Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Er-435-2016.pdf
PDF · 144.95 KB
No categories available
6Er/435/2016
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh maloletých oprávnených 1.) D. D., L. XX.XX.XXXX, J. R. XX, XXX XX O., 2.) P. D., L. XX.XX.XXXX, J. R. XX, XXX XX O., v zastúpení matkou I. G., L. XX.XX.XXXX, J. R. XX, XXX XX O., ako zákonnou zástupkyňou, proti povinnému Š. D., L. XX.XX.XXXX, J. T. X, XXX XX O., právne zastúpený Mgr. Silvou Kováčovou, advokátkou, so sídlom Námestie baníkov 1, 048 01 Rožňava, o vymoženie pohľadávky na zaplatenie dlžného a bežného výživného, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, Exekútorský úrad Rožňava, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, o námietkach povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
I. námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a,
II. námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a,
III. exekúciu v časti dlžného výživného vo výške 10,00 Eur z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5808 067837 zo dňa 25.08.2016 poveril Okresný súd Rožňava súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie oprávneného proti povinnému na základe návrhu zákonnej zástupkyňa maloletých oprávnených v 1. a 2. rade (ďalej len ,,zákonná zástupkyňa“) na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 15.08.2016. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k.7P/416/2016-72 zo dňa 09.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.07.2016.
2. Dňa 16.12.2016 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie podanie obsahujúce námietky povinného proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie. Súdny exekútor doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie dňa 23.11.2016. Námietky povinného boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 06.12.2016. Súd konštatuje, že povinný podal námietky v zákonnej lehote. Zároveň súdny exekútor predložil spolu s námietkami povinného aj svoje vyjadrenie k námietkam, v ktorom uviedol, že povinný v prvom rade namietal, že v návrhu na vykonanie exekúcie sú uvedené nepravdivé informácie, čo sa týka výšky dlžného výživného, a že pravidelne každý mesiac uhrádza výživné. Podľa súdneho exekútora však povinný zabudol uviesť, prečo neuhrádza výživné každý mesiac v stanovenej výške, pričom podľa exekučného titulu má povinný uhrádzať výživné vo výške 130,00 Eur. Uhradením výživného vo výške 100,00 Eur si podľa súdneho exekútora povinný nesplnil svoju povinnosť stanovenú exekučným titulom a dostal sa do omeškania s platením výživného. Súdny exekútor k námietke povinného, v ktorej považuje sumu 12,76 Eur za neodôvodnenú s odôvodnením, že k návrhu nebol priložený žiadny doklad o úhrade, by podľa súdneho exekútora mal právny zástupca povinného vedieť, že ide o náklady za overenie exekučného titulu, nakoľko tento sa predkladá v dvoch vyhotoveniach a oprávnená ho musela oficiálne overiť, doklad bol predložený na súd. Následne súdny exekútor poznamenal, že povinný, resp. právny zástupca by taktiež mal vedieť, že odmena exekútora sa stanovuje v súlade s § 5 vyhl. 288/1995 Z. z. a to ako 20% zo základu na
vymoženie pri peňažnom plnení, t.j. odmena bola vypočítaná z vymáhanej sumy a ak súd uzná námietku povinného v časti výšky dlžného výživného a túto zníži, následne sa upraví aj základ, z ktorého sa bude vypočítavať odmena. Súdny exekútor si uplatnil odmenu do budúcna s poukazom na § 4 ods. vyhl. č. 288/1995 Z. z., podľa ktorej pri opakujúcich sa dávkach, základom odmeny exekútora je trojročné plnenie a je teda povinnosťou exekútora upozorniť povinného, že z každej ďalšej splátky vznikajú aj trovy, ktoré bude musieť znášať povinný. Exekútor teda zo zákona musel upozorniť povinného na túto skutočnosť a ak by tak neurobil, dopustil by sa porušenia Exekučného poriadku s následným postihom, a keďže právny zástupca povinného namietal formu, ako na túto skutočnosť upovedomil súdny exekútor povinného, ide podľa súdneho exekútora len o jeho názor, ako by to malo byť. Súdny exekútor sa následne bránil vo svojom vyjadrení, aj tým, že nemohol predsa vyčísliť odmenu za 36 mesačné plnenie samostatne, nakoľko nevedel, či vôbec exekúcia bude v tak dlhom období trvať a v prípade úhrady by sa exekútor dostal do pozície neoprávnenej výšky odmeny. Povinný bol zákonným spôsobom upozornený, že z každej ďalšej splátky vznikajú aj trovy exekúcie a tak mu bola vyčíslená celková výška mesačnej úhrady, t.j. výživné + 24% na odmenu. Ak by platil len stanovené výživné, dostal by sa do omeškania s plnou úhradou výživného, nakoľko podľa § 46 ods. 5 Exekučného poriadku z prijatého plnenia sa 24% použije na trovy exekútora a zvyšok na istinu, preto túto námietku povinného považuje súdny exekútor za irelevantnú a v konečnom dôsledku, keďže sa povinný dostal do omeškania s platením výživného v stanovenej výške sú jeho námietky neodôvodnené. Rovnako je podľa súdneho exekútora neodôvodnená aj jeho námietka o úhrade trov z plnenia do budúcna, keďže je v rozpore so zákonom. Na záver súdny exekútor vo svojom vyjadrení sa k námietkam povinného zo dňa 13.12.2016 uviedol, že povinný si neplní povinnosť uhrádzať výživné v stanovenej výške, a preto je exekúcia dôvodná a čo sa týka výšky dlžného výživného, je na úvahe súdu, aby stanovil presnú výšku dlžného výživného, z ktorej bude následne stanovená odmena exekútora.
3. V podaní s označením ,,Námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie EX 4767/2016“ zo dňa 05.12.2016 povinný uviedol, že s poukazom na § 50 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok"), podáva námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie vedenej na vyššie uvedenom Exekútorskom úrade voči jeho osobe ako povinnému na základe vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 09.06.2016, č.k. 7P/146/2016-72, ktorým ho konajúci súd zaviazal platiť výživné na maloleté deti, a to na maloletú v 1. rade 70,00 Eur mesačne a na maloletého v 2. rade 60,00 Eur mesačne od 01.04.2016 vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Žalovaný poukázal na to, že týmto rozsudkom sa menil pôvodný rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.11.2013, č. k. 5P/121/2013 - 46 tak, že bolo znížené výživné, ktoré platil na svoje obe maloleté deti vo výške 100,00 Eur mesačne na každé jedno dieťa počnúc od dňom 01.05.2013. Zníženie výživné žiadal povinný, nakoľko nebolo v jeho možnostiach platiť výživné v pôvodnej výške, teda po 200,00 Eur mesačne spolu na obe deti a táto skutočnosť by mala vyplývať z exekučného titulu doloženého matkou. Dňa 23.11.2016 bolo povinnému doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy povinného, prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 18.11.2016 vo veci konajúceho súdneho exekútora (ďalej aj ako „Upovedomenie o začatí exekúcie"), zároveň mu bol doručený aj návrh oprávnených na vykonanie exekúcie (ďalej aj ako „Návrh"), ktorý nebol datovaný, ale bol podaný matkou ako zákonnou zástupkyňou. Podľa návrhu na vykonanie exekúcie ako povinný nezaplatil výživné za obdobie od 01.04.2016 do 31.08.2016 vo výške 300,00 Eur a ďalej bolo žiadané vymôcť bežné výživné na maloleté deti vo výške 70,00 Eur na maloletú oprávnenú v 1. rade a na maloletého oprávneného v 2. rade 60,00 Eur od septembra 2016 do budúcna. Podľa Upovedomenia o začatí exekúcie pozostáva vymáhaný nárok z dlžného výživného za obdobie od 01.04.2016 do 31.08.2016 vo výške 300,00 Eur, dlžného výživného za obdobie od 01.09.2016 do 30.11.2016 vo výške 390,00 Eur, z bežného výživného od 01.12.2016 do budúcna v prospech maloletého oprávneného 1. vo výške 86,80 Eur mesačne a z bežného výživného v prospech oprávneného 2. vo výške 74,40 Eur mesačne. Okrem toho, že bol povinný vyzvaný k úhrade takto špecifikovaného dlhu v lehote do 14 dní, rovnako bol vyzvaný v uvedenej lehote na zaplatenie aj trov za overenie a poštovné vo výške 12,76 Eur, trov exekúcie vo výške 124,43 Eur a predbežných trov exekúcie pri nesplnení dlhu do 14-tich dní vo výške 246,23 Eur. Povinný v prvom rade namietal položku uvedenú v Upovedomení o začatí exekúcie ako trovy za overenie a poštovné vo výške 12,76 Eur a to z dôvodu, že pripojený návrh na vykonanie exekúcie takúto položku neobsahuje a domnieva sa, že bez jasného uvedenia položky v návrhu, nie je možné takúto vymáhať, keďže nebolo jej vymáhanie ani navrhnuté, tiež nie je z toho jasné akú sumu predstavuje overenie a poštovné a či boli vôbec dokladané k návrhu, keďže z návrhu na vykonanie exekúcie ani žiadna príloha
ako doklad o zaplatení nákladov za overenie listín a výška poštovného nevyplýva. Túto vec mal súd už posúdiť v rámci vydávania poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora a v tejto časti ako nesúladnú s návrhom jeho žiadosť o poverenie zamietnuť. Matka mala podať návrh na vykonanie exekúcie ešte pred 15-tym dňom mesiaca august 2015, teda pred uplynutím lehoty stanovenej súdom na úhradu výživného a táto skutočnosť sa dá dedukovať z toho, že ak sa žiada úhrada poštovného najneskôr musel byť podaný návrh na vykonanie exekúcie, ktorý nie je datovaný, dňa 14.08.2016. Teda matka podala návrh skôr, než som mal stanovenú lehotu na úhradu výživného. Týmto chce povinný poukázať na charakter matky, na to, že jej návrh na vykonanie exekúcie považuje vo väčšej miere za nedôvodný a týmto svojim konaním len komplikuje plnenie, ktoré svojim deťom chce poskytovať, a toto plnenie znemožňuje. Následne sa povinný zaoberal výškou žiadaného dlžného výživného za obdobie od 01.04.2016 do 31.08.2016, ktoré na základe aj návrhu matky bolo stanovené ako dlžné výživné za predmetné obdobie v sume 300,00 Eur, pričom matka nešpecifikovala, ako sa dopracovala k tejto sume, keďže dlžné obdobie od 01.04.2016 do 31.08.2016 predstavuje 5 mesiacov a súčet na výživnom za obe deti by predstavovalo výšku 650,00 Eur. Výšku sumy 300,00 Eur namieta rovnako ako aj dlžné výživné vo výške 390,00 Eur za obdobie od 01.09.2016 do 30.11.2016 z dôvodu, že povinný matke zaplatil výživné, koľko bolo v jeho možnostiach a schopnostiach. Nakoľko nemá vysokú mzdu, podal aj návrh na zníženie výživného a toto konanie prebiehalo na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 7P/146/2016, predmetné rozhodnutie vo veci samej predstavuje v tomto exekučnom konaní exekučný titul. Matke povinný platil výživné na jej účet. Tento účet patrí matke, v prípade potreby navrhuje povinný konajúcemu súdu, aby si túto skutočnosť overil vyžiadaním potvrdenia z banky, na koho meno je vedený tento účet. Podľa povinného odovzdal matke aj hlavičku zo svojho výpisu z účtu, aby vedel, na aký účet má platiť výživné. Teda na vyššie špecifikovaný účet matky zaplatil za obdobie od 07/2016 - 11/2016 (vrátane) výživné celkom vo výške 600,00 Eur za nasledujúce obdobia a v nasledovných sumách: 1. dňa 22.07.2016 vo výške 100,00 Eur 2. dňa 25.08.2016 vo výške 130,00 Eur 3. dňa 21.09.2016 vo výške 130,00 Eur 4. dňa 25.10.2016 vo výške 110,00 Eur 5. dňa 21.11.2016 vo výške 130,00 Eur
Na preukázanie svojich tvrdení doložil povinný potvrdenie o vykonaných vkladoch v hotovosti na účet matky, pričom uviedol, že matka na neho podala trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorý sa mal dopustiť tak, že neplatil výživné od septembra 2015. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 3T/27/2016 a bolo rozhodnuté tak, že bol oslobodený, nakoľko zaplatil všetok dlh, ktorý mal na výživnom, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej dňa 04.05.2016, ako sa aj uvádza v rozsudku, dlh bol vo výške 1.200,00 Eur a povinný ho uhradil o 60,00 Eur viac ako mal, a to vo výške 1.260,00 Eur, pričom suma vo výške 60,00 Eur mala byť matkou započítaná na výživné na naše maloleté deti na nasledujúci mesiac, teda v mesiaci máj 2016. Povinný pripojil doklad o zaplatení na účet matky zo dňa 03.05.2016, čiže výživné mal povinný splatené aj za mesiac 04/2016 ešte v pôvodnej sume 200,00 Eur mesačne spolu na obe maloleté deti. Zároveň mal povinný výživné znížené na sumu 130,00 Eur mesačne od 01.04.2016 Rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 09.07.2016, č.k. 7P/146/2016-7, t.j. exekučný titul v tomto exekučnom konaní a teda keď povinný zaplatil dlžné výživné v rámci trestného konania, toto bolo zaplatené v pôvodnej výške 200,00 Eur, pričom mal platiť výživné len vo výške 130,00 Eur v súlade s exekučným titulom od 01.04.2016, a preto je toho názoru, že rozdiel zo sumy 200,00 Eur - 130,00 Eur = 70, Eur sa mal započítať na výživné na nasledujúci mesiac máj 2016 spolu so sumou 60,00 Eur, čo dáva súčet 130,00 Eur. Z toho vyplýva, že výživné na máj 2016 bolo tiež zaplatené. V júni 2016 výživné povinný nezaplatil, ale od júla už výživné platil v uvedených výškach. Všetky platby, čo zaslal matke na jej účet boli za výživné na ich maloleté deti, žiadne pohľadávky voči matke nemá. Napriek uvedenému obsahuje upovedomenie o začatí exekúcie za obdobie od 04/2016 - 08/2016 dlžnú sumu vo výške 300,00 Eur a za obdobie od 09/2016 - 11/2016 dlžnú sumu vo výške 390,00 Eur, pričom je zjavné, že za obdobie od 04/2016 - 08/2016 nezaplatil len 160,00 Eur a za obdobie od 09/2016 -11/2016 nezaplatil iba 20,00 Eur, teda za obe špecifikované obdobia uznáva celkom dlh vo výške 180,00 Eur, ktorý sa bude snažiť uhradiť v lehote do 14 dní odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, napriek tomu ako som to uviedol, že matka plnenie len komplikuje. Podľa povinného matka teda nielenže neuviedla presne, koľko dlhuje na výživnom a za aké obdobie, ale matka vo veci konajúceho exekútora neoznámila o tom, že výživné uhrádzal a v akej výške aj po podaní jej návrhu a dobrovoľne. Podotkol, že sa o skutočnosti, že sa vedie voči jeho osobe exekučné konanie
dozvedel až z upovedomenia o začatí exekúcie a matka mala predložiť o svojich tvrdeniach adekvátne dôkazy. Teda uviedla nepravdy, neoznámila konajúcemu exekútorovi výšku jeho plnení na výživnom a nešpecifikovala presne obdobia, za ktoré plnil. Povinný následne uviedol, že matka asi chce profitovať dvojmo na výživnom, ktoré by malo slúžiť pre potrebu ich detí. S ohľadom na uvedené je toho názoru, že návrh na vykonanie exekúcie je nepreskúmateľný a jednoducho bolo povinnosťou matky informovať konajúceho exekútora tak, aby v čase vydávania upovedomenia o začatí exekúcie mal relevantné údaje o aktuálnych výškach dlhu, keďže uvedené má vplyv aj na vyčísľovanie jeho odmien a celkových trov exekúcie. V prípade, že matka ako zástupkyňa oprávnených uvedené platby súdnemu exekútorovi včas neoznámila je potrebné to vnímať ako porušenie jej zákonných povinností, preto povinný žiada, aby uhradila trovy, ktoré vznikli tým konajúcemu exekútorovi v zmysle § 36 ods. 11 Exekučného poriadku: „Ak prijme peňažné prostriedky od povinného priamo oprávnený a nejde o plnenie na základe exekučného príkazu, je povinný exekútorovi bezodkladne oznámiť výšku prijatých peňažných prostriedkov a čas, keď mu povinný plnil. Ak oprávnený poruší povinnosť podľa predchádzajúcej vety, znáša trovy, ktoré exekútorovi vznikli v čase od prijatia plnenia oprávneným až do splnenia jeho oznamovacej povinnosti." Následne povinný namietal tiež výšku odmeny pre súdneho exekútora vyčíslenú v upovedomení o začatí exekúcie, nakoľko neuznal výšku dlžného výživného vo vymáhanej výške za celkové žiadané obdobie, ako ani výšku odmeny pre súdneho exekútora za bežné výživné, ktoré súdny exekútor vyčíslil od 01.12.2016 do budúcna v prospech oprávneného v rade 1.) vo výške 86,80 Eur mesačne a bežného výživného v prospech oprávneného v rade 2.) vo výške 74,40 Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/146/2016-72 som bol zaviazaný platiť výživné na maloletú oprávnenú v 1. rade vo výške 70,00 Eur mesačne a na maloletého oprávneného v 2. rade vo výške 60,00 Eur mesačne od 01.04.2016 do budúcna. Povinný nevie, prečo súdny exekútor vyčíslil bežné výživné do budúcna tak, ako je to uvedené v upovedomení o začatí exekúcie a vychádza z toho, že si súdny exekútor do jednotlivých splátok výživného započítal aj svoju odmenu ako aj DPH, čo však podľa jeho názoru nemá oporu v zákone. Z uvedeného upovedomenia o začatí exekúcie teda nie je povinnému zjavná výška trov exekúcie, ktoré keby zaplatil do 14-tich dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, mal by nárok na tzv. znížené trovy exekúcie, kde sa odmena exekútora vypočíta ako 10 % z výšky vymáhanej pohľadávky aj za bežné výživné, ktoré si podľa toho, čo si len môže domyslieť, vyčíslil mesačne k u bežnému výživnému, čo považuje za nesprávne. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej aj ako „Vyhláška") v § 4 ods. 2 uvádza, že ak ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie. S ohľadom na uvedené je povinný toho názoru, že exekútor mal v upovedomení o začatí exekúcie presne vyčísliť svoju odmenu v zmysle uvedeného ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 5 ods. 1 Vyhlášky, čo však neurobil, namiesto toho si odmenu a DPH započítal do každej jednotlivej splátky bežného výživného, na základe čoho nie je možné aktuálne určiť výšku trov exekúcie pri zaplatení dlhu do 14-tich dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a následne po 14-tich dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný jeho toho názoru, že postupom konajúceho súdneho exekútora mu bolo špecifikované zákonné právo odňaté a exekúcia je neprípustná a zároveň nedôvodná. Podľa vyjadrenia povinného sa snažil plniť si výživné, ako mohol, s prihliadnutím na tie skutočnosti, že je zamestnaný na trvalý pracovný pomer len od januára 2016. Prácu si samozrejme hľadal aj dovtedy, po tom, ako sa vrátil zo zahraničia na Slovensko, pričom situácia je ťažká a je všeobecne známe, že nie je ľahké nájsť si zamestnanie. Povinný uviedol, že v minulom roku 2015 bol zamestnaný na základe Dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľov: Ferdinand s.r.o., IČO: 45963240, Moldava nad Bodvou od 01.06.2015 do 20.08.2015, GALEIEN, s.r.o., IČO: 46760270, Rožňava v období od 04.08.2015 do 31.12.2015, a tento zamestnávateľ ho prijal aj do trvalého pracovného pomeru, kde robí od 01.01.2016, preto ani nebol schopný platiť výživné v požadovanej výške na ich maloleté deti a vznikol mu dlh, ktorý vyplatil v máji tohto roka 2016, ako to už vyššie uvádzal, bola to vysoká suma, musel si požičať od známych a snažil sa v živote zastabilizovať, preto bolo ťažké po vyplatení sumy vo výške 1.260,00 Eur jednorazovo platiť výživné v plnej výške. Je si vedomý tejto svojej povinnosti, ale ako už preukázal snažil sa dobrovoľne plniť výživné a chce ho plniť dobrovoľne aj do budúcna. Povinný sa snaží svoju prácu udržať, hoci nemá vysoký príjem 500,00 Eur v hrubom, v čistom je to okolo 415,00 Eur mesačne, čo v dnešnej dobe nie je vysoká suma, nežije ani nákladným spôsobom života. Podľa povinného matka vedela, že jej výživné zaplatil, vedela, že sa jej budem snažiť aj do budúcna zaplatiť výživné, resp. dlh vyrovnať a tento jej návrh považuje skôr za taký, ktorým neustále narúša svojim správaním naše vzťahy, keďže sa nerozišli v dobrom, pričom jej nechal pri opustení ich spoločnej domácnosti zariadenie, ktoré sa tam nachádzalo,
aby to nezobral im deťom. Povinný si musel zakúpiť nejaké zariadenie do bytu pre svoju osobnú potrebu a teda matka svojim konaním zavinila to, že sa blokuje aj jeho účet, vo výške, ktorá nie je oprávnená.
4. Zákonná zástupkyňa maloletých oprávnených v 1. a 2. rade (ďalej len ,,zákonná zástupkyňa“) vo svojom vyjadrení k námietkam proti exekúcii a trovám exekúcie povinného, doručené Okresnému súdu Rožňava dňa 28.03.2017, uviedla, že v októbri 2015 podala trestné oznámenie na povinného (otca maloletých detí) za neplatenie výživného, keďže dlžná suma predstavovala viac ako 3.000,00 Eur na obe maloleté deti. Následne uviedla, že na výzvy policajného zboru povinný reagoval úhradou časti dlžného výživného, no bežné výživné stanovené súdom po 100,00 Eur na dieťa i naďalej neplatil. Jednalo sa o dlžné výživné z obdobia, keď mal dostatočný príjem, preto bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 osd.1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 444/2015 Z. z. samosudcom. Trest mu bol uložení v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 12 mesiacov s zároveň mu uložil povinnosť uhradiť zameškané výživné. Voči tomuto trestnému rozkazu 3T/27/2016-46 podal povinný odpor a vyplatil celé dlžné výživné v sume 1.260,00 Eur na účet do právoplatného rozhodnutia vo veci samotnej dňa 04.05.2016. Zákonná zástupkyňa, preto dobrovoľne a na vlastné náklady osobne svedčila v prospech povinného a to len v prospech detí, aby ich otec nebol trestne súdený, pričom dodala, že v tom čase mu navrhla, aby si podal žiadosť o zníženie výživného a tak sa vyhol ďalšiemu neplateniu. Následne mu bolo výživné znížené na 70,00 Eur na maloletú v 1. rade a na maloletého v 2. rade na 60,00 Eur. Aj napriek tejto skutočnosti povinný neprispieval na výživu ako mu to určil súd, a preto sa rozhodla po nadobudnutí právoplatnosti dňa 19.07.2016 osloviť exekučný úrad a sa vyhnúť opakovaniu všetkých policajných výsluchov a súdnych procesov. Návrh podala dňa 15.08.2016, nakoľko k 15. dňu nebolo uhradené výživné tak, ako mu to určil súd. Výška dlžného výživného, ktoré dňa 03.05.2016 otec uhradil počas trestného konania predstavovala sumu 1.210 Eur, ale uhradil 1260 Eur, čím im poslal o 50,00 Eur viac. To sa po ústnej dohode s povinným priamo pred sudcom dohodlo, že sa započíta do nasledujúceho mesiaca a o túto čiastku deťom uhradí menej za mesiac máj 2016. Rozsudkom Okresného súdu č.k. 7P/146/2016-72 mu bola znížená vyživovacia povinnosť na 130,00 Eur pre obe maloleté deti a v dlžnom výživnom sa počítalo ešte s pôvodnou sumou 200,00 Eur na obe maloleté deti, preto vznikol ďalší preplatok v sume 70,00 Eur. Suma preplatkov bola 120,00 Eur a výživné sa malo uhradiť v sume 130,00 Eur a tým vznikol nakoniec nedoplatok 10,00 Eur za mesiac máj 2016, pričom v júni 2016 nebola uhradená žiadna čiastka a ďalší nedoplatok v sume 130,00 Eur za mesiac jún 2016. V júli povinný uhradil výživné v sume 100,00 Eur - nedoplatok 30 Eur. V čase podania návrhu nebolo uhradené ani výživné za mesiac august 2016 v sume 130,00 Eur a spolu je to 10+130+30+130=300,00 Eur. Túto sumu žiadala zákonná zástupkyňa vymôcť a zároveň požiadala o úhradu výživného zrážkou zo mzdy, aby sa predišlo ďalším nedorozumeniam. Overovanie právoplatnosti hradila zákonná zástupkyňa v hotovosti sumou 12,76 Eur, pričom dodala, že dňa 25.08.2016 prišlo výživné v plnej výške za mesiac august na čo upozornila zamestnanca exekučného úradu osobne a po prevzatí námietky aj o ostatných platbách v čase a výške. Zároveň namietala, že by komplikovala plnenie a chcela by profitovať dvojmo na výživnom, pričom sama svedčila v prospech povinného a navrhla mu zníženie výživného. Podľa rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5P/121/2013-46 bola povinnému uložená povinnosť vyplatiť 700,00 Eur na každé z detí v celkovej sume 1.400,00 Eur. K dnešnému dňu sa tak dobrovoľne z jeho strany nestalo, aj napriek tomu danú sumu nevymáha, aby mu neškodila, keďže má pravidelný, ale nižší príjem. Zákonná zástupkyňa potvrdila vyjadrenie povinného, že sa nerozišli s povinným v najlepšom a pri opustení jej bytu v jej neprítomnosti vzal všetko zariadenie, na ktoré finančne prispel vrátane oboch detských postieľok, detského hojdacieho kresla a chodúľa napriek tomu, že ich syn mal v tom čase 1,5 roka. Jediné čo v byte nechal bola kožená sedacia súprava požičaná od jeho sesternice a tú musela zákonná zástupkyňa na vlastné náklady nechať špeciálne vyčistiť a nábytkárskou prepravnou spoločnosťou zaslať na ňou určenú adresu. Na záver zákonná zástupkyňa uviedla, že je pracujúca matka, ktorá sa snaží vychovávať ich deti najlepšie ako vie a nesúhlasí s námietkou proti exekúcii, pretože keby si povinný (otec detí) plnil vyživovaciu povinnosť, tak ako ho zaviazal súd v sume 130,00 Eur do 15. dňa v mesiaci, nemuselo k žiadnej exekúcii dôjsť. Zákonná zástupkyňa je toho názoru, že v súčasnosti povinný uhrádza výživné len pod hrozbou exekúcie a nakoľko je vlastníkom motorového vozidla, býva u svojej matky, je zamestnaný so stálym príjmom a dostatkom voľných finančných prostriedkov na právnych zástupcov, nerozumie, prečo svojím deťom na čas neprispieva na výživu a vytvára tak situácie ako táto. Zároveň by chcela pripomenúť, že povinný jej nijako nevypomáha, t.j. neprispieva na sporenie detí, životné poistenia,
zdravotné pomôcky (dcérine okuliare, synove ortopedické topánky), lieky počas choroby detí, školské a predškolské podujatia, športové potreby (bicykle, kolobežky, korčule), školy v prírode, plavecké výcviky atď.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 “), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
7. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 15.08.2016, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 30.06.2016 (ďalej len ,,Exekučný poriadok").
8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
9. Podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods.2 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému. Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk.
10. Podľa § 67 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
11. Podľa § 89 ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.
12. Súd ďalej skúmal obsah a odôvodnenosť námietok. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného, ktorou môže dosiahnuť zastavenie exekúcie. Námietky musia byť odôvodnené, povinný musí tvrdiť skutočnosti, ktoré majú za následok nezákonnosť vedenej exekúcie, najmä, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný zároveň musí svoje tvrdenia podložiť konkrétnymi dôkazmi.
13. Súd sa oboznámil s listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:
14. Exekúcia voči povinnému sa vedie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/146/2016 - 72 zo dňa 09.06.2016, ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na výživu maloletých oprávnených v 1. a 2. rade spolu vo výške 130,00 Eur mesačne, vopred, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, do rúk zákonnej zástupkyne (matka maloletých oprávnených). Predmetný rozsudok nadobudol v uvedenom výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.07.2016.
15. Návrh na vykonanie exekúcie, ktorý došiel súdnemu exekútorovi dňa 15.08.2016 maloletí oprávnení v 1. a 2. rade ho v zastúpení zákonnou zástupkyňou odôvodnili tým, že povinný ku dňu spísania návrhu na vykonanie exekúcie neplatil určené výživné pravidelne. Predmetným návrhom na vykonanie exekúcie sa preto maloletí oprávnení v 1. a 2. rade prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne domáhali vymoženia dlžného výživného vo výške 300,00 Eur za obdobie od 01.04.2016 do 31.08.2016 a ďalej bežného výživného vo výške 70,00 Eur od septembra 2016 do budúcna v prospech oprávneného v 1. rade a bežné výživné vo výške 60,00 Eur od septembra 2016 do budúcna v prospech oprávneného v 2. rade.
16. Z kópií potvrdení o uskutočnených vkladov v hotovosti, ktoré boli pripojené povinným k námietkam zo dňa 23.11.2016 ako aj z Oznámenia o uspokojení pohľadávky zo dňa 07.12.2016, vyplýva, že povinný uskutočnil v prospech maloletých oprávnených v 1. rade a 2. rade k rukám ich zákonnej zástupkyne nasledujúce úhrady:
- dňa 03.05.2016 úhradu vo výške 1.260,00 Eur,
- dňa 22.07.2016 úhradu vo výške 100,00 Eur,
- dňa 25.08.2016 úhradu vo výške 130,00 Eur,
- dňa 21.09.2016 úhradu vo výške 130,00 Eur,
- dňa 25.10.2016 úhradu vo výške 110,00 Eur,
- dňa 21.11.2016 úhradu vo výške 130,00 Eur,
- dňa 07.12.2016 úhradu vo výške 180,00 Eur,
17. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 3T/27/2016-64 vyplýva, že povinný bol oslobodený spod obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že dlžil výživné vo výške 1.200,00 Eur. Povinný bol oslobodený, pretože zaniklo trestnosť činu.
18. Z Dohody o pracovnej činnosti uzatvorenou medzi povinným ako zamestnancom a spoločnosťou FERDINAND s.r.o. zo dňa 28.05.2015 vyplýva, že povinný vykonával pomocné práce v kuchyni od 01.06.2015 do 30.06.2015 za dohodnutú hodinovú mzdu vo výške 2,184 Eur v rozsahu 10 hodín týždenne. Z Potvrdenia zamestnávateľa povinného, t.j. obchodnej spoločnosti FERDINAND s.r.o. zo dňa vyplýva, že povinný pracoval na dohodu o pracovnej činnosti od 01.06.2015 do 20.08.2015.
19. Z Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 03.08.2015 uzatvorenej medzi povinným ako zamestnancom a zamestnávateľom, t.j. obchodnou spoločnosťou GALEIEN, s.r.o. vyplýva, že povinný vykonával prípravu jedál v prevádzkach zamestnávateľa od 04.08.2015 podľa potrieb a požiadavky zamestnávateľa za dohodnutú odmenu vo výške 2,184 Eur za hodinu. Dohoda o pracovnej činnosti bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2015.
20. Z pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2015 uzatvorenej medzi povinným ako zamestnancom a zamestnávateľom, t.j. GALEIEN, s.r.o. vyplýva, že pracovný pomer vznikol dňa 01.01.2016 na neurčitú dobu, so skúšobnou dobou na 3 mesiace a mzdové podmienky boli dohodnuté na 500,00 Eur mesačne. Pracovný čas bol dohodnutý na týždenný čas, t.j. 40 hodín týždenne.
21. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine"), výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
23. Podľa § 567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník"), peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
24. V predmetnej veci povinný mienil dosiahnuť zastavenie exekúcie na základe skutočnosti, že svoju povinnosť uloženú exekučným titulom a spočívajúcu v plnení vyživovacej povinnosti voči maloletým oprávneným v 1. a 2. rade vo výške 130,00 Eur mesačne si dobrovoľne a pravidelne plní k rukám ich zákonnej zástupkyne s výnimkou mesiaca jún kedy nezaplatil výživné vo výške 130,00 Eur, pričom od júla 2016 výživné platil v uvedených výškach a že všetky platby, ktoré zaslal zákonnej zástupkyni na jej účet boli za výživné na ich maloleté deti, žiadne pohľadávky voči zákonnej zástupkyni, t.j. matke nemá. O úhradách uskutočnených za týmto účelom predložil súdu doklady - kópie vkladov v hotovosti.
25. S poukazom na citované ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku súd skúmal plnenie výživného najmä v čase od vzniku exekučného titulu, t.j. od 19.07.2016 (dátum právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/146/2016 - 72 zo dňa 09.06.2016 vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností), do dňa začatia exekučného konania, t.j. do dňa 15.08.2016, keď bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi.
26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že exekúcia bola v danej veci začatá dôvodne, nakoľko z uvedeného prehľadu úhrad bežného výživného zo strany povinného nepochybne vyplýva, že povinný si dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým oprávneným v 1. a 2. rade v súlade s exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/146/2016 - 72 zo dňa 09.06.2016, ktorý sa v časti výroku o povinnosti povinného prispievať na výživu maloletých oprávnených stal právoplatným dňa 19.07.2016. Z kópie vkladov v hotovosti vyplýva, že povinný si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým oprávneným, uloženú mu exekučným titulom, neplní pravidelne, t.j. do 15. dňa každého mesiaca. Zároveň je však nepochybné, že ho neuhrádza vždy vo výške určenej súdom v predmetnom exekučnom titule, nakoľko z predložených kópii úhrad je zrejmé, že povinný v mesiacoch
- jún nezaplatil výživné vo výške 130,00 Eur, za mesiac júl zaplatil 100,00 Eur a za október prispel na výživné vo výške 110,00 Eur, hoci exekučným titulom bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej oprávnenej v 1. rade vo výške 70,00 Eur a maloletému oprávnenému v 2. rade vo výške 60,00 Eur, t.j. celkovo mal hradiť výživné vo výške 130,00 Eur mesačne. Podľa citovaného ustanovenia § 228 ods. 1 Civilného sporového, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany, čo znamená, že povinný vzápätí po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorý je v danej veci exekučným titulom, bol týmto viazaný a povinný riadiť sa jeho výrokom, a teda pristúpiť k plneniu uloženej vyživovacej povinnosti, a to v rozsahu a v lehote určených predmetným výrokom daného exekučného titulu. Rovnako je zrejmé, že povinný je aj s plnením iba týchto častí určeného výživného takmer pravidelne v omeškaní a k ich úhradám v lehote určenej exekučným titulom dochádza z jeho strany len výnimočne, pričom obsah spisu a dátumy včas uskutočnených úhrad častí výživného indikujú, že včasnosť (aj len čiastočného) plnenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného je v priamej súvislosti s uplatňovaním nároku maloletých oprávnených v 1. a 2. rade na výživné či už v trestnom konaní (podaním trestného oznámenia zo strany zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených - Rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 3T/27/2016 zo dňa 04.05.2016) alebo v exekučnom konaní (po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie dňa 18.11.2016). Navyše, súd poukazuje na skutočnosť, že záväzok povinného prispievať na výživu maloletých oprávnených nemožno považovať nielen za riadne, ale ani včas splnený ani za tie mesiace, keď úhradu časti určeného výživného uskutočnil práve v 15-ty deň v mesiaci či jeden až dva dni pred 15-tym dňom mesiaca, nakoľko v zmysle exekučného titulu je jeho povinnosťou plniť výživné tak, aby ním zákonná zástupkyňa obidvoch maloletých oprávnených disponovala do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, čo v uvedenom prípade, keď povinný plnil dňa 22.07.2016, dňa 25.08.2016, dňa 21.09.2016, dňa 25.10.2016, dňa 21.11.2016 a dňa 07.12.2016 za nedoplatky za mesiace jún, júl, a október po dní po určenou lehotou, nemôže byť zabezpečené, najmä ak ho opakovane zasiela po urečnenej lehote. Je zrejmé, že pri voľbe takéhoto spôsobu uhrádzania výživného ho zákonná zástupkyňa obdrží len s odstupom niekoľkých dní, preto je v zmysle exekučného titulu, ako aj citovaného ustanovenia § 76 ods. 1 zákona o rodine a ustanovenia § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, povinnosťou povinného úhrady výživného uskutočňovať tak, aby ním v lehote do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca zákonná zástupkyňa obidvoch maloletých oprávnených aj fyzicky disponovala. V zhode s uvedenými zisteniami súdu je návrh obidvoch maloletých oprávnených, s ktorým si uplatnili voči povinnému okrem nároku na bežné výživné aj nárok na dlžné výživné vo výške, ktorá zodpovedá rozdielu výšky exekučným titulom určeného výživného a povinným uhradeného výživného v mesiacoch apríl 2016 až august 2016 okrem sumy vo výške 10,00 Eur [30,00 júl + (130,00 Eur x 2 jún, august)], t.j. vo výške 290,00 Eur a nie vo výške 300,00 Eur, s úhradou ktorého bol povinný ku dňu začatia exekučného konania t.j. ku dňu 15.08.2016 v omeškaní, keďže za nasledujúce mesiace zaplatil dlžné výživné nasledovne:
- apríl - zákonná zástupkyňa si neuplatnila žiadnu sumu
- máj - 10,00 Eur (v rozsudku č.k. 3T/27/22016-64 je uvedená suma 1.200,00 Eur a nie suma 1.210,00 Eur)
- jún - 130,00 Eur (povinný zaplatil dňa 07.12.2016)
- júl - 100,00 Eur (zaplatil dňa 22.07.2016, ale zvyšnú sumu 30,00 Eur až dňa 07.12.2016)
- august - 130,00 Eur (povinný zaplatil dňa 25.08.2016). Spolu dlžné výživné podľa návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 15.08.2016 teda predstavuje uvedenú sumu 300,00 Eur (10 +130 + 130 +130), ktoré si maloletí oprávnení v 1. a 2. rade uplatnili odôvodnene s výnimkou sumy vo výške 10,00 Eur za mesiac máj, na ktorú sa exekúcia týmto uznesením zastavuje. Z predložených listinných dôkazov, z vyjadrenia súdneho exekútora, zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených a z námietok povinného ďalej vyplýva že povinný uskutočnil úhradu dlžného výživného za obdobie od až po začatí exekučného konania, t.j. po dátume 15.08.2016, dokonca aj po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. po dátume 18.11.2016, preto nemožno hovoriť o dobrovoľnom plnení súdom stanovenej povinnosti zo strany povinného. V danom prípade ide preukázateľne o plnenia v rámci exekučného konania a po vydaní poverenia súdneho exekútora v rámci prebiehajúcej exekúcie, ktoré budú zohľadnené súdnym exekútorom pri výkone exekúcie.
27. Vychádzajúc zo zistených skutočností, súd nemá za preukázané, že by zo strany povinného došlo pred začatím exekučného konania k dobrovoľnej úhrade dlžného výživného za obdobia 01.06.2016 (-130,00 Eur), za obdobie 01.07.2016 (-30,00 Eur) a za obdobie 01.10.2016 (-20,00 Eur) a zároveň aj naďalej dochádzalo k dobrovoľnému plneniu súdom uloženej povinnosti, práve naopak, z predložených listín jednoznačne vyplýva, že po začatí exekučného konania t.j. po 15.08.2016 platil nepravidelne a nie v určenej výške, pričom po vydaní upovedomenie o začatí exekúcie pristúpil k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 180,00 Eur za mesiace jún, júl a október, a teda len pod hrozbou prebiehajúceho exekučného konania. Plnenia výživného zo strany povinného v rámci prebiehajúcej exekúcie budú súdnym exekútorom pri výkone exekúcie zohľadnené.
28. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že hoci povinný neskoré úhrady po 15-teho dňa toho ktorého mesiaca nijakým spôsobom neodôvodnil, povinný je v každom prípade povinný z vlastnej iniciatívy a v predstihu zabezpečiť, aby mal príslušnú čiastku tvoriacu bežné výživné platené mesačne zo svojho príjmu včas k dispozícii tak, aby si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým oprávneným mohol riadne a včas plniť v termíne splatnosti mesačného výživného ako opakujúceho sa prednostného plnenia, a teda tak, aby táto čiastka mohla byť poukázaná v prospech obidvoch maloletých oprávnených včas, t.j. v lehote stanovenej súdnym rozhodnutím.
29. Vzhľadom na uvedené a aj s prihliadnutím na charakter povinnosti vymáhanej v predmetnej exekúcii (výživné na maloleté deti), súd, napriek preukázanému pravidelnému, ale súčasne neskorému plneniu súdom určeného mesačného výživného, respektíve jeho plneniu po lehote stanovenej exekučným titulom a nie pravidelne v stanovenej výške, nemohol o námietkach vznesených povinným rozhodnúť inak, než ich zamietnuť, nakoľko nezistil, ani nemal za dostatočne preukázanú žiadnu okolnosť, ktorá by v zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku nastala po vzniku exekučného titulu a súčasne spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila jeho vymáhateľnosti, respektíve pre ktorú by exekúcia bola neprípustná, prípadne by dávala dôvod na zastavenie exekúcie. Zistenie, či možno predpokladať, že povinný si vyživovaciu povinnosť bude plniť ďalej dobrovoľne, riadne a najmä včas, je predmetom ďalšieho postupu a šetrenia pri vykonávaní exekúcie súdnym exekútorom.
30. Vzhľadom na uvedené súd nemohol o námietkach proti exekúcii vznesených povinným rozhodnúť inak, než ich zamietnuť.
31. Keďže povinný vzniesol popri námietkach proti exekúcii aj námietky proti trovám exekúcie, súd sa v ďalšom konaní zaoberal predmetnými námietkami povinného proti trovám exekúcie.
32. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
33. V zmysle citovaného ustanovenia § 201 ods. 2 Exekučného poriadku je lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Nakoľko sa jedná o procesnú lehotu, je postačujúce, aby povinný podal námietky proti trovám exekúcie v posledný deň lehoty na orgáne, ktorý je povinný ich doručiť. Zo spisu mal súd preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 23.11.2016 a súd konštatuje, že zákonná lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie bola zachovaná.
34. Súd ďalej skúmal obsah a odôvodnenosť námietok proti trovám exekúcie.
35. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
36. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
37. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
38. Podľa § 201 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie súdu o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
39. Podľa § 201 ods. 4 Exekučného poriadku, toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
40. V súlade s ustanovením § 199 Exekučného poriadku treba pri výpočte odmeny a náhrady hotových výdavkov súdneho exekútora postupovať podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"). Osobitným právnym predpisom v zmysle ustanovenia § 201 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku je teda citovaná vyhláška.
41. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
42. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky, ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
43. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
44. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
45. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
46. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
47. Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
48. Súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ku dňu 18.11.2016 (deň vydania upovedomenia o začatí exekúcie) na sumu 124,43 Eur vrátane DPH, pričom uviedol, že predbežné trovy exekúcie v celkovej výške 246,23 Eur pozostávajú z odmeny exekútora vo výške 20%, z výšky vymáhanej pohľadávky podľa § 5 ods. 1 vyhlášky a z hotových výdavkov predbežne vo výške 205,19 Eur a z DPH vo výške 41,04 Eur. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pri vyčísľovaní trov exekúcie súdny exekútor vychádzal z pohľadávky maloletých oprávnených na vymoženie dlžného výživného vo výške 300,00 Eur za obdobie od 01.04.2016 do 31.08.2016 a bežného výživného celkovo vo výške 130,00 Eur od 01.09. 2016 do 30.11.2016, t.j. vo výške 390,00 Eur. V upovedomení si súdny exekútor oprávnene a odôvodnenie vyčíslil aj sumu za poštovné a overenie celkovo vo výške 12,76 Eur, t.j. 2-krát po 6,38 Eur. Kópie obidvoch dokladov o zaplatený sumy vo výšku 6,38 Eur sú pripojené k exekučnému titulu č.k. 7P/146/2016-72 a na čísle listu 7 a 8 v súdnom spise sp.zn. 6Er/435/2016.
49. V ďalšom texte upovedomenia o začatí exekúcie súdny exekútor uviedol (v súlade s ustanovením § 201 ods. 1 poslednej vety Exekučného poriadku), že v prípade, ak povinný pohľadávku a trovy exekúcie vrátane DPH do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie neuhradí, trovy exekúcie môžu byť vyššie a ich predbežná výška bude činiť najmenej sumu 246,23 Eur.
50. Pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní je tvorená dlžným výživným vo výške 300,00 Eur za obdobie od 01.04.2016 do 31.08.2016, bežným výživným celkovo vo výške 130,00 Eur mesačne od septembra 2016 do budúcna a trovami exekúcie.
51. Súdny exekútor má povinnosť v upovedomení o začatí exekúcie okrem iného určiť predbežné trovy exekúcie. Predbežné trovy, tak ako to vyplýva zo zákonnej dikcie, sú len predbežným vyčíslením trov, ktoré v exekúcii môžu, ale aj nemusia vzniknúť. Táto skutočnosť závisí od priebehu samotnej exekúcie, najmä od správania povinného (napr. či povinný uhradí vymáhanú pohľadávku) a od spôsobu vykonávania exekúcie, ktorý súdny exekútor zvolí. Povinný alebo oprávnený majú povinnosť nahradiť len skutočné a preukázané trovy exekúcie, ktorých výšku je súdny exekútor povinný vyčísliť pri skončení exekúcie.
52. Súd preskúmal námietky povinného proti trovám exekúcie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a zistil, že neobsahujú žiadny dôvod, pre ktorý by im bolo možné vyhovieť. Súd zároveň dodáva, že námietkové konanie podlieha koncentračnej zásade a povinný v námietkach zo dňa 05.12.2016 neuviedol skutočnosti nasvedčujúce tomu, že trovy exekúcie uvedené súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie sú nesprávne vypočítané.
53. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol.
54. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
55. Okresný súd Rožňava pri dlžnom výživnom s poukazom na § 57 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil exekúciu vo výške 10,00 Eur, keďže žalovaný bol zaviazaný zaplatil dlžné výživné vo výške 1.200,00 Eur ako je to uvedené v rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 3T/27/2016-64 a nie vo výške 1.210,00 Eur ako to uviedla zákonná zástupkyňa oprávnených vo svojom vyjadrení sa k námietkam povinného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.