Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-74-2016.pdf
PDF · 90.7 KB
No categories available
16C/74/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom, Karadžičova 8, Bratislava IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, o zaplatenie 1231,58 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 975,47 eur s 8,05% úrokmi z omeškania ročne od 16.01.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 256,11 eur s 8,05% úrokmi z omeškania ročne od 16.01.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 58%.
IV. Súd v r a c i a žalobcovi: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, súdny poplatok vo výške 8,30 eur cestou prevádzkovateľa systému: Slovenská pošta, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2016 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu na zaplatenie 1231,58 eur s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne od 16.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností žalovaným vyplývajúcich mu zo Zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro. 1.1 Uznesením č. k. 16C/74/2016-47 zo dňa 08.02.2017 súd vyhovel návrhu, aby do konania vstúpil na miesto doterajšieho žalobcu, žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom, Karadžičova 8, Bratislava IČO: 35 831 154, pretože bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej je aj pohľadávka voči žalovanému. 1.2 Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz č. k. 16C/74/2016-30 zo dňa 14.06.2016, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a uznesením zo dňa 08.02.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.03.2017, bol platobný rozkaz zrušený.
2. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP. Žalobca mal doručenie predvolania vykázané dňa 24.04.2017, podaním zo dňa 15.05.2017 doručil súdu ospravedlnenie a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie predvolania vykázané dňa 25.04.2017, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov: Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 05.01.2011, obchodné podmienky, výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 05.01.2011 do 31.12.2015 na č. l. 10-14, špecifikácia žalovanej sumy zo dňa 15.05.2015, vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 02.03.2013, fotokópia doručenky, cenník služieb, čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 15.05.2017 a právny stav:
4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2016 uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a postupníkom bola postúpená na žalobcu pohľadávka voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 05.01.2011 Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý mohol čerpať kreditnou kartou. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t. j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s obchodnými podmienkami. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 450,00 eur so zmluvným úrokom vo výške 22% ročne a štandardnou splátkou vo výške 15,00 eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 03.05.2011 ako to vyplýva z položkovitého výpisu kartového účtu žalovaného. V súlade s článkom V bod 37 písm. a) obchodných podmienok došlo dňa 02.03.2013 k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku z dôvodu porušením platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení splátok v stanovenej výške. V Obchodných podmienkach pre používanie platobných kariet vydaných poskytovateľom úveru sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný počas trvania úverového vzťahu bol každý mesiac oboznámený zasielanými výpismi o výške RPMN a o výške štandardnej mesačnej splátky. Žalovaná suma vo výške 1231,58 eur pozostáva z istiny vo výške 444,41 eur, poplatkov vo výške 119,77 eur, štandardného úroku 531,06 eur a sankčného úroku 136,34 eur. Žalobca si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania od 16.01.2016 podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení noviel.
5. Žalobca pred predbežným prejednaním sporu a otvorením pojednávania zobral čiastočne žalobu späť v časti o zaplatenie 256,11 eur s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne od 16.01.2016 do zaplatenia, ktorá predstavuje súčet vyčíslených poplatkov a sankčného úroku. Súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.
6. Podľa § 52 ods. (1) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
7. Podľa § 52 ods. (3) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 53 ods. (1) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
9. Podľa § 53 ods. (3) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
10. Podľa § 53 ods. (4) Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 54 ods. (1) Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12. Podľa § 54 ods. (2) Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
15. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa
16. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v zostávajúcej časti je žaloba žalobcu dôvodná. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný uzatvoril s predchodcom žalobcu Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, v zmysle ktorej mu bol poskytnutý schválený úver 450,00 eur, ktorý čerpal prostredníctvom kreditnej karty tak, ako to vyplýva z predloženého výpisu z účtu žalovaného od 03.05.2011. Žalovaný bol povinný splácať úver minimálne v splátkach 15,00 eur mesačne s tým, že dohodnuté úroky boli vo výške 22,80 % ročne. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti tým, že prestal uhrádzať dohodnuté splátky, následkom čoho bola dňa 02.03.2013 vyhlásená okamžitá splatnosť celého dlžného zostatku. Žalovaný o aktuálnej výške zostatku ako aj o ďalších povinnostiach bol informovaný mesačnými výpismi, ktoré mu boli zasielané právnym predchodcom žalobcu. Súd mal preukázané, že predchodca žalobcu si svoje povinnosti splnil a umožnil žalovanému čerpať finančné prostriedky v zmysle žiadosti formou kreditnej karty, čo žalovaný aj využil, avšak žalovaný porušil zmluvné povinnosti
tým, že prestal splácať mesačné splátky, následkom čoho došlo k zosplatneniu celého dlžného zostatku. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. V prejednávanom spore je nepochybné, že žalovaný uzatvoril s predchodcom žalobcu spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie súd priznal žalobcovi i úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení s tým, že žalovaný je v omeškaní od 16.01.2016, t. j. nasledujúci deň po lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 251CSP ,trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. V prejednávanom spore si žalobca uplatňoval zaplatenie sumy 1231,58 eur s príslušenstvom. Konanie v časti o zaplatenie 256,11 eur bolo zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia, ktoré zavinil žalobca a súd ho vyhodnotil ako neúspech žalobcu, čo predstavuje 21%. Súd žalobcovi priznal zaplatenie sumy 975,47 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 79%. Vzhľadom na vyššie uvedené, po odpočítaní pomeru úspechu a neúspechu nárok na náhradu trov konania prináleží žalobcovi vo výške 58%. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodoval s poukazom na rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6M Cdo 19/2010). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
18. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 73,50 eur. Predmetom sporu, po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo konanie o zaplatenie sumy 975,47 eur s poplatkom vo výške 58,50 eur. Zo zaplateného súdneho poplatku súd odpočítal poplatok za predmet sporu (73,50 eur - 58,50 eur) a rozdiel poplatku vo výške 15,- eur po krátení o sumu 6,70 eur vrátil žalobcovi podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, cestou prevádzkovateľa systému.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.