Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/45/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Ing. Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, D., právne zastúpeného JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. T. XX, D., proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. k M. XXX/XX, D. - A., o zaplatenie istiny 1.090,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/118/2015-116 zo dňa 09.11.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, ako odvolaním stranami sporu nenapadnutom, ponecháva n e d o t k n u t ý .

V ostatnej časti rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 1.090,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 26.03.2015 do zaplatenia, vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol, žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil, že medzi stranami sporu ako fyzickými osobami bola uzatvorené uznanie záväzku s označením veriteľa a dlžníka ako fyzických osôb s dátumom narodenia, výškou dlhu 1.230,- eur, ktorý vznikol z dôvodu pôžičky. Dlžník sa zaviazal svoj záväzok uhradiť veriteľovi na 2 časti do konca roku 2012 600,- eur a do 31.01.2013 630,- eur. Dňa 21.05.2013 bolo vyhotovené nové uznanie záväzku medzi identickým veriteľom a identickým dlžníkom, s identickým predmetom dlžnej sumy, ako aj dôvodom vzniku záväzku dlžníka. Dlžník sa zaviazal svoj záväzok uhradiť veriteľovi na 2 až 4 časti do 31.08.2013. Súd nemal pochybnosti o pravdivosti uznania záväzku, nebola preukázaná žiadna skutočnosť, že by prejav vôle nebol zrozumiteľný. Na podklade toho dospel k záveru, že v danom prípade ide o tzv. dlžobný úpis, ktorý má účinky uznania dlhu. Vôľa účastníkov smerovala k tomu, aby tak veriteľom, ako i dlžníkom boli fyzické osoby, pričom vyslovil názor, že nebolo právne významné zisťovanie, na aký účel boli následne prevzaté finančné prostriedky žalovaným použité. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že predmetné uznanie záväzku podpisoval ako konateľ obchodnej spoločnosti, jeho tvrdenia boli rozporné, nakoľko najskôr udával, že podpisoval nevyplnenú listinu, pričom v priebehu konania udával jej obsah. Aj z reťazcov nepriamych dôkazov sa javilo súdu nelogické, aby žalovaný po ukončení funkcie konateľa spoločnosti oslovil žalobcu o vyrovnanie dlhu predmetnej spoločnosti.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal prvoinštančnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne vyvodil nesprávny právny záver. Uviedol, že materiálnou náležitosťou uznania záväzku je aj presná identifikácia uznávaného záväzku. Nepostačuje iba špecifikácia uznania záväzku, tak ako to bolo urobené v uznaní záväzku zo dňa 19.12.2012 a uznaní záväzku zo dňa 21.05.2013. Vyžaduje sa taká

špecifikácia, ktorá by bola zrejmá aj tretej strane ako nezainteresovanému subjektu. Táto v žalobcom predložených dôkazoch chýba. Nie je zrejmé, o akú pôžičku sa jedná, jej účel, akou formou bola pôžička uzatvorená, na čo prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec nereflektoval. Pokiaľ uznanie záväzku obsahovalo dohodu o splátkach, mala obsahovať takú formu dohody o splátkach, z ktorej by akémukoľvek subjektu bolo zrejmé, v akých vysokých splátkach a v akých konkrétnych termínoch sa má plniť. Nesúhlasil ani s vyhodnotením svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov, výpovede žalobcu zo dňa 09.03.2016. Z jeho výpovede vyplynulo, že v oboch prípadoch uznania záväzku žalobca definoval obsah uznania záväzku, žalovaný len uvedené uznanie podpísal. Mal teda faktický dosah na určenie obsahu záväzku. Žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Obsah listiny uznania záväzku nemožno podľa neho vykladať inak iba ako kvalifikovaný právny úkon uznania záväzku označeného dlžníka voči označenému veriteľovi. Uviedol, že žalovaný bol konateľom aj spoločníkom spoločnosti ECI-FEYMA25 s. r. o. do 23.10.2013. Zánikom funkcie konateľa zanikli všetky jeho práva a povinnosti konať za predmetnú spoločnosť, vrátane rokovania o úhrade jej záväzkov.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 bez nariadenia pojednávania (podľa § 385 a contrario) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) a postupom podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne vec nesprávne právne posúdil. Bolo by neprípustné, aby odvolací súd dospel k odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k odlišnému záveru opodstatnenosti žaloby iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie.

6. Súd prvej inštancie totiž za základ pre svoje rozhodnutie vzal uznanie záväzku uzatvorené medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 19.12.2012 a zo dňa 21.05.2013, v ktorých ako právny dôvod vzniku záväzku bola uvedená pôžička.

7. Podľa § 558 veta prvá OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

8. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný a nie je postačujúci stav, kedy je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu, ak to nie je inak z právneho úkonu samotného objektívne poznateľné.

9. Uznanie záväzku je jednostranným právnym úkonom, pre ktorý vyžaduje obligatórne písomnú formu, pričom určitosť uznávaného záväzku musí vyplývať z písomného prejavu dlžníka a nemožno ju vyvodzovať z toho, že účastníkom muselo byť známe, aký záväzok dlžník uznáva.

10. Určitosť predmetu písomného právneho úkonu nie je obmedzená len na prípady, kedy je tento predmet špecifikovaný v samotnom texte, ktorý obsah úkonu zachycuje. Požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne (teda každému a nielen zmluvným stranám) poznateľný, samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine označený úplne nezameniteľným spôsobom.

11. V rovine hmotnoprávnej možno identifikovať pohľadávku rozmanitým spôsobom, najmä uvedením právnej skutočnosti, na ktorej je založená, výšky, splatnosti, príp. aj inými skutočnosťami, vrátane odkazu na eventuálny titul, ktorým bola priznaná, vždy však tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou voči tomu istému povinnému. O náležité určenie pohľadávky by nešlo v prípade, kedy by ani na základe výkladových pravidiel prejavu vôle nebolo možné dospieť k spoľahlivému záveru, ktorá pohľadávka mala byť uznaná (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21. januára 2009, sp. zn. 32Cdo 3851/2007).

12. Ak potom z uznaní záväzkov podpísaných stranami sporu 19.12.2012 a 21.05.2013 vyplýva, že uznávaným záväzkom bol záväzok z pôžičky bez toho, aby bolo bližšie uvedené, o akú pôžičku ide, kedy bola fakticky poskytnutá, v akej výške, akým spôsobom, najmä ako bola dojednaná jej splatnosť, podľa názoru odvolacieho súdu nešlo o náležité určenie uznávaného záväzku, na podklade čoho odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd na podklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne vec nesprávne právne posúdil. Z týchto dôvodov preto rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby v ďalšom konaní prvoinštančný súd prehodnotil výsledky vykonaného dokazovania v zmysle naznačeného právneho posúdenia veci a opätovne ustálil, či je možné žalobe žalobcu na podklade ním predložených dôkazov uznania záväzkov vyhovieť a či je možné tieto považovať za natoľko určité, aby spĺňali atribúty uznania záväzku tak, ako predpokladá ust. § 558 veta prvá OZ.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)