Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/46/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej M. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX, v spore o zaplatenie 1768,30 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1209,17 eura, ktoré súd povoľuje žalovanej splácať v splátkach vo výške 30 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,8 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 3. 3. 2017, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 1768,30 eura, spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1768,30 eura od 24. 2. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 1. 4. 2015 zmluvu číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej zriadil a viedol účet. Podľa príslušných ustanovení zmluvy bol oprávnený za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 všeobecných obchodných podmienok bola žalovaná povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií. Vzhľadom na porušenie uvedenej povinnosti tým, že sa žalovaná dostala na účte do nepovoleného prečerpania a uvedený dlh nevyrovnala, zatvoril účet žalovanej, o čom žalovanú informoval posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením účtu vykonal dňa 23. 2. 2017 internú účtovnú transakciu, keď debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V súlade s článkom 3.12 všeobecných obchodných podmienok, v spojení s výveskou úrokových sadzieb, je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 24. 3. 2017, žalobca uviedol, že žalovaná istina vo výške 1768,30 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi, vykonanými na účte žalovanej. Debetné obraty predstavovali platobné príkazy žalovanej, POS platby (nákupy), výbery z automatu, spolu vo výške 1227,27 eura, úroky vo výške 288,03 eura, mesačný poplatok za poskytovaný balík služieb, t. j. za vedenie účtu vo výške 39 eur (10 x 3,90 eura), poplatky za upomienku vo výške 45 eur (3 x 15 eur), za výzvu - nepovolený debet vo výške 30 eur, za vedenie účtu postihnutého exekúciou vo výške 20 eur (4 x 5 eur), za zrušenie / zmenu inkasa vo výške 1,50 eura a vklady hotovosti vo výške 0,50 eura. Kreditné obraty predstavovali prijaté platby / vklady hotovosti v celkovej výške 781,55 eura.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

4. Na pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že žalovanej bolo v poskytnuté povolené prečerpanie prvý krát dňa 6. 8. 2015 vo výške 500 eur, následne, na základe žiadosti žalovanej, bolo dňa 30. 9. 2015 zvýšené na 900 eur a 7. 4. 2016 na 1400 eur. Prvý krát sa žalovaná dostala do omeškania v apríli 2016, v dôsledku čoho došlo k zníženiu limitu povoleného prečerpania na 0 eur, čo sa považovalo, v zmysle článku 8.9 všeobecných obchodných podmienok, za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania. Uzavretá zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Náležitosť zmluvy o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch bola dojednaná v článku I zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, v nadväznosti na dojednanie všeobecných obchodných podmienok, kde je v článku 8.13 ustanovené, že zmluva sa dojednáva na dobu neurčitú. Nie je nevyhnutné, aby všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli dojednané priamo v zmluve, môže sa tak stať aj v súvisiacich dokumentoch. Náležitosť zmluvy v zmysle § 10 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bola dojednaná v článku 8.9 všeobecných obchodných podmienok. Žalovanou navrhnutú splátku vo výške 30 eur mesačne považuje za neprimeranú, nakoľko splácanie dlžnej istiny by si vyžiadalo päť rokov. Súd pri povoľovaní splátok by mal prihliadať nielen na záujmy žalovaného, ale aj žalobcu. Žalovaná od uzavretia úveru a výzvy na úhradu nepovoleného prečerpania neprejavila snahu úver zaplatiť ani len čiastočne.

5. Žalovaná na pojednávaní výhrady voči žalobe nevzniesla. Uviedla, že dlhu si je vedomá a požiadala o možnosť splácania dlhu v splátkach vo výške 30 eur mesačne.

6. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že jej bolo poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 500 eur, potom 900 eur, ktoré boli použité na úhradu dlhu predchádzajúceho povoleného prečerpania a následne rovnakým spôsobom bol debet navýšený na 1400 eur. Poberá príjem z dávok v hmotnej núdzi vo výške 60 eur mesačne. V spoločnej domácnosti býva s druhom a synom. Druh poberá príjem z dávok v hmotnej núdzi vo výške 63 eur mesačne, syn žiaden príjem nemá. Mesačne im vznikajú výdavky na elektriku 30 eur, na Magio 10 eur a na vodu 5 eur. Druh ide občas na brigádu. Je evidovaná na úrade práce. Majetok nevlastní.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to výzvy na úhradu úveru, zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, Európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, všeobecných obchodných podmienok žalobcu, sadzobníka poplatkov, výpisu z účtu žalovanej, žiadosti o zmenu služby povolené prečerpanie zo dňa 8. 9. 2015, žiadosti o zmenu služby povolené prečerpanie zo dňa 7. 4. 2016, súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 1. 4. 2015 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu žalobcom v prospech žalovanej, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v mene euro, dojednanie o vydaní a používaní platobnej karty Maestro, dojednanie o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a služby SMS notifikácia.

9. Dňa 6. 8. 2015 uzatvorili žalobca a žalovaná zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, v ktorej si dojednali zriadenie povoleného prečerpania na účte vo výške limitu 500 eur, s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % ročne, s odplatou 19,9 % ročne. V článku II. zmluvy si dojednali poplatky za potvrdenia a súhlasy k úverom vydané bankou vo výške 25 eur, za upomienku pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 15 eur a za výzvu na splatenie nepovoleného prečerpania účtu vo výške 30 eur. V článku IV. zmluvy sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi všetky čerpané peňažné prostriedky a zaplatiť poplatky, úroky a ďalšie príslušenstvo. Dňa 8. 9. 2015 sa strany sporu dojednali na zmene výšky limitu povoleného prečerpania na 900 eur. Dňa 7. 4. 2016 sa strany sporu dojednali na zvýšení výšky povoleného prečerpania na 1400 eur. Podľa článku 8.9 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od apríla 2015 do februára 2017 mal súd preukázané, že žalovaná sa dostala prvý krát do záporného zostatku na účte v auguste 2015. Zostatok na účte žalovanej ku dňu 31. 7. 2015 predstavoval 16,53 eura. Od 1. 8. 2015 do 23. 2. 2017 boli žalovanou vykonané výbery hotovosti z bankomatom, platby kartou a úhrady z účtu v celkovej výške 7740,88 eura a úhrady na účet v celkovej výške 6531,71 eura.

10. Žalobca dňa 7. 2. 2017 oznámil žalovanej, že na účte má nepovolené prečerpanie vo výške 337,22 eura, preto jej znižuje limit povoleného prečerpania na 0 eur. Súčasne vyzval žalovanú na zabezpečenie dostatku finančných prostriedkov na splatenie povoleného prečerpania v lehote 7 dní od doručenia oznámenia.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015, na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

15. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), j), x) a aa), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1.

19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere, poskytnutého žalovanej formou povoleného prečerpania na bežnom účte. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o bežnom účte a následne zmluvu o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania prostriedkov na bežnom účte. V zmluve si dojednali úverový rámec vo výške 500 eur, ktorý bol následne zmenený na 900 eur a 1400 eur. Nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu.

Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015 (ďalej len „zákon o SÚ“), sa na poskytnutý úver vzťahujú zákonom stanovené ustanovenia zákona o SÚ, keďže, v zmysle článku 8.9 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, sa jednalo o úver splatný na požiadanie. Podľa zákonného ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b/ zákona o SÚ preto zmluva ako obligatórnu (povinnú) náležitosť musela obsahovať povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť úver na žiadosť veriteľa v plnej výške. Absenciu uvedeného dojednania v zmluve zákon o SÚ v § 11 ods. 1 písm. c/ sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Zmluva, uzavretá medzi stranami sporu, neobsahovala dojednanie o povinnosti žalovanej kedykoľvek zaplatiť úver na žiadosť žalobcu v plnej výške. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca poukazoval na ustanovenie článku 8.9 všeobecných podmienok, podľa ktorého klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou, súd nepovažoval uvedené ustanovenie všeobecných obchodných podmienok za zmluvné dojednanie. Všeobecné obchodné podmienky predstavujú dojednania technickej a vysvetľujúcej povahy. Obligatórne náležitosti zmluvy nemôžu byť len súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré nielenže predstavujú formulárové dojednanie, ale sú vyhotovené tak malou veľkosťou písma, že aj pri náležitej starostlivosti môžu pozornosti spotrebiteľa niektoré dojednania uniknúť. Navyše, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť uzatvorená v písomnej forme, pričom všeobecné obchodné podmienky žalobcu neboli žalovanou podpísané. Žalobca taktiež nepreukázal zmluvné dojednanie podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o SÚ v zmluve o úvere, a to dobu trvania zmluvy a termín končenej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ v tejto súvislosti poukazoval žalobca na dojednanie článku I. zmluvy, v nadväznosti na dojednanie článku 8.13 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu neurčitú, súd opätovne poukazuje na vyššie uvedenú právnu argumentáciu, z ktorej vyplýva, že obligatórne náležitosti zmluvy nemôžu byť obsahom všeobecných obchodných podmienok. Pokiaľ aj bola zmluva dojednaná na dobu neurčitú, doba trvania zmluvy, ako obligatórna náležitosť zmluvy, mala byť súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a § 10 ods. 1 písm. b/ zákona o SÚ sa úver, poskytnutý žalobcom žalovanej, považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu reálne poskytnutých prostriedkov, predstavujúcich rozdiel medzi čerpanými prostriedkami (formou výberov z automatu, platbami kartou a platbami z účtu) vo výške 7740,88 eura a platbami (vkladmi) žalovanej na účet vo výške 6531,71 eura, ktoré mal preukázané z výpisu z účtu žalovanej, t. j. 1209,17 eura a v zostávajúcej časti podanú žalobu zamietol. 20. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

21. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu v splátkach vo výške 30 eur mesačne. Súd prihliadal na výšku priznaného plnenia, skutočnosť, že žalovaná, rovnako ako jej druh, aktuálne poberajú len príjem z dávok v hmotnej núdzi vo výške spolu 123 eur mesačne. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach vo výške 30 eur mesačne nebudú neprimerane ohrozené práva žalobcu (prihliadajúc najmä na osobu žalobcu, ktorý je právnickou osobou - bankou) a súčasne nebude ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb žalovanej, resp. jej rodiny.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal nárok na náhradu trov konania v konaní úspešnejšiemu žalobcovi. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 1209,17 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 68,4 %, jeho neúspech 559,13 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 31,6

%. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 36,8 % (68,4 % - 31,6 %). Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,8 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.