Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cpr-8-2021.pdf
PDF · 162.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Cpr/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Mgr. R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, F. nad H., zast. Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47258608, proti žalovanému: Dalno Trade, s.r.o., so sídlom Aleja Slobody 2240, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36441449, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47253339, o zaplatenie minimálneho mzdového nároku vo výške 7.356,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie doplatku mzdy z dôvodu neoprávneného krátenia minimálneho mzdového nároku vo výške 3.060,- eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne:
- zo sumy 96,- eur od 01.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 96,- eur od 31.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 96,- eur od 31.08.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 96,- eur od 01.10.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 96,- eur od 31.10.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 96,- eur od 01.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 96,- eur od 31.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 96,- eur od 31.01.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 104,- eur od 01.03.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 104,- eur od 31.03.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 104,- eur od 01.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 104,- eur od 31.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 104,- eur od 01.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 104,- eur od 31.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 104,- eur od 31.08.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 104,- eur od 01.10.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 104,- eur od 31.10.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 104,- eur od 01.12.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 104,- eur od 31.12.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 104,- eur od 31.01.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 01.03.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 31.03.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 01.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 31.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 01.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 31.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 31.08.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 01.10.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 31.10.2020 do zaplatenia.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.428,- eur brutto titulom doplatku mzdy z dôvodu neoprávneného krátenia minimálneho mzdového nároku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne:
- zo sumy 32,- eur od 01.03.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 32,- eur od 31.03.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 32,- eur od 01.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 32,- eur od 31.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 32,- eur od 01.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 32,- eur od 31.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 32,- eur od 31.08.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 32,- eur od 01.10.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 32,- eur od 31.10.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 32,- eur od 01.12.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 32,- eur od 31.12.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 32,- eur od 31.01.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 01.03.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 31.03.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 01.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 31.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 01.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 31.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 31.08.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 01.10.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 116,- eur od 31.10.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
III. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,18 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Ružomberok dňa 30.06.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi titulom doplatku mzdy z dôvodu neoprávneného krátenia minimálneho mzdového nároku sumu vo výške 7.356 eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 168 eur od 01.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 168 eur od 31.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 168 eur od 31.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 168 eur od 01.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 168 eur od 31.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 168 eur od 01.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 168 eur od 31.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 168 eur od 31.01.2019 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 01.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 31.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 01.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 31.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 31.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 31.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 01.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 31.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 01.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 31.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 31.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 348 eur od 31.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 348 eur od 01.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 348 eur od 31.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 348 eur od 01.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 348 eur od 31.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 348 eur od 01.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 348 eur od 31.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 348 eur od 31.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 348 eur od 01.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 348 eur od 31.10.2020 do zaplatenia. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 09. 01.2017 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorená pracovná zmluva na dohodnutú pracovnú pozíciu - obchodný riaditeľ, s dohodnutým dňom nástupu 09.01.2017, V zmysle čl. II. bod. 1 označenej pracovnej zmluvy sa účastníci pracovnoprávneho vzťahu dohodli na mzde, ktorá je vyčíslená v platovom dekréte, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy. Na základe platového dekrétu zo dňa 09.01.2017 bola stanovená pre zamestnanca s platnosťou od 09.01.2017 základná mesačná
mzda vo výške 696 eur. Žalobca ako zamestnanec dňa 30.07.2020 v zmysle § 61 a § 67 Zákonníka práce vypovedal vyššie označenú pracovnú zmluvu. Túto písomne vyhotovenú výpoveď zamestnanca z pracovnej zmluvy prevzal a parafoval žalovaný ako zamestnávateľ rovnako dňa 30.07.2020. V zmysle § 62 ods. 6 Zákonníka práce tak skončil pracovný pomer založený vyššie označenou pracovnou zmluvou uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, a to ku dňu 30.09.2020. Rovnako počas celého označeného obdobia žalobca ako zamestnanec vykonával v pracovnoprávnom pomere a na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy funkciu obchodného riaditeľa spoločnosti Dalno Trade, s.r.o., IČO: 36441449. Pracovnou náplňou zamestnanca zaradeného na tejto pracovnej pozícii boli okrem iného i nasledovné pracovné činnosti: riadenie obchodného úseku spoločnosti, vyhľadávanie nových obchodných partnerov, starostlivosť o vtedajších obchodných partnerov, zastupovanie spoločnosti v styku s obchodnými partnermi spoločnosti, dodávateľmi a odberateľmi, riadenie výrobného úseku spoločnosti, organizovanie a riadenie logistiky spoločnosti, koordinácia a zadeľovanie administratívnych úloh medzi jednotlivé oddelenia spoločnosti, koordinácia a komunikácia so zamestnancami spoločnosti, príprava podkladov pre zmluvy a faktúry, vytváranie a spravovanie reportov činnosti a plnenia, vedenie databázy. V rámci uvedenej pracovnej pozície bolo zo strany zamestnávateľa - žalovaného vyžadované bezchybné plnenie vyššie označených činností, a to rovnako s prihliadnutím na ostatné povinnosti, ktoré žalobcovi vyplývali z platných ustanovení Zákonníka práce vzťahujúcich sa k zodpovedností za zverené hodnoty, zodpovednosti za podriadených zamestnancov, majetku zamestnávateľa a výkonu tejto pracovnej pozície s náležitou odbornosťou. Zamestnávateľ - žalovaný i napriek vedomosti o náročnosti pracovného výkonu na danej pracovnej pozícii vôbec nepriradil k danej pracovnej pozícii stupeň náročnosti práce tak, ako by to mal urobiť v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v Prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorú od žalobcu vyžadoval. Týmto postupom zamestnávateľa - žalovaného došlo ku konaniu v rozpore s ust. § 120 ods. 3 Zákonníka práce. Taktiež v súbehu s ust. § 120 ods.1 Zákonníka práce došlo zo strany zamestnávateľa - žalovaného k porušeniu zákonnej povinnosti, v zmysle ktorej je zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. Nakoľko ale v tomto prípade nebol pracovnému miestu, ktoré v zmysle pracovnej zmluvy vykonával žalobca ako zamestnanec, pridelený stupeň náročnosti v zmysle platných ustanovení Zákonníka práce, nedošlo súčasne zo strany zamestnávateľa ako žalovaného k splneniu zákonnej povinnosti podľa ust. § 119 a § 120 Zákonníka práce. Toto konanie zamestnávateľa ako žalovaného je rovnako v rozpore s ust. § 120 ods. 4 Zákonníka práce a teda zakladá zásadné porušenie zákonnej povinnosti na strane zamestnávateľa - žalovaného. Zamestnanec - žalobca poberal počas celej doby existencie pracovnoprávneho vzťahu so zamestnávateľom - žalovaným vyplácanú mzdu vo výške 696 eur brutto. V zmysle vyššie uvedeného mal ale zamestnanec - žalobca zákonný nárok na vyplácanie mzdy v minimálne výške 783 eur brutto od 09.01.2017 do 31.12.2017, v minimálnej výške 864 eur brutto od 01.01.2018 do 31.12.2018, v minimálnej výške 936 eur brutto od 01.01.2019 do 31.12.2019 a v minimálnej výške 1.044 eur brutto od 01.01.2020 do 30.09.2020. Na túto skutočnosť bol zamestnávateľ - žalovaný upozornený zo strany žalobcu opakovane, avšak bez toho, aby bola z jeho strany zjednaná adekvátna náprava. Zamestnanec - žalobca sa taktiež v tejto situácii obrátil s podnetom na Inšpektorát práce Žilina. Tento správny orgán vykonal na základe podnetu žalobcu inšpekciu práce u žalovaného. ktorej závery a zistenia zhrnul vo svojom Oznámení o vybavení podnetu zo dňa 22.03.2021. V uvedenom oznámení o vybavení podnetu zo dňa 22.03.2021 Inšpektorát práce uvádza nasledovné: „Zamestnávateľ v pracovnej zmluve zo dňa 09.01.2017 dohodol s Vami druh práce obchodný riaditeľ, avšak nedohodol aj stručnú charakteristiku druhu práce, čím konal v rozpore s ust. § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce". Ďalej Inšpektorát práce uviedol, že „..zamestnávateľ Vášmu pracovnému miestu
- obchodný riaditeľ vôbec nepriradil stupeň náročnosti práce, čím konal v rozpore s § 120 ods. 3 Zákonníka práce." I napriek kontrolným orgánom zisteným skutočnostiam a následnému opakovanému upozorneniu zo strany zamestnanca zamestnávateľ - žalovaný i naďalej nekonal a v existujúcom stave nezjednal nápravu, tak ako bol podľa platných ustanovení Zákonníka práce povinný. Na základe týchto skutočností sa zamestnanec - žalobca obrátil prostredníctvom svojho právneho zástupcu na žalovaného, a to pokusom o mimosúdne urovnanie veci zo dňa 18.11.2020. Na predmetné podanie zamestnávateľ - žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. V zmysle vyššie uvedeného má zamestnanec - žalobca za to, že žalovaný ako zamestnávateľ konal počas trvania pracovnoprávneho vzťahu založeného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09.01.2017 v rozpore s ust. § 43 ods.1 a § 120 Zákonníka práce, čím došlo
zo strany žalovaného ako zamestnávateľa k neoprávnenému kráteniu minimálneho mzdového nároku žalobcu ako zamestnanca. Týmto protiprávnym konaním žalovaného došlo ku kráteniu minimálneho mzdového nároku žalobcu za obdobie od 09.01.2017 do 30.09.2020, avšak tento svoj nárok uplatňuje za obdobie od 01.05.2018 do 30.09.2020, ktorý predstavuje v súhrne neoprávnené krátenie minimálneho mzdového nároku za r.2018 vo výške 1.344 eur, za r.2019 vo výške 2.880 eur a za r.2020 vo výške 3.132 eur, to znamená za uplatňované obdobie v celkovej výške 7.356 eur brutto.
2. Vyjadrenie žalovaného k žalobe. V predmetnej právnej veci sa žalobca ako bývalý zamestnanec domáha zaplatenia minimálneho mzdového nároku, ktorý podľa jeho názoru nezodpovedá dohodnutej mzde 696 eur, ktorá bola žalobcovi zo strany žalovaného vyplácaná podľa uzavretej pracovnej zmluvy, a to za obdobie od 01.05.2018 do 30.09.2020. Žalovaný poukázal na to, že pracovnú zmluvu vypracoval a predložil k uzavretiu samotný žalobca, čo bolo jeho podmienkou uzavretia pracovného pomeru, že on má svoju vlastnú pracovnú zmluvu, ktorá neobsahovala stručnú charakteristiku druhu práce, čím bol podľa kontroly Inšpektorátu práce (ktorú kontrolu inicioval žalobca) porušený Zákonník práce a Inšpektorát práce začal konanie voči žalovanému ako zamestnávateľovi o uložení pokuty. Žalovaný nerozporuje, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo k 30.09.2020, tak ako to uvádza žalobca. Žalovaný však popiera skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré sa týkajú vykonávania pracovných činností špecifikovaných žalobcom v žalobe. V danom prípade bola síce v pracovnej zmluve označená pracovná pozícia žalobcu ako zamestnanca - obchodný riaditeľ, avšak v skutočnosti žalobca vykonával pracovné činnosti obchodného referenta, ktoré pozostávali z jednoduchých pracovných činností spočívajúcich v zabezpečovaní logistiky, komunikácii so zákazníkmi, triedení objednávok a ich expedíciu. O vykonávaní jednoduchých pracovných činností svedčí aj to, že so žalobcom nebola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti na prípadných zverených hodnotách prípadne za spôsobenú škodu. Žalobca vôbec neovláda počítačový grafický program žalovaného o dispozičnom riešení produktov a rovnako vôbec neovláda výrobný počítačový program žalovaného, bez ktorých znalostí žalobca nemohol riadiť výrobný úsek spoločnosti a ani organizovať a riadiť logistiku spoločnosti tak ako uvádza. S poukazom na R 31/1965 je zrejmé, že nie je rozhodujúce to, aké označenie pracovnej pozície bolo v pracovnej zmluve - obchodný riaditeľ, ale akú prácu zamestnanec - žalobca v skutočnosti vykonával. O tom, že sa jednalo o jednoduché obslužné činnosti, svedčí aj to, že žalovaný po skončení pracovného pomeru so žalobcom takéto pracovné miesto neobsadil, pretože to ani nebolo potrebné a pracovná náplň žalobcu bola rozdelená medzi ostatných zamestnancov bez akýchkoľvek problémov pri výrobe, odbyte a dosahovaní hospodárskeho rastu a obratov, ktoré sú po skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného ešte vyššie. Podstatná otázka v tomto spore je taká, akú náročnosť práce žalobca podľa Zákonníka práce a charakteristiky náročnosti prác pre žalovaného ako zamestnávateľa skutočne vykonával a či vyplácaná mzda dosahovala alebo nedosahovala výšku minimálneho mzdového nároku podľa § 120 a nasl. Zákonníka práce. Žalobca, čo sa týka tvrdenia ohľadom výkonu pracovných činností pre žalovaného ako zamestnávateľa, tieto žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani zaradenie či nezaradenie do príslušného stupňa náročnosti vykonávanej práce. Nie je teda zrejmé, na akom základe dospel práve k takej výške nároku, ktorý si uplatňuje touto žalobou. Žalovaný tak popiera všetky rozhodné skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom právneho základu a výšky uplatneného nároku zo strany žalobcu a tento považuje za nepreukázaný ani čo do dôvodu a ani čo do výšky. Žalovaný popiera, že by žalobca žalovaného niekedy upozorňoval na to, že má dohodnutú a vyplácanú mzdu nižšiu ako minimálny mzdový nárok podľa Zákonníka práce, o takom niečom nesvedčí ani email zo dňa 17.09.2020 poslaný v čase plynutia výpovednej doby. Žalobca sa obrátil na Inšpektorát práce s úplne inými požiadavkami a Inšpektorát práce až pri svojej kontrole zistil, že v pracovnej zmluve (vypracovanej žalobcom) nie je uvedená stručná charakteristika druhu práce a pre pracovné miesto žalobcu nebolo definované zaradenie stupňa náročnosti práce a až po takomto zistení Inšpektorátu práce sa žalobca obrátil na súd a začal podľa názoru žalovaného účelovo uplatňovať svoj nárok bez akéhokoľvek opodstatnenia, pričom pracovné činnosti, ktoré žalobca uvádza, že mal vykonávať pre žalovaného nezodpovedajú skutočnosti a tieto žalobca uvádza účelovo so zámerom dosiahnuť pre seba neoprávnený prospech. Z dohodnutej a vyplácanej mesačnej mzdy 696 eur žalobcovi je však zrejmé, že táto je vyššia ako minimálna mesačná mzda stanovená zákonom, ktorá bola v roku 2018 vo výške 480 eur, v roku 2019 vo výške 520 eur a v roku 2020 vo výške 580 eur, preto má žalovaný za to, že ustanovenie § 120 a nasl. Zákonníka práce neporušil a dohodnutá a vyplácaná mzda zodpovedala minimálne zákonom stanovenému minimálnemu mzdovému nároku a stupňu náročnosti vykonávania práce zo strany žalobcu. Na základe uvedených skutočností a po vykonanom dokazovaní žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Replika žalobcu. Žalobca v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu a všetkých produkovaných skutkových tvrdeniach a výslovne poprel skutkové tvrdenia žalovaného vo vzťahu k obsahu pracovnej náplne žalobcu v pracovnom zaradení obchodného riaditeľa u žalovaného a k špecifikácii pracovných činnosti, ktoré údajne žalobca u žalovaného počas trvania pracovného pomeru vykonával podľa prezentovaného názoru žalovaného. Vychádzajúc z kogentnej pracovnoprávnej úpravy, § 42 a nasl. Zákonníka práce sa pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom (je bez právneho významu, kto znenie pracovnej zmluvy vypracoval, keďže jej uzatvorením obe zmluvné strany akceptovali jej obsah a dojednania v nej zahrnuté) a je zodpovednosťou zamestnávateľa, ak pracovná zmluva neobsahuje všetky náležitosti, tak ako zakotvuje ust. § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti zmluvy. S poukazom na obsah pracovnej zmluvy žalobcu u žalovaného je nesporné, že žalovaný zamestnal žalobcu na pracovnej pozícii obchodný riaditeľ a prieči sa formálnej logike, aby tomuto pracovnému zaradeniu zodpovedali pracovné činnosti, ktoré žalovaný špecifikuje vo svojom vyjadrení. Zároveň však tieto tvrdenia žalovaného nezodpovedajú skutočnosti a skutočnému výkonu pracovnej činnosti žalobcu u žalovaného. Žalobca rovnako popiera tvrdenia žalovaného, žeby kvalifikačne neovládal nevyhnutné počítačové programy pre výkon jeho pracovnej činnosti. Nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu ako zamestnanca, že žalovaný ako zamestnávateľ nemal záujem so žalobcom uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti, jej absencia nevylučuje a nepopiera tvrdenia žalobcu o charaktere jeho pracovnej činnosti u žalovaného ako zamestnávateľa, ktoré špecifikoval vo svojom žalobnom návrhu a ktoré zodpovedajú 5. stupňu náročnosti práce v zmysle Prílohy č. 1 k Zákonníka práce - charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest. Rovnako na ťarchu žalobcu ako zamestnanca nemôže byt' pochybenie žalovaného ako zamestnávateľa a jeho porušenie pracovnoprávnych predpisov, absenciou podstatných náležitostí pracovnej zmluvy podľa názoru žalobcu nie je dotknutý jeho nárok na mzdu adekvátnu jeho pracovnej činnosti tak, ako predpokladá ust. § 120 Zákonníka práce. Pracovné zaradenie a pracovnú činnosť, jej charakter žalobcu u žalovaného ako zamestnávateľa môžu potvrdiť i zamestnanci pôsobiaci u žalovaného počas trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Z pracovnej pozície obchodného riaditeľa žalobca spolupracoval s partnerskými štádiami Dalno ako predajnými miestami, ktorých zoznam žalobca označil, ktoré cestou štatutárnych zástupcov rovnako môžu potvrdiť vzájomnú komunikáciu z pracovnej pozície žalobcu a spoluprácu.
4. Duplika žalovaného. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že je bez právneho významu, kto pracovnú zmluvu vypracoval, keďže jej uzatvorením obe zmluvné strany akceptovali jej obsah a dojednania v nej zahrnuté. Z uvedeného konštatovania je zrejmé, že obe zmluvné strany akceptovali to, že v pracovnej zmluve nebol výslovne dohodnutý charakter a druh vykonávanej práce zo strany žalobcu ako zamestnanca. Z toho, že išlo v takomto prípade o porušenie pracovnoprávnych predpisov nemožno automaticky vyvodzovať aký druh náročnosti práce žalobca ako zamestnanec u žalovaného vykonával. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vykonával u žalovaného určitý stupeň náročnosti práce tak, ako náplň svojej pracovnej činnosti uvádza v žalobe, dôkazné bremeno je tak na žalobcovi, aby tieto svoje tvrdenia preukázal, čo sa doteraz nestalo. Z formálneho označenia pracovnej pozície obchodný riaditeľ totiž nemožno automaticky odvodzovať stupeň náročnosti práce a nie je zrejmé, čo by sa malo priečiť formálnej logike, pokiaľ skutočne vykonávaná práca žalobcom obsahovala tie činnosti, ktoré žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe, navyše ak tieto žalobca skutočne vykonával. Na základe opakovaných sťažností žalobcu o nezvládajúcom množstve administratívnej práce v jeho náplni žalovaný uvedené vzal na vedomie a doplnil do tímu kolegu p. Ing. G. T., ktorý sa spolupodieľal na pracovnej náplni obchodného riaditeľa - žalobcu. Pán T. následne prebral po žalobcovi jeho pracovnú agendu. Po odchode žalobcu žalovaný jeho miesto už neobsadil, nakoľko prax ukázala, že náplň práce žalobcu bola výlučne administratívnou agendou, ktorú zvláda pán T. doteraz v riadnom pracovnom čase bez akejkoľvek časovej tiesne či nadmernej vyťaženosti. Pán T. ako priamy kolega žalobcu a následne ten, kto vykonáva žalobcovu prácu, vie zhodnotiť náplň danej pozície a preto ho navrhol žalovaný v predmetnej veci vypočuť ako svedka. Naopak všetci uvedení svedkovia, ktorých požaduje vypočuť žalobca, nie sú kompetentní na zhodnotenie jeho pozície, nakoľko sa jedná o vodičov a výrobných pracovníkov, s ktorými prichádzal do kontaktu len minimálne.
5. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise: pracovná zmluva uzavretá medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom dňa 09.01.2017, platový dekrét zo dňa 09.01.2017, mailová komunikácia medzi žalobcom a konateľom žalovaného zo dňa 17.09.2020, oznámenie Inšpektorátu práce Žilina o vybavení podnetu adresované žalobcovi zo dňa 22.03.2021, pokus o mimosúdne vyrovnanie veci adresovaný žalobcom žalovanému
zo dňa 18.11.2020, poštový podací lístok, zoznam aktuálnych predajní žalovaného z webovej stránky žalovaného, výpis z obchodného registra na žalovaného.
6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika.
Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 Zákonníka práce: (1) Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. (3) Pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. (4) Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok je súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a koeficientu minimálnej mzdy. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku podľa prvej vety. Stupeň Koeficient minimálnej mzdy 1 1,0 2 1,2 3 1,4 4 1,6 5 1,8 6 2,0
Podľa prílohy č. 1 písm. c), d) Zákonníka práce, pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené týmito charakteristikami: c) pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody, d) pracovné miesto zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce charakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových koncepčných, systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou; poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy a zdravie iných osôb.
7. Predmetom tohto konania je uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie doplatku mzdy z dôvodu neoprávneného krátenia minimálneho mzdového nároku v celkovej sume - pôvodne v žalobe uplatnená suma 7.356,- eur a v nadväznosti na čiastočné späťvzatie žaloby podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.03.2022 v celkovej sume 4.296,- eur, za obdobie od 01.05.2018 do 30.09.2020. Taktiež je uplatňované aj príslušenstvo tejto sumy, a to úrok z omeškania vo výške 5% ročne v závislosti od splatnosti jednotlivých neuhradených doplatkov miezd v rámci uplatňovaného obdobia.
8. V konaní bola preukázaná existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy dňa 09.01.2017, kde bol dohodnutý nástup do práce dňa 09.01.2017 (dátum vzniku pracovného pomeru), ďalej bol dohodnutý druh práce - obchodný riaditeľ, avšak stručná charakteristika druhu práce uvedená nebola, miesto výkonu práce - sídlo zamestnávateľa, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace. Čo sa týka mzdových podmienok, v pracovnej zmluve bol daný odkaz na platový dekrét, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy, dohodnuté v pracovnej zmluve tiež bolo, že výplatný termín je stanovený najneskôr k 30. dňu nasledujúceho mesiaca. Z platového dekrétu zo dňa 09.01.2017 vyplynulo, že žalobcovi bola stanovená základná mesačná mzda vo výške 696,- eur. Tieto skutočnosti boli medzi stranami nesporné.
9. Žalobca v žalobe tvrdil, že došlo k skončeniu pracovného pomeru na základe výpovede zamestnanca, ktorú prevzal zamestnávateľ dňa 30.07.2020 s tým, že pracovný pomer skončil uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby ku dňu 30.09.2020. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval v období od 09.01.2017 do 30.09.2020. Tieto skutočnosti v konaní medzi stranami sporné neboli.
10. Ďalej v konaní bolo preukázané, že žalobca sa obrátil sa na Inšpektorát práce Žilina so svojimi námietkami vo vzťahu k žalovanému - k plneniu povinností žalovaného ako zamestnávateľa, kde okrem iného námietka týkala sa aj neplatenia mzdového nároku v nadväznosti na stupeň náročnosti práce pre pracovné miesto žalobcu ako obchodného riaditeľa, na čo Inšpektorát práce Žilina svojim prípisom zo dňa 22.03.2021 oznámil žalobcovi, akým spôsobom vybavuje jeho podnet - v tomto bode boli zistené nedostatky, konkrétne zamestnávateľ v pracovnej zmluve z 09.01.2017 dohodol so žalobcom druh práce obchodný riaditeľ, avšak nedohodol stručnú charakteristiku druhu práce, čím konal v rozpore s § 43 ods.1 písm. a) Zákonníka práce. Ďalej bolo zistené z oznámenia Inšpektorátu práce Žilina, že zamestnávateľ pracovnému miestu žalobcu (obchodný riaditeľ) vôbec nepriradil stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č.1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od žalobcu vyžadoval v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, čím konal v rozpore s § 120 ods.3 Zákonníka práce. Porušenie uvedených povinností zamestnávateľa nebolo sporné v konaní.
11. Vzhľadom na uplatnený nárok na zaplatenie doplatku mzdy titulom neoprávneného krátenia minimálneho mzdového nároku žalobca vo svojej žalobe špecifikoval pracovné činnosti, ktoré na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy ako zamestnanec pre žalovaného ako zamestnávateľa vykonával, konkrétne uviedol, že jednalo sa o riadenie obchodného úseku spoločnosti, vyhľadávanie nových obchodných partnerov, starostlivosť o vtedajších obchodných partnerov, zastupovanie spoločnosti v styku s obchodnými partnermi spoločnosti, dodávateľmi a odberateľmi, riadenie výrobného úseku spoločnosti, organizovanie a riadenie logistiky spoločnosti, koordinácia zadeľovania administratívnych úloh medzi jednotlivé oddelenia spoločnosti, koordinácia a komunikácia so zamestnancami spoločnosti, príprava podkladov pre zmluvy a faktúry, vytvárania a spravovanie reportov činnosti a plnenia, vedenie databázy. Podľa tvrdenia žalobcu uvedené činnosti zodpovedajú stupňu náročnosti práce č. 5 v zmysle prílohy č.1 Zákonníka práce, kde koeficient minimálnej mzdy je 1,8 v zmysle § 120 ods. 4 Zákonníka práce a v nadväznosti na uvedené žalobca vyčíslil minimálny mzdový nárok za obdobie od 01.05.2018 do 30.09.2020 (3 roky spätne od podania žaloby) a z toho sa potom odvíjala výšky požadovaného doplatku mzdy v sume celkom 7.356,- eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby na základe vykonaného dokazovania, v ktorom ustálil, že pracovné činnosti ním vykonávané pre žalovaného zodpovedajú stupňu náročnosti práce č. 4 podľa prílohy č. 1 Zákonníka práce, kde koeficient minimálnej mzdy je 1,6 v zmysle § 120 ods. 4 Zákonníka práce a v nadväznosti na to žalobca vyčíslil výšku doplatku mzdy v sume celkom 4.296,- eur.
12. Skutková okolnosť, aké práce vykonával žalobca pre žalovaného v rámci uzavretého pracovného pomeru je však sporná medzi stranami sporu - žalovaný v konaní uviedol, že napriek označeniu druhu práce v pracovnej zmluve - obchodný riaditeľa v skutočnosti žalobca vykonával pracovné činnosti obchodného referenta pozostávajúce z jednoduchých pracovných činností spočívajúce v zabezpečovaní logistiky, komunikácii so zákazníkmi, triedení objednávok a ich expedícii, o čom svedčí aj to, že so žalobcom nebola uzavretá dohoda o zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, resp. za stratu zverených predmetov. Žalobca podľa žalovaného ani neovláda počítačový grafický program žalovaného o dispozičnom riešení produktov, neovláda ani výrobný počítačový program žalovaného, bez ktorých znalostí nemohol riadiť výrobný úsek spoločnosti, organizovať ani riadiť logistiku spoločnosti. Postoj
žalovaného v spore - navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko ju považoval za nedôvodnú, keď mal za to, že mzdy vyplatené žalobcovi v predmetnom období boli vyplatené v dojednanej výške v súlade so zákonom, t.j. s prihliadnutím k minimálnym mzdovým nárokom určených pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta, ktoré žalobca zastával.
13. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je zamestnávateľom, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve.
14. Súd poukazuje na ustanovenie § 43 ods.1 písm. a) Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že v pracovnej zmluve zamestnávateľ je povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika. Stručná charakteristika v pracovnej zmluve nebola dojednaná a súd uvedené vyhodnocuje ako porušenie povinností zamestnávateľa - žalovaného, čo je v súlade so závermi Inšpektorátu práce Žilina. V ďalšom súd poukazuje na ustanovenie § 120 Zákonníka práce, ktorý sa dotýka minimálnych mzdových nárokov zamestnanca, podľa ods.1 tohto ustanovenia zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. V ods.3 je definícia pracovného miesta pre dané účely, a to súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Tento stupeň pracovnému miestu žalobcu žalovaný nepriradil, čiže došlo k porušeniu povinnosti zamestnávateľa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Takisto súd sa stotožňuje so záverom Inšpektorátu práce Žilina v tejto otázke. Bez ohľadu na konštatované porušenie povinností žalovaného pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval v období od 09.01.2017 do 30.09.2020, čiže cca 3 roky aj 8 mesiacov, žalobca počas uvedeného obdobia pre žalovaného nepochybne pracovné činnosti vykonával a za tieto práce bola mu vyplácaná mzda v zmysle platového dekrétu. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu je potrebné skúmať, aké práce v skutočnosti žalobca pre žalovaného vykonával, z čoho vyplynie charakteristika práce, aby bolo možné priradiť pracovnému miestu stupeň náročnosti podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon žalovaný od žalobcu vyžadoval v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve a v nadväznosti na to určiť koeficient minimálnej mzdy, s pomocou ktorého bude možné vyčísliť sadzbu minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň, ktorá je u žalobcu násobkom minimálnej mzdy v eurách za mesiac, keďže ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenou osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy (§ 120 ods. 4 Zákonníka práce). Uvedené je teda nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku a jeho výšky.
15. Zaraďovanie prác do stupňov náročnosti môže v praxi byť problematické najmä z dôvodu, že druh práce sa stotožňuje s povolaním, avšak len málo povolaní možno identifikovať typickým druhom práce, ktorý by jednoznačne determinoval zaradenie povolania do určitého a jediného stupňa náročnosti.
16. Z hľadiska označenia dojednaného druhu práce v pracovnej zmluve obchodný riaditeľ súd konštatuje, že len zo samotného označenia druhu práce nemožno jednoznačne vyvodiť stupeň náročnosti pre pracovné miesto žalobcu, o to viac že žalovaný popieral výkon pracovnej činnosti žalobcu ako obchodného riaditeľa. Z gramatického výkladu tohto pojmu vyplýva, že ide o vymedzenie pracovného miesta všeobecné a široko koncipované, ktoré nasvedčuje výkonu riadiacej činnosti v oblasti obchodných aktivít žalovaného. Typické činnosti pre toto pracovné miesto síce vo všeobecnosti sú: tvorba obchodnej stratégie, tvorba obchodného plánu, budovanie distribučných kanálov pre produkty spoločnosti, riadenie všetkých zamestnancov obchodného oddelenia, kontrola plnenia obchodných plánov, stanovenie systému odmeňovania pre zamestnancov obchodného oddelenia, priebežná analýza trhu, vedenie obchodných jednaní s kľúčovými klientmi a partnermi. Súd však podotýka, že je nutné posudzovať túto otázku individuálne podľa výkonu konkrétnych činností žalobcu, keďže ako bolo uvedené vyššie stupeň náročnosti nemožno stotožniť s určitým povolaním a je v zmysle § 120 ods. 3 Zákonníka práce vychádzať z najnáročnejšej vyžadovanej pracovnej činnosti. Okrem toho
problém môže spôsobovať aj skutočnosť, že zamestnávateľ vyžaduje od zamestnanca výkon rozličných činností (kumulácia) na jednom pracovnom mieste. V tomto prípade rovnako pravidlom je vychádzať z najnáročnejšej vyžadovanej pracovnej činnosti. Pracovné miesto pri zaraďovaní do stupňa náročnosti nemožno stotožňovať ani s osobou zamestnanca, napr. v závislosti od dosiahnutého vzdelania či praxe, aj v tomto prípade je kritériom zaraďovania náročnosť vykonávanej činnosti - vyžadovaná najnáročnejšia činnosť, pričom sa musí vychádzať z druhu práce dojednaného v pracovnej zmluve. Stupeň náročnosti pracovného miesta je možné dohodnúť v pracovnej zmluve, avšak nie je povinnosť zamestnávateľa ju tam uviesť - je povinnosťou zamestnávateľa (u ktorého odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve) stupeň náročnosti pracovnému miestu priradiť v zmysle § 120 ods. 3 Zákonníka práce. Tarifná mzda ako jedna zo zložiek plnení (§119 ods. 3 Zákonníka práce) poskytovaných podľa dohodnutých mzdových podmienok za práce, môže byť dohodnutá aj nižšou sumou, bez ohľadu na sadzbu minimálneho mzdového nároku na pracovnom mieste zamestnanca.
17. Relevantným východiskom je podľa názoru súdu charakter podnikateľskej činnosti žalovaného - predmetom činnosti žalovaného v zmysle výpisu z obchodného registra, ako aj v zmysle výsluchov strán, či svedkov je výroba nábytku, a to kuchynských liniek, resp. kuchynských interiérov, žalovaný zamestnáva cca 30 zamestnancov.
18. Pokiaľ tvrdí žalobca, že vykonával pracovné činnosti pre žalovaného uvedené v žalobe, ktoré podľa neho zodpovedajú stupňu náročnosti č. 5, resp. neskôr v konaní stupňu náročnosti č. 4, dôkazné bremeno je na žalobcovi. K tomuto bolo vykonané rozsiahle dokazovanie na návrh žalobcu, okrem výsluchov strán - výsluchy svedkov, a to zamestnancov žalovaného, prípadne aj štatutárnych zástupcov partnerských štúdií.
19. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že na začiatku jeho náplň bola spojená vlastne s tým obchodom, logistika dopravy, to, čo je všetko uvádzané, partnerské štúdiá, návštevy štúdií, dohadovanie obchodných podmienok, komunikácia s tými zákazníkmi, priznávanie bonusov, brandovanie tých predajní, to znamená klásť si podmienky, že v akých tá spolupráca bude pokračovať alebo ju budeme rozväzovať, vyjednávanie, všetko bolo vedené s majiteľmi alebo konateľmi spoločnosti, to znamená nevie si predstaviť, že by nejaký obchodný referent toto mohol riešiť. Triedenie objednávok, ako najdôležitejšia činnosť, určuje termíny, vystavuje sa zálohová platba, sledovanie úhrad, či sú úhrady zaplatené, aby sa mohlo dať do výroby tie objednávky. Ďalej mal na starosti reklamácie, reklamácie v smere ku štúdiám ako obchodným partnerom, reklamácie ku koncovým zákazníkom a takisto reklamácie ku obchodným partnerom. Z tohto všetkého riešil riadenie procesu, spracovania tých reklamácií, evidencie riešenie, takže bola to spätná komunikácia smerom ku všetkým týmto partnerom prečo, ako a tak ďalej. Spracovanie dochádzky takisto bolo jeho náplňou, takže doplňovanie nových zamestnancov, čipy, ukončovanie zamestnancov, riešenie problémov s programom, rozširovanie licencií, zmena, to všetko riešil. Ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývali z toho, bola bezpečnosť práce, to znamená jednanie s BOZP a protipožiarnou ochranou, takže s pánom, ktorý to mal na starosti, si všetky tieto veci prechádzali a spisovali zápis na prípadné odstránenia. V rámci IT, to znamená nákup PC serverov, reklu, záloha, počítačové siete, to boli ďalšie veci, ktoré boli využívané z vedomostí z minulosti, ktoré vykonával z inej práce, riadenie, montáž zákaziek, to znamená cez vlastne montážne skupiny alebo potom cez externé montážne skupiny, kde to vlastne koordinoval, doprava, vozový park, sťahovanie kariet vodičov, opravy vozidiel, náhradné vozidlá v prípade, že sa udiala nejaká porucha, tak bolo v jeho kompetencii a mal za úlohu zariadiť náhradné vozidlo, aby dostali pokazené, opravenie a tak ďalej, to znamená všetko s tým spojené, rozdeľovanie dopravy, cenová politika dopravy, to bolo smerom ku partnerom, to znamená mali sme nejaký paušál, ktorý bol zase menený pri tom, ako s nimi spolupracovali, to znamená pokúšali sa spájať zákazky, aby to koncových zákazníkov alebo naše partnerské štúdiá vychádzalo lacnejšie, nastavovanie ceny, v prípade konania výstavy v Nitre zabezpečenie výstavného miesta, agendy okolo výstavy, vstupov, logistika dopravy, to znamená keď sa montovalo, nastaviť dovezenie vzoriek, potom zase späť po demontáži, koordinácia montážnikov. Po prijatí p. T.a sa vždy v rámci jeho pozície zúčastňoval výberových konaní na všetky pozície v rámci firmy, ktoré sa za to obdobie diali, takže aj p. T.a sa zúčastnil a bol pri tom, takže po jeho nástupe mu boli v rámci tej jeho náplne a logistiky prehodené kompetencie na neho, to znamená logistiku riadil p. T., ale následne vstúpil do výroby, to čo aj uvádza, že riadil výrobu, to znamená kalendár výroby, značenie objednávok, dvojzmennú prevádzku zavádzali, určenie, kto bude na akej pozícii, to znamená stanoviť počet, obsadenosť, rozdelenie výroby, montáže, balenie, expedícia, určovanie priorít vo výrobe v prípade výpadkov materiálov, zariadenie, že ktorý diel budú priority, v prípade poruchy strojov opravu, technickú podporu, zase komunikácia
s dodávateľom, plánovanie dovoleniek, určovanie obsadenosti zamestnancov, prípad je keď nastúpil covid, kto bude doma, kto bude v práci, kontrola dodržiavania procesov. Bol účastný v rámci tej mojej pozície jednaní, mali tam významného obchodného partnera v Čechách, ktorý mal 25 predajní po celých Čechách, kde vlastne riešil s majiteľom obchodnú politiku, či áno, či nie, za akých podmienok budú spolupracovať, takže tohto všetkého sa účastnil a riešil veci spolu s ním.
20. Z výsluchu konateľa žalovaného D.a D.a vyplynulo, že zastupovanie spoločnosti v styku s obchodnými partnermi spoločnosti, dodávateľmi a odberateľmi, áno, to je pravda, pokiaľ nemal čas na nejakého nepodstatného obchodného zástupcu, tak ho vybavil tento dotyčný človek. Zastupovanie spoločnosti v styku s obchodnými partnermi, áno, keď bolo treba niečo vyriešiť u obchodného partnera, určite s ním nedohadoval ceny, určite s ním nedohadoval zľavy a vždy, keď prišiel nejaký obchodný partner aj kvôli tomu, že ten človek prišiel z úplne inej brandže, obuvník, predával čo predával, topánky, galantériu, on ako majiteľ spoločnosti posunie človeka, ktorý nemá absolútne žiadne skúsenosti či už s výrobou alebo predajom nábytku, riadiť obchodný styk a nechať komunikovať priamo s obchodnými partnermi bez jeho prítomnosti. Ani raz. A keď, tak to bol fakt úplne nepodstatný človek, ktorý na ničom nestál. S partnermi a dodávateľmi áno, keď prišiel nejaký obchoďák, vyrieš, posuň informácie, keď som na to nemal čas. Takže asi toľko. Riadenie výrobného úseku spoločnosti. Fakt sa pobavil. To, nevie, čo k tomu má povedať, ale vôbec nevie, čo to znamená, riadenie výrobného úseku. V podstate celá hlava výroby, môže sa to rozobrať do úplných detailov, vidíte, že nie je ničím pripravený, nemá žiadne poznámky ako tuná pán, kde si to musel napísať. Má celú výrobu na starosti a v hlave. Rieši to 15 rokov a určite nevezme zvonka nejakého obuvníka a dá mu riadiť spoločnosť alebo riadiť výrobu, kde sú najmodernejšie technológie v rámci Čiech a Slovenska, momentálne majú 4 roboty, momentálne kompletne novú technológiu a tento človek to mal riadiť. Koordinácia a organizovanie a riadenie logistiky spoločnosti. Áno, zase to super znie, veľmi jednoducho, v tom období, kedy ten človek prišiel, boli denne dve expedície, dve autá. Možno išli tri, neviem, musel by pozrieť, koľko v tej chvíli vlastnili áut s tým, že napĺňal tieto dve dopravy každý deň. Veľmi zjednodušene najprv vysvetlenie, bola to jednoduchá A4, do ktorej napísal ŠPZ auta, napísal tam zákazky, ktoré tam sa majú naložiť a to bolo celé riadenie logistiky. Čiže čistá manuálna vykonávacia práca. Len pre informáciu momentálne p. T., ktorý prebral tie veci a bez problémov ich už v tej dobe riešil, rieši expedíciu šiestich áut. Sú dni, kedy expedujú 6 áut, momentálne vo vozovom parku nákladných je 8 áut a to rieši bez problémov jeden človek. Čiže administratívna náplň. Koordinácia zadelenia administratívnych úloh medzi jednotlivé oddelenia spoločnosti. Nevie, aké oddelenie spoločnosti. V tom čase, keď tam p. G. pracoval, bola tam v podstate fakturantka, momentálne sú tam dve, čiže bol tam jeden človek, fakturantka tam bola, čiže nevie, čo tam chcel koordinovať. Koordinácia komunikácie so zamestnancami spoločnosti, no tak komunikovať treba so zamestnancami. Príprava podkladov pre zmluvy a faktúra, samozrejme zasa, pripravil nejaký podklad, musel ho verifikovať, je v poriadku, nie je v poriadku, podklady pre faktúry, áno, samozrejme prišla objednávka, zapísal do tabuľky nejaké údaje, ktoré následne znova vidí u nich verifikované. Vytváranie a spracovanie reportov činnosti plnenia a vedenia databázy, no tu by sa pristavil a povedal by jeden úsmevný príbeh, na ktorý prišli, keď p. G. odišiel a začal preberať veci, ktoré reálne aj vykonával. Spracovanie reportov činnosti, mal na starosti, to je perlička, mal na starosti spracovanie kvartálnych predajov alebo teda objednávok jednotlivých partnerov. Spôsob výpočtu bol zapisovanie a prepisovanie do excelovskej tabuľky, tam si všetky objednávky za kvartál napísal, spočítal to Excel a zapísal to do tabuľky. Keď to videl, majú informačný systém zavedený, aj v tej dobe mali, do ktorého aj p. G. zapisoval, vytvoril asi za polhodiny jeden report, ktorý to automaticky vyráta.
21. Z výsluchu svedka G.a T.a vyplynulo, že žalobca je jeho bývalý vedúci, bol prijatý do zamestnania u žalovaného v júli 2019. K náplni práce žalobcu uviedol, že do kontaktu so žalobcom prišiel v podstate od prvého dňa, keďže bol jeho nadriadeným. Prideľoval mu bežné úlohy. Čo sa týka náplne práce p. G.a, môže sa vyjadriť k veciam, ktoré riešil s ním, konkrétne plánovanie objednávok, dopravy, riešenie reklamácií. Potom boli tam činnosti, ktoré riešil s p. D., kde obsah nepozná. Po odchode žalobcu zo zamestnania nebol prijatý žiaden nový zamestnanec. Určitý podiel práce po žalobcovi vykonáva on a vývojom firmy, zlepšovania technológií, výrobných postupov je to riešené priamo s p. D. a softvérom.
22. Z výsluchu svedka D. H. vyplynulo, že bol spolumajiteľom kuchynského štúdia v Martine. Všetky obchodné veci, ktoré riešili so spoločnosťou žalovaného, riešili so žalobcom. Bolo to asi od marca 2018 asi do marca 2019, asi rok. K spolupráci so žalovaným a komunikácii so žalobcom uviedol, že s partnermi prebrali štúdio po inej firme a od toho obdobia každú jednu vec, ktorú riešili s uvedenou spoločnosťou, riešili so žalobcom. Teda nielen so žalobcom, boli aj v sídle firmy a komunikovali aj s
p. majiteľom D.. S ním to boli asi dve stretnutia a ináč potom všetko riešili počas roka so žalobcom, čo potrebovali. Od fakturácie, prepráv, montáží, proste všetko, marketing, všetko, fakt všetko.
23. Z výsluchu svedka F. E. vyplynulo, že odišiel od žalovaného cca pred rokom, robil tam 4 roky, bol tam vodič. Pri svojej pracovnej činnosti prišiel do kontaktu so žalobcom. Robil tam už predtým, ako prišiel žalobca. Bol im predstavený ako riaditeľ, všetky problémy mali riešiť s ním. Predtým, keď boli problémy, chodili za majiteľom. Žalobca mal na starosti chod firmy, viedli sa porady. Keď vznikli nejaké problémy, riešil to žalobca. Ako vodič keď niečo mali, tak to riešili s ním. Dával mu pracovné pokyny. Komunikoval s partnerskými štúdiami, väčšinou aj oni, keď mali nejaký problém, povedali, že budú volať jemu. Logistiku mal na starosti p. G.. On im dával na starosti, kto kde má byť. Ako firma rástla, bolo povinností viac, p. T. bol prijatý na to, aby vypomáhal p. G.ovi. Keď prišiel p. G. do firmy, začalo to mať hlavu a pätu, predtým, rozpisy neboli urobené poriadne. P. G. to chodil kontrolovať, aby časy boli dodržané.
24. Z výsluch svedkyne G. C. vyplynulo, že ona bola dizajnér. Navrhovala kuchynské linky, obývačky. Žalobca pracoval na pracovnej pozícii ako obchodný riaditeľ. Bola jeho podriadenou, v niektorých situáciách jej dával pokyny. K pracovnej činnosti žalobcu uviedla, že konzultoval s partnerskými štúdiami. Keď tam pracovala a potrebovala niekam odísť tak, to hlásila žalobcovi, pretože bol ako keby jej vedúci. V podstate ako keby tam riadil tie zákazky, dával termíny, ako keby mal na starosti chod tých projektov, riešil technickú stránku čo sa týka logistiky, dopravu. V podstate žalobca viedol tie projekty napr. kuchynská linka, bola tam nejaká zákazka, sledoval ju, v akom je to stave, manažoval dopravu, logistika toho projektu. Spolupráca medzi žalovaným a partnerským štúdiom mohla vzniknúť len na základe rozhodnutia konateľa.
25. Súd má za to, že žalobca u žalovaného venoval sa zabezpečovaniu obchodnej činnosti, odbytu výrobkov žalovaného a mal na starosti všetky činnosti s tým spojené - komunikácia s partnerskými štúdiami, podklady pre zmluvy, triedenie objednávok, podklady pre fakturácie, logistika, doprava, montáže, sledovanie úhrad, reklamácie, technická podpora. A hoci výkon tejto činnosti bol ucelený a samostatný, rozhodovacia činnosť, tvorba obchodného plánu, obchodnej stratégie, dojednávanie zmluvných podmienok s partnerskými štúdiami, cien, zliav neboli v jeho kompetencii - uvedené rozhodoval konateľ žalovaného. Zároveň žalobca vydával pokyny iným zamestnancom v súvislosti so zabezpečením zákaziek - dizajnérka, vodič, p. T., nebolo zistené, že u žalovaného bol vytvorený obchodný úsek, ktorý by žalobca riadil. Obchodnej činnosti u žalovaného sa venoval žalobca a neskôr pribudol p. T.. A hoci po nástupe p. T.a, ktorý mu vypomáhal s obchodnou činnosťou, žalobca sa venoval určitým činnostiam aj vo výrobe, súd má za to, že sa jednalo len o administratívne činnosti, keďže výrobu ako takú riadil konateľ, ktorý v tomto smere má dlhoročné skúsenosti od vzniku firmy. Rovnako z hľadiska kreatívnej činnosti realizovanej u žalovaného, nemohol žalobca riadiť zamestnancov v tejto oblasti, nakoľko záväzné bolo rozhodnutie konateľa v tejto oblasti (navrhovanie nábytku, navrhovanie interiéru štúdií), žalobca ani nepreukázal znalosť špeciálneho programu využívaného žalovaným Creator. Ďalej žalobca súdu nepreukázal znalosť výrobného programu, výrobných procesov a zariadení v rozsahu potrebnom pre riadenie výroby, keďže žalovaný skutočnosť riadenia výroby žalobcom poprel. Ďalej sa venoval žalobca tvorbe reportov, vedeniu databázy, či dochádzke zamestnancov.
26. Za najnáročnejšiu činnosť z uvedených rôznorodých činností, ktoré žalobca pre žalovaného vykonával (kumulácia), resp. ktorú žalovaný od neho požadoval, súd považuje zabezpečenie realizácie zákaziek v celom procese od momentu objednávky až do úplného vybavenia, čo je vo svojej podstate obchodná činnosť. Žalobca bol jediným zamestnancom žalovaného, ktorý tieto činnosti vykonával (do príchodu p. T.a). Existencia obchodného úseku s viacerými zamestnancami u žalovaného preukázaná nebola. Žalobca v relevantných otázkach nad rámec vybavovania bežných zákaziek nerozhodoval, jeho postup v takom prípade sa odvíjal od rozhodnutia konateľa. Vzhľadom na charakter činnosti žalovaného, veľkosť firmy, počet jej zamestnancov (cca 30) a štruktúru (zamestnanci výroby, dizajnérka, fakturantka, vodiči, žalobca, konateľ) súd má za to, že bola potrebná komunikácia a úzka spolupráca medzi všetkými zamestnancami, ktorí boli v procese vybavovania zákazky zainteresovaní, je prirodzené, že žalobca, ktorý sa venoval obchodnej činnosti a mal tieto zákazky na starosti, so všetkými zamestnancami komunikoval a dával im pokyny, koordinoval ich s cieľom vybaviť zákazku v zmysle požiadavky zákazníka - partnerského štúdia. Takýto postup je prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou obchodnej agendy žalovaného, a nemožno z toho odvodzovať, že by sa jednalo o zložitý proces s vysokou mierou zodpovednosti za životy a zdravie ľudí, o riadenie, koordináciu a organizáciu rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení. Podľa názoru súdu procesy a zariadenia, ktoré sú využívané v oblasti výroby nábytku
u žalovaného, nespĺňajú požiadavku takejto zložitosti. Z týchto dôvodov súd sa nestotožnil so zaradením pracovného miesta žalobcu do stupňa náročnosti č.4, ale zaradil ho do stupňa náročnosti č.3. Súd zdôrazňuje, že u žalovaného koncepčne, systematiky a metodicky pôsobil konateľ, ktorý je súčasne majiteľom spoločnosti a má dlhoročné skúsenosti a žalobca vykonával agendu v oblasti obchodu do určitej miery samostatne, v zásadných otázkach na základe rozhodnutia konateľa. Súd dodáva, že na osobu žalobcu, resp. jeho povolanie na účely zaradenia jeho pracovného miesta do stupňa náročnosti práce prihliadané nebolo, súd vychádzal výlučne z najnáročnejšej činnosti, ktorú žalobca vykonával v rámci druhu práce dojednaného v pracovnej zmluve.
27. Čo sa týka námietky žalovaného, že nebola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dohoda o hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, resp. za zverené veci, súd je toho názoru, že sama o sebe táto skutočnosť nemá vplyv na ustálenie záveru o stupni náročnosti práce pracovného miesta žalobcu. Podľa názoru súdu ide o špecifické prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu v prípade splnenia zákonom požadovaných podmienok a ich neuzavretie nevylučuje vysokú mieru zodpovednosti zamestnanca viažucu sa na pracovné miesto, ktoré zastáva. Súd však poznamenáva, že žalobca v spore netvrdil, že s jeho pracovným miestom bola spojená vysoká miera zodpovednosti za škodu, a to či už majetkovej, resp. v oblasti životov a zdravia iných osôb.
28. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda:
Súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP výrokom č. I rozsudku zastavil konanie v časti o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie doplatku mzdy titulom neoprávneného krátenia minimálneho mzdového nároku v sume 3.060,- eur, čo do istiny (pôvodne uplatňoval 7.356,- eur a po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňoval 4.296,- eur, rozdiel je 3.060,- eur) a zároveň prislúchajúceho príslušenstva, a to úroku z omeškania, nakoľko žalobca vzal späť žalobu čiastočne (čl. 107) v nadväznosti na zmenu svojho tvrdenia prezentovaného v žalobe, že je potrebné zaradiť pracovné miesto žalobcu do stupňa náročnosti č. 5 s koeficientom pre výpočet minimálneho mzdového nároku 1,8 na tvrdenie, že má dôjsť k zaradeniu pracovného miesta žalobcu do stupňa náročnosti č. 4 s koeficientom pre výpočet minimálneho mzdového nároku 1,6. Nakoľko k tomuto dispozičnému úkonu došlo po začatí pojednávania, bol potrebný súhlas žalovaného, tento v konaní súhlas udelil písomným podaním (čl. 113).
29. Súd priznal žalobcovi vzhľadom na zaradenie jeho pracovného miesta do stupňa náročnosti č. 3 v zmysle prílohy č. 1 Zákonníka práce výrokom č. II rozsudku nárok na zaplatenie doplatku mzdy titulom neoprávneného krátenia minimálneho mzdového nároku sumu 1.428,- eur, ku ktorej sume dospel nasledovným výpočtom (0,- eur plus 384,- eur plus 1.044,- eur spolu predstavuje 1.428,- eur): Rok 2018 mesiace máj až december/ minimálny mzdový nárok 672,- eur mesačne (minimálna mesačná mzda 480,- eur x koeficient minimálnej mzdy pre stupeň náročnosti pracovného miesta žalobcu č. 3 vo výške 1,4) mínus dohodnutá mzda 696,- eur, výška doplatku mzdy je 0,- eur mesačne, teda 0,- eur za celé uvedené obdobie, nakoľko žalobcovi bolo počas uvedeného obdobia vyplatené viac ako je minimálny mzdový nárok. Rok 2019 mesiace január až december/ minimálny mzdový nárok 728,- eur mesačne (minimálna mesačná mzda 520,- eur x koeficient minimálnej mzdy pre stupeň náročnosti pracovného miesta žalobcu č. 3 vo výške 1,4) mínus dohodnutá mzda 696,- eur, výška doplatku mzdy je 32,- eur mesačne, teda 384,- eur za celé uvedené obdobie (12 x 32,- eur), nakoľko žalovaný žalobcovi doplatok mzdy do minimálneho mzdového nároku za uvedené obdobie doposiaľ nezaplatil. Rok 2020 mesiace január až september/ minimálny mzdový nárok 812,- eur mesačne (minimálna mesačná mzda 580,- eur x koeficient minimálnej mzdy pre stupeň náročnosti pracovného miesta žalobcu č. 3 vo výške 1,4) mínus dohodnutá mzda 696,- eur, výška doplatku mzdy je 116,- eur mesačne, teda 1.044,- eur za celé uvedené obdobie (9 x 116,- eur), nakoľko žalovaný žalobcovi doplatok mzdy do minimálneho mzdového nároku za uvedené obdobie doposiaľ nezaplatil.
30. K dôvodnosti uplatneného nároku na príslušenstvo, a to úroku z omeškania súd poznamenáva, že je medzi stranami nesporné, že priznané sumy titulom doplatku mzdy za neoprávnené krátenie minimálneho mzdového nároku žalobcovi v tomto spore neboli zo strany žalovaného doposiaľ uhradené. Súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z doplatku mzdy v jednotlivých mesiacoch uvedeného obdobia vo vyčíslenej výške ako bolo špecifikované vyššie počnúc dňom nasledujúcim po
splatnosti mzdy, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako 30. deň nasledujúceho mesiaca. Nárok na príslušenstvo je uplatňovaný v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce.
31. Súd v ostatnej časti žalobu zamietol výrokom č. III ako nedôvodnú, t.j. v časti istiny a príslušenstva, a to úroku z omeškania - v rozsahu rozdielu uplatneného nároku po čiastočnom späťvzatí žaloby (časť nároku, ohľadom ktorej došlo k zastaveniu konania špecifikovaná vo výroku č. I tohto rozsudku vo výške 3.060,- eur s prísl.) vo výške 4.296,- eur s prísl. a priznaného nároku 1.428,- eur s prísl. (špecifikované vo výroku č. II tohto rozsudku).
32. Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 61,18 %, nakoľko žalobcovi z celkovej uplatňovanej sumy vo výške 7.356,- eur bola priznaná len suma 1.428,- eur, v tejto časti bol žalobca úspešný a ohľadom sumy vo výške 5.928,- eur, v časti 3.060,- eur došlo k zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby z dôvodu procesného zavinenia žalobcu (rozhodnutie na základe vlastného uváženia žalobcu) a teda náhrada trov konania patrí žalovanému v zmysle § 256 ods. 1 CSP, v časti 2.868,- eur bola žaloba zamietnutá a teda náhrada trov konania patrí žalovanému v zmysle § 255 ods. 2 CSP. V nadväznosti na uvedené procesný úspech žalobcu je 19,41 %, procesný úspech žalovaného je 80,59 % a teda čistý procesný úspech žalovaného je 61,18 %.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.