Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-396-2016.pdf
PDF · 91.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/396/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo Rožňava, Rožňava, Budovateľská 49, IČO: 31 686 966, zastúpenej JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou, Rožňava, Akademika Hronca 9, IČO: 17 073 278, proti žalovanej L. A., J. XXX, zastúpenej LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., Rožňava, Tehelná 11, IČO: 47 242 795, o zaplatenie 1 287,22 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 4C/350/2014-85 z 5.4.2016 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 287,22 € spolu s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 26.8.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 662,52 €, ktoré je povinná zaplatiť jeho zástupkyni, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote proti výroku o zročnosti žalobcovi prisúdenej pohľadávky, z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p., toto o d v o l a n i e: Je toho právneho názoru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v odôvodnení rozhodnutia len stroho konštatuje, že v danom prípade nie sú dôvody pre použitie § 150 O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania a to z dôvodov, ktoré uviedla zástupkyňa žalobcu a ktoré sú v odôvodnení tohto rozsudku podrobne uvedené. O povinnosti zaplatiť trovy konania zástupkyni žalobcu súd rozhodol podľa § 149 ods.1/ O. s. p. Nestotožňuje so závermi súdu, odôvodnenie súdu považuje za nedostatočné a tým za nepreskúmateľné, nakoľko porušuje jej práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl.46 ods.1 Ústavy a čl.6 ods.1 Dohovoru. Podľa jej právneho názoru, súd vo svojom rozhodnutí neprihliadol na jej súčasnú finančnú situáciu, ako aj na skutočnosť, že je nezamestnaná a počas konania bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Žiadala, aby jej bolo umožnené splácať dlh prostredníctvom splátkového kalendára vo výške 20 € mesačne, nakoľko sa nachádza dlhodobejšie vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii a nie je schopná zaplatiť dlh v plnej výške. V odôvodnení rozhodnutia sa súd žiadnym spôsobom nezaoberal s možnosťou splácania dlhu formou splátok. Je bez akéhokoľvek finančného príjmu, i napriek tomu nikdy nemala v úmysle nezaplatiť svoju „pohľadávku“, a preto aj žiadala o uvedený spôsob a hlavne výšku splátok. Momentálna finančná situácia jej nedovoľuje splácať vyššiu sumu, tá by bola pre ňu likvidačná a neprijateľná. Citovala znenie § 160 ods.1 O. s. p. Citovala z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Košice spis. zn. 3Cob/123/2012 z 26.6.2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, po preskúmaní, napadnutý rozsudok súdu z m e n i t a to tak, že je povinná zaplatiť žalobcovi 1 287,22 € spolu s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 26.8.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 662,52 €, ktoré je povinná zaplatiť zástupkyni žalobcu, a to
v mesačných splátkach po 20 €, počnúc od mesiaca nasledujúceho po „miesiaci“, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky, eventuálne navrhuje, po preskúmaní, napadnutý rozsudok súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania a rozhodnutie. 3. Žalobca podal k odvolaniu nasledovné v y j a d r e n i e: S námietkami uvedenými v odvolaní nesúhlasí. Rozsudok súdu žiada potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania. Žalovaná v odvolaní uvádza, že: - Súd je povinný starostlivo skúmať, či splnenie dlhu žalovaného je reálne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku alebo v splátkach, - Žalovaná žiadala zaplatenie dlhu v splátkach po 20 € mesačne a nikdy nemala v úmysle nezaplatiť dlh - Súd mohol povolením dlhu v splátkach predísť zbytočnej exekúcii, v ktorej je tiež povinný skúmať, či sú splnené podmienky na jej odklad. Z § 160 ods.1 O. s. p. nevyplýva povinnosť súdu určiť lehotu na plnenie v splátkach a starostlivo skúmať, či je reálne na strane žalovaného splnenie dlhu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to najmä na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z dokazovania. V kontexte s preukázanou výškou dlhov žalovanej nielen voči nemu, ale aj iným veriteľom, vyplývajúcou zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby je vyslovene zavádzajúce jej tvrdenie, že má snahu splatiť predmetný dlh a aj prípadná následná exekúcia je zbytočná. Z predložených listinných dôkazov preukazujúcich dražbu jej bytu a analýzy platieb ním predloženej je nepochybné, že inak ako núteným výkonom rozhodnutia u nej nie je možné dosiahnuť splnenie dlhu. Ak mala skutočnú snahu plniť dlh v splátkach po 20 € mesačne, od podania žaloby v r.2014 mohla mať takto splatenú aspoň jeho tretinu. Na úhradu dlhu doteraz (ani po doručení rozsudku) nepoukázala mu žiadne plnenie, predmetná pohľadávka bola prihlásená do dražby bytu avšak z rozvrhu výťažku dražby (nebol doteraz schválený) vyplýva, že vzhľadom na rozsah výťažku nebude uspokojená. V konaní pred súdom žalovaná nepredložila na podporu svojho návrhu na splátky dlhu žiadne dôkazy, preto nie je jasné, čo mal súd vlastne skúmať. Len samotná skutočnosť, že sa nachádza v hmotnej núdzi nie je dôvodom na plnenie dlhu v splátkach, najmä za situácie, keď za 2 roky sporu nepoukázala žiadnu splátku a neplatením mesačných úhrad v ďalšom období (rozsudok OS Rožňava 10C/53/2015-38 z 31.1.2015) vytvorila ďalší dlh na úhradách do fondu opráv, za plnenia poskytované s užívaním bytu a za výkon správy. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, sama využila právne služby advokáta a nežiadala o poskytnutie právnej pomoci ako osoba v hmotnej núdzi, tzn., že zrejme na bezplatnú právnu pomoc nie je odkázaná, na čo poukázal v priebehu konania na súde. Súd rozsudok riadne odôvodnil, pokiaľ ide o náhradu trov konania, poukázal síce na vyjadrenie zástupkyne, avšak toto vyjadrenie na str.4,5 rozsudku podrobne uviedol. V prípade úspechu v odvolacom konaní žiada o náhradu trov odvolacieho konania vo výške trov právneho zast. za napísanie a podania vyjadrenie k odvolaniu 61,41 € odmeny a 8,58 € paušálnej náhrady, spolu 69,99 €, s pripočítaním 20 % DPH 14 €, celkove 84 € trov právneho zast. 4. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Rozsudok, okrem výroku o zročnosti žalobcovi prisúdenej pohľadávky, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie. 8. Žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. 9. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP. 10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 11. Žalovaná neuvádza v odvolaní žiadne skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. 12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu. 13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Tvrdenie žalovanej, že nikdy nemala v úmysle nezaplatiť svoju „pohľadávku“ (správne dlh) je nepravdivé, lebo v odpore podanom proti platobnému rozkazu 14Ro/280/2014-15 z 23.9.2014 Okresného súdu Rožňava uviedla, že s platobným rozkazom v celom rozsahu nesúhlasí, že namieta a na pojednávaní ďalej bude namietať pasívnu procesnú legitimáciu svojej osoby ako účastníka konania, keďže žalobca si mal uplatniť svoju pohľadávku u inej osoby, že poplatky za služby spojené s nájmom má a mal platiť súčasný nájomca, ktorému bol byt daný do nájmu jej osobou na základe príhovoru starostu obce Slavošovce a, že na pojednávaní bude ďalej namietať výšku uplatnenej pohľadávky, ktorá nemá oporu v hmotnom práve, nakoľko skutočné mesačné poplatky sú ďaleko nižšie. Ani po vyhlásení napadnutého rozsudku neprejavila snahu splácať svoj dlh aspoň v splátkach po 20 €, preto jej tvrdenie, že tak bude robiť v budúcnosti je nevierohodné. 15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada odvolacích trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.