Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-167-2016.pdf
PDF · 117.82 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/167/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobkyne: O. K., R.. XX. XX. XXXX, D. J. XXX, zast. JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou, so sídlom Kozárovce 632, IČO: 47 134 747, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 06. 08. 2008, uzatvorená medzi stranami sporu, j e n e p l a t n á .
Žalobkyňa má právo na plnú náhradu trov konania.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobný návrh v sume 99,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 13. 12. 2016, doručeným súdu dňa 14. 12. 2016, podala žalobkyňa na súd žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V rámci tejto žaloby žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP v znení, aby súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne P. S. R. U., I..A.., H. R.. X, XXX XX R. U., X.: XX XXX XXX, aby sa zdržal zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 06. 08. 2008, č. zmluvy 4371366, a to až do skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Svoj nárok podložila listinnými dôkazmi, pozostávajúcimi zo žiadosti o zrážky zo mzdy, dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru a zmenky.
2. Vo veci samej dôvodila tým, že nikdy slobodne neuzatvorila žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy v prospech žalovaného. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí spotrebného tovaru išlo o vopred určenú zmluvnú podmienku vo formulárovom zmluvnom type, ktorú žalobkyňa musela akceptovať a podrobiť sa jej. Považovala dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a s ktorou sa nemala možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy o úvere. Rovnako tak nemala žiadnu možnosť ovplyvniť znenie zmluvy, ani dohody o zrážkach zo mzdy, uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy jednoznačne zo strany žalovaného je zneužívaná a tento si uplatnil nárok na uhradenie istiny a príslušenstva dlhu v rozsahu, na ktorý nemá nárok, a ktorý bol v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Okrem toho zdôraznila, že nemá inú možnosť ako domáhať sa ochrany svojho práva, ako aj poukázala na naliehavý právny záujem na tomto určení (absolútna neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a konanie žalovaného, ktorým opätovne vyžaduje od zamestnávateľa vykonávanie zrážok zo mzdy) a mala za to, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy použil viaceré nekalé obchodné praktiky,
zavádzal spotrebiteľa, prinútil ho podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy a aj zmenku. Záverom zdôraznila, že výška uplatnenej pohľadávky je v rozpore s ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa a zo strany žalovaného ide jednoznačne o úžernícke konanie, keď za úver 663,88 eura sa domáha uhradenia sumy 1.234,81 eura.
3. Uznesením zo dňa 16. 12. 2016 č.k. 14Csp/167/2016-10 súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
4. Následne podaním zo dňa 10. 01. 2017 podala žalobkyňa opätovne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tento krát podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP a žiadala, aby súd uložil žalovanému, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 06. 08. 2008, č. zmluvy: 4371366, a to až do skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
5. Uznesením zo dňa 16. 01. 2017 č.k. 14Csp/167/2016-22 súd uložil žalovanému, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 06. 08. 2008, č. zmluvy 4371366, a to až do skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Csp/167/2016. Proti tomuto rozsudku podal oneskorene odvolanie žalovaný, v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 06. 04. 2017 č.k. 8Co/83/2017-42 odvolanie žalovaného odmietol.
6. Podaním zo dňa 24. 01. 2017 sa žalovaný vyjadril k žalobe a bol toho názoru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na tom, aby Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhlásená za neplatnú. Samostatne k dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že žalobkyňa bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru veriteľa ako neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, kde je taktiež zakotvená možnosť o uplatnení si dohody. V procese vytvárania žiadosti o úver a uzavretia zmluvy, kde bola žalobkyňa informovaná nielen o zmluve, ale i o jej zabezpečovacích prostriedkoch, ku ktorým pristúpila a kde si mohla jednotlivé dojednania dohodnúť, teda bolo možné vydedukovať, že vplývala na text dohody, a preto zmluvné podmienky považoval za individuálne dojednané. Zdôraznil, že inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach spĺňala tri základné náležitosti a to písomnú formu, súhlas spotrebiteľa s dohodou a uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok. Výška zrážok sa rovnala výške stanovenej platnými právnym predpismi a spotrebiteľ svojim podpisom s ňou výslovne súhlasil, čo znamenalo, že budú vykonávané len do takej miery ako je prípustné pri výkone rozhodnutia. Zároveň sa vyjadril aj k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žiadal žalobu zamietnuť.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení podľa § 167 ods. 3 CSP nadväzujúcom na vyjadrenie žalovaného k žalobe poukázala aj na tú skutočnosť, že napriek tomu, že čerpala úver, na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 06. 08. 2008 a následne ho podľa tvrdení žalovaného nemala splácať, do dnešného dňa od nej dlh nikto nevymáhal v súdnom konaní. Z úverovej zmluvy pritom vyplývalo, že dlh sa mal začať splácať 11. 09. 2008 v 12 mesačných splátkach, avšak k dispozícii nie je žiadny následný splátkový kalendár, uznanie premlčaného dlhu, a preto tvrdila, že dlh je voči žalovanému premlčaný. Táto skutočnosť znásobila potrebu ochrany majetku žalobkyne v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Nebolo možné preto spochybňovať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne pri podaní žaloby. Vykonávanie akýchkoľvek zrážok zo mzdy žalobkyne v prípade, ak ide o vymáhanie pohľadávky, ktorá je premlčaná, je neprípustné, v rozpore s dobrými mravmi a podanie žaloby je jediný spôsob ako sa brániť a chrániť svoj majetok.
8. Žalovaný ďalšie vyjadrenie vo veci samej nepodal, v dôsledku čoho súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa, ani žalovaný, svoju neúčasť ospravedlnili, ako aj súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
9. Pojednávania sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá uviedla, že netrvá na výsluchu žalobkyne, nakoľko tá vie ozrejmiť len tie skutočnosti, ktoré už uviedla právna zástupkyňa a s poukazom na množstvo sporov odmieta sa zúčastniť pojednávaní.
10. S poukazom na vykonané dokazovanie súd netrval na prítomnosti žalobkyne, nakoľko mal za to, že k uzatvoreniu zmluvného vzťahu došlo v roku 2008, teda od tohto okamihu uplynulo 9 rokov, v dôsledku čoho nebol predpoklad (tak ako to aj prezentovala právna zástupkyňa), že by si žalobkyňa bližšie spomínala na uzatvorenie tohto konkrétneho zmluvného vzťahu. Naviac, bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalobkyňa uzatvorila viacej zmluvných vzťahov a to aj so žalovaným, a preto by bolo nehospodárne odročiť pojednávanie za účelom vypočutia žalobkyne, ktorá sa nedostavila ani na predmetné pojednávanie a to i napriek tomu, že jej v tom nebránili vážne dôvody. Výkon práce nemožno považovať za vážny dôvod.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:
12. Dňa 06. 08. 2008 bola medzi stranami sporu a to žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou uzatvorená zmluva o úvere, v rámci ktorej žalovaný bol definovaný ako podnikateľský subjekt a žalobkyňa ako fyzická osoba. Predmetom zmluvného záväzku bolo poskytnutie úveru v sume 20.000 Sk a žalobkyňa sa ho zaviazala vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 17.200 Sk, t.j. celkovo v čiastke 37.200 Sk vo variante B, t.j. v 12 mesačných splátkach po 3.100 Sk, počnúc dňom 11. 09. 2008. Súčasťou zmluvného vzťahu boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Do spisu žalobkyňa predložila aj zmenku, avšak tá sa netýkala sporného zmluvného vzťahu.
13. V rovnaký deň, t.j. 06. 08. 2008 strany sporu uzatvorili Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, v rámci ktorej strany sporu uzavreli v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Uviedli, že veriteľ a dlžník uzavreli zmluvu o úvere č. 4371366, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 20.000 Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške (bez uvedenia), t.j. celkovo čiastku (bez uvedenia). Pre prípad neuhradenia dvoch po sebe idúcich splátkach sa účastníci dohodli na strate výhody splátok, čím sa stal celý dlh splatný naraz. Takisto v prípade omeškania s úhradou dlhu sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy denne. V písmene b) bolo uvedené, že celková výška pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi predstavuje čiastku (neuvedené) s poznámkou nevyplňovať pri podpise tejto dohody, viď bod 5 Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere. V bode II dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ/vyplácateľ dôchodku: J. Q. I.. I. W..V.., O. T. XXX, T., X.: XX XXX XXX zrážal mesačne z jeho mzdy/dôchodku čiastku 102,90 eura a uhrádzal ju na účet veriteľa s variabilným symbolom (t.j. číslom zmluvy) až do celkovej výšky pohľadávky uvedenej v čl. I písm. b) tejto zmluvy. V prípade, ak uvedené zrážky presiahnu hranicu stanovenú nar. vlády č. 89/1997, zamestnávateľ/ vyplácateľ dôchodku výšku týchto zrážok upraví na najvyššiu prípustnú hranicu. Po ukončení poslednej zrážky zo mzdy zašle veriteľ zamestnávateľovi dlžníka/vyplácateľovi dôchodku výpočet úrokov z omeškania, ktoré medzičasom nabehnú k istine do úplného uhradenia celej pohľadávky. Túto čiastku zamestnávateľ dlžníka/ vyplácateľ dôchodku odvedie na vyššie uvedený účet veriteľa. V bode III bolo dohodnuté, že v prípade, že dlžník - zamestnanec ukončí pracovný pomer pred uplynutím splatenia celej pohľadávky so zamestnávateľom uvedeným na tejto dohode, bude táto dohoda o zrážkach dlhu zo mzdy podkladom na vykonanie zrážok zo mzdy alebo nemocenských dávok u každého jeho ďalšieho zamestnávateľa. Dlžník sa zaväzuje upovedomiť bez meškania pri nástupe do nového zamestnania svojho zamestnávateľa o tejto dohode a veriteľovi oznámiť názov a adresu nového zamestnávateľa. V prípade porušenia tejto povinnosti sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000 Sk. Ustanovenie tohto článku sa nevzťahuje na poberateľov dôchodku. Dlžník zároveň dáva veriteľovi súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do tejto Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu.
14. Podľa bodu 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné
zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dlžníka, ktorý nie je poberateľom mzdy.
15. Podaním zo dňa 16. 07. 2014, doručeným zamestnávateľovi žalobkyne (P. S. R. U. I. A.) dňa 23. 07. 2014 žalovaný požiadal o zrážky zo mzdy. Dôvodil tým, že dňa 06. 08. 2008 uzatvorila spoločnosť so zamestnancom - žalobkyňou Zmluvu o úvere, na základe ktorej bola povinná splácať poskytnutý úver. Okrem toho s dlžníkom bola uzatvorená v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú zaslal v prílohe. Vzhľadom na to, že dlžník nesplnil svoje záväzky, využil právo a žiadal, aby sa vykonávali zrážky zo mzdy dlžníka mesačne a zasielali sa na ich účet a to až do úplného uhradenia dlhu. Výšku mesačných splátok požadoval upraviť podľa príjmu klienta v maximálnej možnej miere, až do úplného splatenia dlhu, t.j. do výšky 1.795,63 eura. O výške úrokov z omeškania, resp. zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzičasom vznikajú a ktorých konečná výška bude známa až dňom doplatenia istiny s poplatkom, bude informovať v žiadosti o úhradu úrokov z omeškania.
16. Z exekučného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 4Er/1202/2015 vyplývalo, že súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe návrhu žalovaného na vykonanie exekúcie. Predmetom vymáhania je suma 11,94 eura, trovy konania a trovy exekúcie oprávneného. Ako exekučný titul bol označený Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 19. 01. 2010 sp. zn. 22869/09, podkladom ktorého bola Zmluva o úvere č. 4371366, ako aj bola do spisu založená predmetná zmluva a taktiež Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Následne súd vyzval oprávneného na úpravu návrhu na vykonanie exekúcie a tiež úhradu súdneho poplatku, v dôsledku čoho oprávnený uviedol, že netrvá na trovách konania, preto súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 14. 12. 2016 bol zo strany žalobkyne ako povinnej v exekučnom konaní podaný návrh na odklad a zastavenie exekúcie, o ktorom exekučný súd koná a vyžiadal si príslušné doklady na rozhodnutie.
17. Porovnaním zmluvy o úvere založenej v exekučnom spise s originálom zmluvy predloženým žalobkyňou súd zistil, že na originály zmluvy predloženej žalobkyňou nie je zaškrtnutá položka poskytnutia úveru na výkon zamestnania.
18. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
19. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
26. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
27. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v súčasnom znení, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
28. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvného vzťahu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
29. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že strany sporu dňa 06. 08. 2008 uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nebolo taktiež sporné, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu aj podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko takouto zmluvou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobkyňa nesledovala použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle nerozhoduje, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok vnútroštátneho, ako aj úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
30. Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému tak sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka. Čo sa týkalo rozhodcovského rozsudku, na základe neho bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, avšak taktiež aj v tomto rozhodnutí absentuje súdna kontrola zmluvných podmienok. Táto bude vykonaná až v súčasnosti a to na základe návrhu na zastavenie exekúcie a bude rozhodnuté, či sa bude v exekúcii pokračovať alebo nie. V tomto smere pôsobí dohoda o zrážkach zo mzdy irelevantne a taktiež neprijateľne, pretože žalovaný dvomi titulmi sa domáha úhrady dlžnej sumy, ktorá v istine predstavuje 11,94 eura.
31. Žalovaný v prvom rade namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, avšak v tomto ohľade je potrebné poukázať na to, že naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení vychádza priamo zo zákona, najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Bolo potrebné mať za to, že naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky z jej mzdy. Navyše, určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako judikovať. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má pritom zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, a preto bolo potrebné ustáliť, že na danom určení má žalobkyňa naliehavý právny záujem. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný svoje právo vyplývajúce zo zmluvného vzťahu má priznané rozhodcovským rozsudkom, pretože ako vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov, nie každý rozhodcovský rozsudok je aj oprávneným exekučným titulom a podlieha súdnej kontrole, ktorá bude následne vykonaná.
32. Zároveň bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole aj zmluvu o úvere a ustáliť, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. K uvedenému záveru dospel súd s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, ako aj skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Okrem toho bol toho názoru, že v danom prípade sa jedná aj o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to i vzhľadom na účel „zamestnania“ uvedený v zmluve, nakoľko tento sa v originály zmluvy predloženej žalobkyňou nenachádzal. V tomto ohľade je dôkazné bremeno na žalovanom, ktorý však uvedené žiadnymi dôkazmi nepodložil, a preto súd vychádzal z toho, že ide o spotrebiteľský právny vzťah. Rovnako tak súd vylúčil aplikáciu § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom dlžníkovi fakticky odovzdané a prevzaté pri podpise zmluvy, teda sa jedná o zmluvu o pôžičke. Naviac, aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka nebráni ani skutočnosť, ak by zmluva bola uzatvorená ako absolútny obchod, pretože aj napriek tomu je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj je nezanedbateľnou skutočnosťou, že v danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej však absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a o priemernej RPMN, ako aj absentuje výška úrokov. Ich neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku.
33. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň je celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
34. Súčasne so zmluvou o úvere bola zo strany žalobkyne v jeden deň podpísaná aj sporná dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom žalobkyňa poprela, že by si bola vedomá jej podpísania. Vzhľadom na dátum jej podpísania, súd mal za to, že dohoda bola podpisovaná v čase zníženej bdelosti, kedy žalobkyňa sa zameriavala na získanie finančných prostriedkov a nie na kontrolu zabezpečovacieho prostriedku žalovaného. Okrem toho preskúmajúc dohodu o zrážkach zo mzdy súd zistil, že obsahuje zrážku v eurách a istinu v Slovenských korunách, čo pôsobí rozporuplne, najmä s poukazom na dátum jej podpísania. Naviac, predmetná dohoda je neplatná a to z dôvodu, že žalobkyňa jej podpísaním v čase, kedy ešte žiaden záväzok neexistoval, sa vzdala svojich práv na jej ďalšie usmernenie. Zároveň bolo preukázané, že dohoda uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. štandardnou alebo formulárovou zmluvou a bola nútená ju podpísať, inak by nezískala finančné prostriedky.
35. Preskúmavajúc dohodu o zrážkach zo mzdy súd mal za to, že uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Taktiež súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že po preskúmaní platnosti zmluvy o úvere bolo potrebné ustáliť, že táto je neplatná, ako aj bezúročná a bezpoplatková, teda žalobkyňa na základe zmluvného vzťahu bola povinná vrátiť žalovanému finančné prostriedky jej poskytnuté, v dôsledku čoho ostatné sumy vymáhané prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sú neprijateľné. S poukazom na zostatok dlžnej sumy, vymáhanej v exekučnom konaní, súd ustálil, že nárok vymáhaný žalovaným je neprijateľným.
36. Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa tak dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.). Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom, a preto nič nebránilo tomu, aby súd dohodu judikoval ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákona), hoci má základ v znení zákona, v dôsledku čoho bolo potrebné ustáliť nielen obchádzanie zákona, ale aj rozpor s dobrými mravmi a dohodu považovať za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Bolo potrebné pritom vychádzať z toho, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, čo bol aj daný prípad ako vyplynulo z prieskumu platnosti zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu išlo preto aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako dôležité boli aj okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok a v tomto ohľade z vykonaného dokazovania okrem vyššie uvedeného vyplynulo, že žalobkyňa nemala ani skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, preto u nej zároveň absentovala aj zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je napadnutá dohoda, aj z tohto dôvodu, absolútne neplatným právnym úkonom.
37. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi stranami sporu dňa 06. 08. 2008 je neplatná. Ostatnými námietkami pre ich neopodstatnenosť a nehospodárnosť sa ďalej nezaoberal.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.
39. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku sú oslobodení, spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
40. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
41. Podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi 99,50 eura.
42. Keďže predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej podkladom je spotrebiteľská zmluva a žalobu podala spotrebiteľka, ktorá bola úspešná, a u žalovaného predpoklady na oslobodenie zistené neboli, súd v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.
43. Súdny poplatok má žalovaný možnosť uhradiť: a) E-Kolkami s QR kódom (Potvrdenie o úhrade súdneho poplatku), b) bankovým prevodom na účet súdu podľa údajov v doručenom Platobnom predpise na zaplatenie súdneho poplatku,
c) prostredníctvom samoobslužného platobného kiosku umiestneného v priestoroch Okresného súdu Levice za pomoci QR kódu obsiahnutého v doručenom Platobnom predpise na zaplatenie súdneho poplatku, alebo d) prostredníctvom Poštového poukazu obsiahnutého v doručenom predpise na zaplatenie súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.