Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31S-13-2017.pdf
PDF · 83.47 KB
Case nature
Subarea
31S/13/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcov: 1/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, W. G., Q. 2/ I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, W. G., Q., 3/ Slovenský poľovnícky zväz, Poľovníčke združenie Kamenná, poľovnícka organizácia, Stupy 1477/42, Liptovské Sliače, IČO: 42361737, všetci právne zastúpení: JUDr. Pavol Halaj, advokát, so sídlom U., proti žalovanému: Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Námestie A. Hlinku 74, 034 01 Ružomberok, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného sp. zn. OU-RK-PLO-2016/009786-2H z 30.11.2016, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu odmieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.01.2017 sa žalobcovia v rade 1/ až 3/ (ďalej aj ako „žalobcovia“) domáhali preskúmania a zrušenia opatrenia žalovaného č. OU-RK-PLO-2016/009786-2H z 30.11.2016, ktorým bola z evidencie zmlúv vyradená Zmluva o užívaní poľovného revíru Kamenná (ďalej aj „PR Kamenná“ alebo „poľovný revír“), uzavretá dňa 09.01.2013 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Kamenná a užívateľom - poľovníckou organizáciou s názvom Poľovnícke združenie Kamenná, so sídlom Stupy 1477/42, 034 84 Liptovské Sliače, IČO: 42 361 737, zaevidovanej bývalým Obvodným lesným úradom v Ružomberku dňa 09.01.2013. Skutkovo a právne vymedzili žalobu nasledovne: Žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do uznaného spoločného poľovného revíru Kamenná. Vlastníctvo poľovných pozemkov žalobcovia osvedčujú Elaborátom vlastníckej štruktúry Poľovného revíru „Kamenná“, ktorý v decembri 2016 vypracovalo Národné lesnícke centrum Zvolen. Žalobca 3/ je poľovníckou organizáciou, ktorá na základe Obvodným lesným úradom v Ružomberku vydaného Opatrenia sp. zn. 2013/00012-2/MAR zo dňa 09.01.2013 o zaevidovaní Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Kamenná v prospech užívateľa bola až do doručenia napadnutého opatrenia užívateľom poľovného revíru Kamenná. Žalovaný vydal dňa 30.11.2016 opatrenie sp. zn. OU-RK-PLO-2016/009786-2H, ktorým vyradil z evidencie Zmluvu o užívaní poľovného revíru Kamenná, uzavretú dňa 09.01.2013 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Kamenná a užívateľom - žalobcom 3/. Vyradenie Zmluvy z evidencie okresný úrad odôvodnil tým, že Zmluva zanikla v dôsledku výpovede, doručenej doterajšiemu užívateľovi poľovného revíru na základe rozhodnutia prijatého na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov PR Kamenná konaného dňa 11.11.2016 v Hrabušiciach. Ako deň zániku Zmluvy okresný úrad uviedol dátum 12.11.2016, kedy bola výpoveď doručená doterajšiemu užívateľovi, pričom tento deň je dňom, ku ktorému sa Zmluva vyraďuje z evidencie. Napadnuté opatrenie nebolo žalobcom 1/ a 2/ doručené priamo, ani prostredníctvom splnomocnencov, ktorých si vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Kamenná zvolili na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.02.2012 v Liptovských Sliačoch, ani prostredníctvom verejnej vyhlášky, ani iným spôsobom. Žalovanému 3/ bolo doručené dňa 12.12.2016.
Podľa názoru žalobcov z ust. § 11 ods. 1, § 5 a § 17 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej aj ako „ZoP“)v znení neskorších predpisov vyplýva, že pre zánik zmluvy o užívaní poľovného revíru a pre možnosť jej vyradenia z evidencie okresným úradom sa vyžaduje, aby: a) zhromaždenie bolo zvolané vlastníkmi poľovných pozemkov vlastniacimi aspoň jednu tretinu výmery poľovného revíru, alebo ich zástupcami, b) zhromaždenia sa zúčastnili vlastníci vlastniaci viac než polovicu výmery poľovných pozemkov, c) musia existovať dôvody predčasného ukončenia Zmluvy výpoveďou deklarované v ust. § 17 ods. 1 písm. f) ZoP, d) na zhromaždení musí byť prijaté rozhodnutie dať doterajšiemu užívateľovi výpoveď, pričom za prijatie tohto rozhodnutia musia hlasovať vlastníci poľovných pozemkov disponujúci nadpolovičnou výmerou všetkých poľovných pozemkov v revíri, e) výpoveď Zmluvy musí byť v súlade s uzneseniami prijatými na zhromaždení, pričom tieto uznesenia musia byť prijaté nadpolovičnou väčšinou výmery, f) notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia musí obsahovať ako prílohu listinu prítomných, ktorá musí spĺňať predpísané povinné náležitosti, g) výpoveď musia za vlastníkov podpísať zvolení splnomocnenci a táto musí byť užívateľovi doručená, h) musí dôjsť k uplynutiu výpovednej doby. Žalobcovia namietali, že okresný úrad nemôže rezignovať na svoju povinnosť preskúmať splnenie vyššie uvedených podmienok s poukazom na to, že na evidenciu zmluvy sa nevzťahuje správny poriadok. Aj na evidenciu zmluvy sa vzťahuje všeobecné zásady správneho konania, najmä zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy. Pokiaľ by okresný úrad skúmal predloženú žiadosť o vyradenie Zmluvy z evidencie a jej v prílohy, zohľadňujúc základné zásady správneho konania, nemohol by Zmluvu s PZ Kamenná z evidencie vyradiť, pretože žiadna z podmienok splnená nebola. Hlavným žalobným bodom žaloby bola námietka, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.11.2016 v Hrabušiciach a na ktorom došlo k výpovedi zmluvy o užívaní Poľovného revíru Kamenná, nebolo zvolané zákonným spôsobom, keďže ho nezvolali vlastníci vlastniaci aspoň jednu tretinu výmery poľovných pozemkov z ktorých je poľovný revír uznaný, zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné, keďže sa ho nezúčastnili vlastníci disponujúci výmerou viac ako 50 % revíru a žiadne z uznesení prijatých na zhromaždení, nebolo platne prijaté, keďže za ne nehlasovala nadpolovičná väčšina výmery poľovného revíru. Žalobcovia namietali aj absenciu dôvodov predčasného ukončenia zmluvy výpoveďou a nesprávne posúdenie plynutia výpovednej lehoty, po uplynutí ktorej zmluva o užívaní poľovného revíru zaniká. Vzhľadom k absencii inej právnej úpravy je aj pre výpoveď zmluvy o užívaní poľovného revíru potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na výpoveď, a to s ohľadom na ust. § 853 ods. 1 OZ, v spojení s § 582 os. 1 OZ a § 122 OZ. Pokiaľ by teda došlo dňa 12.11.2016 k doručeniu platnej výpovede doterajšiemu užívateľovi poľovného revíru, výpoveď by bola daná ku koncu štvrtého kalendárneho štvrťroka, t.j. k 31.12.2016 a začala by plynúť až prvého januára 2017 s tým, že vzhľadom ust. § 122 OZ by táto lehota uplynula až dňa 31.03.2017.
2. Podľa obsahu posúdil súd podanie žalobcov zo dňa 30.01.2017 ako všeobecnú správnu žalobu v zmysle zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
4. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
6. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32,
c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
7. Podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z.z. (Evidencia zmluvy) (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. (3) Užívateľ poľovného revíru je povinný nahlásiť písomne zmenu alebo doplnok zmluvy okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa podpisu zmeny alebo doplnku zmluvy.
8. Podľa § 17 zákona č. 274/2009 Z.z. (Zánik zmluvy) (1) Zmluva zaniká a) uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, b) zánikom poľovného revíru, c) zánikom osoby (§ 13), d) dohodou zmluvných strán, e) rozhodnutím súdu, f) výpoveďou z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy 1. vlastníkom poľovného pozemku postupom podľa § 5, 2. užívateľom poľovného revíru, g) ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore, h) rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva pri neplnení povinností podľa § 26 po predchádzajúcej výzve na odstránenie nedostatkov. (2) Zánik zmluvy je doterajší užívateľ poľovného revíru povinný nahlásiť príslušnému okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa jej zániku. (3) Okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku vyradí z evidencie.
9. Z vyššie uvedených právnych ustanovení - § 16 a § 17 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že zánik zmluvy nie je podmienený úkonom žalovaného, na rozdiel od úkonu žalobcu pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, keď účinnosť zmluvy je podmienená zaevidovaním zmluvy okresným úradom. Až zaevidovaním zmluvy okresným úradom sa možno domáhať úspešného plnenia zo zmluvy. Zaevidovanie zmluvy teda nemá len evidenčný charakter a priamo sa dotýka výkonu vlastníckych práv poľovných pozemkov. K charakteru opatrenia o zaevidovaní zmluvy ako individuálneho správneho aktu s deklaratórnymi účinkami sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 06.10.2015, sp. zn. 4 Sžo/72/2014. Uvedené však podľa krajského sudu nie je možné vztiahnuť v celom rozsahu aj na vyradenie zmluvy z evidencie, a to hlavne v prípade, keď okresný úrad vykonáva vyradenie z evidencie na podklade oznámenia podľa § 17 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z.
10. Podľa názoru krajského súdu činnosť žalovaného v predmetnej veci pri zániku zmluvy na podklade výpovede mala evidenčný charakter, nedotýkala sa priamo výkonu vlastníckych práv či užívacieho práva vyplývajúceho z nájmu. Zákon č. 274/2009 Z.z. nedáva okresnému úradu žiadnu kompetenciu preskúmavať platnosť predložených zmlúv, napr. zánik zmluvy dohodou (§ 17 ods. 1 písm. d/) ani platnosť výpovede (§ 17 ods. 1 písm. f/). Nepochybne musí okresný úrad overiť tú skutočnosť, či k zániku zmluvy došlo, napr. ak doterajší užívateľ poľovného revíru nahlási zánik zmluvy výpoveďou, je okresný úrad oprávnený vyžiadať si overenú kópiu tejto výpovede. Žalobou napadnuté opatrenie má v okolnostiach predmetnej veci charakter procesného opatrenia, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, a preto nepodlieha prieskumu správnym súdom v zmysle § 7 písm. e) SSP. Krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, keďže nie je prípustná.
11. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. Kompetenciu posudzovať platnosť zmlúv v súdnom systému Slovenskej republiky majú okresné súdy v civilnom procese. 13. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
14. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.