Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-1352-2009.pdf
PDF · 78.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Er/1352/2009
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti povinnému: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, J. O. XXX/XX, XXX XX X. o vymoženie sumy 66,38 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Zita Leváková sídlo exekútorského úradu Františkánska 2, 917 01, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému.
III. Oprávnený nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Topoľčany poveril súdneho exekútora (ďalej len "exekútor"), na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Okresného dopravného inšpektorátu, Skupinou dopravných nehôd Trnava - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2738655 zo dňa 30.10.2007.
2. Podľa § 206a ods. 4 Zákona č. 345/2012 (o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré malo v správe krajské riaditeľstvo zboru k 31. decembru 2012, prechádzajú do správy ministerstva.
3.Uznesením Okresného súdu Topoľčany 11Er/1352/2009-11 zo dňa 21.3.2017 súd pripustil, aby z exekúcie vykonávanej súdnym JUDr. Zita Leváková na základe poverenia Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 11Er/1352/2009-6 zo dňa 8.12.2009 vystúpil oprávnený: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, IČO 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, a aby na jeho miesto vstúpil nový oprávnený: Slovenská konsolidačná, a. s. IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5.Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku - ďalej aj len EP) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7.Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8.Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9.Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
10.Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník nenamietne.
11.Exekučným titulom vo veci je rozhodnutie o priestupku (ďalej len rozhodnutie), ktorým správny orgán rozhodol o vine a o tom, že za priestupok, ktorého sa obvinený (povinný) dopustil porušením zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa mu ukladá sankcia - pokuta a ktorým bol zaviazaný zaplatiť trovy konania s tým, že pokutu aj trovy konania bol povinný zaviazaný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2007 a vykonateľnosť dňa 15.11.2007 Zákon o priestupkoch obsahoval v tom čase (v čase rozhodnutia správneho orgánu - vydania rozhodnutia a začatia plynutia lehoty na plnenie) aj právnu úpravu výkonu tohto rozhodnutia a to tak, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008). Charakter lehoty vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamená, že v lehote 3-och rokov bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne.
12.Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Z rozhodnutia vyplýva, že pokutu aj trovy konania mal povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia (20.10.2007), t. j. do 15.11.2007 Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, sa potom skončila dňa 15.11.2010.
13.S účinnosťou od 1.9.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút.
14.V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy.
15.Ak sa teda právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje (vo svojich prechodných ustanoveniach) alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecnej platnej zásade trestania upravenej v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008 uviedol, že ak správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, treba, aby aj súd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobca namietal. V tomto prípade zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 1.9.2008 zrušený ods. 1 §-u 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť.
16.Uvedené závery podľa názoru exekučného súdu vyplývajú aj zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02 (číslo judikátu 21/2003), aj keď sa týka plynutia premlčacích lehôt pri vymáhaní sankcií uložených podľa predpisov o sociálnom zabezpečení: „... právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia.“
17.Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku), ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty, obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008.
18.Súd exekúciu zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Neúčinnosť exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Keďže exekučný titul vo veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie (vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom), súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
19.O trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že mu trovy exekúcie priznal voči povinnému, ktorý zavinil, že exekučné konanie bolo zastavené. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom.
20. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému náhradu trov konania nepriznal. Zastavenie exekúcie zavinil povinný, ktorý zavinil začatie exekučného konania, tým, že dobrovoľne nesplnil čo mu ukladal exekučný titul. Na náhradu trov konania by mal preto právo oprávnený, ktorému však v konaní trovy nevznikli, preto mu ich náhrada priznaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustná. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.