Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19P-63-2022.pdf
PDF · 76.43 KB
Case nature
Subarea
19P/63/2022
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci starostlivosti o maloleté deti W.: J., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, deti rodičov: matky - Q. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. I. XXX/ X, Q., toho času bytom X. XXX/XX, Y., v konaní zastúpená: JUDr. Michal Antal, PhD. advokát so sídlom Hlavná 13, Trnava, a otca - J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. M. U., toho času bytom Q. T. XXX, R., Č. N., o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci návrhu matky na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2022 domáhala zmeny úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že Okresný súd v W. v Českej republike vydal dňa 01.07.2021 rozsudok, ktorým rozhodol ohľadne úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca. Predmetnému rozsudku predchádzali už dve rozhodnutia súdu vo veci maloletých detí. Matka svojim návrhom žiadala zmeniť uvedený rozsudok v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom, keďže od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré takúto zmenu odôvodňujú. Matka mala za to, že otec nebude namietať právomoc slovenských súdov a bude účastný konania. Zároveň predpokladala, že prvé pojednávanie vo veci bude nariadené až po uplynutí trojmesačnej prechodnej lehoty a preto sa v priebehu konania právomoc slovenských súdov ustáli i z tohto dôvodu, keďže obaja maloletí sa s matkou presťahovali na Slovensko a majú tu obvyklý pobyt odo dňa 23.03.2022. Matka ďalej poukázala na to, že v súčasnej dobe býva spolu s maloletými deťmi a partnerom v byte v Y., pričom deti sa k nej presťahovali na základe vzájomnej dohody s otcom. Pokiaľ ide o samotnú starostlivosť o maloleté deti, táto sa vzhľadom na zmenu okolností musela reálne zmeniť. Otcovi maloletých detí sa zhoršil zdravotný stav a nevie sa o deti dostatočne postarať. Otec zároveň prišiel o bývanie. Takáto intenzívna zmena situácie si vyžadovala urýchlené riešenie. Uzavreli preto rodičovskú dohodu, na základe ktorej otec maloletých odovzdal deti do starostlivosti matky. Zároveň matka uviedla, že obe deti prejavili záujem, aby bývali s matkou a nie otcom. Maloletý J. je toho času prihlásený v M. Š. H. G. X. T. Y. a maloletý Y. je prihlásený v J. Y. D.. Š. T. Y.. Z uvedeného dôvodu matka žiadala, aby súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti. S otcom sa dohodli na platení výživného vo výške 5.200,- Kč, čo je v prepočte 213,- Eur mesačne na obe deti. Matka mala za to, že sú splnené zákonné predpoklady k tomu, aby došlo k zmene pôvodného rozhodnutia v časti úpravy výkonu práv a povinností k maloletým deťom. Zmena, ktorú navrhuje, je nielen v súlade s vôľou maloletých detí, ale táto je i v ich prospech, keďže sa otec
vzhľadom na svoj momentálny zdravotný stav nemôže o maloleté deti plnohodnotne starať vo výlučnej osobnej starostlivosti.
3. Matka k svojmu návrhu pripojila mimosúdnu dohodu, spísanú na Mestskom úrade v W. v Českej republike dňa 23.03.2022, z ktorej okrem iného vyplýva, že sa rodičia dohodli, že maloleté deti budú od 23.03.2022 do 15.08.2022 u matky, pričom dňa 15.08.2022 o 09.00 hod. prebehne spoločná schôdzka rodičov na Mestskom úrade v W., kedy dôjde k prehodnoteniu. Otec odovzdáva maloleté deti do starostlivosti matky z dôvodu, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje plnohodnotne zabezpečovať starostlivosť o deti. Maloleté deti budú počas choroby otca v starostlivosti matky. Rodičia boli poučení, že dohoda bola uzatvorená len na základe vzájomnej dohody. V prípade neplnenia dohody sa rodičia budú riadiť rozsudkom Okresného súdu v W. zo dňa 01.07.2021, č.k. 13 P 8/2019, 12 PaNc 133/2021, alebo sa obrátia na Mestský úrad v W. alebo na príslušný súd, na ktorý podajú návrh na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
4. Vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti doposiaľ rozhodoval súd v Českej republike. Boli vydané celkovo tri rozhodnutia, o ktorých má tunajší súd vedomosť. Naposledy bol výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom upravený rozsudkom Okresného súdu v W. č.k. 13Nc 8/2019, 21P a Nc 133/2021 zo dňa 01.07.2021, ktorým český súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa maloleté deti zverili do starostlivosti otca a matka sa zaviazala na platenie výživného.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
9. Podľa čl. 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Táto podmienka musí byť splnená pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Právomoc súdu na konanie je teda podmienkou konania, ktorej nedostatok vždy predstavuje neodstrániteľnú vadu konania s následkom, ktorým je zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu súd predtým, ako pristúpil ku konaniu vo veci samej, skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie vo veci.
11. Maloleté deti sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, avšak tak ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu, dlhodobo sa zdržiavali v Českej republike a naďalej tam majú obvyklý pobyt. Česká republika je členským štátom Európskej únie, a preto súd postupoval podľa nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000. Právomoc členských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v článku 8 a nasledujúcich nariadenia. Podľa článku 8 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. Zo znenia nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských
práv a povinností, sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt nie je definovaný. Jeho definíciu je teda potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností prípadu. Pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možné chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilnejšie bydlisko. V danej veci majú maloleté deti naďalej obvyklý pobyt v Českej republike, keďže sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú len dočasne, a to podľa rodičovskej dohody len do 15.08.2022. Z uvedenej rodičovskej dohody taktiež vyplýva, že maloleté deti sa nachádzajú v starostlivosti matky len počas choroby otca. Maloleté deti do 23.03.2022, t.j. kedy prevzala dočasnú starostlivosť o deti matka, navštevovali školské resp. predškolské zariadenie v Českej republike, mali tam lekára, pričom tzv. mimosúdna rodičovská dohoda ohľadne maloletých detí bola spísaná na Mestskom úrade v W. v Českej republike dňa 23.03.2022, t.j. necelý mesiac pred podaním návrhu matkou na tunajší súd. Z uvedeného je teda zrejmé, že trvalejšie a stabilnejšie bydlisko majú maloleté deti v Českej republike, pričom nedošlo k zmene obvyklého pobytu, preto je v ich záujme, aby v ich veci rozhodoval súd, v obvode ktorého majú svoj obvyklý pobyt.
12. Na základe uvedeného súd vzhľadom na nedostatok právomoci slovenských súdov na prejednanie veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v súlade s § 9 CSP konanie zastavil a osobitným výrokom vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).