Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-32-2017.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného S.. H. Q., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 431/16/7702 zo dňa 03.03.2017, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. mája 2017 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný S.. H. Q. J. O. D. V. Č. F. J. , J.. XX.XX.XXXX I. N., Y. G. N., X. S. XXXX/X,
j e v i n n ý , ž e
v presne nezistenom čase dňa 03.09.2016 okolo 17.00 hod. neoprávnene vnikol do budovy S. Š. J. W.. G. Č.. XXXX/XX I. N., F.: XXXXXXXX spôsobom, že kameňom zabaleným v bunde rozbil sklenenú výplň na presklenej chodbe, ktorá spája dve časti materskej školy, vošiel do chodby, prišiel k dverám do práčovne, ktoré boli zamknuté a odišiel preč domov,
následne dňa 04.09.2016 v čase okolo 19.00 hod. sa vrátil do objektu S. Š. J. W.. G. Č.. XXXX/XX v Snine cez predtým rozbité okno, prišiel k dverám do práčovne, na ktorých rozbil kameňom sklenenú výplň, cez vzniknutý otvor vliezol do práčovne, pristúpil k plechovej skrini, vedľa ktorej bol stolík a v ňom odložené kľúče od skrine, túto otvoril, vzal 5 zošitov, v ktorých boli založené peniaze a z budovy ušiel cez okno v práčovni, ktoré si otvoril, čím krádežou peňažnej hotovosti spôsobil S. Š. J. W.. G. Č.. XXXX/XX I. N. škodu vo výške 125,- eur a rozbitím sklenenej výplne chodby a na dverách do práčovne škodu vo výške 100,- eur,
t e d a
začal konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spáchal vlámaním, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
č í m s p á c h a l
pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a sčasti dokonaný.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 117 ods. 1, § 36 písm. h/, j/, l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 119 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného S.. H. Q. obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu a sčasti v štádiu dokonania, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného o jeho právach a povinnostiach, aj o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.; následne obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel a vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe Okresného prokurátora v Humennom.
Keďže obžalovaný S.. H. Q. po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe okresného prokurátora, súd pristúpil u neho k otázkam v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo ml. H. Q. uviedol:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal - áno, rozumie, čo je podstatou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, odpovedal - áno, bol poučený o všetkých svojich právach a mohol sa radiť s obhajcom písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, odpovedal - áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpovedal - áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal
- áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného S.. H.J. Q., ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Aj zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obhajca a matka obžalovaného navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného S.. H. Q..
Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. S.. H. Q., že je vinný zo skutku, z ktorého je obžalovaný. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného S.. Q. za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu a náhrady škody.
Podľa odpisu z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný S.. H. Q. nemá nijaký záznam v registri trestov. V registri priestupkov ma obžalovaný mladistvý jeden záznam- dňa 16.10.2016 mal odcudziť v predajni TESCO v Snine 2 rúčky na bicykel, no tieto boli vrátené v nepoškodenom stave vrátené do predajne a vec skončila odložením.
Škola, ktorý obžalovaný mladistvý toho času navštevuje ho hodnotí, ako žiaka so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami, ktorý na hodinách pracuje v súlade s pokynmi vyučujúceho, no je nesamostatný a vyžaduje si neustálu kontrolu a pozornosť. Na začiatku školského roka oboznámil školu s problémami, ktoré mal v minulosti, vyjadril sa v tom nepokračovať, v prvých týždňoch bola jeho dochádzka do školy uspokojivá, no od 24.10.2016 sa u neho začali kumulovať vymeškané hodiny /27/, ktorých dôvod vymeškania nedoložil a preto škola kontaktoval a matku a dohodli sa na intenzívnejšej kontrole.
Podľa správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, žije S.. H. Q. v spoločnej domácnosti s matkou, jeho vzťahy s otcom sú narušené a s otcom sa po trojmesačnom pobyte u neho vôbec nekontaktuje. Matka je nezamestnaná, v súčasnosti vykonáva aktivačné práce a vypomáha v práčovni materskej školy. Príjem rodiny predstavuje len dávka v hmotnej núdzi, náhradné výživné a prídavok na dve deti. Mladistvý obvinený navštevuje Strednú odbornú školu v Snine, kde sa učí v odbore auto opravár - mechanik. Má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a vzdeláva sa podľa individuálneho programu. Absolvoval dvojmesačný pobyt v detskej psychiatrickej nemocnici, a to pre konflikty vo vzťahu k matke a mladšej sestre. Z tejto správy ďalej vyplýva, že matka výchovu syna nezvláda, nepočúva ju, túla sa po meste, chodí neskoro domov a doma vyvoláva konflikty, pričom z dôvodov poruchy jeho správania mu úrad práce v septembri 2016 uložil aj výchovné opatrenie - povinnosť zúčastniť sa výchovného programu po dobu 6 mesiacov. Vzťah obžalovaného k matke je značne narušený, matka svoju rolu rodiča v určitých situáciách nezvláda a nedokáže kompetencie rodiča pri výchove syna vhodne uplatňovať, pričom vzťahy v rodine sú poznačené aj zlou finančnou situáciou a nedostatok finančných prostriedkov v rodine obžalovaného doviedol až k vlámaniu do priestorov materskej školy, kde vypomáha aj jeho matka. Ukradol odtiaľ finančnú hotovosť, ktorú použil aj na nákup potravín.
Prokurátor vzhľadom k vyhláseniu o vine a vzhľadom na osobu mladistvého páchateľa i správy o jeho povesti navrhol, aby bol uznaný za vinného v zmysle obžalobného návrhu a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, odložený na primeranú skúšobnú dobu. Keďže poškodená strana si neuplatnila nárok na náhradu škody, ktorá bola uhradená, o škode nežiadal rozhodovať.
Obhajca obžalovaného poukázal, na priznanie a oľutovanie jeho konania, poukázal na to, že sa jedná o mladistvého páchateľa a o jeho prvé porušenie zákona a aj vzhľadom na prečítané správy, osobu páchateľa a jeho rodinné podmienky navrhol, aby mu bol uložený trest povinnej práce, ktorý by splnil výchovný účel, lebo navrhovaný podmienečný trest v tomto prípade považoval za prísny.
Zástupkyňa ÚPSVaR uviedla, že s H. pracuje už dlhšiu dobu, je to osobnosť emociálne nezrelá, pochádza z neúplných rodinných pomerov a v konaní si neuvedomil závažnosť skutku. Stotožnila sa s návrhom obhajcu, aby mu bol uložený trest povinnej práce.
Aj matka obžalovaného ako jeho zákonná zástupkyňa súhlasila s návrhom obhajcu.
Obžalovaný v rámci záverečných rečí uviedol, že je mu to strašne ľúto a už to nikdy nespraví.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného S.. H. Q. zistil prítomnosť troch poľahčujúcej okolnosti, a to, že spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých rodinných pomerov (§ 36 písm. h) Trestného zákona), viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona) a že sa k spáchaniu trestného činu priznal (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Priťažujúcu okolnosť v jeho prípade súd nenašiel. Vzhľadom na to, že u obžalovaného prevažujú poľahčujúce okolnosti, v zmysle ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri prečine krádeže podľa § 212 Trestného zákona je v zmysle ods. 2 trestná sadzba pri treste odňatia slobody až na dva roky. V súlade s § 117 ods. 1 Trestného zákona sa trestné sadzby odňatia slobody u mladistvých páchateľov znižujú na polovicu.
Za danej situácie, no predovšetkým vzhľadom na správu zo školy a na správu od Úradu práce, sociálnych veci a rodiny, pracovisko Snina, podľa ktorých obžalovaný mladistvý nie je hodnotený kladne a sú, resp. začínajú s ním problémy, v dôsledku čoho mu bolo uložené výchovné opatrenie, súd má za to, že prevýchovu obžalovaného S.. H. Q. možno dosiahnuť iba uložením trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou jeden rok, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Takýto trest je podľa názoru súdu pre mladistvého obžalovaného potrebný, dostatočný, primeraný a v neposlednom rade korešpondujúci so záujmom spoločnosti na jej ochrane a prevýchove mladistvého páchateľa trestnej činnosti, aby si ešte viac uvedomil nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa začal správať zodpovednejšie ako doteraz. Na
toto jeho ďalšie správanie má vplývať práve hrozba uloženia prísnejšieho trestu, v prípade, ak by sa počas skúšobnej doby dopustil akejkoľvek trestnej činnosti. Súd je toho presvedčenia, že trest povinnej práce, ktorý navrhol uložiť obžalovanému jeho obhajca, ku ktorému sa priklonila aj zástupkyňa ÚPSVaR v Snine a matka obžalovaného, v danom prípade nemôže splniť svoj účel a to aj vzhľadom na zhoršujúce sa správanie obžalovaného nielen v škole ale aj doma.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.