Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-39-2017.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. č. XXX, v konaní o zaplatenie 401,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/54/2016-73 zo dňa 4. októbra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .
Vo výroku, stranami sporu nenapadnutom, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 133,80 eur s úrokom z omeškania 5,15 % ročne z tejto sumy od 19.08.2015 až do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sporové strany uzatvorili 19.02.2010 zmluvu pri poskytovaní bankových služieb a produktov. Na základe tejto zmluvy zriadil žalobca v prospech žalovaného bežný účet. Účastníci zmluvy sa vzájomne dohodli na poskytovaní balíka služieb v rozsahu Balík výhoda 50 a žalovanému bola vydaná aj platobná karta s dohodnutým denným limitom 1.300,- eur. Na bežnom účte žalovaného bol ku dňu 28.06.2013 vykázaný zostatok 0,63 eur. Odvtedy na tomto účte neboli zo strany žalovaného vykázané žiadne kreditné ani debetné položky. Dohodnuté poplatky za služby „MC Gold“ vo výške 3,50 eur mesačne a poplatok za vykonávanie služby „balík služieb výhoda 50“ za 3,99 eur mesačne si žalobca aj naďalej uplatňoval, nakoľko žalovaný o zrušenie účtu nepožiadal. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny za tieto služby, ktoré boli žalovanému poskytnuté vo výške 133,80 eur, súd priznal a žalovaného zaviazal, aby túto sumu zaplatil do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti o zaplatenie 267,32 eur súd nárok žalobcovi nepriznal, žalobu zamietol. Svoj postup odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, z akých čiastkových pohľadávok uplatnená suma pozostáva. V rámci celkovo uplatnenej sumy si žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov. Z výpisov z bežného účtu, ktoré predložil, však nie je jasné, o aké úroky sa jedná. Výpisom z úrokových sadzieb produktov účinných od 01.11.2015 vyplýva, že bola stanovená úroková sadzba vo výške 28 % ročne z dlžnej sumy. Predložený výpis úrokových sadzieb sa však netýka služieb poskytovaných do tohto dátumu, teda do 01.11.2015. Zostalo sporným, z akej sumy, za aké obdobie sú uplatnené úroky z omeškania. V rámci celkovo uplatnenej sumy si žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie poplatku za vedenie exekúcie vo výške 5,- eur, a to za každý mesiac od 30.11.2013. Odôvodnenosť tohto nároku však žalobca nepreukázal, a preto mu tento nárok súd ani priznať nemohol. Taktiež, pokiaľ si uplatnil žalobca právo na zaplatenie upomienok a žiadal od žalovaného, aby mu zaplatil za upomienku sumu 30,- eur pri sume poštovného
0,45 eur, považoval tento jeho nárok za neodôvodnený. Na druhej strane však žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 5,15 % ročne z priznanej sumy 133,80 eur od 19.08.2015 do zaplatenia. Urobil tak postupom podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Dátum omeškania stanovil podľa toho, že žalobca ukončil poskytovanie služieb na bežnom účte žalobcu dňom 18.08.2015 a od nasledujúceho dňa si uplatnil právo na zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 28 % ročne. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca si svojvoľne nemôže účtovať úrok z omeškania v rozpore s nariadením vlády, nakoľko toto záväzným spôsobom limituje jeho výšku. Ďalej uviedol, že podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uvedenie ročnej úrokovej sadzby je zákonnou náležitosťou zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. h/) a podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tento údaj neobsahuje, považuje sa zo zákona úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca preukázal výpisom z úrokových sadzieb produktov účinným od 01.11.2015 skutočnosť, že v prípade úverov čerpaných spôsobom nepovoleného prečerpania na bežnom účte bola stanovená sadzba 28 % ročne z dlžnej sumy. Táto úroková sadzba sa však netýka produktov poskytovaných do 01.11.2015. Ďalej uviedol, že podaním zo dňa 26.08.2013 žalobca vyzval žalovaného, aby zaplatil nepovolený debetný zostatok na jeho bežnom účte, ktorý v tom čase predstavoval 55,43 eur a bol vyčíslený ku dňu 31.08.2013. Celkovú výšku uplatneného dlhu 401,12 eur žalobca preukázal výpisom z účtu ku dňu 18.08.2015 bez toho, aby bližšie svoj nárok špecifikoval a bolo jasné, z akých čiastkových položiek pozostáva.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Poukazoval na znenie ust. § 129 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že v prípade neúplných podaní súd obligatórne vyzve stranu, aby podanie doplnila. Súd nemá fakultatívnu možnosť doplnenie podania urobiť podľa vlastného uváženia. Zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť vady konania uvedené v § 129 CSP. Napriek tomu súd žalobcu na doplnenie návrhu nevyzval, vo veci meritórne rozhodol. Zastal názor, že pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vadu konania vymedzenú v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal na čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej uviedol, že doručil 20.04.2016 výpisy z účtu o vzniku debetného zostatku až po uzatvorenie predmetného účtu, z ktorých sú zrejmé položky, z ktorých dlh pozostáva. Poplatok za upomienku vo výške 30,- eur skutočne predstavuje náklady, ktoré žalobcovi vznikajú v súvislosti s vypracovaním a odoslaním upomienky. Žiadal zmeniť rozsudok prvoinštančného súdu, v napadnutej časti žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a uložiť žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového i odvolacieho konania.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP) a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania (podľa § 385 CSP a contrario) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti ako správne potvrdil.
4. Za podstatné považoval uviesť, že žalobca si v podanom odvolaní sám odporuje, keď na jednej strane uvádza, že súd bol povinný ho vyzvať na odstránenie vád podania postupom podľa § 129 ods. 1 CSP, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a porušil základné právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, na druhej strane žiadal v napadnutej časti rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
5. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že prvoinštančný súd nezamietol v časti žalobu žalobcu z dôvodu neurčitosti ním podanej žaloby, ale z toho dôvodu, že pokiaľ sa týka uplatnených poplatkov a úrokov mal za to, že pokiaľ došlo k prečerpaniu finančných prostriedkov na bežnom účte žalovaného, ide o spotrebiteľský úver podliehajúci režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zákonnou náležitosťou takejto zmluvy je v zmysle § 4 ods. 2 písm. h) uvedenie ročnej úrokovej sadzby. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere tento údaj neobsahuje, považuje sa zo zákona úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3).
6. I z ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou
iným spôsobom ako na kreditné karty alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako 3 mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Žalobca nepreukázal, že by si tieto povinnosti vyplývajúce mu z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vo vzťahu k žalovanému splnil.
7. Podľa čl. VI bod 4 zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takého poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke.
8. Takúto formuláciu (prípadne formuláciu, že klient sa oboznámil so sadzobníkom) nemožno považovať za skutočnosť, že sadzobník poplatkov sa stal súčasťou zmluvy. Naviac podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V nadväznosti na uvedené je potrebné stotožniť sa s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ vo zvyšnej časti požadovaných úrokov a poplatkov žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ z § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení vyplýva, že podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, žalobca bol povinný uviesť konkrétnu výšku úrokovej sadzby, za ktorú požičiaval finančné prostriedky (povolil ich prečerpať) tak, aby žalovaný ako klient a spotrebiteľ vedel, za akých podmienok si peniaze požičiava a akú sumu peňazí zaplatí žalobcovi naviac, t. j. aby vedel, koľko ho táto služba poskytovaná žalobcom bude stáť. Pri absencii výšky úrokovej sadzby ide o úver bez úrokov a poplatkov, ako ustálil prvoinštančný súd.
9. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Nakoľko z obsahu spisu nezistil, že by žalovanému ako úspešnej strane sporu účelne vynaložené výdavky v súvislosti s odvolaním žalobcu vznikli, nárok na náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)