Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/91/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci žalobcu: PHILIPP SPORTOVNÍ TRÁVNIKY a.s., so sídlom Praha 6 - Vokovice, Nad Lávkou 672/5, 160 00, Česká republika, IČO: 27 476 537, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: K., bytom I., proti žalovanému: Mládežnícky futbal Závodie, so sídlom Športová 9, 010 01 Žilina, IČO: 36 133 591, zastúpený: Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, o zaplatenie 25.024 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného Zboru, odbor kriminálnej polície pod F. zamieta.

Žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou doručenou súdu 12.11.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 25.024 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 01.12.2010 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že na základe objednávky žalovaného z 24.06.2008 mu dodal a uložil trávnik UMT tretej generácie (ďalej aj len „trávnik“), ktorého dodávku fakturoval faktúrou č. F. z 24.10.2008 vo výške 675.548,05 Kč (teraz 25.024 €). Žalovaný faktúru v lehote splatnosti neuhradil. Listom z 23.12.2009 zaslal žalobcovi návrh splátkového kalendára, ktorý žalobca akceptoval. Napriek tomu žalovaný neuhradil žiadnu splátku. Dňa 12.11.2010 žalovaný v zastúpení A. J., prezidentom občianskeho združenia písomne uznal celý dlh vo výške 675.548 Kč čo do výšky aj dôvodu v prospech žalobcu a zaviazal sa dlh uhradiť do 30.11.2010. Napriek uvedenému ako aj viacerým písomným výzvam žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

2. V prílohe žaloby žalobca predložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky:

3. Faktúru č. F. vystavenú 24.10.2008, splatnú 07.11.2008 s uvedeným dátumom uskutočnenia plnenia 24.10.2008 (č.l. 6 spisu), ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému za dodávku a položenie umelého trávnika N. celkom sumu 675.548,05 Kč.

4. Listinu označenú ako Vec: splátkový kalendár - návrh datovanú 23.12.2009 (č.l. 7 spisu) adresovanú žalovaným žalobcovi, z obsahu ktorej vyplýva, že na základe telefonického rozhovoru žalovaný zasiela žalobcovi návrh splátkového kalendára neuhradenej faktúry za umelý trávnik. Splátkový kalendár pre rok 2010 navrhuje nasledovne: prvý štvrťrok 2010 úhrada 5.000 €, druhý štvrťrok 2010 úhrada 5.000 €, tretí štvrťrok 2010 úhrada 5.000 € a štvrtý štvrťrok 2010 úhrada - celkové vyplatenie faktúry. Listina je opatrená pečiatkou žalovaného spolu s nečitateľným podpisom nad textom C., A. J., prezident ŠK. Rovnako je opatrená pečiatkou žalobcu spolu s nečitateľným podpisom.

5. List adresovaný žalobcom žalovanému 15.apríla 2010 (č.l. 8 spisu), z ktorého vyplýva, že ku dňu 31.03.2010 žalovaný neuhradil prvú splátku v zmysle splátkového kalendára a žalobca ho vyzýva na jej úhradu, resp. na návrh riešenia vzniknutej situácie.

6. Listinu označenú ako Uznání dlužné částky (č.l. 9 spisu), z obsahu ktorej vyplýva, že dolu podpísaný A. J., prezident C., P. uznáva dlh vo výške 675.548 Kč za dodávku trávnica UMT tretej generácie použitého z futbalového ihriska Strážov čo do výšky a dôvodu v prospech spoločnosti žalobcu. Predmetná dodávka bola ním riadne objednaná objednávkou z 24.06.2008 a tovar riadne prevzal. Uvedený dlh na základe vystavenej faktúry č. F. z 24.10.2008 uhradí do 30.11.2010. Predmetná listina je v časti označenia veriteľa opatrená pečiatkou žalobcu spolu s nečitateľným podpisom a v časti označeného dlžníka C. je perom dopísané A. J., nečitateľný podpis a dátum 12.11.2010.

7. Predsporové výzvy na úhradu dlžnej sumy adresované žalobcom žalovanému 11.januára 2011 (č.l. 10 spisu) a 17.augusta 2011 (č.l. 11 spisu).

8. Súd vo veci vydal dňa 19.12.2013 platobný rozkaz č.k. 38Rob/205/2013-26.

9. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dňa 04.04.2014 odpor s odôvodnením vo veci samej. V podanom odpore primárne namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Poukázal na to, že žalobca nepredložil objednávku z 24.06.2008, na ktorú poukazuje v žalobe. Žalovaný tento doklad neeviduje a preto má za to, že vystavená faktúra č. F., ktorú rovnako neeviduje vo svojom účtovníctve, nie je dôvodná. Žalovaná predmetný trávnik nevlastní. V nadväznosti na list žalobcu zo 17.08.2011, ktorým navrhol žalovanému uzatvorenie zmieru v súvislosti s dodaním trávnika žalovaný reagoval listom z 24.08.2011 a oznámil žalobcovi, že v účtovníctve žalovaného ani v inej jeho evidencii, ktorú prevzal po pánovi A., bývalom prezidentovi žalovaného, nedisponuje žiadnymi dokladmi, ktoré by preukazovali dôvodnosť žalobcom vystavenej faktúry. Žalovaný súčasne vyzval žalobcu, aby mu objasnil skutkové okolnosti tohto obchodného prípadu a informoval ho, kde by mal byť trávnik dodaný a uložený. Na uvedenú výzvu žalobca nereagoval. Žalovaný predmetný trávnik nemá vo svojom vlastníctve a zo žiadnej evidencie mu nevyplýva, že by tento trávnik niekedy vlastnil. Ďalej poukázal na to, že MŠK Žilina, a.s. ako právnická osoba je členom žalovaného. Zmluvou z 21.11.2008 sa MŠK Žilina a žalovaný dohodli, že MŠK Žilina, a.s. zrekonštruuje športový areál v Závodí. MŠK Žilina, a.s. je vlastníkom herných plôch a žalobca bol jeho pravidelným dodávateľom. Žalovaný herné plochy ani športové ihriská nevlastní. Žalobca všetky dodávky realizoval v prospech MŠK Žilina, a.s., ktorý vystavené faktúry uhrádzal. Žalovaný sa snažil zistiť, kde mohol byť trávnik dodaný a uložený. Dňa 18.03.2014 starosta obce C. potvrdil, že trávnik odkúpila obec C. od A. ako od fyzickej osoby dňa 12.07.2010. Pasívne legitimovaný by tak mal byť A., ktorý kúpil trávnik ako fyzická osoba, osobne sa zaviazal za tento tovar zaplatiť a s týmto tovarom ďalej obchodoval. Na základe uvedeného žalovaný žiadal platobný rozkaz zrušiť a navrhol, aby vo veci boli vypočutí účastníci konania a svedkovia označení v bode 7. odporu proti platobnému rozkazu. Záverom navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

10. V prílohe odporu proti platobnému rozkazu žalovaný predložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky:

11. Reakciu žalovaného zo dňa 24.08.2011 na pokus o zmier zo 17.08.2011 zo strany žalobcu (č.l. 42 spisu), v obsahu ktorej žalovaný oznamuje žalobcovi, že v dokumentácii, ktorú prevzal, vzhľadom na organizačné a personálne zmeny od bývalého prezidenta združenia A. sa faktúra č. F., resp. ďalšia dokumentácia týkajúca sa dodávky trávnika UMT tretej generácie nenachádza. Taktiež nie je známe, čo by malo byť predmetom dodávky žalobcu. Pokiaľ uvádzané uznanie dlhu z 12.11.2010 bolo podpísané za C.en A., ide o neplatný právny úkon, nakoľko menovaný v tomto čase nemohol ako štatutárny zástupca konať samostatne, ale len s ďalšou oprávnenou osobou.

12. Zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi MŠK Žilina, a.s. a ŠK IUVENTUS Žilina - Závodie - Mládežnícky futbalový klub dňa 21.11.2008 (č.l. 43 a nasledujúce spisu) v znení dodatku č. 1 z 29.06.2011 a ďalšie listiny (č.l. 50 až 75 spisu) osvedčujúce existenciu záväzkovo-právnych vzťahov medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou MŠK Žilina, a.s., ktorých obsah nepovažoval súd za relevantný vo vzťahu k predmetu konania.

13. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní 18.06.2015 zotrvala na podanej žalobe. Zotrvala rovnako na tom, že žalovaný je v tejto veci pasívne legitimovaný. Samotnú objednávku žalobca, vzhľadom na odstup času nevie dohľadať. Trávnik však bol nesporne dodaný, na základe čoho bola vystavená faktúra. Trávnik bol umelý a pôvodne bol uložený na ihrisku v I., kde sa robila výmena trávnika. Následne, na základe požiadavky X. bol žalobcom položený na námestí v Žiline, kde prebiehal mládežnícky turnaj. Následne bol demontovaný a uložený v priestoroch v Závodí. Žalobca dodávku trávnika riadne vyfakturoval. Pán J. faktúru nikdy nespochybňoval a zároveň je tu splátkový kalendár, ktorý navrhol samotný žalovaný, avšak z neho neuhradil ani jednu splátku. Následne pán J. ako prezident klubu dlh uznal, čo do dôvodu aj výšky. Právny vzťah nastal medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ v písomnej korešpondencii žalovaný namietal, že pán J. nebol oprávnený dlh uznať, ide o neopodstatnenú námietku s odkazom na ust. § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka. Z predloženého listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č.l. 15 spisu) vyplýva, že občianske združenia nemajú povinnosť zverejňovať štatutárnych zástupcov a ani ich nezverejňujú. Žalobca preto nemal možnosť zistiť, či za žalovaného má konať pán Kováčik sám alebo spoločne s inou osobou. Podľa informácií právnej zástupkyne žalobcu pán Kováčik o veci informoval pána O., prezidenta MŠK Žilina, ktorý je členom žalovaného a ktorý prisľúbil, že vec vyrieši. Mali teda vedomosť o tom, že trávnik bol dodaný pre žalovaného.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 18.06.2015 zotrval na tom, že žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Namietol, že zo žaloby a listinných dôkazov priložených k návrhu nevyplýva, akým kurzom a z akého dňa došlo k prepočtu žalovanej sumy 675.548,05 Kč na menu euro. V nadväznosti na uvedené namietol výšku uplatneného nároku. Pokiaľ ide o záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, tento nikdy nevznikol. Uvedené potvrdila aj právna zástupkyňa žalobcu, ktorá napriek dôkaznému bremenu žalobcu nepredložila údajnú objednávku z 24.06.2008. Vystavená faktúra nikdy nebola žalovaným prevzatá. Rovnako dielo nebolo nikdy žalovaným prevzaté preberacím protokolom. Neexistuje žiaden písomný alebo iný záznam o prevzatí diela. List splátkového kalendára z 23.12.2009 je neurčitý. Absentujú v ňom identifikačné údaje neuhradenej faktúry a predmet, na základe ktorého mala byť faktúra vystavená. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Pre rozpor s uvedeným ustanovením, tento list je neurčitý a absolútne neplatný. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, poukázal na stanovy Občianskeho združenia a ich následné dodatky, z ktorých vyplýva, že pán J. ako prezident klubu nebol oprávnený uznať dlh, nakoľko v danom prípade by bol potrebný súhlas minimálne dvoch členov občianskeho združenia. Pokiaľ súd vyhodnotí uznanie dlhu ako neplatné, vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, a to z dôvodu, že žalovaná faktúra bola splatná 07.11.2008 a žaloba bola podaná na súde 12.11.2013. Dátum na uznanie dlhu 12.11.2010 je dopísaný ručne, preto považuje tento listinný dôkaz za nevierohodný a antidatovaný z dôvodu, aby sa žalobca vyhol námietke premlčania v tejto veci. Žalovaný podal trestné oznámenie na pána Kováčika a je vedené konanie pod F. voči pánovi J. na základe totožných skutočností ako sú uvedené v podanej žalobe. Navrhol, aby súd konanie v prejednávanej veci prerušil do právoplatného skončenia uvedeného trestného konania.

15. Na pojednávaní dňa 18.06.2015 právny zástupca žalovaného predložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky:

16. Trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 3 trestného zákona podané žalovaným dňa 29.04.2014 na Okresnej prokuratúre Žilina, ktorého sa mal dopustiť A. na tom skutkovom základe, že ako osoba toho času oprávnená konať v mene občianskeho združenia na základe výkonu funkcie prezidenta - štatutárneho orgánu údajne objednal dňa 24.06.2008 od spoločnosti žalobcu dodávku a montáž umelého trávnika N. v celkovej hodnote 675.548,05 Kč, pričom tento trávnik od spoločnosti žalobcu prezval, nezaradil ho do majetku občianskeho združenia, nezaradil ho do účtovníctva občianskeho združenia a tento trávnik následne ako fyzická osoba predal dňa 12.07.2010 obci Vasiľov, okres Námestovo konajúcej prostredníctvom starostu N..

17. Stanovy občianskeho združenia žalobcu s vykonanou registráciou na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky 17.02.1997 (č.l. 101 až 105 spisu), z obsahu ktorých súd poukazuje na čl. 5 bod 5., v zmysle ktorého menom FK sú navonok oprávnení vystupovať a konať: výbor, predseda, tajomník a ďalší funkcionári splnomocnení výborom FK. Na platnosť písomného právneho úkonu v hospodárskych veciach sa vyžaduje podpis dvoch oprávnených osôb.

18. Dodatok č. 4 k stanovám žalovaného prijatý na základe uznesenia valného zhromaždenia delegátov z 25.03.2010 (č.l. 106 až 109 spisu) s vyznačenou zmenou stanov vzatou na vedomie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dňa 11.06.2010 č. spisu C., v obsahu ktorého poukazuje súd na bod 22, v zmysle ktorého článok 5 ods. 3 stanov znie, veta prvá, štatutárnym orgánom FK je výbor, bod 23, v zmysle ktorého čl. 5 ods. 4 stanov znie: výbor je štatutárnym orgánom FK, ktorý riadi jeho činnosť a koná v jeho mene. Výbor rozhoduje o všetkých záležitostiach FK, pokiaľ nie sú zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo revíznej komisie a bod 24, v zmysle ktorého čl. 5 ods. 5 stanov znie: V mene FK je oprávnený konať každý člen výboru. V mene FK konajú vždy dvaja členovia výboru spoločne. Prezident nesmie konať spoločne s tajomníkom vo veciach nekomerčnej a komerčnej prevádzky športového areálu prevádzkovaného FK upravený v čl. III .a IV. Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi FK a MŠK Žilina, a.s. a viceprezident nesmie konať spoločne s členom bez funkcie vo veciach ostatnej činnosti a chode klubu.

19. Na pojednávaní dňa 13.10.2015 súd vo veci vypočul svedka A.. Občianske združenie žalovaného zakladal, bol jeho členom, predsedom a štatutárom. Žalobca bol obchodným partnerom MŠK Žilina, kde svedok pracoval ako zamestnanec. U žalobcu objednávali trávnik na akciu v Meste Žilina sever proti juhu. Bolo to v roku 2008, kedy sa konal prvý ročník za účasti Mesta Žilina, MŠK Žilina a žalovaného. Žalobca v tom čase dodával umelý trávnik do Strážova a plánoval rekonštrukciu v Závodí, tak ho oslovili ako osvedčeného partnera. Žalobcu oslovil svedok. Trávnik sa objednával pre žalovaného s tým, že platby sa budú riešiť cez MŠK Žilina alebo Mesto Žilina, nakoľko v tom čase ešte nebolo dohodnuté, či pôjde o prenájom alebo kúpu. Trávnik žalobca dodal a položil pred akciou na Hlinkovo námestie. Po skončení akcie sa trávnik spratal, odviezol sa do priestorov akadémie MŠK Žilina v Strážove a na ďalší rok sa znovu použil na akciu v meste. Následne bol trávnik prevezený do Závodia k ihrisku a tam sa nechal uskladniť. Za trávnik zaplatené nebolo. Bolo prisľúbené, že sa zaplatí, ale naťahovalo sa to. Trávnik bol v majetku žalovaného, resp. mal by byť. Dohadovali sa na nejakých splátkach, nakoľko žalovaný to nedokázal uhradiť. V roku 2008 sa počítalo s tým, že to zaplatí Mesto Žilina alebo žalovaný, nakoľko v tom čase bol svedok poslancom mestského zastupiteľstva, riešilo sa to aj cez Mesto Žilina. V čase, keď mal svedok odstúpiť zo subjektu žalovaného z dôvodu nezvládnutej ekonomickej situácie, vypracoval zoznam záväzkov žalovaného a tento odovzdal MŠK Žilina, kde to prebrali páni, ktorí do združenia vstúpili. Na základe tohto zoznamu následne MŠK Žilina uhrádzalo viaceré platby za žalovaného. V tomto zozname bol aj záväzok voči žalobcovi, čo bol najväčší záväzok žalovaného. Na trávnik bola najprv vystavená objednávka a bavili sa o tom, či ho kúpia alebo prenajmú. Potom ho žalobca položil a povedal cenu. Nakoniec sa rozhodlo, že to bude kúpa, nedohodlo sa ale, či to pôjde cez žalovaného alebo Mesto Žilina. Objednávku vystavil žalovaný, žalovanému bol trávnik dodaný a žalovaný bol povinný zaň zaplatiť. Objednávka bola určite písomná, k dispozícii ju však svedok nemal. Nevedel sa vyjadriť, či faktúra za trávnik bola zaevidovaná v účtovníctve a nepamätal si, či bol trávnik preberaný písomným protokolom. Uznanie dlhu podpisoval len svedok, nakoľko sa uznával dlh z roku 2008, kedy bol on predsedom. Trávnik bol predaný po akcii v roku 2010 starostovi obce C.. Obec si trávnik previezla, avšak nesplácala ho. Svedok zaplatil žalovanému 10.000 € za trávnik a doposiaľ ich vymáha od starostu obce C.. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalovaným a obcou C., avšak mestské zastupiteľstvo ju neschválilo. Trávnik preto prevzal ako fyzická osoba. Keď zaplatil peniaze za trávnik žalovanému, bola tu dohoda, že sa to bude riešiť cez MŠK Žilina, preto on už peniaze žalobcovi nevyplácal. Finančná situácia žalovaného v čase uznania dlhu bola mínusová. Pokiaľ by MŠK Žilina neprisľúbil, že to uhradia, tak by sa neuznával dlh.

20. Na návrh žalobcu predložil žalovaný zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného z 3.decembra 2010 (č.l. 127 spisu), z obsahu ktorej vyplýva ku dňu nasledujúcemu po dni konania valného zhromaždenia zánik členstva v občianskom združení žalovaného svedka A. a rovnako odvolanie svedka A. z funkcie prezidenta a člena výboru žalovaného.

21. Na pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 bol na návrh žalovaného vypočutý svedok K., v čase výsluchu tajomník žalovaného. Vo výpovedí uviedol, že v roku 2008 členom občianskeho združenia žalovaného nebol. V roku 2010, keď do občianskeho združenia žalovaného vstupoval, pán J. odovzdal o.i. zoznam dlhov občianskeho združenia. Bol tam aj dlh voči žalobcovi. Začali to preverovať, nakoľko nevedeli, ohľadne čoho mal dlh vzniknúť. Faktúra č. F. v dokladoch odovzdaných pánom J. nebola. O podrobnostiach sa dozvedeli až zo žaloby v tejto veci. Žalobca im nepredložil k dodávke zmluvu ani objednávku. Svedok sa ďalej vyjadril k okolnostiam odchodu svedka A. zo združenia a k spôsobu konania v mene združenia a taktiež k zisteným skutočnostiam ohľadne odpredaja trávnika Obci C., kedy

starosta obce mu mal uviesť, že obec trávnik kúpila od A. ako fyzickej osoby. V dokladoch občianskeho združenia nie je záznam o tom, že by bol trávnik prevedený na A., resp. že by zaň A. zaplatil kúpnu cenu, resp. previedol peniaze od obce C..

22. Po vykonanom výsluchu svedka K., žalobca nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný trval na návrhu na prerušenie konania do skončenia trestného konania voči A., nakoľko v tomto konaní sa riešia skutočnosti potrebné pre rozhodnutie v tejto veci.

23. V trestnom konaní vedenom pod F. bolo dňa 27.02.2015 vydané uznesenie, ktorým bolo vznesené obvinenie A. pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vyplýva z výroku predmetného uznesenia (č.l. 139 spisu). Ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci predmetné trestné konanie nebolo skončené.

24. Na pojednávaní konanom dňa 16.05.2017 zástupcovia strán zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, pričom zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v priebehu konania.

25. Nakoľko žalobca je právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky a žalovaný právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, súd sa osobitne zaoberal otázkou právomocí a rozhodného práva aplikovateľného v prejednávanej veci. Právomoc súdov Slovenskej republiky na prejedanie a rozhodnutie uplatneného nároku žalobcu je daná podľa kapitoly II oddiel 1 čl. 2 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomocí a o uznávaní a výkone rozsudkov v Občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

26. V nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania súd vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu vyhodnotil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah obchodno-právny. V čase vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (pričom súd vychádzal z označeného dátumu objednávky žalovaného z 24.06.2008, resp. najneskôr z dátumu uskutočnenia plnenia v zmysle faktúry vystavenej žalobcom č. F. 24.10.2008) žalobca ako vyplýva z výpisu z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel B, vložka 11763 mal postavenie právnickej osoby podnikateľa a rovnako žalovaný bol zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu Žilina č. živnostenského registra XXX-XXXXX, pričom záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa týkal ich podnikateľskej činnosti, kedy žalovaný v rámci predmetu podnikania o.i. mal zapísané organizovanie športových podujatí a súťaží, čomu zodpovedá predmet záväzku žalobcu zo záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami dodať žalovanému umelý trávnik za účelom jeho využívania pri športových podujatiach.

27. Vzhľadom na obsah práv a povinností žalobcu a žalovaného z existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu, tak ako bol ustálený súdom na základe výsledkov vykonaného dokazovania, súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako kúpnu zmluvu, resp. zmluvu o kúpe tovaru, ktorá podlieha ustanoveniam Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru podpísaného dňa 11. apríla 1990 vo Viedni (ďalej len „Viedenský dohovor“). V zmysle čl. 7 ods. 2 Viedenského dohovoru otázky patriace do predmetu úpravy tohto dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých dohovor spočíva, alebo ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.

28. Pri určení rozhodného práva vo vzťahu k otázkam Viedenským dohovorom výslovne neriešeným, postupoval súd pri zohľadnení momentu vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (ods. 26 odôvodnenia) podľa čl. 4. bod 1 a 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980 (Rímsky Dohovor), v zmysle ktorých v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa čl. 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu. S výhradou ustanovenia ods. 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú

správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň, alebo, ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň. Sídlo (ústredná správa) žalobcu, ktorý v postavení zmluvnej strany predávajúceho mal uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, sa nachádza v Českej republike. Na vzťah medzi stranami je preto potrebné v otázkach výslovne neupravených Viedenským dohovorom aplikovať hmotné právo Českej republiky.

29. Podľa Čl. 1 ods. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru podpísaného dňa 11. apríla 1990 vo Viedni (Viedenský Dohovor), tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.

30. Podľa Čl. 3 Viedenského dohovoru, (1) Zmluvy o dodávke tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť, sa považujú za zmluvy o kúpe tovaru, ibaže strana, ktorá tovar objednáva, sa zaväzuje dodať podstatnú časť vecí potrebných na ich výrobu alebo zhotovenie. (2) Tento Dohovor sa nepoužije na zmluvy, v ktorých prevažujúca časť záväzkov strany, ktorá dodáva tovar, spočíva vo vykonaní prác alebo poskytovaní služieb.

31. Podľa Čl. 7 ods. 2 Viedenského dohovoru, otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.

32. Podľa Čl. 11 Viedenského dohovoru, zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.

33. Podľa Čl. 53 Viedenského dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.

34. Podľa Čl. 58 ods. 1 Viedenského dohovoru, ak kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu v inej určitej dobe, je povinný ju zaplatiť, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi, na základe ktorých môže kupujúci nakladať s tovarom. Predávajúci môže urobiť závislým odovzdanie tovaru alebo dokladov od takého zaplatenia kúpnej ceny.

35. Podľa Čl. 59 Viedenského dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.

36. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník v znení platnom a účinnom na území Českej republiky ku dňu vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami (ďalej len Obchodní zákoník), tato část zákona upravuje závazkové vztahy mezi podnikateli, jestliže při jejich vzniku je zřejmé s přihlédnutím ke všem okolnostem, že se týkají jejich podnikatelské činnosti.

37. Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodního zákoníka, uzná-li někdo písemně svůj určitý závazek, má se za to, že v uznaném rozsahu tento závazek trvá v době uznání. Tyto účinky nastávají i v případě, kdy pohledávka věřitele byla v době uznání již promlčena.

38. Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodního zákoníka, uzná-li dlužník písemně svůj závazek, běží nová čtyřletá promlčecí doba od tohoto uznání. Týká-li se uznání pouze části závazku, běží nová promlčecí doba ohledně této části.

39. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Obchodního zákoníka,

(1) Právo se promlčí uplynutím promlčecí doby stanovené zákonem. (2) Promlčení podléhají všechna práva ze závazkových vztahů s výjimkou práva vypovědět smlouvu uzavřenou na dobu neurčitou. 40. Podľa ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodního zákoníka, promlčením právo na plnění povinnosti druhé strany nezaniká, nemůže však být přiznáno nebo uznáno soudem, jestliže povinná osoba namítne promlčení po uplynutí promlčecí doby.

41. Podľa ustanovenia § 392 ods. 1 Obchodního zákoníka, u práva na plnění závazku běží promlčecí doba ode dne, kdy měl být závazek splněn nebo mělo být započato s jeho plněním (doba splatnosti). Spočívá-li obsah závazku v povinnosti nepřetržitě vykonávat určitou činnost, zdržet se určité činnosti nebo něco strpět, počíná promlčecí doba běžet od porušení této povinnosti.

42. Podľa ustanovenia § 397 Obchodního zákoníka, nestanoví-li zákon pro jednotlivá práva jinak, činí promlčecí doba čtyři roky.

43. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to na základe objednávky žalovaného s dátumom 24.06.2008, ktorou si žalovaný objednal u žalobcu dodávku trávnika UMT tretej generácie a jej akceptácie zo strany žalobcu. Je pravdou, ako namietal žalovaný v konaní, že samotnú objednávku z 24.06.2008 žalobca v konaní nepredložil, čo odôvodňoval tým, že vzhľadom na odstup času už túto nevie dohľadať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že za žalovaného mal predmetnú objednávku realizovať svedok A., pričom z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 15.03.2013 (č.l. 15 spisu) vyplýva, že štatutárnym zástupcom žalovaného v období od 03.06.1999 do 03.12.2010 bol prezident A.. Nebolo pritom spochybnené, že v čase tvrdenej realizácie objednávky žalovaného 24.06.2008 bol osobou oprávnenou v mene žalovaného konať. A. bol vo veci vypočutý ako svedok na pojednávaní dňa 13.10.2015, pričom potvrdil, že objednávku vystavil v mene žalovaného, žalobca trávnik žalovanému dodal a žalovaný bol povinný zaň zaplatiť. Pokiaľ žalovaní ako aj svedok poukazovali na prípadné dohody medzi žalovaným a MŠK Žilina, resp. Mestom Žilina ohľadne financovania dodávky predmetného trávnika, tak tieto nemajú vplyv na existenciu a obsah záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Svedok A. vo výpovedi na pojednávaní 13.10.2015 potvrdil existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý mal vzniknúť na základe objednávky žalovaného z 24.06.2008 tak, ako tento záväzkovo-právny vzťah v priebehu konania skutkovo vymedzoval žalobca. Svedok vypovedal na pojednávaní po poučení podľa v tom čase platného a účinného ust. § 126 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a vierohodnosť jeho výpovede nebola spochybnená žiadnym ďalším dôkazom vykonaným v prejednávanej veci na základe návrhu strán. Samotná skutočnosť, že následní štatutárni zástupcovia žalovaného nemali o existencii a dodávke predmetného trávnika vedomosť, prípadne nedôslednosť vo vedení účtovnej dokumentácie u žalovaného, v ktorej sa nepodarilo dohľadať ani predmetnú objednávku a ani následne žalobcom vystavenú faktúru č. F., nepovažuje súd za relevantné pre rozhodnutie v prejednváanej veci. Existenciu objednávky žalovaného z 24.06.2008 potvrdzuje aj obsah listiny „Uznání dlužné částky“ z 12.11.2010 podpísanej v tom čase prezidentom žalovaného A. Rovnako existencii záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami nasvedčuje aj obsah návrhu splátkového kalendára adresovaný 23.12.2009 žalovaným v zastúpení A. žalobcovi. Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynula dôvodnosť námietky žalovaného voči nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a neboli preukázané jeho tvrdenia, že predmetný trávnik kupoval A. ako fyzická osoba a takýmto spôsobom sa zaň zaviazal aj zaplatiť. 44. Kúpnu cenu za dodaný trávnik žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. F. s uvedeným dátumom vystavenia 24.10.2008, dátumom uskutočnenia plnenia 24.10.2008 a dátumom splatnosti 07.11.2008. Pokiaľ žalovaný namietal, že túto faktúru nikdy neprevzal a nenachádza sa v jeho účtovníctve, tak súd poukazuje na to, že evidencia predmetnej faktúry v účtovníctve žalovaného nie je relevantná pre posúdenie nárokov žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru. Zároveň, z listiny návrhu splátkového kalendára z 23.12.2009 (č.l. 7 spisu) ako aj z listiny „uznání dlužné částky“ (č.l. 9 spisu) vyplýva, že vtedajší prezident žalovaného, svedok A. touto faktúrou disponoval. Pokiaľ ide o výšku fakturovanej sumy, táto bola žalovaným spochybnená len tvrdením, že nie je zrejmé ako došlo k prepočtu českej koruny na menu euro, z ktorého dôvodu namietal výšku uplatneného nároku. Súd poukazuje na to, že ku dňu splatnosti faktúry č. F. 07.11.2008 kurz českej koruny k menu euro bol 1 CZK = 0,0399 eura. Po prepočte tak fakturovaná suma 675.548,05 Kč predstavuje 26.954,37 eur, t.j. sumu vyššiu, než

zaplatenia ktorej sa žalobca domáha v prejednávanej veci. Námietku žalovaného vo vzťahu k výške uplatneného nároku tak súd nepovažoval za dôvodnú.

45. Nakoľko v konaní nebola preukázaná iná dohoda medzi žalobcom a žalovaným o splatnosti kúpnej ceny dodávaného tovaru, v súlade s čl. 58 Viedenského dohovoru, žalovaný bol povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď mu predávajúci umožnil nakladať s tovarom. Súd pritom vychádzal z dňa uskutočnenia zdaniteľného plnenia uvedeného vo faktúre č. F., ktorý deň považoval za deň dodania tovaru žalovanému (24.10.2008), nakoľko iný konkrétny deň dodania trávnika nebol v konaní tvrdený ani preukázaný. Nakoľko v predmetnej faktúre žalobca vyjadril vôľu, aby mu žalovaný zaplatil kúpnu cenu dodaného tovaru až v lehote splatnosti faktúry 07.11.2008, tak do uvedeného dňa bol žalovaný oprávnený, resp. povinný svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu splniť a odo dňa nasledujúceho, t.j. od 08.11.2008 sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi. Pokiaľ žalovaný namietal, že trávnik nebol prevzatý písomným preberacím protokolom, tak súd poukazuje na to, že dohoda o takomto spôsobe prevzatia tovaru žalovaným ako podmienka vzniku nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny v konaní preukázaná nebola.

46. Pokiaľ žalovaný namietal voči neurčitosti návrhu splátkového kalendára zo dňa 23.12.2009 (č.l. 7 spisu), tak je pravdou, že v tejto listine nie sú uvedené jednoznačné identifikačné údaje neuhradenej faktúry, ktorej sa návrh splátkového kalendára týka, avšak iný záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným než na základe ktorého žalobca uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci, tvrdený ani preukázaný nebol. Zároveň súd nepovažuje za relevantné posudzovať, resp. zaoberať sa otázkou platnosti návrhu splátkového kalendára z 23.12.2009 z hľadiska určitosti tohto právneho úkonu, nakoľko súd len hodnotil obsah tohto dôkazného prostriedku v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi. Opätovne súd zdôrazňuje, že svedok A. potvrdil objednanie trávnika žalovaným, dodanie trávnika žalobcom žalovanému, ako aj neuhradenie kúpnej ceny za dodaný trávnik žalovaným.

47. Ako dôkaz existencie uplatneného nároku žalobcu žalobca o.i. predložil listinu označenú ako Uznání dlužné částky datovanú 12.11.2010 (č.l. 9 spisu), z obsahu ktorej vyplýva, že podpísaný A. ako prezident C. (žalobca) uznáva dlh vo výške 675.548 Kč za dodávku trávnika UMT tretej generácie použitého z futbalového ihriska Strážov, čo do výšky a dôvodu v prospech žalobcu s tým, že predmetná dodávka bola ním riadne objednaná objednávkou z 24.06.2008 a tovar riadne prevzal. Uvedený dlh na základe vystavenej faktúry č. F. z 24.10.2008 uhradí do 30.11.2010. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že svedok A. koná ako štatutárny zástupca - prezident žalovaného. Žalovaný v priebehu konania namietal, že k dátumu 12.11.2010 svedok A. nebol oprávnený samostatne uskutočniť v mene žalovaného právny úkon uznania dlžnej sumy a pre prípad, že súd vyhodnotí uznanie dlhu ako neplatné, tak vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania.

48. Oboznámením sa s obsahom stanov žalovaného č.l. 101 a nasledujúce spisu v znení dodatku č. 4, ktorý bol ako zmena stanov vzatý na vedomie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky 11.06.2010 s označeným číslom spisu C. vyplýva, že od uvedenej zmeny stanov prijatej ako Dodatok č. 4 na základe uznesenia valného zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 25.03.2010 je štatutárnym orgánom žalovaného výbor, ktorý riadi jeho činnosť a koná v jeho mene. V mene žalovaného je oprávnený konať každý člen výboru, pričom v mene žalovaného konajú vždy dvaja členovia výboru spoločne. Z uvedeného vyplýva, že v čase spísania listiny Uznání dlužné částky s uvedeným dátumom 12.11.2010 (č.l. 9 spisu) svedok A. nebol oprávnený konať v mene žalovaného samostatne. Pri podpise predmetnej listiny, obsahom ktorej je uznanie dlhu, tak za žalovaného s odkazom na Dodatok č. 4 k stanovám žalovaného prijatý na valnom zhromaždení 25.03.2010, ktorú zmenu stanov vzalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vedomie 11.06.2010, nekonala oprávnená osoba a tento úkon žalovaného nemôže zaväzovať. Z uvedeného dôvodu uznanie dlhu nemožno považovať vo vzťahu k žalovanému za platný právny úkon a tento právny úkon nezakladá voči žalovanému právne následky, ktoré inak s uznaním záväzku právny poriadok spája, a to prezumciu existencie uznaného záväzku v dobe uznania v zmysle § 323 ods. 1 Obchodního zákonníka a počiatok plynutia novej štvorročnej premlčacej doby v zmysle § 407 ods. 1 Obchodního zákonníka.

49. Napriek tomu, že súd vyhodnotil uznanie dlžnej čiastky z 12.11.2010 (č.l. 9 spisu) voči žalovanému ako neplatný právny úkon z dôvodu, že za žalovaného nekonala osoba oprávnená za žalovaného konať, tak zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že obsah tejto listiny inak nebol spochybnený, nebolo spochybnené, že listina bola podpísaná A., v tom čase prezidentom žalovaného a ide tak o listinný

dôkazný prostriedok, svojim obsahom preukazujúci, že A. ako prezident žalovaného dňa 24.06.2008 predmetný trávnik od žalobcu objednal a následne prevzal a zároveň táto listina odkazuje na faktúru č. F. z 24.10.2008 vystavenú na žalovaného ako odberateľa, ktorý tak je povinný kúpnu cenu za dodaný trávnik uhradiť. Na uvedenom závere by nemenila nič ani tá skutočnosť, ak by v súvislosti s dodávkou predmetného trávnika resp. nakladaním s predmetným trávnikom A. ako štatutárny orgán žalovaného porušil svoje povinnosti pri správe cudzieho majetku, čo by mohlo zakladať jeho prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť, príp. zodpovednosť za náhradu škody voči žalovanému, avšak nemalo by to vplyv na existenciu a obsah záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a povinnosť žalovaného kúpnu cenu trávnika, ktorý objednal a prezval konajúc prezidentom A. ako štatutárnym orgánom, zaplatiť. V konaní nebolo preukázané, že by A. v súvislosti s objednávaním a dodávkou predmetného trávnika konal voči žalobcovi inak než v postavení štatutárneho orgánu (prezidenta) žalovaného. Súd tak nepovažoval za potrebné prerušiť konanie do skončenia trestného konania vedeného voči A. v zmysle návrhu žalovaného, nakoľko ako už bolo konštatované, prípadná trestno-právna zodpovednosť A. za porušenie povinností pri správe cudzieho majetku nemá vplyv na existenciu a obsah záväzkovo- právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý A. svojim konaním v mene žalovaného založil. Táto môže byť relevantná len pre prípadné nároky žalovaného na náhradu škody voči A.. Z uvedeného dôvodu súd samostatným výrokom rozsudku návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

50. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu v súvislosti s posudzovaním oprávnenia A. uznať záväzok žalovaného voči žalobcovi poukazovala na ust. § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené, tak tento odkaz súd nepovažoval za správny. V danom prípade nešlo o obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať za žalovaného, ale o určenie obligatórnej náležitosti stanov občianskeho združenia v zmysle ust. § 6 ods. 2 písm. d) Zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, podľa ktorého v stanovách musia byť uvedené orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia. V súlade s uvedeným v stanovách občianskeho združenia žalovaného v znení ich zmeny, ktorá bola vzatá na vedomie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dňa 11.06.2010, t.j. v období predchádzajúcom písomnému uznaniu záväzku bolo určené, že štatutárnych orgánom žalovaného je výbor a v mene žalovaného konajú vždy dvaja členovia výboru spoločne. Pokiaľ aj právna zástupkyňa žalobcu správne poukazovala na to, že občianske združenia nemajú povinnosť zverejňovať štatutárne orgány a žalobca nemohol zistiť, kto má konať za žalovaného, tak súd zdôrazňuje, že zo stanov občianskeho združenia v zmysle zákona musí vyplývať (a uvedené aj zo stanov žalovaného vyplývalo) spôsob konania štatutárneho orgánu, resp. kto je oprávnený v mene občianskeho združenia konať, nie však v zmysle menovite určenej osoby, ale z hľadiska jej postavenia, resp. funkcie.

51. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uvádza, že pokiaľ bola ustálená splatnosť záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu dodaného trávnika ku dňu 07.11.2008, tak odo dňa 08.11.2008 začala v súlade s ust. § 392 ods. 1 v spojení s § 397 Obchodního zákonníka plynúť štvorročná premlčacia doba na uplatnenia práva na súde, ktorá uplynula dňa 07.11.2012. Pokiaľ žaloba bola podaná na súde dňa 12.11.2013, bolo to po uplynutí premlčacej doby. Žalovaným vznesená námietka premlčania je tak dôvodná a v súlade s ust. § 388 ods. 1 Obchodního zákonníka nemôže súd žalobcovi priznať premlčané právo. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

52. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s odkazom na ust. § 262 ods. 1 podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).