 1/2015 ako aj ústny výsluch znalkyne, pri ktorom znalkyňa obsah posudku bližšie vysvetlila a zotrvala na záveroch svojho posudku ako znalecký posudok s dôkaznou silou posudku súdom ustanoveného znalca. Znalkyňa posudok vypracovala ako osoba odborne spôsobilá s dlhoročnou praxou v danom odbore, za použitia svojich odborných vedeckých poznatkov a viacročných skúseností, zohľadnila podľa názoru súdu rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých formulovala svoje závery a preto súd považoval jej znalecký posudok č. 1/2015 za dostatočný pre stanovenie výšky škody spôsobenej na majetku žalobcu. Preto súd nenariadil nové znalecké dokazovanie a ani kontrolné znalecké dokazovanie na stanovenie hodnoty kríža a výšky škody, ako navrhoval intervenient na strane žalovaného. Intervenientovi nič nebránilo predložiť súdu odborné vyjadrenie alebo súkromný znalecký posudok na stanovenie výšky hodnoty kríža a výšky škody, a v prípade ak by boli závery oboch znaleckých posudkov rozporné, vtedy by súd mohol nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie v zmysle § 207 ods. 3 CSP.

16. S poukazom na uvedené skutočnosti, skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného, v danom prípade teda rozdiel v hodnote majetku pred poškodením a po spôsobení škody na majetku. Podľa záverov znalkyne v čase nehody mal kríž hodnotu 40.000 Eur, a po dopravnej nehode hodnota kríža predstavovala 40% z pôvodnej hodnoty, t.j. 16.000 Eur. Strata na majetku žalobcu v dôsledku spôsobenej škody potom predstavovala 24.000 Eur. V danom prípade je podľa názoru súd irelevantné či a akým spôsobom bola vykonaná oprava kríža. Súd poukazuje na to, že boli síce vynaložené náklady na opravu kríža, avšak tieto neviedli k obnoveniu pôvodnej hodnoty kríža a ani nemôžu viesť, keďže znalkyňa sa vyjadrila, že ani v prípade ak by bola oprava kríža vykonaná v akreditovanej reštaurátorskej dielni, kríž by už nemal nikdy svoju pôvodnú hodnotu. Znalkyňa totiž na kríži zistila poškodenie pôvodných spájaní blokov kameňa, ktoré je trvalým poškodením. Zistila aj to, že kríž sa už nedá obnoviť tak, aby sa cez praskliny nedostávala dažďová voda, ktorá kamennú hmotu eroduje. Súd uzavrel, že intervenient nedôvodne od poistného plnenia odpočítal tzv. amortizáciu v sume 3.154,14 Eur v dôsledku veku poškodenej veci, čo vyplýva aj z oznámenia o poistnom plnení a výpočtu výšky škody. Takýto postup intervenienta nebol správny, keďže vek predmetného kríža, ktorý je starožitnosťou, jeho hodnotu neznižoval, práve naopak zvyšoval jeho hodnotu, na čo poukázala aj znalkyňa. Treba mať na zreteli, že nejde o bežnú vec s úžitkovými vlastnosťami, ale v danom prípade bol poškodený sakrálny predmet s umeleckou, historickou hodnotou, ktorú v pôvodnej výške už ani po oprave nebude mať, v dôsledku jeho trvalých poškodení spôsobených prevádzkou motorového vozidla. Škoda na kríži podľa znaleckého odhadu predstavuje sumu 24.000 Eur, a po odpočítaní poistného plnenia vyplateného intervenientom žalobcovi v sume 2.523,06 Eur, neuhradená výška škody predstavuje sumu 21.476,94 Eur. Súd teda po vyhodnotení

vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti uzavrel, že nárok žalobcu na náhradu škody v sume 21.476,94 Eur je dôvodný.

17. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu od 21.6.2013, teda nasledujúci deň po spôsobení škody. Žalobca úrok z omeškania uplatnil od 1.5.2015 z dôvodu, že výzvou zo dňa 17.4.2015 uplatnil žalobca proti žalovanému náhradu škody s tým, že žalovaný potvrdil, že mu táto výzva bola doručená. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo preto žalobcovi právo na úrok z omeškania, ktorý uplatnil žalobca proti žalovanému v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,50% ročne zo sumy 21.476,94 Eur od uplatneného dňa 1.5.2015 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (21.6.2013) bola 0,50%, a po pripočítaní piatich percentuálnych bodov úrok z omeškania predstavuje 5,50% ročne. Žalobca teda uplatnil túto zákonnú sankciu oprávnene a v správnej výške.

18. S poukazom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu a výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 21.476,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 21.476,94 Eur od 1.5.2015 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 veta prvá CSP.

19. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Úspešný žalobca má podľa § 255 ods. 1 právo na náhradu trov konania. Preto súd výrokom II. vyslovil, že žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

21. Súdnej znalkyni Mgr. Renáte Kollárovej nebolo vyplatené znalečné, ktoré uplatnila v sume 84,45 Eur za účasť na pojednávaní dňa 5.4.2017, nakoľko na tieto trovy znaleckého dokazovania nebol žiadnou zo strán zložený preddavok. Znalkyňa má právo na náhradu trov konania , ktoré jej vznikli v súvislosti s jej výsluchom k vypracovanému znaleckého posudku č. 1/2015 a podľa § 255 ods. 1 má postavenie strany pre konanie o tomto jej nároku. Štát podľa právnej úpravy účinnej od 1.7.2016 už zo štátnych prostriedkov nehradí trovy sporového konania, a preto za použitia zásady úspechu majú strany povinnosť nahradiť ustanovenej znalkyni ňou uplatnené trovy konania spojené s jej účasťou na pojednávaní. Vzhľadom na výsledok konania , keď žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný súd výrokom III. priznal znalkyni Mgr. Renáte Kollárovej proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu znalečného v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 4 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.