Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-425-2014.pdf
PDF · 126.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/425/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: Y.. H. Máleková, narodená X.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXXX/XX, F., zastúpená advokátkou JUDr. Veronikou Keszeliovou, Lopúchová 9, Bratislava, o zaplatenie 17.462,80 eur s príslušenstvom a odmenou 58,21 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 1126/2013-14 zo dňa 23.5.2014 súd ruší v celom rozsahu.
II. Konanie sa súčasne zastavuje v zmenkovej sume 7.400,40 eur, v zmenkovej odmene 20,76 eur, v náhrade trov konania 444 eur, v náhrade trov právneho zastúpenia 334,20 eur a v úroku 6% ročne zo sumy 6.230,40 eur od 23.10.2013 do 9.4.2014, zo sumy 6.290,40 eur od 10.4.2014 do 29.4.2014, zo sumy 6.350,40 eur od 30.4.2014 do 2.9.2014, zo sumy 6.420,40 eur od 3.9.2014 do 8.12.2014, zo sumy 6.490,40 eur od 9.12.2014 do 8.1.2015, zo sumy 6.525,40 eur od 9.1.2015 do 13.1.2015, zo sumy 6.560,40 eur od 14.1.2015 do 4.2.2015, zo sumy 6.630,40 eur od 5.2.2015 do 2.3.2015, zo sumy 6.700,40 eur od 3.3.2015 do 8.4.2015, zo sumy 6.770,40 eur od 9.4.2015 do 14.5.2015, zo sumy 6.840,40 eur od 15.5.2015 do 15.6.2015, zo sumy 6.910,40 eur od 16.6.2015 do 16.7.2015, zo sumy 6.980,40 eur od 17.7.2015 do 1.9.2015, zo sumy 7.050,40 eur od 2.9.2015 do 1.10.2015, zo sumy 7.120,40 eur od 2.10.2015 do 1.11.2015, zo sumy 7.190,40 eur od 2.11.2015 do 29.11.2015, zo sumy 7.260,40 eur od 30.11.2015 do 28.12.2015, zo sumy 7.330,40 eur od 29.12.2015 do 11.1.2016 a zo sumy 7.400,40 eur od 12.1.2016 do zaplatenia
III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
IV. Žalobcovi bude po právoplatnosti rozsudku vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenská pošta, a.s. súdny poplatok za podanie žaloby 437,30 eur.
odôvodnenie:
1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 1126/2013-14 zo dňa 23.5.2014 uložil súd žalovanej povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia žalobcovi zaplatila zmenkovú sumu 17.462,80 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 23.10.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 58,21 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.719,04 eur, z toho 1.051 eur je náhrada za súdny poplatok za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a 668,04 eur je náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, alebo aby v rovnakej lehote podala námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Žalovaná podala námietky. Po ich podaní sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 425/2014. 2. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe
§ 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). 3. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje o námietkach, o tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok. 4. Žalovaná v námietkach žiadala zmenkový platobný rozkaz zrušiť. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že na zmenku nezaplatila nič, lebo 22.7.2013 vložila na účet žalobcu 236 eur, dňa 12.9.2013 sumu 100 eur a dňa 20.9.2013 ešte 90 eur. Okrem toho 2.12.2013 odoslala žalobcovi žiadosť o nový splátkový kalendár, žalobca síce žiadosti nevyhovel, ale v odpovedi z 22.1.2014 jej odporučil, aby od 27.1.2014 splátky uhrádzala v čo najvyššej možnej miere, preto, vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu, začala platiť splátky po 60 eur, ktoré v prospech účtu žalobcu poukázala v dňoch 9.4.2014 a 29.4.2014. O podaní žaloby na súd vopred nevedela, inak by sa snažila riešiť vec mimosúdne. Má záujem svoj záväzok riadne splniť, ale z finančných dôvodov nie je schopná uhradiť ho naraz. Ďalej poukázala na to, že si žalobca uplatňuje právo z pôvodne neúplnej zmenky, v ktorej doplnil chýbajúce údaje bez toho, aby preukázal, že disponoval vyplňovacím oprávnením a bez toho, aby preukázal, že nastali skutočnosti, ktoré by ho na vyplnenie oprávňovali, t. j. že sa dlh z úverovej zmluvy 170274-27024 už stal splatným. Uviedla, že si od žalobcu brala úver 11.328 eur, počas trvania úverového vzťahu časť dlhu uhradila, žalobca nijako nezdôvodnil, ako dospel k výpočtu sumy 17.462,80 eur, ktorú doplnil do zmenky, a má podozrenie, že dlžnú čiastku navýšili jednak neprimerane vysoké úroky, odmeny a poplatky, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi, a jednak skutočnosť, že nezohľadnil uhradené splátky. Vzhľadom na to považovala za sporný aj zmenkový úrok 6% od 23.10.2013, zmenkovú odmenu a trovy konania. 5. Ako dôkazy žalovaná k námietkam pripojila fotokópie potvrdení o vkladoch a platbách, ktoré poukázala na účet žalobcu 22.7.2013, 12.9.2013, 20.9.2013, 9.4.2014 a 29.4.2014, svoju žiadosť o dohodu v procese splácania a list žalobcu z 22.1.2014, označený ako stanovisko k žiadosti o odpustenie penalizácie. 6. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. 7. Žalovaná na námietkach zotrvala. Jej právna zástupkyňa na pojednávaní konanom 1.6.2015 uviedla, že zmluva o úvere, ktorá bola dôvodom zmenky, je zastretý právny úkon, lebo išlo o spotrebiteľskú zmluvu a žalobca nemal právo požadovať úrok a zmluvné pokuty. Zmenku vyplnil neoprávnene aj preto, že zmluvná pokuta sa mala stať splatnou od vystavenia faktúry a žalovanej žiadne faktúry neboli doručené. Mala za to, že zmenkou bolo zakryté porušenie zákona zo strany žalobcu. 8. Žalobca na pojednávaní 1.6.2015 vzal žalobu späť v zmenkovej sume 6.840,40 eur, keďže 610 eur bolo uhradených po splatnosti zmenky a zvyšok sú zmluvné sankcie. Prejavil záujem riešiť vec dohodou s tým, že bude zmenkovú sumu dodatočne špecifikovať. Súd preto pojednávanie odročil. 9. K dohode strán nedošlo. Právna zástupkyňa žalovanej v písomnom vyjadrení zo 17.1.2016 uviedla, že podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. 170274-27024 sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver 11.328 eur, ktorý mu mala splatiť v 48 mesačných splátkach po 236 eur, ale reálne žalovanej dňa 10.5.2013 vyplatil len 3.493 eur, lebo podľa bodu 9.1 zmluvy si započítal pohľadávku na zmluvnú odmenu 6.328 eur a podľa bodu 9.4 si započítal pohľadávku 1.507 eur zo zmluvy č. 166334-25006 uzavretej dňa 28.2.2013. Z reálne poskytnutej sumy žalovaná do 22.10.2013 uhradila 662 eur, a keďže v žalobe sa tvrdí, že na zmenku nebolo zaplatené nič, považovala za jasné, že pri vyčíslení zmenkovej sumy žalobca úhrady do úvahy nevzal. Za omeškanie žalovanej s úhradou prvej splátky, ktorá bola zročná 20.6.2013 a zaplatená až 19.7.2013, vznikol žalobcovi podľa bodu 12.1 nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5% nominálnej výšky úveru, splatnosť zmluvnej pokuty bola v bode 12.2 stanovená do 10 dní odo dňa vystavenia penalizačnej faktúry na úhradu zmluvnej pokuty, ale žalobca doručenie faktúry nepreukázal, teda zmluvná pokuta nie je doposiaľ splatná. Podľa bodu 12.3 písm. b) zmluvy sa pri omeškaní s úhradou mesačnej splátky dlhšie ako 30 dní stávajú okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy. Žalovanej však žiadne oznámenie o zosplatnení dlhu nebolo
doručené a nie je vôbec zrejmé, kedy k zosplatneniu úveru došlo. V tejto súvislosti poukázala na § 565 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, a na list žalobcu z 22.1.2014, v ktorom uviedol, že je potrebné uhrádzať splátky v čo možno najvyššej možnej miere, minimálne vo výške mesačnej splátky do splatenia celej pohľadávky. Z toho usúdila, že žalobca nevyužil možnosť zosplatnenia úveru, keďže ešte v januári 2014 odporúčal žalovanej platenie splátok podľa pôvodného splátkového kalendára. Žalobca má preto nárok len na tie splátky, ktoré sa stali splatnými a doposiaľ neboli uhradené a nie na celý dlh. Nemá nárok ani na zmluvnú pokutu dojednanú v bode 12.4 zmluvy, ktorá sa doposiaľ nestala splatná, lebo penalizačná faktúra na jej úhradu nebola vystavená ani doručená. Do blankozmenky teda žalobca mohol na základe bodu 5.4 zmluvy ku dňu 22.10.2013, ktorý vyplnil ako dátum splatnosti, doplniť len sumu splátok splatných do tohto dňa, t.j. splátok č. 1 až 5 (5x 236 eur = 1.180 eur) po odpočítaní čiastky 662 eur, ktorú žalovaná dovtedy uhradila, čo je 518 eur. Uplatňovaním zmluvných pokút ako sankcií za omeškanie podľa nej žalobca zneužil svoje práva na úkor dlžníka s cieľom dostať ho do nepriaznivej situácie a poškodiť ho. Takýto výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a podľa § 265 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, nepožíva právnu ochranu. Pre prípad, ak by súd napriek tomu ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti, navrhla nepriznať žalobcovi náhradu trov konania vzhľadom na hrozivú osobnú a majetkovú situáciu, v ktorej sa žalovaná nachádza. 10. K vyjadreniu boli ako dôkazy pripojené fotokópia zmluvy o revolvingovom úvere č. 170274-27024 zo dňa 8.5.2013, história účtu, prehľad platieb, tlač pohybov na účte žalovanej, stanovisko žalobcu z 22.1.2014 a doklady preukazujúce nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej (jej zadĺženosť). 11. Na pojednávaní konanom 26.1.2016 žalobca vzal späť žalobu v rozsahu ako je uvedený pod bodom II. výrokovej časti rozsudku a vo zvyšku žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že od ostatného pojednávania mu žalovaná poukázala ďalšie platby, takže celkovo netrvá na zaplatení zmenkovej sumy 7.400,40 eur. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľská. O úver ho žalovaná požiadala 6.5.2013 ako podnikateľka a účelom úveru mali byť investície do podnikania. Nešlo o prvý úver, ktorý žalovanej poskytol, aj skorší úver bol podnikateľský, takže žalovaná už pri podaní novej žiadosti o úver musela o zmluvných podmienkach vedieť a rovnako musela vedieť o vyplňovacom oprávnení k blankozmenke, ktoré je súčasťou zmluvy. Do omeškania sa dostala už pri prvej splátke úveru, ktorú uhradila 29 dní po splatnosti, a keďže omeškanie so zaplatením 3. splátky trvalo viac než 30 dní, stal sa predčasne splatný celý úver. Do zmenkovej sumy zahrnul nesplatenú časť úveru 10.666 eur a zmluvné sankcie 6.796,80 eur. Do dňa splatnosti zmenky žalovaná v splátkach uhradila 622 eur, ktorú čiastku do zmenkovej sumy nezahrnul. O nový splátkový kalendár žalovaná požiadala až po zosplatnení celého dlhu ale ňou navrhovanú výšku splátok nemohol akceptovať. Následne mu dňa 29.5.2014 bolo doručené uznanie dlhu, v ktorom žalovaná celý dlh z úverovej zmluvy akceptovala a zaviazala sa ho splatiť po 60 eur mesačne, zaplatila však len jednu splátku. Za nadbytočné považoval, aby sa súd zaoberal zmluvnou pokutou uloženou podľa bodu 12.4 zmluvy, lebo v tejto časti vzal žalobu späť. Po čiastočnom späťvzatí žaloby ostala neuhradená zmenková suma zodpovedajúca aktuálnej výške nesplateného úveru a jednej zmluvnej pokute podľa bodu 12.1 zmluvy. Žalovaná podľa neho o predčasnej splatnosti úveru vedela, lebo ju pred aj po zosplatnení úveru viackrát kontaktoval, k čomu navrhol vypočuť sprostredkovateľku ako svedkyňu. Na podporu svojich ostatných tvrdení ako dôkazy predložil vo fotokópiách žiadosť žalovanej o úver zo 6.5.2013, osvedčenie o živnostenskom oprávnení žalovanej, jej list z 25.5.2014, ktorým dlh uznala a časť karty klienta s prehľadom prijatých úhrad úveru 12. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že si úver brala preto, že ho potrebovala na svoje osobné účely, čo aj sprostredkovateľovi pri spisovaní žiadosti povedala. Podmienky zmluvy poznala, zmluvu si prečítala, až potom ju podpísala. Splátky nemohla dodržať, keďže sa jej zhoršila finančná situácia, žalobcovi preto platila nižšie sumy. 13. Právna zástupkyňa žalovanej v ďalšom písomnom podaní z 23.2.2016 poukázala na to, že ani jedna z troch penalizačných faktúr, ktoré mal žalobca podľa svojho tvrdenia vystaviť, sa do dispozičnej sféry žalovanej nedostala, žalobca ich poslal až na jej vyžiadanie so sprievodným listom datovaným 7.8.2015. Napriek tomu, že po čiastočnom späťvzatí žaloby stále trvá na zaplatení zmenkovej sumy vo výške 566,40 eur, zodpovedajúcej jednej zmluvnej pokute, doteraz nepreukázal, že sa faktúra na jej úhradu dostala do dispozičnej sféry žalovanej ešte pred splatnosťou zmenky a či teda túto čiastku do zmenkovej sumy zahrnul oprávnene. Na preukázanie, že zmluva bola spotrebiteľská, navrhla vykonať dokazovanie o reálnom účele použitia finančných prostriedkov, keďže žalobca podľa nej neuniesol dôkazné bremeno spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, a tie dôkazy, na ktoré žalobca poukázal, nedávajú odpoveď na otázku, aké je povolanie žalovanej a aký konkrétny súvis s predmetom jej činnosti, či povolaním, uzavretie zmluvy má.
14. Dodatočne žalovaná ako dôkaz o účele, na ktorý úver použila, predložila súdu fotokópiu svojho čestného prehlásenia zo 6.9.2016, podľa ktorého peniaze, prijaté 10.5.2013, boli poslané na súkromný účet jej kamarátovi pre jeho súkromné účely. Ďalším dôkazom je fotokópia čestného prehlásenia X. J. z 3.9.2016, v ktorom potvrdil, že na svoj súkromný účet dňa 13.5.2013 od žalovanej prijal vklad vo výške 3.150 eur, peniaze mu boli poskytnuté z titulu „súkromnej pomoci“ a boli použité na jeho súkromné účely. Prílohou čestného prehlásenia je fotokópia výpisu z jeho bankového účtu o prijatí sumy 3.150 eur dňa 15.5.2013, názov protiúčtu: Y. H.. Okrem toho žalovaná doplnila aj fotokópiu zmluvy o úvere č. 166334-25006, ktorú ako dlžník uzavrela so žalobcom dňa 28.2.2013 a e-mailovú správu Ministerstva spravodlivosti SR, odboru ochrany spotrebiteľa, zo dňa 1.6.2016. 15. Dňa 7.9.2016 bolo súdu doručené ďalšie podanie právnej zástupkyne žalovanej, ktorá, s tvrdením, že spresňuje námietku neoprávneného vyplnenia blankozmenky, poukázala na nevyváženosť zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko zmluva ukladá minimum povinností veriteľovi a maximum povinností dlžníkovi. Uviedla, že dojednanie, podľa ktorého z úveru 11.328 eur mal veriteľ právo vyplatiť dlžníkovi len sumu 3.494 eur, odporuje dobrým mravom a žalobca právo vykonal v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zmluvu označila za absolútne neplatný právny úkon, v dôsledku čoho nie je možné priznať žalobcovi ani práva zo zmenky, ktorá ako zaisťovací inštitút nasleduje osud zaistenej pohľadávky. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo 69/2010 považovala za neprípustné také dojednanie, ktoré umožnilo splatiť úver v tom istom peňažnom ústave novou úverovou zmluvou, lebo dlžník nedostal peňažné prostriedky do svojej dispozície a reúverovanie sa nielen prieči právnej úprave poskytovania úveru, ale aj právnej logike. Ďalej uviedla, že podľa bodu 86 rozsudku súdneho dvora C-377/14 nemožno úroky z úveru zahrnúť do celkovej výšky úveru, takže v tomto prípade je za výšku úveru možné považovať len sumu 3.494 eur. 16. Na ostatnom meritórnom pojednávaní, konanom dňa 25.4.2017, obe strany uviedli, že na výsluchu svedka, ktorý sprostredkoval uzavretie úverovej zmluvy, netrvajú. Výsluchom tohto svedka pôvodne mienili preukázať, či sa žalovaná o zosplatnení úveru dozvedela a či boli vystavené a žalovanej odoslané penalizačné faktúry (resp. žalovaná aj tvrdenie, že žiadala o poskytnutie úveru na súkromné účely). Žalobca do spisu založil prehľad splácania úveru a fotokópiu stanoviska Národnej banky Slovenska z 29.2.2016 ku žiadosti žalovanej o preverenie postupu žalobcu pri poskytovaní úveru. 17. Pri hodnotení dôvodnosti námietok súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré strany predložili a z výpovede žalovanej. 18. Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu číslo 170274-27024, ktorá bola vystavená v Bratislave 8.5.2013, súd zistil, že sa žalovaná ako vystaviteľka, podnikajúca pod obchodným menom Y.. H. Y., IČO: 46 406 913, zaviazala zaplatiť na rad žalobcu dňa 22.10.2014 v Bratislave zmenkovú sumu 17.462,80 eur, bez protestu. 19. Zmenka obsahuje všetky náležitosti, predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový, (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 20. V rozsahu povinností, ktoré pre súd vyplývajú z čl. I. § 17 ods. 2 a čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, súd predovšetkým skúmal, či zaviazanosť žalovanej zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 21. Medzi stranami nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere č. 170274-27024, ktorú žalobca v postavení veriteľa uzavrel dňa 8.5.2013 so žalovanou ako dlžníkom. V záhlaví zmluvy je žalovaná označená ako podnikateľka - živnostníčka. Podpísaním zmluvy potvrdila, že úver jej žalobca poskytuje na výkon jej podnikateľskej činnosti a na tento účel ho teda od žalobcu prijala. Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť žalovanej zo 6.5.2013 o poskytnutie PROFI úveru, v ktorej sa identifikovala ako živnostníčka s predmetom podnikania: realitná činnosť. Žiadala o poskytnutie úveru vo výške 5.000 eur, ktorý bude splatný v 48 splátkach po 236 eur mesačne, nominálna hodnota úveru 11.328 eur, na účel investície do podnikania. Ako súčasné záväzky uviedla úver č. 149723/1376, ktorý zostáva a úver č. 166334, kde žiada o započítanie v sume 1.507 eur. K žiadosti boli pripojené kópie osobných dokladov, bankový účet, živnostenský list a daňové priznania za roky 2011 a 2012. 22. Zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli dvaja podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že zmluvné podmienky vopred poznala a s obsahom zmluvy sa pred jej podpísaním oboznámila. Tvrdila síce, že úver potrebovala na
svoje osobné účely a aj sprostredkovateľke tento účel úveru uviedla, ale nevysvetlila, prečo za týchto okolností podpísala žiadosť o úver a aj zmluvu samotnú, ak nemala záujem získať úver na podnikanie. Od výsluchu sprostredkovateľky ako svedkyne nakoniec žalovaná upustila, hoci práve vykonaním tohto dôkazu by sa prípadne mohlo jej tvrdenie o nepodnikateľskom účele úveru preukázať. 23. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, vyplýva, že žalovaná pri dojednávaní úveru a uzatváraní zmluvy svojim správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy oprávnene vzbudzovala dojem, že koná na podnikateľské účely. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.1.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. V tomto prípade žalobca nemal dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalovanej ako podnikateľke na podnikateľské účely, dokonca ani z následného postupu žalovanej, zo žiadosti, ktorú žalobcovi odoslala 2.12.2013, nemohlo byť žalobcovi zrejmé, že žalovaná v skutočnosti nemienila úver použiť na ňou deklarovaný účel. Žalovaná sa ochrany ako spotrebiteľka sa začala dovolávať až v priebehu námietkového konania, preto len samotná skutočnosť, že peňažné prostriedky použila na iný účel, než ich podľa zmluvy o revolvingovom úvere od žalobcu prijala, nepostačuje na to, aby sa dodatočne zmluva mohla považovať za spotrebiteľskú. 24. Nakoľko zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nemal súd možnosť z úradnej povinnosti prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky (čl. I § 17 ods. 2 zmenkového zákona) a vzhľadom na to, že sa konanie riadi koncentračnou zásadou, vyplývajúcou z prvej vety § 175 ods. 4 OSP, bolo možné pri posúdení otázky, či a v akom rozsahu má žalovaná povinnosť zmenku zaplatiť, vychádzať len zo skutkových tvrdení, ktoré uviedla vo včasných námietkach. 25. Kauzálne námietky neprimeranej výšky úroku z úveru, absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu jej nevyváženosti, či z dôvodu započítania úroku a nevráteného zvyšku predchádzajúceho úveru, a tým neposkytnutia úveru v dohodnutej výške, žalovaná vzniesla až počas námietkového konania. Nešlo len o spresnenie včasnej námietky neoprávneného vyplnenia blankozmenky, keďže v zákonnej lehote námietku skutkovo vymedzila iba tým, že žalobca nepreukázal oprávnenie blankozmenku vyplniť, nepreukázal že sa zmenkou zabezpečený dlh stal splatným, resp. domnienka žalovanej, že zmenková suma nezodpovedá úveru 11.328 eur, ktorý si od žalobcu zobrala, z dôvodu, že časť úveru (spolu 546 eur), ktorú splatila, žalobca započítal duplicitne a zvyšnú časť dlhu navýšil o neprimerane vysoké úroky, odmeny a poplatky. Nakoľko na neskôr uplatnené námietky už nie je možné prihliadať, považoval súd žalovanou navrhnuté dokazovanie na preukázanie dôvodnosti jej oneskorených kauzálnych námietok za nehospodárne a dôkazy ako nadbytočné nevykonal. 26. Žalovaná vo včasných námietkach reagovala na II. časť žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že na zmenku nebolo žalovanou doposiaľ splatené nič, takže ostáva uhradiť sumu 17.426,80 eur. Tvrdila, že v období od 22.7.2013 do 20.9.2013 zaplatila žalobcovi 426 eur a v apríli 2014 ďalších 120 eur. Napriek tomu, že žalovaná listinnými dôkazmi preukázala, že skutočne žalobcovi tieto čiastky poukázala, nie je možné námietku hodnotiť ako dôvodnú v celom rozsahu. Zmenka, z ktorej si žalobca v tomto konaní práva uplatňuje, sa stala zročnou 22.10.2013. Za platenie zmenky je preto možné považovať len čiastku 120 eur, ktorú žalovaná uhradila v apríli 2014. Žaloba však bola súdu doručená už 4.11.2013, v ktorom čase ešte k úhradám na zmenku nedošlo a žalobca následne vzal v časti zmenkovej sumy, ktorú mu žalovaná zaplatila po začatí súdneho konania, žalobu späť. 27. Medzi stranami nebolo sporné, že zmenka pri vystavení neobsahovala údaj o sume a dátume splatnosti, ktoré dodatočne doplnil žalobca. Pôvodne žalovaná poprela, že by žalobcovi udelila oprávnenie blankozmenku vyplniť, dodatočne pripustila, že dohoda vyplňovacom práve bola dojednaná v článku 5. úverovej zmluvy. 28. Zmenkový zákon pojem „blankozmenka“ nepoužíva, ale z čl. I. § 10 je zrejmé, že pripúšťa, aby bola zmenka pri vydaní neúplná, tým, že upravuje okruh námietok, ktorými sa môže dlžník brániť proti majiteľovi zmenky, ktorý chýbajúce údaje do zmenky doplnil a blankozmenku premenil na riadnu zmenku. 29. Proti sume, ktorú žalobca do zmenky vyplnil, žalovaná namietala jednak z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že sa dlh z úverovej zmluvy stal splatným a jednak z dôvodu, že zmenková suma nezodpovedá výške zabezpečeného dlhu. Dodatočne námietku spresnila tvrdením, že sa o predčasnej splatnosti úveru nedozvedela, žiadne oznámenie o zosplatnení dlhu jej nebolo doručené a ani nevie, kedy výhodu splátok mala stratiť, nakoľko ju žalobca ešte v liste z 22.1.2014 nabádal, aby od 27.1.2014 splátky po 236 eur naďalej platila až do splatenia celej pohľadávky. Žalobca
jej pred vyplnením blankozmenky nezaslal ani jednu z troch penalizačných faktúr, nemohli sa preto stať splatnými ani zmluvné pokuty. 30. Podľa bodov 5.3 a 5.4 písm. a) zmluvy o revolvingovom úvere mal veriteľ právo do blankozmenky doplniť sumu zmenky a údaj splatnosti v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy. Ako údaj sumy zmenky bol v zmysle bodu 5.4 písm. b) oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrnujúcu ale neprekračujúcu všetky svoje pohľadávky zo zmluvy, spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky. Ako údaj splatnosti mal podľa bodu 5.4 písm. c) právo uviesť ľubovoľný dátum (t.j. konkrétny deň) po dni splatnosti akejkoľvek jeho pohľadávky alebo jej časti, alebo jej príslušenstva, alebo zmluvných pokút na základe tejto zmluvy. 31. Žalovaná nepoprela, že splátky úveru platila s omeškaním, resp. nepoukazovala ich v plnej výške. Už len samotná skutočnosť, že sa dostala s plnením peňažného záväzku do omeškania, oprávňovala žalobcu, aby blankozmenku vyplnil (body 5.3 a 5.4 písm. a/ zmluvy). Do blankozmenky žalobca doplnil sumu zmenky 17.462,80 eur a dátum splatnosti 22.10.2013. Ak postupoval podľa bodu 5.4 písm. b) a c) zmluvy, znamenalo by to, že mal zo zmluvy o revolvingovom úvere proti žalovanej splatnú pohľadávku s príslušenstvom a zmluvnými pokutami najmenej vo výške 17.462,80 eur, s úhradou ktorej bola žalovaná v omeškaní minimálne od 21.10.2013. 32. Okamžitá splatnosť všetkých záväzkov dlžníka zo zmluvy podľa bodu 12.3 písm. b) nastala vtedy, ak dlžník neuhradí splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára riadne a včas a/alebo je v omeškaní s úhradou mesačnej splátky dlhšie ako 30 dní a/alebo je v omeškaní s úhradou iného peňažného záväzku podľa zmluvy a/alebo poruší niektoré ustanovenia zmluvy, najmä ustanovenia ods. 17.1 a/alebo ktorékoľvek z prehlásení dlžníka uvedených v zmluve či v žiadosti o poskytnutie úveru je alebo sa stane nepravdivé. 33. Podľa bodu 16.1 zmluvy, v prípade, že dôjde k prípadu neplnenia podľa článku 17. tejto zmluvy a úver sa stane okamžite splatným, je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia dlžníkovho záväzku realizovaním zabezpečenia uvedeného v článku 5. tejto zmluvy. 34. Podľa bodu 17.1 zmluvy sa za prípad neplnenia zmluvy malo okrem iného považovať aj to, že v deň splatnosti podľa tejto zmluvy nebude uhradená splatná splátka úveru, resp. že dlžník poruší akýkoľvek svoj záväzok alebo povinnosť z tejto zmluvy či ktorejkoľvek zo zmlúv uvedených v ods. 6.1. 35. Podľa bodu 18.1 písm. b) a c) zmluvy, ak došlo k porušeniu povinností uvedených v bode 17.1 a úver sa stal okamžite splatným, mal veriteľ právo podniknúť také právne kroky, ktoré môže považovať podľa svojho uváženia za účelné, t. j. hlavne požadovať, aby dlžník bez zbytočného odkladu splatil na výzvu veriteľa všetky svoje peňažné záväzky podľa tejto zmluvy a uhradil zmluvné pokuty podľa článku 12. ods. 12.1 a 12.4 tejto zmluvy. 36. Žalobca tvrdil, že okamžitá splatnosť úveru nastala v tomto prípade už tým, že žalovaná meškala s úhradou v poradí tretej splátky viac ako 30 dní. Podľa splátkového kalendára mala byť 3. splátka zaplatená 20.8.2013, čo by znamenalo, že okamžitá splatnosť nastala ku dňu 20.9.2013. Do tohto dňa sa stali splatné 4 splátky úveru po 236 eur, čo je 944 eur. Z tejto sumy žalovaná do 20.9.2013 zaplatila celkovo 622 eur, neuhradená ostala časť splátok 282 eur, a keďže žalobca za okamžite splatné považoval aj ostávajúce splátky (44 splátok po 236 eur, t.j. splátky č. 5 až 48), do zmenkovej sumy zahrnul celkový dlh 10.666 eur. Zvyšnú časť zmenkovej sumy 6.796,80 eur tvoria zmluvné pokuty: dve po 566,40 eur podľa bodu 12.1 zmluvy a jedna vo výške 5.664 eur podľa bodu 12.4 zmluvy. 37. Zmluvné pokuty dojednané v bode 12.1 zmluvy bol dlžník povinný platiť v prípade omeškania so zaplatením splátky o viac než 15 dní. Zmluvnú pokutu podľa bodu 12.4 zmluvy bol dlžník povinný platiť v prípade, ak by sa v súlade s bodom 12.3 písm. b) zmluvy stali okamžite splatnými všetky jeho záväzky zo zmluvy a on by ich nevyrovnal ani do 15 dní po termíne splatnosti. 38. Z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že k okamžitej splatnosti všetkých záväzkov dlžníka zo zmluvy malo dôjsť už tým, že nastal niektorý z prípadov porušenia povinností, uvedených v bode 12.3 zmluvy. Do omeškania s úhradou predčasne splatného úveru sa však dlžník mohol dostať len vtedy, ak sa o predčasnej splatnosti dozvedel, t.j. ak si veriteľ nárok uplatnil výzvou v zmysle bodu 18.1 písm. b) zmluvy. 39. Žalovaná tvrdila, že ju žalobca na splatenie peňažného záväzku, ktorý sa mal stať okamžite splatný, nevyzval a z námietok a neskorších vyjadrení vyplýva, sa o predčasnej splatnosti úveru zjavne dozvedela až po tom, čo jej bol dňa 21.7.2014 doručený zmenkový platobný rozkaz. Ani v liste z 22.1.2014, ktorým žalobca reagoval na žiadosť žalovanej o nový splátkový kalendár, žalovanú neupozornil, že o výhodu splátok už prišla, naopak, nabádal ju, aby naďalej v platení splátok
pokračovala. Absencia písomnej výzvy podľa bodu 18.1 písm. b) zmluvy nie je konvalidovaná ani tým, že žalobca po splatnosti zmenky v stanovisku z 22.1.2014 žalovanú informoval, že dlh k uvedenému dňu činí 19.515,63 eur, ani tým, že žalovaná listom z 25.5.2014 dlh zo zmluvy uznala v plnej výške. 40. Keďže žalovaná nemôže dokázať to, čo sa nestalo, bolo vecou žalobcu, aby preukázal, z akého dôvodu sa stali všetky záväzky zo zmluvy splatné okamžite a kedy žalovanú na ich zaplatenie vyzval. Žalobca pôvodne na preukázanie, že žalovanú o predčasnej splatnosti úveru informoval a na zaplatenie dlhu ju vyzval, navrhol ako svedkyňu vypočuť sprostredkovateľku. Od vykonania dôkazu nakoniec upustil a nepredložil ani prisľúbený záznam o tom, kedy a akým spôsobom žalovanú kontaktoval. 41. Žalobca do zmenkovej sumy zahrnul aj zmluvné pokuty, ale bez toho, aby tvrdil a preukázal, že od žalovanej zaplatenie zmluvných pokút požadoval. Zmluvné pokuty sa mali stať splatnými do 10 dní od vystavenia penalizačnej faktúry na ich úhradu (body 12.2 a 12.5 zmluvy), ale keďže podľa bodu 18.1 písm. c) zmluvy mal veriteľ oznámiť dlžníkovi, že úhradu zmluvných pokút požaduje, nemohla sa žalovaná s úhradou zmluvných pokút dostať do omeškania skôr, než sa o vystavení penalizačných faktúr dozvedela. Penalizačné faktúry však boli žalovanej zaslané až na jej žiadosť v priebehu námietkového konania. 42. Námietku proti vyplneniu a použitiu blankozmenky preto súd považuje za dôvodnú. Žalobca mal právo doplniť chýbajúce údaje v blankozmenke v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy (bod 5.3 zmluvy). Ku dňu splatnosti zmenky bola žalovaná v omeškaní so zaplatením časti 3. splátky vo výške 46 eur a dvoch splátok vo výške po 236 eur, celkovo 518 eur. S plnením iných záväzkov zo zmluvy žalovaná nemohla byť v omeškaní, ani keby sa už podľa podmienok uvedených v článku 12. zmluvy stali formálne splatnými, nakoľko sa o ich existencii nedozvedela. Pokiaľ teda oprávnenie blankozmenku vyplniť bolo viazané iba na prípad omeškania dlžníka s plnením záväzkov, mohol žalobca do zmenkovej sumy zahrnúť len tie svoje splatné pohľadávky, s úhradou ktorých bola žalovaná ku dňu splatnosti zmenky reálne v omeškaní, a to napriek tomu, že v bode 5.4 písm. b) zmluvy nie sú pohľadávky výslovne definované ako omeškané. 43. Žalobca vyplnením zmenky na sumu vyššiu než 518 eur, podmienky dojednané v bodoch 5.3 a 5.4 zmluvy porušil, zmenka sa tým síce neplatnou nestala, ale žalovaná nemá povinnosť v tom rozsahu, v ktorom bolo oprávnenie porušené, zmenku zaplatiť. 44. Žalovaná zmenkovú sumu 518 eur, zodpovedajúcu kauzálnemu záväzku zo zmluvy, s úhradou ktorého bola do dňa splatnosti zmenky v omeškaní, žalobcovi po začatí konania postupne do 9.4.2015 splatila, takže aj v tejto časti žalobca vzal žalobu späť. Nakoľko v splácaní pokračovala aj naďalej a žalobcovi poskytla plnenia, ktorými boli v celom rozsahu uspokojené aj všetky postihové práva spojené so zmenkovou sumou 518 eur (úrok 6% ročne zo sumy 518 eur od 23.10.2013 do 9.4.2015 a zmenková odmena vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy 518 eur), súd zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Súčasne v späťvzatej časti konanie podľa § 175 ods. 5 OSP zastavil. 45. O nároku na náhradu trov konania, bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobu súd považoval za dôvodnú len v sume 518 eur, čo sú necelé 3% z celkovej uplatnenej čiastky 17.462,80 eur, takže v zmysle § 255 ods. 1 CSP má žalovaná nárok na náhradu trov v celom rozsahu. Zo zmenkovej sumy 7.400,40 eur, v ktorej bolo konanie zastavené, nesie procesnú zodpovednosť v rozsahu cca 7% (518 eur), a nakoľko vo zvyšku zavinil späťvzatím žaloby zastavenie konania žalobca, má žalovaná nárok na náhradu trov v celom rozsahu aj podľa § 256 ods. 1 CSP. Výška náhrady trov bude uvedená v samostatnom uznesení, ktoré na základe § 262 ods. 2 CSP vydá po právoplatnosti rozsudku súdny úradník. 46. Ku čiastočnému späťvzatiu žaloby v zmenkovej sume 6.840,41 eur došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej, preto sa podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov žalobcovi vracia časť súdneho poplatku za podanie žaloby, krátená o 1%, najmenej však o 6,70 eura. Na späťvzatú časť pripadá poplatok 444 eur, takže po odpočítaní krátenej sumy 6,70 eur bude žalobcovi vrátených 437,30 eur.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).