Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: Mgr. F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, B. Z., právne zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Patricia Bednářová & JUDr. Sabína Hodoňová so sídlom Mariánske námestie č. 31, Žilina, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne Bratislava, Generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobkyňa má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.septembra 2016, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2016, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku.

2. Žalobkyňa s napadnutým rozhodnutím žalovaného v celom rozsahu nesúhlasila a žiadala ho zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len SSP) s tým, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Namietala, že pred rozhodnutím žalovaného o jej odvolaní, v odvolacej lehote predložila konajúcemu správnemu orgánu lekársku správu zo dňa 19.08.2016 vypracovanú psychiatričkou MUDr. E.. Uvedená lekárska správa bola preukázateľne doručená žalovanému dňa 23.08.2016. Až dňa 06.09.2016 bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, v ktorom je okrem iného konštatované, že nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok a to napriek tomu, že v odvolacom konaní bola predložená vyššie uvedená lekárska správa, v ktorej ošetrujúca psychiatrička konštatovala, že u nej pretrváva vyššia tenzia, anxiozita, afektívne a emočné rozlady, ladenie subdepresívne, mierny ústup hypohedonie, ranné pesimá, úzkosti, v myslení pretrvávajú obavné a insuficientné obsahy v rovnakej miere, konštatovala stále pocity menejcennosti, autoakuzácie za svoje zlyhania, bez suicidných úvah. V konaní pretrváva zvýšená unaviteľnosť až hypobulia, kolísanie pracovného výkonu. Osobnosť depresívna, depresívne tangovaná. Diagnostický záver -Dg F 33.1- neuspokojivo komp. DIAG: F 33.2. Uvedenú správu však žalovaný žiadnym spôsobom nezobral do úvahy a žiadnym spôsobom sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Súčasne poukazoval na to, že sám posudkový lekár konštatoval, že jej zdravotný stav je upravený iba čiastočne a konštatoval jej veľké kompenzačné možnosti postihnutia vzhľadom na jej vek a vysokoškolské vzdelanie. Poukázala

na to, že zo zákona nevyplýva, že by tieto skutočnosti mali byť zohľadnené pri posudzovaní poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidného dôchodku.

3. Žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok bola zamietnutá rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2016, z dôvodu, že podľa posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 14.04.2016 žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého posudkový lekár opakovane posúdil zdravotný stav žalobkyne s rovnakým záverom. keď celkovú mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35%. Žalobkyňa následne predložila Sociálnej poisťovni lekársky nález zo dňa 19.08.2016 vypracovaný psychiatričkou MUDr. E.. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016, žalovaný zamietol podané odvolanie a napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom odvolávajúc sa na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom uviedol, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by preukázala nesprávnosť posúdenia zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok.

4. Podľa názoru žalobkyne zistenie skutkového stavu v napadnutom rozhodnutí je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Žalobkyňa ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia zaslala Sociálnej poisťovni , ústredie lekársku správu psychiatričky MUDr. E., v ktorej bola žalobkyni stanovená nová diagnóza F 33.2. Jedná sa o recidivujúcu depresívnu poruchu, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov. Podľa prílohy č. 4, kapitoly V položky 3.b) zákona o sociálnom poistení uvedenému zdravotnému postihnutiu žalobkyne zodpovedá percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 50-80%. Z lekárskej správy odbornej lekárky - psychiatričky MUDr. E. vyplýva dlhšiu dobu trvajúca neuspokojivá kompenzácia zdravotného stavu žalobkyne, ktorá vyústila k zmene diagnózy žalobkyne. Žalovaný túto lekársku správu nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s ňou ani v odôvodnení rozhodnutia.

5. Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 18.11.2016. Uviedol, že po podaní odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opakovane posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky a po podaní odvolania ako aj ústredia. Títo posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, podľa ktorého nie je žalobkyňa invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený, medzi závermi odborných vyšetrení sa nevyskytujú rozpory. Subjektívne ťažkosti žalobkyne sú vysvetlené dokázanými diagnózami. Žalobkyňa nečaká žiadne nové posudkovo závažné vyšetrenie, nemá navrhnutú hospitalizáciu, bude len dlhodobo dispenzarizovaná s pravidelnými kontrolami. K namietanej skutočnosti, že žalovaný nevzal do úvahy lekársku správu z psychiatrického kontrolného vyšetrenia zo dňa 19.08.2016 uviedol, že podľa vyjadrenia posudkového lekára žalobkyňa nežiadala doplniť svoj diagnostický zoznam. Prípadné zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti môže riešiť dočasnou práceneschopnosťou resp. opakovaním žiadosti o invalidný dôchodok.

6. Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa namietala, že v napadnutom rozhodnutí, ani vo vyjadrení k žalobe žalovaný neuviedol, prečo nevzal do úvahy kľúčový dôkaz, ktorým je lekársky nález zo dňa 19.08.2016 a z ktorého vyplýva zmena diagnózy z F 33.1 na F. 33.2, pričom s diagnózou F 33.2 recidivujúca depresívna porucha, ťažká epizóda bez psychotických príznakov, má žalobkyňa podľa zákona č. 461/2003 Z.z. automaticky nárok na čiastočný invalidný dôchodok, keďže tomuto postihnutiu zodpovedá percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 50-80%.

7. V predmetnej veci správny súd vec rozhodol bez pojednávania, nakoľko účastníci o jeho nariadenie nepožiadali. Po oboznámení sa so správnou žalobou, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením žalovaného, lekárskej správy zo dňa 19.08.2016, administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo zaťažené vadou nepreskúmateľnosti. Vzhľadom na uvedené súd o žalobe rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

8. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok dňa 14.04.2016. V odbornom posudku o invalidite, ktorý bol vyhotovený v rovnaký deň, na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, bola stanovená

ako rozhodujúca diagnóza recidivujúca depresívna porucha - epizóda stredne ťažkej depresie bez psychotických porúch. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola vyhodnotená vo výške 35%, čo je dolná hranica z percentuálneho rozpätia (35-45%) v dôsledku čoho nebola žalobkyňa uznaná invalidnou. Ostatné ochorenia boli vyhodnotené ako ľahkého stupňa, nevyžadujúce pravidelnú liečbu, neovplyvňujúce pokles pracovnej schopnosti.

9. Na základe uvedeného žalovaný - ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2016 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok podľa § 70 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z., nakoľko podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

10. Po podaní odvolania voči vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného bol zdravotný stav žalobkyne opätovne prešetrený posudkovým lekárom ústredia, ktorý označil za rozhodujúce zdravotné postihnutie depresívnu epizódu stredne ťažkú - kapitola V, 3.a). V posudku je uvedené, že pacientka sa lieči u psychiatra na depresiu a to už po dobu 11 rokov. Stav si vyžiadal prvú hospitalizáciu v období októbra 2015. Z tejto hospitalizácie bola žalobkyňa prepustená na vlastnú žiadosť. Stav bol uzavretý ako stredne ťažká epizóda, odvtedy je stav kolísavý, čo potvrdzuje psychiater v správe z 11.04.2016, v ktorej konštatuje primerané tempo, anxietu, lakrimozitu a iritabilitu. Stav čiastočne upravený, nakoľko ustúpila hyperhedónia, hypobúlia a upravil sa spánok. Pri momentálnom posúdení zjavná len subdepresia, nejedná sa o depresívny stupor, mimika a aktivita sú zachované. Vo svojej správe lekár ústredia uviedol, že takémuto stavu vzhľadom na mladý vek a vysokoškolské vzdelanie s veľkými kompenzačnými možnosťami zodpovedá posúdenie len na dolnej hranici položky V, písm. 3a).

11. Podľa správy z psychiatrického kontrolného vyšetrenia zo dňa 19.08.2016, ktoré žalobkyňa pripojila k odvolaniu voči prvostupňovému rozhodnutiu, u žiadateľky pretrváva vyššia tenzia, anxiozita, pretrvávajú afektívne a emočné rozlady, ladenie supdepresívne, mierny ústup hypohedonie, ranné pessimá, v myslení pretrvávanie obavných a insuficientných obsahov v rovnakej miere, stále prítomné pocity menejcennosti autoakuzácie za svoje zlyhania. V konaní pretrváva zvýšená unaviteľnosť až hypobulia, kolísanie pracovného výkonu, nevýkonnosť. Osobnosť hypersenzitívna. Záverom bola určená diagnóza F.33. 2 t.j. recidivujúca depresívna porucha, ťažká depresívna epizóda.

12. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 71 ods. 10 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

14. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

15. Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

16. Podľa § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a

potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

17. Podľa § 196 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.

18. Podľa § 209 ods. 1,4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

20. Súd konštatuje, že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok musí byť rozhodnutie správneho orgánu založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok musí byť posúdený tak, aby umožňoval vysloviť záver, že nie sú splnené medicínske podmienky pre priznanie invalidnej dávky. Organizačná zložka žalovaného, ktorá rozhoduje vo veci, je povinná zadovážiť si potrebné podklady pre rozhodnutie v súlade s ust. § 195 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj vykonať dokazovania podľa § 196 tohto zákona. Dôkazom je pritom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpoveď účastníka, odborné posudky, ktoré majú v konaní tohto druhu, vzhľadom na potrebu skúmania medicínskych podmienok poberateľa dávky osobitný význam. Okrem dôkazov, ktorých vykonanie účastník navrhol, je žalovaný povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

21. Ako bolo uvedené vyššie, rozhodnutie žalovaného musí vychádzať jednak z dostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne musí byť aj riadne odôvodnené. Riadne odôvodnenie pritom znamená, že správny orgán sa vysporiada s jednotlivými zistenými skutočnosťami a dôkazmi, pričom svoje závery jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní. Je jeho povinnosťou uviesť na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní uplatneného nároku riadil.

22. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. ( § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.).

23. V zmysle prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení upravujúcom percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti kapitola V - duševné choroby a poruchy správania stanovuje v bode 3, poruchy nálad (manické, depresívne periodické) percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti 35-45% v prípade stredne ťažkej formy a 50-80% pri ťažkých formách.

24. Správny súd konštatuje, že je nesporné, že žalobkyňa v rámci podaného odvolania namietala správnosť záverov prvostupňového orgánu ohľadne určenej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následne aj nadväzujúceho záveru o tom, že nie je invalidná. Na podporu svojich tvrdení ohľadne nesprávnosti vyššie uvedených skutkových a právnych záverov žalovanému predložila aktuálnu lekársku správu od jej ošetrujúceho lekára, z ktorá zohľadňovala jej aktuálny zdravotný stav a aj stanovenie diagnózy ako ťažkej formy poruchy. Uvedená lekárska správa bola vypracovaná krátko po vyšetrení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia a bola preukázateľne žalovanému doručená v odvolacej lehote, pred vydaním jeho rozhodnutia. Žalovaný mal teda túto správu v čase svojho rozhodovania k dispozícii a bolo jeho povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviesť ako sa s ňou vysporiadal. V prípade, že mal za to, že na túto lekársku správu, ktorá obsahovala nové stanovenie závažnosti ochorenia žalobkyne nemusí prihliadať mal svoj postup

riadne, v súlade s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia, vysvetliť a zdôvodniť. V opačnom prípade, ak podľa jeho názoru takéto prekážky neexistovali, mal uviesť aké skutočnosti z tejto správy vyplynuli a či týmto dôkazom bolo preukázané nesprávne posúdenie veci prvostupňovým správnym orgánom, tak ako vo svojom odvolaní tvrdila žalobkyňa. Žalovaný však v odôvodnení rozhodnutia túto správu, ktorú mal k dispozícii, žiadnym spôsobom nespomenul, žiadnym spôsobom sa ňou nezaoberal. V odôvodnení rozhodnutia iba lakonicky konštatoval, že žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu. Správny súd pripomína, že uvedené pritom konštatoval za situácie, keď tu existovala lekárska správa s novým klasifikovaným zdravotným problémom žalobkyne. Ako bolo uvedené vyššie žalovaný pritom tento svoj postup žiadnym spôsobom nevysvetlil. Taktiež sa nezaoberal rozpormi v zisteniach posudkových lekárov a ošetrujúcej psychiatričky žalobkyne. Uvedená lekárska správa pritom obsahuje podľa názoru súdu natoľko závažné skutočnosti, že jej opomenutie v odôvodnení rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe konštatoval, že na túto správu neprihliadal z dôvodu, že žalobkyňa nežiadala u posudkového lekára doplnenie diagnostického zoznamu, tak správny súd uvádza, že svoj postup musí správny orgán vysvetliť priamo v odôvodnení svojho rozhodnutia. Uvedené nemôže nahradiť jeho vyjadrenie v rámci prebiehajúceho súdneho konania. Súčasne správny súd poukazuje, že žalobkyňa uvedenou správou nepreukazovala novú diagnózu, ale záväžnosť už zistenej a v diagnostickom zozname uvedenej diagnózy. Vo všeobecnosti nie je zrejmé, ako súvisí nedoplnenie diagnostického zoznamu v rámci odvolacieho konania a povinnosť žalovaného riadne odôvodniť svoj postup a závery v odôvodnení rozhodnutia. O to viac to nie je zrejmé za situácie, keď žalobkyňa (ako bolo uvedené vyššie) nepreukazovala novopredloženým dôkazom novú (ďalšiu) diagnózu.

25. Súčasne správny súd musí prisvedčiť aj ďalšej žalobnej námietke žalobkyne, ktorá smerovala k tomu, že pri rozhodovaní o konkrétnej výške určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový lekár prihliadal na jej vek a vzdelanie, pričom zo zákona nevyplýva, že by išlo o rozhodujúce skutočnosti pri posudzovaní tohto poklesu. Bez ohľadu na to, či bol správny záver správnych orgánov ohľadne určenia závažnosti postihnutia žalobkyne ako stredne ťažkého, je potrebné uviesť, že v žiadnom lekárskom posudku posudkových lekárov sociálneho poistenia sa nenachádza všeobecné posudkové hľadisko tak, ako je uvedené v kapitole V. zákona o sociálnom poistení. Podľa tohto hľadiska je potrebné pri stanovení miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Je pritom zrejmé, že samotný vek a dosiahnuté vzdelanie žiadateľa je vždy potrebné vyhodnocovať v súvislosti s vývojom osobnosti tejto osoby a schopnosti jej adaptácie. Vek a vzdelanie žiadateľa samé o sebe, bez zohľadnenia v komplexe aj ostatných posudkovo významných skutočností, nemôžu viesť k záveru ohľadne možnosti pracovného a sociálneho zaradenia osoby trpiacej duševnou poruchou. Uvedené všeobecné posudkové hľadisko však nebolo v predmetnej právnej veci dostatočne objasnené.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného je podľa súdu nepreskúmateľné, bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) zák.č. 162/2015 Z.z. a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní je potrebné, aby žalovaný o veci opätovne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a objasnil.

27. O náhrade trov súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, správny súd mu prizná voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalobkyňa mala v konaní úspech v celom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).