Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu Z. P., nar. 2. 2. XXXX, bytom X. XX, N. L. J., zast. JUDr. Zuzana Štěpánková, advokátka, Borovicová 2, Bernolákovo, proti žalovanému STAKOSTAV s. r. o., Malženice 307, IČO 44357141, zast. Advokátska kancelária JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

1. Súd žalobu z a m i e t a . 2. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, daného mu žalovaným listom zo dňa 21. 4. 2016 a zároveň sa domáhal náhrady mzdy a stravného.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi zo strany žalovaného listom zo dňa 21.4.2016 je neplatné, žalovaný aby bol zaviazaný na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 281,75 eur, príspevku na stravovanie 44,10 eur. Žalobu odôvodnil tým, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Dôvodom okamžitého zrušenia pracovného pomeru bolo, že sa žalobca nedostavil dňoch 18.-21.4.2016 do práce. Žalobca sa však 18.4. do práce dostavil, bol riadne na pracovisku a následne bol poslaný domov, nakoľko odmietol pracovať ako robotník na stavbe a žiadal, aby mu bola prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ ho teda poslal a nariadil mu čerpanie dovolenky, nakoľko pracovný pomer, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú a mal skončiť 30.4.2016. Zamestnávateľ nemal na pracovisku dovolenkový lístok, žalobca ho 19.4. doručoval a následne poobede v tento deň mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca si uplatňuje aj náhradu mzdy za mesiac apríl 2016, v ktorej je zohľadnené čerpanie dovolenky, ako aj dve pracovné soboty a nadčasy, ktoré mu zamestnávateľ nevyplatil. Z hľadiska hospodárnosti si žalobca uplatňuje aj nárok na stravné lístky, ktoré mu zamestnávateľ nikdy nevyplatil. Predložil fotodokumentáciu zo dňa 16.4.2016, to bola sobota, na preukázanie skutočnosti, že sa pracovalo aj v sobotu. V X. pracoval dva týždne, príprava bola od januára, aj na tejto sa podieľal. V nedeľu 17.4.2016 mu prišla SMS-ka od pána U., konateľa žalovaného, že či už má urobenú kávu, on iba vstával a p. U. už bol pred bránou a keď išla manželka otvoriť, už tam nebol. Keď prišiel 18.4. na stavbu, mal prioritu riešiť časť stavby, kde mal byť betonový stĺp, išiel za ním, že je to treba robiť a on mu povedal, že sa nemá starať, čo má on robiť. Pýtal sa ho, čo mala znamenať tá nedeľa keď sa v nedeľu nečakane objavil a prečo odišiel a on povedal, že nie je chudák, by stál pol hodiny pred bránou. Povedal mu, že v nedeľu ráno je slušnosť sa ohlásiť. Potom zistil, že po jeho odchode v sobotu sa niečo murovalo a bolo to zle, vysvetľoval to

robotníkovi, prišiel pán U. a začal po ňom hulákať, že sa nemá starať, lebo vedia čo majú robiť. Vytkol mu, že ešte nie je v montérkach a nemaká, pýtal sa teda, čo má robiť a on povedal, že nič, lebo na konci mesiaca končí a má 9 dní dovolenky. Zarazilo ho, že vedel o počte dní dovolenky a povedal mu, že má ísť preč. Bol tam pán T., ktorý dobehol za ním, aby zostal. Žalobca odišiel, ako mu to nariadil. Potom sa vrátil, lebo mal v kufri projektovú dokumentáciu a odovzdal ju pánovi T. a potom odišiel. Na pracovisko sa už nevrátil. Dovolenkový lístok si kúpil v U. a poslal ho poštou.

Žalobca nastúpil riadne do práce, ku konfliktu došlo z dôvodu, že zamestnávateľ vyžadoval od neho manuálne práce v rozpore s náplňou práce. Žalobca žiadal prideľovať práce podľa pracovnej zmluvy. Dňa 18.4. sa dostavil na pracovisko, čo potvrdili aj svedkovia. Žalovaný nariadil žalobcovi čerpať dovolenku, to mu nariadil ústne na pracovisku. A ako potvrdili aj svedkovia, všetka komunikácia prebiehala ústne, z hľadiska zadeľovania práce a to na základe ústneho pokynu. Preto aj žalobca opusti pracovisko a nastúpil čerpať dovolenku. Preto okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné.

4. Žalovaný uviedol, že žalobu považuje za absolútne nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť a priznať trovy konania. Skutkový priebeh je v zásade nesporný, teda že žalobca sa dňa 18.4.2016 na pracovisko dostavil a asi po 15 minútach z pracoviska odišiel a následne sa viac nedostavil. Sporná je skutočnosť, tvrdená žalobcom, že dôvodom jeho odchodu bolo údajné nariadenie čerpania dovolenky. Toto rozhodne popiera, skutočnosť je taká, že žalobca odišiel urazený svojvoľne a následne odmietal komunikáciu. Žalovaný očakával, že sa žalobca ukľudní a príde, to sa však nestalo, a preto sa vo štvrtok rozhodol pracovný pomer ukončiť. Má za to, že troj-štvordňová neospravedlnená neprítomnosť v práci je závažným porušením pracovnej disciplíny, odôvodňujúcim okamžité skončenie pracovného pomeru. Toto malo aj ostatné formálne zákonné náležitosti a považuje ho za platné a pracovný pomer skončil dňom doručenia tejto listiny žalobcovi, t.j. 25.4.2016. Preto skutočnosť, že žalobca po skončení pracovného pomeru zaslal dovolenkový lístok, je irelevantná a rovnako irelevantný je potom aj nárok na náhradu mzdy a jeho výška. Rovnako stravné nie je nárokom, ktorý v tomto konaní možno uplatňovať. Predmetom dokazovania teda je len skutočnosť, či došlo k nariadeniu dovolenky alebo nie a dôkazné bremeno nesie žalobca. A tento to nepreukázal. Konateľ žalovaného p. U. uviedol, že so žalobcom mali priateľské a rodinné vzťahy, stretávali sa, dal mu voľno podľa potreby. V pondelok 18.4.2016 žalobca prišiel nervózny a začal robiť dusno, vytýkal jednému robotníkovi vykonanú prácu. Žalobcu ukľudňoval a zatiaľ si meral uhlopriečky. Žalobca stále vŕtal do pána X.. Povedal mu, aby sa ukľudnil, na to sa žalobca zvrtol a odišiel zo stavby. Bol tam asi 10 minút. Keď odchádzal, kričal na neho, prečo sa uráža, asi o 20 minút sa vrátil, hodil na kvádre výkresy a odišiel preč. O žiadnej dovolenke nehovorili. Telefóny mu nebral, iba písal, že chce zápočtové listy. To však bez skončenia pracovného pomeru nešlo.

Vykonaným dokazovaním má za preukázané, že žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer dôvodne, žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že žalobca sa do práce nedostavil na základe právneho dôvodu, ktorým malo byť nariadenie čerpania dovolenky. Vypočutí svedkovia nepotvrdili žiaden zo skutkových tvrdení žalobcu, potvrdili, že na pracovisku nevznikol žiadny konflikt, žalobca nevykonával manuálne práce, z pracoviska odišiel svojvoľne, bez pokynu zo strany zamestnávateľa a nepreukázal ani dodatočné nariadenie čerpania dovolenky. Z týchto dôvodov má za to, že žalobca v dňoch 18.4. až 25.4 mal neospravedlnenú absenciu a neprítomnosť v práci, toto konanie je závažným porušením pracovnej disciplíny a plne odôvodňovalo skončenie pracovného pomeru. Mzdové nároky nie sú dôvodné, neboli preukázané. Žalobca v relevantnom období nepracoval, došlo k riadnemu a dôvodnému kráteniu dovolenky, riadne mzdové nároky mu boli vyplatené. Žalobca nepreukázal dôvodnosť a správnosť ním vyplnenej dochádzky, ktorú rozporovali. Aj tento nárok žiadal ako nepreukázaný zamietnuť. 5. Svedok K. X. uviedol, že so žalobcom tri alebo štyri pracoval v X.. U žalovaného pracoval minulý rok a teraz tam pracuje od mája. Žalobca na stavbe v X. robil dozor. Na stavbe začali murovať, prišiel žalobca, vytkol mu jeho spôsob práce - otočenie tehly, potom ju otočil tak ako mu kázal a pracovali ďalej. Potom žalobca odišiel do auta, hodil dole na stavbu plány a povedal „tak si tu robte“. Pán U. bol pri tom a povedal žalobcovi, aby bol kľudný, že robí 30 rokov na stavbe, žalobca sa otočil a odišiel. Viac sa na stavbu nevrátil. Pán U. nepovedal žalobcovi, aby išiel domov ani aby si čerpal dovolenku. Až po čase sa svedok dozvedel, že pracovný pomer žalobcu sa skončil. Svedok pracoval pre žalovaného na dohodu. O tom, kedy do práce v ktorý deň nastúpia, sa dohodli so žalovaným deň vopred. Pracovali e vždy podľa toho, koľko bolo treba. S pánom U. sa dohadovali telefonicky, kde začnú a potom na stavbe.

6. Svedok L. T. uviedol, že u žalovaného pracuje od roku 2015, so žalobcom pracoval v W. od apríla 2015 do konca roka 2015. Potom robili na stavbe v X., v apríli 2016. Žalobca tam robil ako stavebný dozor. Raz počul a videl, ako žalobca pánovi X. vysvetľoval, ako má murovať. Svedok bol ďalej, meral uhlopriečky. Potom sa otočil a videl žalobcu odchádzať, myslel si, že ide niečo nakupovať. Odišiel autom preč. Nevie o tom, že by sa vrátil. Nevidel ho, či sa bavil so žalovaným. Väčšinou keď prišiel žalobca so žalovaným, hovorili o tom, čo a ako sa bude robiť, a ak sa v ten sporný deň aj o niečom bavili, bol ďaleko a nevenoval tomu pozornosť. Ak by tam bol krik alebo hádka, to by počul a určite by tomu venoval pozornosť. Neskôr sa pána U. pýtal, kde je žalobca, ale on povedal, že sa urazil. Nevie o tom, že by žalovaný dal alebo určil žalobcovi dovolenku. Predtým, ako začal chodiť na stavbu v X., bol osobne za žalovaným hľadať si prácu. Keď do práce prišli, tak im žalobca alebo pán U. povedali, čo majú robiť. Pracovnú dobu mali od 8 a robili podľa potreby. Hodinu mali na obed. Pracovný čas bežne mali 8 hodín. Keď bolo treba zostať dlhšie, bolo to dohodnuté ústne. Nebola písomná evidencia dochádzky. Keď potreboval dovolenku, nahlásil si ju dopredu, lebo je z W.. Ak niekedy musel odísť domov, tak večer zavolal žalovanému.

Súdu bola predložená Pracovná zmluva so svedkom L. T. - nástup do práce 1. 4. 2016, na dobu určitú do 31. 12. 2016 a Dohoda o pracovnej činnosti so svedkom K. X. - od 6: 4. 2016. Do 31. 12.2016.

Súd nepristúpil k žalobcom navrhnutému výsluchu svedka X., ktorý mal dosvedčiť práce počas víkendov, nakoľko táto skutočnosť nemá priamy súvis s predmetom konania - neplatnosťou skončenia pracovného pomeru a dôvody takého skončenia a od toho sa odvíjajúcich mzdových nárokov. Výsluch tohto svedka teda potom súd nepovažoval za hospodárny a účelný, nakoľko sa nemal vyjadriť k okolnostiam ukončenia pracovného pomeru. 7.Z predložených dokladov vyplýva, že žalobca bol u žalovaného v pracovnom pomere na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 29. 1. 2015, druh práce stavebný technik a koordinátor BOZP, miesto výkonu práce W., na dobu určitú do 31. 12. 2015, dodatkom zo dňa 10. 12. 2015 predĺžený na dobu do 30. 4. 2016.

Dňa 25. 4. 2016 žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že v dňoch 18. 4. , 19. 4., 20. 4. a 21. 4. 2016 sa bezdôvodne nedostavil do práce, čo považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny a okamžite s ním ukončuje pracovný pomer podľa § 68 ods. 1b Zákonníka práce.

Žalovaný listom zo dňa 25. 4. 2016 vyjadril nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu, že podľa pracovnej zmluvy mal vykonávať druh práce stavebný technik a koordinátor BOZP, miesto výkonu práce W.. V rozpore so zmluvou a bez jeho súhlasu mu zamestnávateľ uložil povinnosť pracovať od 28. 3. 2016 na stavbe v Bohdanovciah, kde musel vykonávať i manuálne pomocné stavebné práce, a to i v sobotu. Zamestnávateľ mu 18. 4. 2016 nebol schopný prideľovať prácu podľa zmluvy, preto ho 18. 4. 2016 poslal domov stým, že mu nariaďuje od 19. 4. 2016 čerpať alikvótnu časť dovolenky, dovolenkový lístok mu nebol odovzdaný, preto ho sám poslal zamestnávateľovi. Zároveň trval na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy do 30. 4. 2016, dokedy bol pracovný pomer dohodnutý.

8.V zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. V takom prípade je na zamestnávateľovi, či zvolí formu výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, nestačí iba podozrenie, že tento dôvod je daný. Okamžité skončenie pracovného pomeru porušením pracovnej disciplíny závažným spôsobom je také úmyselné konanie zamestnanca, ktorý konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa /R 32/1993/. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru platí zásada, že dôvod musí byť skutkovo vymedzený a nezameniteľný s akýmkoľvek iným dôvodom a nemožno ho meniť. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí byť u zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti. Zavinené porušenie pracovnej disciplíny musí súvisieť so základnými pracovnými povinnosťami zamestnanca formulovanými v ust. § 81 ZP., v zmysle ktorého je zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času a ďalšie povinnosti

uvedené v tomto ustanovení zákona. Podľa § 68 ods. 2 zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel.

Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru sú upravené v § 47 ZP. Podľa § 47 ods. 2 odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí byť u zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti. Zavinené porušenie pracovnej disciplíny musí súvisieť so základnými pracovnými povinnosťami zamestnanca formulovanými v ust. § 81 ZP, v zmysle ktorého je zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času a ďalšie povinnosti uvedené v tomto ustanovení zákona. Súd pri posudzovaní dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru z hľadiska porušenia pracovnej disciplíny prihliada i na to, či od zamestnávateľa možno spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho naďalej pokračoval /viď R VS Praha 6Cdo 53/94/.

Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy a iných nárokov.

Podľa § 137 písm. d/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

V danom prípade je takým osobitným predpisom pre určovaciu žalobu § 77 ZP, v zmysle ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Nároky vyplývajúce z neplatného skončenia upravené v § 79 sú podmienené práve určením takejto neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Toto ustanovenie ukladá účastníkovi, ktorý je dotknutý na svojich právach vadnosťou právneho úkonu, uplatniť svoje práva na príslušnom súde žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Bez rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru sa považuje jeho skončenie za platné, aj keď zrušovací právny úkon mal podstatné právne vady. Práve ustanovenie § 77 dáva zamestnancovi aj zamestnávateľovi túto možnosť domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Nebráni tomu ani prípadná okolnosť, že sa medzičasom žalobca zamestnal u iného zamestnávateľa - táto okolnosť by bola zohľadnená a posudzovaná pri jeho nárokoch v zmysle § 79 ZP. Tu však treba poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 79 ods. 1 nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru sú podmienené tým, aby zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával.

Podľa § 79 ods. 3 ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a/ bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b/ bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 4 V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b/ zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 79 ods. 1 ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 144 ods. 1 ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o

prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Podľa § 144 ods. 2 prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.

Nárok na dovolenku a spôsob jej čerpania dovolenky upravuje § 100 a nasl. Zák. práce. Podľa § 111 ods. 1 Zák. práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Aj keď právo na dovolenku je ústavným právom, čas čerpania dovolenky určuje výlučne zamestnávateľ. Formu rozhodnutia zamestnávateľa o určení termínu čerpania dovolenky neustanovuje. Ide o oprávnenie zamestnávateľa, pri uskutočnení ktorého má zamestnávateľ prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Právo zamestnávateľa určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky sa dotýka všetkých druhov dovolenky a celej výmery dovolenky, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok. V prípade, že zamestnanec sám sa rozhodne čerpať dovolenku, bez určenia zamestnávateľom, porušuje pracovnú disciplínu a môže byť právne postihnutý aj výpoveďou zamestnávateľa pre porušenie pracovnej disciplíny. Za účelom určenia čerpania dovolenky zotavuje zamestnávateľ plán čerpania dovolenky. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobí ani odborová organizácia ani zamestnanecká rada, resp. zamestnanecký dôverník, zamestnávateľ určuje čerpanie dovolenky sám. Povinnosti zamestnávateľa pri určení doby čerpania dovolenky sú uvedené v citovanom ustanovení zákona v jeho jednotlivých ustanoveniach. Uvedené ustanovenie zákona nebráni zmluvnej voľnosti účastníkov v tom smere, aby si zamestnanec čerpal dovolenku na zotavenie i v inom termíne ako je určený v pláne dovoleniek, avšak môže tak urobiť zásadne len so súhlasom zamestnávateľa a tak, aby nebol narušený chod prevádzky a riadne plnenie pracovných povinností. V praxi to znamená, že zamestnávateľ odsúhlasí zamestnancovi čerpanie dovolenky, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Nepostačuje teda púhe oznámenie zamestnanca, že si čerpá dovolenku. Citované ustanovenie zákona takýto postup sankcionuje a považuje za porušenie pracovnej disciplíny.

Podľa § 109 ods. 3 za každú neospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu /pracovný deň/ môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni.

9.V danom prípade okamžité skončenie pracovného pomeru má všetky zákonné náležitosti, sú v ňom konkrétne a nezameniteľne uvedené dôvody, pre ktoré dochádza k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, a teda v tomto smere je tento právny úkon perfektný.

Medzi stranami nebolo sporné a žalobca toto ani nepoprel, že 18. 4. 2016 žalobca odišiel z pracoviska a do práce sa nevrátil. Žalobca nepreukázal, že jeho odchodu predchádzal konflikt s konateľom žalovaného a toto nevyplýva ani z výpovedí svedkov. Rovnako nebolo preukázané a výpoveďami oboch svedkov naviac vyvrátené, že by žalobca vykonával manuálne práce - obaja svedkovia potvrdili, že bol na stavbe ako stavebný dozor, teda žalobca tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a naopak, výpoveďami svedkov boli obe jeho tvrdenia vyvrátené. Pokiaľ žalobca namieta miesto výkonu práce, ktoré má byť v rozpore s pracovnou zmluvou, tu je potrebné uviesť, že toto relevantným preukázateľným spôsobom až do okamžitého skončenia pracovného pomeru nenamietal, teda je potrebné konštatovať, že konkludentne došlo v tejto časti pracovnej zmluvy ku zmene, keď žalobca až do 18. 4. 2016 vykonával prácu na stavbe v X. bez toho, aby túto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom namietal /až do okamžitého skončenia pracovného pomeru/ - ani sa nedomáhal výkonu práce podľa pracovnej zmluvy.

Nebolo v konaní sporné, že žalobca sa ani v ďalšie dni uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru nedostavil do práce. Spornou bola len skutočnosť, tvrdená žalobcom, že v sporné dni čerpal dovolenku. Podľa tvrdenia žalobcu mu žalovaný určil dovolenku, túto skutočnosť však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a nevyplýva to ani z výpovede svedkov. Títo potvrdili /predovšetkým svedok X., ktorý bol pri komunikácii žalobcu a konateľa žalovaného/, že žalobcovi nebol určený nástup na dovolenku - teda tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené. Je potrebné poukázať tiež na spôsob čerpania dovolenky tak, ako to stanovuje § 100 a nasl. Zák. práce. Tento spôsob nepochybne zachovaný nebol, pretože pokiaľ sa aj žalobca odvoláva na ústnu komunikáciu udávanú svedkami, táto sa týkala bežného pracovného dňa, organizácie práce /ktoré činnosti nielenže nevyžadujú písomnú formu, ale táto forma by

bola neúčelná a neefektívna/, svedok T. tiež potvrdil hlásenie dovolenky vopred /s výnimkou naliehavých prípadov/. Žalobca nepreukázal, že by postupoval v zmysle § 111 ods. 1 ZP, keď prípadné čerpanie dovolenky preukázateľne neodsúhlasil so zamestnávateľom, nedošlo k čerpaniu riadnej dovolenky so súhlasom zamestnávateľa. V tomto smere rovnako spočívalo dôkazné bremeno na žalobcovi, tento však svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Pokiaľ aj dodatočne zaslal zamestnávateľovi dovolenkový lístok, táto skutočnosť je v rozpore s citovaným ustanovením zákona a nebola v spoločnosti žalovaného ani obvyklá /taký postup nebol preukázaný/. I vzhľadom na charakter činnosti žalovaného /stavebné práce/ by takýto svojvoľný prístup pri čerpaní dovolenky s najväčšou pravdepodobnosťou nebol možný a tolerovaný.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že boli dané dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca nedodržal uvedený zákonný postup prípadného čerpania dovolenky v zmysle § 100 a nasl. ZP, keď túto riadne preukázateľne neohlásil zamestnávateľovi, neoznámil ani žiadny iný dôvod neprítomnosti v práci /ochorenie a podobne/. Takýmto postupom zamestnanca môže vzniknúť zamestnávateľovi i škoda práve vzhľadom na charakter prevádzky - stavby. S poukazom na uvedené potom treba konštatovať, že sa jedná o zavinenú opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci - absenciu, a teda nepochybne závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je pritom na zamestnávateľovi, či zvolí formu výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru /ak na tento spôsob sú dané zákonné dôvody, čo sa v danom prípade stalo, keď sa podľa názoru súdu jedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny/. Konanie žalobcu je potom potrebné považovať za svojvoľné bez rešpektovania citovaných ustanovení zákona. Pri posudzovaní možností a voľby zamestnávateľa - výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru súd prihliadol na skutočnosť, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30. 4. 2016, teda výpoveď by nemala svoje opodstatnenie. Nepochybne boli dané dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu opakovanej neospravedlnenej neprítomnosti v práci, a teda zamestnávateľ mal možnosť ukončiť pracovný pomer týmto spôsobom.

Žalobca v konaní nepreukázal, že by relevantným spôsobom ospravedlnila v sporné dni neprítomnosť v práci, teda že vopred nahlásil dovolenku - splnil v tomto smere zákonný a zaužívaný postup jej ústneho a neskôr písomného ohlásenia a odsúhlasenia, ani neoznámil vopred plánované čerpanie dovolenky. Sám žalobca svoje konanie odôvodnil konfliktom so žalovaným a skutočnosťou, že mal vykonávať manuálne práce v rozpore s pracovnou zmluvou. Ani jedno z týchto tvrdení však nepreukázal a naopak, výpoveďami svedkov boli jeho tvrdenia vyvrátené /jednak skutočnosť, že tieto práce nevykonával, vykonával stavebný dozor a tiež spôsob nahlasovania dovolenky vopred/. Neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca v práci je podľa ustálenej judikatúry jedným zo závažných druhov porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca vykonával stavebný dozor, jeho neprítomnosť mohla ohroziť chod prác na stavbe. Aj bez toho, aby zamestnávateľovi bezprostredne hrozila alebo vznikla škoda v dôsledku zavineného /i nedbanlivostne/ porušenia pracovnej disciplíny neospravedlnenou neprítomnosťou v práci je takéto konanie závažným porušením pracovnej disciplíny, nakoľko dochádza k porušeniu zásadných povinností zamestnanca zakotvených v § 81 ZP.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by vyvrátil tvrdenie žalovaného v okamžitom skončení pracovného pomeru /jeho dôvody/. Okamžité skončenie pracovného pomeru má hmotno-právne i formálno-právne náležitosti, dôvod skončenia pracovného pomeru je jasne a zrozumiteľne uvedený a nezameniteľný s inými dôvodmi.

Z uvedených dôvodov potom žalobca v časti neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola nedôvodná a bolo potrebné ju zamietnuť.

10. V časti mzdových nárokov si žalobca uplatnil nárok za 11 dní/88 hodín mzdu a nadčasy a prácu za soboty 9. 4. 2016 a 16. 4. 2016, za 4,5 dní dovolenky a príspevok na stravovanie.

Aj v tejto časti nároku je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal žiaden zo svojich nárokov. Nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že žalobca vykonával nadčasy a sám udáva, že až do obdobia, kedy vykonával prácu, mu bola mzda riadne vyplatená. 18. 4. 2016 prácu nevykonával - z pracoviska odišiel hneď ráno, v ďalšie dni do práce nenastúpil, a teda mu mzda nemôže prislúchať, rovnako ani príspevok na stravovanie, ktorý nemá súvis s nárokmi z neplatného rozviazania pracovného pomeru. V časti nároku na náhradu mzdy za dovolenku žalobca sám udáva, že mu žalovaný uhradil 4,5 dní dovolenky a zvyšok jeho nároku na dovolenku bol krátený v zmysle citovaného ustanovenia zákona

- žalobca mal najmenej 4 dni neospravedlnenej absencie /v zmysle okamžitého skončenia pracovného pomeru a naviac ďalšie dni do ukončenia pracovného pomeru - 25. 4./, za každý deň mal žalovaný právo krátiť dovolenku minimálne o jeden deň. Postup žalovaného bol teda správny, žaloba je v tejto časti nedôvodná, nakoľko v uplatňovanej výške žalobcovi nárok na dovolenku nevznikol.

Žalobca nešpecifikoval a neuviedol riadne svoj nárok v tejto časti z hľadiska počtu odpracovaných hodín - nesprávne napr. 18. 4. Udáva počet hodín 8, z pracoviska odišiel krátko po príchode do práce, dochádzkový lístok si vyplnil sám, jeho výpočet priemernej mzdy nie je správny. Nárok teda ani riadne nešpecifikoval, ani nepreukázal. Odpracované dni boli žalobcovi uhradené, čo ani nepopieral. Náhrada mzdy za dni, po ktoré žalobca nepracoval, mu nemôže prislúchať - táto by mu prípadne prislúchať mohla v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru, o taký prípad sa však nejedná. Za daných okolností s poukazom na zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi uplatňovaný nárok na náhradu mzdy nemožno priznať. V časti príspevku na stravovanie je potrebné uviesť, že v súvislosti s prípadným neplatným skončením pracovného pomeru v § 79 upravuje spôsob náhrady mzdy /nie ostatných nárokov/, nebolo ani preukázané, že žalobca nemal zabezpečené stravovanie na pracovisku, a teda tento nie je možné ani priznať.

Vzhľadom na uvedené je potom žaloba ako nedôvodná a nepreukázaná aj v tejto časti, a preto bolo potrebné ju aj v tejto časti zamietnuť.

11.Podľa § 255 ods. 1 CSP. úspešnému žalovanému priznal súd plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).