Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-233-2016.pdf
PDF · 73.16 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/233/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právne veci žalobcu C.), proti žalovaným: 1/ D., 2/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P., D. XX, 3/ G. E., o žalobe na povolenie obnovy konania, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. septembra 2015, č. k. 26C/65/2011-66, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného 2/ na povolenie obnovy konania sp. zn. 13C/1088/2001. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 228 ods. 1, § 230 ods. 1, 2, § 234 ods. 1, 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016). V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že návrh na obnovu konania podal žalovaný 2/ dňa 09.12.2010 a po upresnení požadoval obnovu konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 13C/1088/2001, ktoré bolo skončené rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 13C/1088/2001-94 zo dňa 20.06.2005. Rozsudok č. k. 13C/1088/2001-94 zo dňa 20.06.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.10.2005, sp. zn. 17Co/272/2005 nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2005. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný 2/ nesplnil zákonnú lehotu na podanie návrhu - žaloby, keďže rozsudok č. k. 13C/1088/2001-94 zo dňa 20.06.2005, vydaný v konaní, ktorého obnovy sa domáha nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2005 a žalovaný 2/ návrh na obnovu konania doručil do podateľne NS SR dňa 09.12.2010. Žalovaný 2/ tak návrh na obnovu konania podal po uplynutí objektívnej trojročnej prekluzívnej lehoty. Keďže objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu - žaloby na obnovu konania je zachovanie kombinácie oboch zákonných lehôt, pričom žalovaný 2/ objektívnu trojročnú lehotu zmeškal, súd prvej inštancie sa nezaoberal dodržaním subjektívnej lehoty žalovaného 2/ a návrh na obnovu konania podľa § 234 ods. 1, 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) zamietol z dôvodu, že je zrejme oneskorený. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) v prospech žalobcu, ktorý mal vo veci plný úspech. Nakoľko však žalobcovi trovy konania nevznikli rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/, ktorý dôvodil tým, že opätovne cíti rozhodnutím súdu prvej inštancie krivdu, ktorá mu vznikla pri prvotnom posúdení veci vedenej na súde prvej inštancie v predmetnej veci. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nerieši podstatu celého právneho stavu, ale neustále poukazuje na procesné chyby. Dôvodil, že pri kúpe majetku X. v roku 2000 neporušil žiadny zákon, Fond národného majetku nemal žiadny dôvod zasahovať do kúpno-predajného aktu, na ktorú skutočnosť niekoľkokrát poukazoval. Rozhodnutím súdu došlo k znemožneniu jeho podnikania, k strate kúpeného majetku, ktorý kupoval v dobrej viere za účelom rozvoja podnikateľskej činnosti.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 1/, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu nepovažoval podané odvolanie za dôvodné. Poukazoval na tú skutočnosť, že ak Fond národného majetku SR nevydal prechádzajúci písomný súhlas s predajom, boli právne úkony zo zákona neplatné. Namietal svoju aktívnu legitimáciu.
5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovaným 2/ došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol v predmetnom spore. V prechodným ustanoveniach § 470 ods. 1, 2 CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nestali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Procesne preto odvolací súd postupoval už podľa nových procesných ustanovení CSP. Vzhľadom na to bolo potrebné posúdiť včasnosť podania návrhu na obnovu konania podľa právneho vzťahu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V zmysle § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:
6. Podľa § 228 ods. 3 O.s.p. (účinného do 30.06.2016, t. j., aj v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie), návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.06.2016), návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
8. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v prvom rade skúmal dodržanie zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu (žaloby) na obnovu konania v zmysle § 230 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k správnemu záveru, že návrh na obnovu konania bol podaný až po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 2/ podal dňa 18.02.2011 návrh na obnovu konania vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn. 13C/1088/2001, ktoré bolo skončené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.06.2005, č. k- 13C/1088/2001-94 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.10.2005, č. k. 17Co/272/05-108. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.20085 a vykonateľnosť 27.08.2005. Predmetným rozsudkom bolo určené, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi, na základe ktorej bol zapísaný vklad vlastníckeho práva T. ohľadom prevodu nehnuteľností v kat. úz. Y., vedených v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, ako hospodárska budova (šopa) na parc. č. XX/X, pozemok parc. č. XX/X - zastavaná plocha vo výmere XXX m2, ako hospodárska budova (kôlňa) na parc. č. XX/X, pozemok parc. č. XX/ X - zastavaná plocha vo výmere XXX m2, ako pozemok (dvor) parc. č. XX/XX - zastavaná plocha vo výmere XXXX m2, je neplatná. Žalovanému 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 1.500,-SK, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
9. S poukazom na uvedené aj odvolací súd konštatuje, že návrh na obnovu konania bol žalovaným 2/ podaný až po márnom uplynutí zákonnej lehoty.
10. Obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok určený k odstráneniu nedostatkov skutkových zistení v právoplatných rozhodnutiach týkajúcich sa veci samej, pričom zákon striktne určuje subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorej je potrebné návrh na obnovu konania podať. Subjektívna (trojmesačná) lehota sa počíta odo dňa, keď sa ten, kto navrhuje obnovu dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ju mohol uplatniť. Objektívna (trojročná) sa počíta od právoplatnosti rozsudku, pričom v každom jednotlivom prípade musia byť zásadne zachované obidve lehoty, čiže musí dôjsť k podaniu návrhu na obnovu konania do troch mesiacov, odkedy sa účastník o existencii
konkrétneho dôvodu dozvedel, zároveň nie neskôr, než tri roky po právoplatnosti rozhodnutia, pričom odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustné.
11. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh na obnovu konania z dôvodu jeho oneskoreného podania odmietol.
12. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 CSP, kedy v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko si túto neuplatnil a z obsahu spisu odôvodnené a účelne vynaložené výdavky súvisiace s bránením práva mu nevyplývajú.
14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).