Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-29-2017.pdf
PDF · 78.93 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/29/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného: D., v zastúpení T. proti povinnému: I., o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/812/2007-30 zo dňa 10. októbra 2016, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a priznal súdnemu exekútorovi C.. W.. W. E., G.., Exekútorský úrad, so sídlom B. X, XXX XX L. nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 23.04.2007 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 16,60 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný dňa 17.08.2004 Obvodným oddelením PZ G., č.k. AA XXXXXX, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2004 a vykonateľnosť dňa 31.08.2004. Súd prvej inštancie udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 21.05.2007. Zo spisu vyplýva, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 31.08.2004. Exekučným titulom bola uložená pokuta podľa Zákona o priestupkoch. Exekúcia nebola vykonaná do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie. Lehota na vykonanie exekúcie, určená v citovanom ustanovení zákona, je lehotou prekluzívnou, to znamená, že súd na ňu prihliada ex offo. Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniká právo, ktoré sa s touto lehotou spája. Keďže lehota na vykonanie exekúcie na podklade bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý bol predložený ako exekučný titul, márne uplynula dňa 31.08.2007, exekučný titul sa uplynutím tohto dňa stal neúčinným a exekúciu vedenú na jeho podklade súd prvej inštancie zastavil. V predmetnej exekúcii procesne zavinil zastavenie exekúcie oprávnený, pretože jeho návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 23.04.2007 bol podaný krátko pred uplynutím prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 31.08.2004, a uplynutím ktorej právo na výkon rozhodnutia zaniklo a rozhodnutie sa stalo neúčinným. Skutočnosť, že exekúcia sa nevykonala, tak ide na ťarchu oprávneného, ktorý mohol a mal pri podávaní návrhu na začatie exekúcie predvídať jej zastavenie z uvedeného dôvodu. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené dňa 24.05.2007, a preto nie je možné rozumne predpokladať, že by v čase kratšom ako takmer 3 mesiace mohol reálne vymôcť pohľadávku. Z tohto dôvodu preto súd prvej inštancie zastal názor, že trovy exekúcie je povinný znášať oprávnený.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Uviedol, že v prípade, ak bola exekúcia zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, ktorú nezavinil oprávnený, nie je možné zaviazať oprávneného k
úhrade trov exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe a v zákonnej prekluzívnej lehote. Nie je nijakým spôsobom ohraničené časovým intervalom alebo hranicou, ktorá by oprávnenému určovala, v akom úseku plynutia prekluzívnej doby má podať návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na judikatúru je zrejmé, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený preto namietal určenie povinnosti k úhrade trov exekúcie. Oprávnený mal za to, že exekučné konanie bolo bezdôvodne vedené takmer 10 rokov, kvôli bezdôvodnému predlžovaniu súdnym exekútorom.
3. Súdny exekútor sa vyjadril k podanému odvolaniu. Dal do pozornosti dva právne názory súdov ohľadom predmetnej problematiky. Z tohto dôvodu súdny exekútor nemôže rozhodovať, ktorý právny názor je správny, a preto koná v exekúcii aj naďalej až do rozhodnutia súdu. Tvrdenie oprávneného, že uplynutie prekluzívnej lehoty nezavinil, je absurdné. Prekluzívna lehota môže uplynúť bez toho, aby bola exekúcia úspešná. Oprávnený z trojročnej lehoty s návrhom na vykonanie exekúcie čakal až 33 mesiacov. Oprávnený sa tak vôbec nesprával hospodárne a nevykonal všetko preto, aby exekúcia mohla byť úspešná. V zmysle princípu zákazu zneužitia práva možno návrh na vykonanie exekúcie oprávneného pred uplynutím prekluzívnej lehoty považovať za bezúspešné uplatňovanie. Preto uloženie trov exekúcie na ťarchu oprávneného možno považovať za sankciu za porušenie tohto princípu. S poukazom na uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
5. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie iba vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie, preto výrok o zastavení exekúcie nadobudol právoplatnosť a nie je týmto rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava, účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
12. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.
14. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
15. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
16. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).