Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-91-2016.pdf
PDF · 82.74 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/91/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovaným 1/ E. S.Á., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXX, C., X/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXX/XXX, C., 3/ A. L., nar. XX.XX.XXXX, Č. XXXX/X, C., o zaplatenie 5.101,44 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 18C/393/2015-36 zo dňa 12.01.2016, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovaným nepriznal.
2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odstúpením od zmluvy žalobcom, ktoré nastalo dňa 29.05.2013 sa v režime Občianskeho zákonníka zmluva od počiatku zrušila, preto žalobca mal možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z úradnej povinnosti prihliadal na premlčanie. Dňom nasledujúcom po účinnosti odstúpenia, t. j. 30.5.2013 mohol žalobca svoje právo uplatniť na súde, a tým začala plynúť dvojročná premlčacia lehota. Táto lehota uplynula dňa 30.05.2015. Žaloba bola podaná 14.07.2015. Z týchto dôvodov, vzhľadom na úradnú povinnosť prihliadnuť na premlčané právo, návrh bol v celom rozsahu zamietnutý. Použitím ustanovenia § 52 ods. 2 vety 3 OZ sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3MCdo/12/2014, kde poukázal na to, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, a to s účinkami aj pred prijatím ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.. Právna úprava odstúpenia od zmluvy a premlčanie je upravená v Občianskom zákonníku výhodnejšie, ako v Obchodnom zákonníku s poukazom na § 54 ods. 1 veta druhá 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie a v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.
3/ Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
4/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Domnieval sa, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 48 OZ v spojení s § 457 OZ. Bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka na danú vec vzhľadom k tomu, že išlo o absolútny obchod, a teda zmluvu o úvere. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluva o úvere je zmluva, ktorá sa bezohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Okresný súd aplikoval § 52 a nasl. OZ a v zásade vylúčil použitie zákonných kogentných ustanovení platného právneho predpisu. Podľa názoru žalobcu uvedené ustanovenie OZ umožňuje vylúčiť aplikáciu takých zmluvných dojednaní, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Podľa žalobcu nie je možné uvedené ustanovenie vykladať tak, že umožňuje vylúčiť použitie zákonných ustanovení. Vzhľadom na uvedené ustanovenie majú prednosť ustanovenia Obchodného zákonníka. Vylúčenie uvedeného kogentného ustanovenia je podľa žalobcu v rozpore s princípmi právnej istoty. Právne úpravy odstúpenia od zmluvy vyplývajú priamo z Obchodného zákonníka, a teda nie sú predmetom zmluvných dojednaní. Žalobcovi sa zdá neprimerané, aby súd vylúčil aplikáciu zákonných ustanovení a týmto spôsobom dostal žalobcu do značne znevýhodnenej situácie, pričom žalovaní boli tí, ktorí porušili povinnosť, na splnenie ktorej sa sami zaviazali. Vylúčením ustanovení Obchodného zákonníka sa takto stráca celý zmysel zmluvy o úvere a veriteľ sa stavia do situácie, kedy v zásade bezodplatne poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012. Pokiaľ ide o zákon č. 102/2014 Z. z. v spojitosti so zákonom 151/2014 Z. z., tento nadobudol právoplatnosť a účinnosť až 1.4.2015. Novelou Občianskeho zákonníka zákonodarca považoval za potrebné upraviť vzťahy s dôrazom na výslovnú prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy. K uvedenému zaujala stanovisko aj Národná banka Slovenska. Preto je potrebné aplikovať aj § 506 Obchodného zákonníka na odstúpenie od zmluvy a s tým súvisiace nároky žalobcu. Preto navrhol, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, vrátená vec na prejednanie súdu prvej inštancie, a aby mu bola priznaná aj náhrada trov odvolacieho konania.
5/ Žalovaní v 1/ až 3/ rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. ˇ
6/ Odvolací súd prejednal v súvislosti s vecnou príslušnosťou podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasledujúcich CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
7/ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8/ Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9/ Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10/ Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11/ Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
12/ Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13/ Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14/ Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15/ Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátene jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
16/ Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
17/ Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18/ Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
19/ Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20/ Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
21/ Z obsahu spisu je zrejmý stav, že žalobca uzavrel so žalovanými v 1/ a 2/ rade zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX a zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 18.2.2008. Na základe týchto zmlúv poskytol žalobca žalovaným v 1/ a 2/ rade mimoriadny medziúver vo výške 4.992,37 Eur. Pri tejto zmluve boli žalovaní v 1/ a 2/ rade zaviazaní do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 8,19% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 41,46 Eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 30,37 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1/ a 2/ rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 53,18 Eur. Žalovaná v 3/ rade prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1/ a 2/ rade. Žalovaní v 1/ a 2/ rade porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Dňa 2.5.2013 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných v 1/ a 2/ rade, aby v lehote 7 dní vrátili zostatok úveru. Žalovaní v 1/ a 2/ rade peňažné prostriedky nevrátili. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj žalovaný v 3/ rade.
22/ Odvolací sú sa stotožňuje v celom rozsahu s právnymi dôvodmi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby podanej žalobcom. Zdôrazňuje predovšetkým to, že na mieste bolo použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka pri posúdení právneho úkonu žalobcu, ktorým bolo odstúpenie od zmluvy. Rozhodujúcim bolo pre posúdenie veci to, že žalovaní v 1/ a 2/ rade vystupovali v zmluve o poskytnutom úvere ako spotrebitelia. Pokiaľ aj samotnú zmluvu o úvere upravuje Obchodný zákonník ako zmluvu typu absolútneho obchodu, v dôsledku ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že bolo potrebné použiť ustanovenia tohto zákona. Z ustanovení Občianskeho zákonníka potom je zrejmý dosah odstúpenia od zmluvy v tom, že ide o právny úkon, ktorý viaže so sebou zrušenie zmluvy od samého počiatku, teda ex tunc a preto aj plynutie premlčacej doby je v tomto smere potrebné posúdiť v režime dvoch rokov od odstúpenia od zmluvy a nároku žalobcu posudzovať ako vydanie bezdôvodného obohatenia. V konečnom dôsledku k tomu exituje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR týkajúce sa použitia ustanovení Občianskeho zákonníka aj pri zmluve o úvere č. k. 3MCdo/14/2014 z ktorého vyplýva: „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“
23/ Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP.
24/ O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní žalobca nemal úspech a žalovaní v 1/ až 3/ rade, ktorí v odvolacom konaní úspech mali, ale náhrada odvolacieho konania im nevznikla, odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).