Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cb-118-2012.pdf
PDF · 169.05 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/118/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou, v právnej veci žalobcu: HERIX, s.r.o., so sídlom Dunajská 8, Bratislava, IČO: 36 778 737, právne zast. JUDr. Peter Voloch, advokát, AK so sídlom Čáčovská 305, Senica, proti žalovanej: L. B., O.. X.X.XXXX, V. P. V.Y. XXX/XX, P., právne zast. JUDr. Marek Radačovský, advokát, AK so sídlom Žriedlova 3, Košice, v konaní o zaplatenie 13.640,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.
III. Štátu p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu vzniknutých trov.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 13.640,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.640,- eur od 10.6.2009 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil žalobca tým, že dňa 30.4.2009 bola v súlade s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uzavretá Zmluva o spolupráci medzi žalobcom ako agentúrou a žalovanou ako modelkou. Podľa článku II. bod 3 tejto zmluvy o spolupráci ak modelka prejaví súhlas so svojím účinkovaním na vystúpení, tento jej súhlas je záväzný a modelka je povinná sa vystúpenia zúčastniť. V prípade, ak tento svoj záväzok poruší, resp. sa na vystúpenie nedostaví riadne a včas, potom vzniká agentúre nárok na zmluvnú pokutu vo výške 6.640,- eur okrem prípadov „vis major“. Zmluvná pokuta je splatná v lehote 15 dní odo dňa termínu vystúpenia. Ustanovením o zmluvnej pokute nie je dotknutý nárok agentúry na náhradu škody v celom rozsahu. Žalobca poukázal na to, že v rámci svojho zahraničného kontraktu sprostredkovaného žalobcom v Istanbule v Turecku v dňoch 12.5.2009 až 14.5.2009 sa žalovaná dňa 13.5.2009 nedostavila na dohodnutý a vopred oznámený casting do agentúry ART ROOM MODELS MANAGEMENT. Týmto nedostavením sa na casting žalovaná podľa žalobcu porušila vyššie uvedené ust. článku II. bod 3 Zmluvy o spolupráci, na základe čoho tak žalobcovi vznikol nárok voči žalovanej na zmluvnú pokutu v sume 6.640,- eur, na úhradu ktorej vystavil žalobca dňa 25.5.2009 faktúru č. 209015 na sumu 6.640,- eur splatnú dňa 9.6.2009, ktorú žalovaná doteraz neuhradila. Súčasne podľa článku II. bod 7 tejto Zmluvy o spolupráci vznikol agentúre nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj v prípade, že modelka poruší podmienky dojednaného zahraničného kontraktu okrem prípadov existencie objektívnych prekážok (nepriaznivé počasie znemožňujúce uskutočnenie dojednaného letu v prípade leteckej prepravy, vážne zdravotné problémy preukázateľné potvrdením o práceneschopnosti), a to vo výške 7.000,- eur za každé takéto porušenie s tým, že táto zmluvná pokuta je splatná porušením povinnosti. V rámci svojho zahraničného kontraktu sprostredkovaného žalobcom v Istanbule v Turecku v dňoch 12.5.2009 až 14.5.2009 sa
žalovaná v noci zo dňa 12.5.2009 na 13.5.2009 nedostavila na miesto nocľahu zabezpečeného agentúrou She model agency. Týmto nedostavením sa na miesto nocľahu žalovaná podľa žalobcu porušila vyššie uvedené ust. článku II. bod 7 Zmluvy o spolupráci, na základe čoho tak mal žalobcovi vzniknúť nárok voči žalovanej na zmluvnú pokutu 7.000,- eur, na úhradu ktorej vystavil žalobca dňa 25.5.2009 faktúru č. 209014 na sumu 7.000,- eur splatnú dňa 9.6.2009, ktorú žalovaná neuhradila. Svoj nárok na úroky z omeškania žalobca odvodzoval od ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keď podľa žalobcu bola žalovaná pri omeškaní s úhradou faktúr dňa 10.6.2009, pričom diskontná sadzba ECB bola vo výške 1 %, a preto si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.640,- eur odo dňa 10.6.2009 do zaplatenia.
2. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2012 v ktorom uviedla, že neuznáva nárok žalobcu ani čo do dôvodu ani čo do výšky a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa žalovanej bolo potrebné na daný právny spor aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka, a to z toho dôvodu, že podľa názoru žalovanej zmluva zo dňa 30.4.2009 o spolupráci medzi žalobcom ako agentúrou a právnickou osobou a žalovanou ako fyzickou osobou je klasickou zmluvou o sprostredkovaní práce, a preto nejde o obchodnoprávny ale o občianskoprávny spor.
3. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.11.2012, na ktoré sa neustanovil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil len e-mailovým podaním, ktoré nebolo opatrené zaručeným elektronickým podpisom, a preto nespĺňalo zákonom predpokladané náležitosti podania s tým, že právny zástupca žalobcu v tomto svojom ničotnom podaní zároveň ospravedlnil jednak svoju neúčasť na pojednávaní ako aj neúčasť žalobcu z dôvodu, že konateľ žalobcu bol na uvedený deň objednaný na odborné vyšetrenie v Bratislave, pričom zároveň právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania a stanovenie iného termínu pojednávania. Súd neakceptoval túto žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, nakoľko podľa výpisu z obchodného registra má žalobca dvoch konateľov, z ktorých každý môže konať za žalobcu samostatne a naviac, pokiaľ žiadateľ žiada o odročenie pojednávania z dôvodu zdravotného stavu účastníka alebo jeho zástupcu, musí táto žiadosť v zmysle kogentných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní, keď za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť. Z pripojeného odborného vyjadrenia ošetrujúceho lekára konateľa žalobcu žiadna z uvedených skutočností nevyplývala, naopak z predloženej priepustky vyplývalo, že jeden z konateľov žalobcu navštívil dňa 20.11.2012 ošetrujúceho lekára, ktorý ho objednal na odborné vyšetrenie, pričom v tomto čase už mal konateľ žalobcu o termíne pojednávania vedomosť, nakoľko predvolanie na pojednávanie bolo jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 12.10.2012. S poukazom na uvedené súd preto neakceptoval žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na deň 28.11.2012, pričom všetky uvedené skutočnosti oznámil právnemu zástupcovi žalobcu elektronicky na e-mailovú adresu, z ktorej požiadal právny zástupca žalobcu o odročenie pojednávania, a to ešte pred konaním pojednávania. V deň pojednávania oznámila súdu telefonicky osoba, ktorá sa predstavila ako Mgr. Peter Voloch, že na ceste na pojednávanie sa mu 250 km pred Popradom pokazilo motorové vozidlo, ktoré je nepojazdné, a preto sa nezúčastní pojednávania. Súd preto v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu.
4. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tomto pojednávaní vzniesla námietku premlčania s poukazom na skutočnosť, že samotný žalobca tvrdí u oboch zmluvných pokút, že tieto sa stali splatné dňa 9.6.2009, čo napokon vyplýva aj z vystavených faktúr, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 13.6.2012, kde je podstatný dátum, kedy bola žaloba doručená súdu a nie kedy bola odoslaná na poštovú prepravu, a preto mala žalovaná za to, že k premlčaniu nároku žalobcu došlo dňa 10.6.2012, nakoľko prvýkrát si žalobca mohol uplatniť svoj nárok dňa 10.6.2009 a posledný deň lehoty na uplatnenie tohto nároku na súd pripadol na deň 10.6.2012, kedy uplynula trojročná všeobecná premlčacia lehota podľa Občianskeho zákonníka. K námietke premlčania zároveň právny zástupca žalovanej uviedol, že v čase podpísania Zmluvy o spolupráci zo dňa 30.4.2009 bola žalovaná študentkou denného štúdia P.X. I. P. X. Š. P. v V., keď žalovaná bola v tom čase ako aj je v súčasnosti fyzická osoba - nepodnikateľ, dokonca to bola jej prvá zmluva ako modelky, takže nešlo o nejakú sústavnú činnosť, ktorú by vykonávala. Zároveň právny zástupca žalovanej ponechal na úvahu súdu, či vzhľadom
na predmet zmluvy sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu v ktorej je žalovaná spotrebiteľkou. Rovnako bola žalovaná toho názoru pokiaľ sa v tejto zmluvu uvádzalo, že ide o inominátnu - nepomenovanú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, že buď ide o klasickú zmluvu o sprostredkovaní práce podľa Zákona o službách zamestnanosti, alebo je to mandátna zmluva podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka alebo v prípade ak ide o nepomenovanú zmluvu sa jej režim spravuje Občianskym zákonníka, v žiadnom prípade nie však Obchodným zákonníkom, pričom poukázala, že ani v zmluve nie je uvedené a ani nie je uzavretá osobitná dohoda medzi účastníkmi, ktorá musí byť písomná v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to že záväzkovo-právne vzťahy z tejto zmluvy sa majú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.
5. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že zmluva uzatvorená so žalobcom dňa 30.4.2009 bola jej prvou zmluvou, ktorú uzatvorila v tom čase ako študentka denného štúdia vysokej školy s tým, že jej bolo povedané pánom U. a slečnou X., ktorej priezvisko nevedela uviesť, ktorí obaja vystupovali za žalobcu, že si bude mať možnosť ísť privyrobiť do zahraničia, keď žalobca jej sprostredkuje prácu, postará sa o víza, ubytovanie, vreckové a bude hradiť ďalšie výdavky spojené s vycestovaním. Krátko po podpise zmluvy so žalobcom jej konatelia žalobcu na castingu oznámili, že majú pre ňu prácu v zahraničí, a to v Istanbule s čím súhlasila ale pýtala sa aká je to agentúra v Turecku, pre ktorú má pracovať a aké skúsenosti s ňou má žalobca. Podľa nej bola žalobcom uvedená od počiatku do omylu, pretože slečna X., ktorá pracovala pre konateľa žalobcu - pána U. jej uviedla, že s majiteľom agentúry She model agency pánom H. dlhodobo spolupracovala s tým, že tam bola niekoľkokrát, pričom v Turecku zistila, že táto samotná u neho nikdy nebola, pričom pracovala pre inú agentúru v Turecku. Po prílete do Turecka mala bývať v apartmáne tureckej agentúry na uvedenej adrese, pričom tam nebývala, ale bývala spolu s ostatnými modelkami v dome majiteľa agentúry She model agency, čím podľa jej názoru nebola dodržaná jej zmluva so žalobcom. Žalovaná podľa svojho vyjadrenia sa každý deň dožadovala od majiteľa agentúry She model agency vybavenia pracovných víz, nakoľko v Turecku bola iba na turistické víza a žalobca jej uvádzal, že všetky tieto doklady jej má zabezpečiť turecká agentúra, ktorá tak neurobila. Následne bol na ňu zo strany majiteľa agentúry She model agency pána H. vyvíjaný nátlak, aby podpísala s jeho agentúrou zmluvu, ktorú jej ale predložil celú v anglickom jazyku s tým, že ona v tom čase ovládala len základy anglického jazyka, nie však právnickú anglickú terminológiu, ktorú neovláda ani v súčasnosti. Poukázala na správanie majiteľa agentúry She model agency pána H., ktorý ju ako aj ďalšie modelky dňa 9.5.2009 zavolal do reštaurácia REINA v Istanbule, kde ju nútil, aby si išla pripiť s neznámymi mužmi k vedľajšiemu stolu, čo ona odmietla, na čo ju pán H. chytil za ramená, začal ňou triasť, čo videli aj prítomné osoby. Následne na to žalovanú zobral pán H. do auta s tým, že idú domov, keď ich pred reštauráciou zastavili viaceré hliadky polície a pán H. bol obmedzený na osobnej slobode políciou a odvezený na neznáme miesto. Pán H. jej aj ostatným modelkám ešte predtým, ako ho vytiahla polícia z taxíka, keď videl, že ich zastavuje polícia, uviedol, že nemajú hovoriť, že pracujú v Istanbule ako modelky, ale že sú tam ako turistky, lebo pôjdu do väzenia. Vtedy bolo podľa nej zrejmé, že v Turecku je nielen ona ale aj ostatné modelky nelegálne s tým, že vedome ich tam poslal pracovať žalobca, ktorý podľa žalovanej musel mať vedomosti o tom, že ich tam poslal pracovať nelegálne a ani im nemienil vybaviť pracovné víza, pretože keby tam žalovaná išla pracovať legálne, tak pracovné víza by jej žalobca musel vybaviť už na tureckom veľvyslanectve v Bratislave k čomu nedošlo. Teda žalobca ju cielenie uviedol do omylu, nakoľko ju poslal pracovať do zahraničia nelegálne. Ďalej uviedla, že následne žalobca odstúpil od zmluvy so She model agency a vyvíjal na ňu nátlak, aby podpísala zmluvu s ďalšou agentúrou ART ROM MODELS MANAGEMENT. Táto sa na stretnutie s agentúrou ART ROM MODELS MANAGEMENT dostavila, kde jej bola predložená ďalšia zmluva v anglickom jazyku, ale túto zmluvu odmietla podpísať, keďže jej obsahu nerozumela a po predchádzajúcich stresujúcich udalostiach už ďalšiu zmluvu nechcela podpisovať a nechcela už ani pracovať ako modelka a chcela ísť domov. Podľa jej vyjadrenia žalobca na ňu vyvíjal telefonicky aj e- mailom prostredníctvom slečny Veroniky aj pána U. nátlak, aby zmluvu s agentúrou ART ROM MODELS MANAGEMENT podpísala, ale ona chcela ísť domov, naviac mala už aj zdravotné problémy - vracala, mala bolesti hlavy, hnačky, čo uvádzala aj v odpovedajúcich e-mailoch a po prílete na Slovensko musela byť v Bratislave ošetrená na pohotovosti. Na pojednávaní ešte uviedla, že keď pána H. zavreli, tak v jeho dome ostala ona spolu s ostatnými modelkami bez vody, elektriny a bez jedla a chodili sa im tam vyhrážať dvaja jeho kamaráti, že buď pôjdu do basy, alebo budú robiť to, čo im oni povedia. Ďalšie dve dievčatá, ktoré tam boli spolu s ňou ubytované, plakali, boli hysterické, všetky chceli ísť domov, nevedeli si zavolať ani taxík, pretože nevedeli ani adresu, na ktorej bývali, pretože adresa v zmluve s agentúrou She model agency aj so žalobcom bola len fiktívna. Nepamätala si, ako sa nakoniec dostali na Slovensko. Po prílete bola ošetrená na pohotovosti a následne bola práceneschopná. Žalobca sa
podľa nej ešte snažil o niečo, ale nevedela si spomenúť, čo konkrétne chcel, nakoľko je tomu už viac ako tri roky. Podľa jej názoru, keďže žalobca odstúpil od zmluvy, táto by mala byť neplatná v celom rozsahu resp. zrušená od počiatku. Žalovaná uviedla, že neskôr došlo k stretnutiu medzi ňou a pánom U. spolu s jeho právnym zástupcom a jej právnym zástupcom s tým, že v tej dobe zvažovala podať žalobu z dôvodu, že od začiatku bola zo strany žalobcu uvedená do omylu, že ju zámerne zavádzal a zvažovala podať žalobu o náhradu škody spočívajúcu v ujme na zdraví, ktorú utrpela. Bolo to podľa žalovanej ešte asi v roku 2009. Na tomto stretnutí došlo k ústnej dohode oboch strán, kde pán U.E. ustúpil od akéhokoľvek nároku od žalovanej čokoľvek požadovať s čím žalovaná súhlasila a taktiež si nebude uplatňovať svoj nárok voči žalobcovi. Boli tam prítomní obaja právnici a vyjadrila ľútosť, že sa z tohto stretnutia nevyhotovil žiaden záznam. Odvtedy so žalobcom v kontakte nebola. Tiež nie je pravdou, ako to uvádza žalobca v žalobe, že sa nedostavila na casting do agentúry ART ROM MODELS MANAGEMENT dňa 13.5.2009, nakoľko táto tam bola, len sa rozhodla zmluvu v anglickom jazyku nepodpísať, na čo si myslela, že má nárok a nikto ju nemôže k podpisu zmluvy nútiť. K nedostaveniu sa na miesto nocľahu v noci z 12.5.2009 na 13.5.2009 zabezpečenom agentúrou She model agency uviedla, že ani ona ani jej kolegyne v dome, ktorý táto agentúra zabezpečila neprespali, pretože sa báli o vlastný život, nakoľko sa im chodili vyhrážať známi pána H. a boli tam neakceptovateľné podmienky
- nebola tam voda, elektrina. Podľa žalovanej napokon aj žalobca v e-mailovej komunikácii uviedol, že žiadal agentúru ART ROM MODELS MANAGEMENT, aby modelkám zabezpečila ubytovanie v hoteli, nakoľko v dome sú neznesiteľné podmienky. Tí dvaja páni, keď tam prišli rozbili okná, poháre, boli hrubí a spolu s kolegyňami mali veľký strach, preto sa v obave o vlastný život báli prespať v uvedenom dome. Záverom opätovne poukázala na nesplnenie dohodnutej povinnosti žalobcu resp. agentúry, s ktorou jej žalobca dohodol spoluprácu zabezpečiť samotné bývanie v apartmáne, keď žalovaná bývala spolu s majiteľom agentúry She model agency, keď táto agentúra si po tom, ako naďalej odmietla bývať v tomto dome voči nej neuplatnila žiadnu zmluvnú pokutu rovnako ako ani nijaká iná turecká agentúra.
6. Súd teda vykonal dokazovanie v súlade s listinnými dôkazmi a prednesmi žalovanej a jej právneho zástupcu na pojednávaní a rozhodol rozsudkom č. k. 9Cb/118/2012-163 zo dňa 28.11.2012 na základe takto zisteného skutkového stavu tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania nároku, nakoľko posúdil vzťah ako občianskoprávny a teda sa na neho vzťahuje trojročná premlčacia doba. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 4Cob/19/2013-193 zo dňa 27.3.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, že súd rozhodol bez účasti právneho zástupcu žalobcu a to aj napriek tomu, že ten oznámil súdu nemožnosť sa dostaviť na pojednávanie z dôvodu poruchy motorového vozidla a tieto skutočnosti aj preukázal, čím žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom. Po zrušení rozsudku súd ďalej pokračoval v konaní v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.
7. Na pojednávaní dňa 27.11.2013 právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že trvajú na žalobe v celom rozsahu. Medzi stranami bolo jednoznačné v čase uzavretia zmluvy, že uzatvárajú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu. Tento režim žalovaná potvrdila svojím podpisom zmluvy, jej činnosť predstavuje činnosť umelca ako slobodné povolanie, teda bola samostatne zárobkovo činnou osobou. Z predloženej e-mailovej komunikácie nevyplýva, že žalovaná namietala neplnenie nejakých povinností zo strany žalobcu. V rozhodnom čase bola vyslaná na fotenie k zmluvnej agentúre She models v Turecku, kde bola aj ubytovaná. Pokiaľ jej nevyhovovalo ubytovanie, mala to oznámiť. Zmluvná pokuta bola účtovaná príslušnými faktúrami a to na sumu 7.000,- eur za nedostavenie sa na miesto nocľahu k zmluvnej agentúre She models Agency Istanbul a druhá za nedostavenie sa dňa 13.5.2009 na akciu organizovanú touto agentúrou. Povinnosti medzi stranami sporné neboli. Zmluvné pokuty sú v primeranej výške vzhľadom na zodpovednosť žalobcu vo vzťahu k zmluvným agentúram. Po problémoch s agentúrou She models bola pre žalovanú dohodnutá náhradná agentúra a žalovaná nemohla len tak dodatočne nesúhlasiť s účinkovaním na vystúpení.
8. Na pojednávaní dňa 5.2.2014 bola vypočutá svedkyňa R. M., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že ona bola do Turecka vyslaná inou modelingovou agentúrou, so žalovanou sa stretli na letisku v Istanbule, keďže mali byť ubytované spoločne. Na letisku ich čakal istý H., majiteľ tureckej agentúry. Odviezol ich do rodinného domu, ktorý bol sídlom agentúr. Majiteľ agentúry býval v tom istom dome. Dva dni chodili s majiteľom po castingoch, potom ich vzal do reštaurácie na diskotéku. Potom išli naspäť taxíkom, kde ich zastavila polícia a H. musel ísť s policajtmi. Oni sa vrátili naspäť do domu, kde zostali 2 dni, medzitým prišiel kamarát H. s tým, že musel zostať na polícii. Ostali samy v dome bez dozoru v cudzom prostredí.
Oznámili to agentúram, ktoré prisľúbili pomoc, avšak sa nič nedialo, preto si začali na vlastnú päsť hľadať iné agentúry. V agentúre Flash ich zobrali obe. Avšak so žalovanou bol problém, že jej materská agentúra oznámila, že sa musí vrátiť na Slovensko, tak ostala v Turecku sama. Po castingoch chodili iba tri, oni a jedna Srbka. Ona mala iba sprostredkovateľskú zmluvu s českou agentúrou, ktorá jej hľadala agentúry v Turecku za províziu. Víza si nevybavovala, lebo jej bolo povedané, že Česi ich nepotrebujú a viac sa o to nezaujímala. Všetko jej bolo oznámené iba ústne, chodili na castingy ad hoc, nebol žiadny oficiálny rozpis. Casting je akési výberové konanie z pozvaných modeliek, modelka dostane zaplatené, až keď je vybratá v castingu na konkrétnu kampaň. Ubytovanie po odchode zo sídla She model im zabezpečila agentúra Flash, pričom ona tam ostala ešte tri mesiace. Domáce agentúry im po oznámení o problémoch s H. nezabezpečili žiadnu prácu.
9. Na pojednávaní dňa 23.4.2014 bola vypočutá opätovne žalovaná, ktorá vo výpovedi uviedla, že neuznáva porušenie svojich povinností, nakoľko majiteľ agentúry bol vo väzení, tak im nemohol zabezpečiť ubytovanie a preto nebolo možné ďalej zotrvávať v tomto ubytovaní. Ona o tejto skutočnosti informovala zástupkyňu agentúry aj svoju mamu, ktorá kontaktovala p. U.. V jeho dome ostali ešte viac nocí a majiteľ sa neobjavil. Agentúra nemala žiadne asistentky, žiadne kontaktné osoby a ďalšie zabezpečenie pre prípad takýchto situácií. Toho času je už agentúra zatvorená, má zákaz činnosti pre podozrenie obchodu s ľuďmi. Dom bol odomknutý, spali v odomknutom dome bez vody a jedla. Kamaráti H. sa im vyhrážali, aby ďalej ostali v dome. Ona niektoré veci neriešila a neuvedomovala si, bála sa a chcela ísť domov. Prežila stresovú situáciu a traumu, musela byť následne ošetrená na pohotovosti. Našli si inú agentúru - Flash Models, ale nakoniec ani do tejto agentúry nešla a chcela sa vrátiť domov. Predložila prehlásenie agentúry Art Room, že jej nezabezpečovali prácu ani ju nevybrali. S odstupom času, po skúsenostiach s inými agentúrami po porovnaní už vie povedať, že sa žalobca o nich staral nedostatočne. Zmluvu s Art Room nepodpísala, keďže jej úplne nerozumela a nikto ju nemôže nútiť podpísať nejakú zmluvu. Nepovažuje za normálne, aby boli ubytované v dome majiteľa agentúry. So žalobcom sa stretla na mimosúdnom urovnaní v Bratislave. Bola následne vyšetrená aj u psychologičky vo F., neskôr sa už nemusela liečiť.
10. Na pojednávaní dňa 26.5.2014 bola vypočutá svedkyňa X. Š., ktorá vo výpovedi uviedla, že je formálne konateľkou žalobcu, pričom v rozhodnom čase funkciu aj reálne vykonávala. Zmluvu s agentúrou She models podpísala žalovaná ešte v Bratislave pred odchodom do Turecka. Pracovné víza sa nevybavujú, keďže tam šla nie v pracovnom pomere, ale na voľnej nohe. Žalovaní došla do Turecka a chodila po castingoch a asi mala aj nejakú prácu. O problémoch sa dozvedela od p. U., ktorému telefonovala matka žalovanej. Bola za to, aby sa žalovanej kúpila ihneď spätná letenka, keďže sa jednalo o jej prvý pobyt v zahraničí. Žalovaná chcela spočiatku ísť domov, ale neskôr chcela ešte skúsiť nejaké castingy, pričom jej boli dohodnuté v agentúrach Art Room a Respect. V Art Room aj bola úspešná a bol jej ponúknutý kontrakt na 2 týždne, ktorý sa však rozhodla nakoniec nepodpísať, keďže agentúre nedôverovala. Oznámila, že si našla prácu v agentúre Flash, avšak nepodarilo sa im s agentúrou skontaktovať, tak jej vybavili letenku a vrátila sa na Slovensko. Potom už s ňou komunikoval iba p. U.. Počas pobytu s ňou komunikovala denne aj telefonicky, aj elektronicky. Žalovaná jej o nijakých iných okolnostiach, okrem zadržania majiteľa tureckej agentúry, neinformovala. Cez skype napísala, aby kontaktovala agentúru Flash, ale nakoľko sa s ňou spojiť nemohla, radšej jej povedala, že bude lepšie, ak sa vráti na Slovensko. Pri podpise zmluvy jej bolo všetko vysvetlené. Zmluvu chystal právny zástupca a zahraničnú zmluvu poslala agentúra She models. Na tejto zmluve dátum nebol uvedený dátum. Rovnako v zmluve nebola uvedená možnosť modelky domáhať sa voči agentúre nejakých nárokov. Ak sa modelka neustanoví na casting, nemusí platiť pokutu, iba ak sa neustanoví na vystúpenie. K špecifikácii podmienok podľa čl. II bodu 7 zmluvy uviedla, že je to myslené tak, aby si modelky nevodili návštevy, nechodili po nociach, nepožívali alkohol a omamné látky, aby neodišli bez ohlásenia a pod. V zmluve nie je uvedená presná adresa ubytovania. Svedok Y.G. Š. na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že mu jeho manželka Veronika zavolala a povedala, že majú v Istanbule jednu modelku a žiadala, aby jej pomohol. Poprosila ho, aby jej dobil kredit na mobilný telefón a zároveň aby sa jej spýtal, či niečo nepotrebuje. Dobil teda žalovanej kredit a zavolal jej, avšak ona uviedla, že potrebovala iba kredit a že inak je všetko v poriadku. Ďalej mu už nikdy nezavolala. Raz ho požiadala ešte manželka, že má žalovanej zarezervovať taxík, čo aj urobil. O iných jej problémoch v Turecku vedomosť nemal. Žalovanej ešte povedal, že má rodinu v Turecku, ktorá jej môže pomôcť v prípade potreby.
11. Na pojednávaní dňa 9.6.2016 bola vypočutá svedkyňa U.. L. B., ktorá vo výpovedi uviedla, že na tú dobu si pamätá, bol to prvý kontrakt jej dcéry. Aj keď bola dospelá, mala 22 - 23 rokov, zariadila si to sama, avšak chcela byť o všetkom informovaná, takže ešte doteraz má odložené kontaktné adresy, mailovú komunikáciou s agentúrou na Slovensku, osobne s nimi v kontakte nikdy nebola. Ide o mailovú komunikáciu, ktorú posielala agentúra dcére - inštrukcie. Dcéra si to následne poriešila tak ako poriešila, avšak ona bola rozhodnutá v tej dobe, že uvedenú záležitosť pôjde nahlásiť na políciu, keďže všetko nasvedčovalo tomu, že sa nejednalo o modelingovú agentúru, ale o agentúru, ktorá obchodovala s „bielym mäsom“. Dcéra, keď sa vrátila z Turecka, v tom čase bola na stáži v R. L.. K., študovala P.. Následne sa stretol zástupca z R. L.. K. so zástupcom p. U. alebo s p. U. osobne a celá záležitosť sa mala dovybaviť tak, že dcéra už nebude spolupracovať s agentúrou a nič sa ďalej riešiť nebude. Následne však došlo k tomu, že voči dcére si uplatnili zaplatenie zmluvných pokút. Počas pobytu dcéry v Turecku s ňou bola v kontakte. Ešte predtým, ako odchádzala do Turecka, prišiel mail od agentúry, kde okrem iného hovoria, že „keď sa Ťa budú pýtať, tak povedz, že ideš na dovolenku alebo navštíviť známych, nikdy nehovor, že ideš kvôli modelingu“, „...odporúčam si pre istotu zobrať nejakú hotovosť, najlepšie americké doláre, v prípade núdze sa nimi dá platiť a nemusíš platiť na líry“. Dcéru na toto upozorňovala, nepáčilo sa jej to. Po príchode do Turecka jej telefonicky oznámila, že sa idú ubytovať, v noci zrazu zavolala, že je v nejakom aute, že ich zastavili policajti, potom odišli do nejakého bytu, kde sa zamkli. Pani V. Š. ju ubezpečovala, že ona tam bola v tej agentúre v Turecku osobne, že určite to bude v poriadku, nakoniec vysvitlo, že v agentúre nikdy nebola a klamala. Žiadala zabezpečenie návratu dcéry domov. Spolu s dcérou tam bolo aj jedno dievča z ČR, komunikovala aj s jej mamou, ktorá taktiež trvala na tom, aby sa vrátila domov. Následne počas ďalšieho dňa ju agentúra ubezpečovala, že všetko bude v poriadku. Dcéra vyplakávala, že nemajú čo jesť, ani vodu, sú zamknuté. Následne dcéra prišla asi po dvoch, troch dňoch na Slovensko. Prišla v zúboženom stave, kde bola ošetrená najskôr na Pohotovosti v Bratislave, následne absolvovala aj psychologické vyšetrenie u U.. U. vo F.. Keďže sa dcéra vrátila späť do Bratislavy, nebolo možné pokračovať v psychoterapii u U.. U., ale táto jej doporučila nejaké veci, ktoré následne spolu aj telefonicky rozoberali. Kontrakt v Turecku bol jej prvý modelingový kontrakt a dá sa povedať, že jediná negatívna skúsenosť s modelingom. Henrich Minárik, konateľ žalobcu, na pojednávaní uviedol, že už v tomto konaní vypovedal, odkázal na svoju výpoveď. Chcel ešte uviesť, že od toho inkriminovaného momentu, kedy majiteľa tureckej agentúry, kde bola poslaná modelka, zobrala polícia, mal za to, že agentúra reagovala promptne, profesionálne v záujme vyriešenia celej situácie. Následne z jemu dostupných zdrojov sa dozvedel, že majiteľa agentúry zadržala polícia z toho dôvodu, že si nepreberal nejaké zásielky a následne bol prepustený. Toto, čo sa tu podsúva zo strany žalovanej a jej rodiny, je absolútna lož, ktorá smeruje len k jednému, a to aby sa žalovaná zbavila povinnosti voči agentúre. Žalovaná porušila kontrakt, ktorý mala s nami uzavretý, agentúra jej následne zabezpečila tri ďalšie agentúry v Turecku, kde sa mala zúčastniť na castingoch a mohla sa prebookovať do ďalšej agentúry, aby jej kontrakt mohol ďalej pokračovať. Absolútne odmietol tvrdenia svedkyne U.. B. o jej zdravotnom stave, pretože modelka - žalovaná na tieto ponuky reagovala, išla do jednej agentúry, ktorú zabezpečili - Artroom, tam zabezpečili kontrakt a čakali ju tam na druhý deň, kde sa mala dostaviť žalovaná v plnom zdraví. Prišlo však k takej situácii, že žalovaná si sama zabezpečila agentúru Flash a dávala pokyny, aby s nimi uzavreli kontrakt. Toto oni odmietli. Do zvolenej agentúry sa nedostavila, kde mala zabezpečenú prácu, ale svojvoľne, bez ich vedomia sa dostavila do agentúry Flash models v Turecku, kde taktiež bez ich vedomia zostala bývať v ich apartmánoch. Keďže vznikla táto situácia, tak prijal opatrenie, nakoľko si modelka robila čo chce a chodila kde chce, čo je neprípustné v takej krajine ako je Turecko. Oni robili všetky opatrenia, aby bolo o modelky postarané. Žalovaná sa svojvoľne pohybovala po Istanbule, tak prijali opatrenie, že jej zakúpili letenku na prvý možný let, aby prišla domov. Je zarážajúce, že o agentúre Artroom, ktorú pre ňu zabezpečili, žalovaná tvrdila, že nie je dosť dobrá. V e-maili im prikázala, aby kontaktovali agentúru Flash a pani P. Y.. Súdu predložil listinný dôkaz o tom, že následne sa žalovaná do Turecka vrátila a začala pracovať pre agentúru Artroom. Zároveň súdu predložil zmluvu inej modelky z leta 2009 so spoločnosťou Artroom a uviedol, ako dobre boli modelky honorované za jednotlivé fotenia a že modelky si tam mohli podľa druhu práce zarobiť od 400 - 1500 USD za jeden deň. K výške zmluvnej pokuty jednej aj druhej uviedol, že táto zahŕňa aj sumy za to, že sa modelka nedostavila na dohodnuté termíny, čo poškodzuje ich meno a agentúre vznikla škoda aj tým, že sa vôbec nedostavila do agentúr v Turecku, ktoré jej zabezpečili.
12. Súd uznesením zo dňa 24.1.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu, spoločnosťou HERIX, s.r.o. z dôvodu zlúčenia pôvodného žalobcu s touto spoločnosťou.
13. Na pojednávaní dňa 16.5.2017 štatutárny zástupca žalobcu predložil súdu ako vzor zmluvu s inou modelkou a uviedol, že predmetnú zmluvu predložili v tej súvislosti, že žalovaná tvrdila, že následne nimi vybraná agentúra, ktorú jej odporučili, aby ostala v Turecku a predĺžila pobyt, a to agentúra Art Room Model Management je neprofesionálna, nespoľahlivá, že s ňou nechce spolupracovať, tak toto jej tvrdenie vyvracia tým, že následne pre túto agentúru dlhodobo pracovala a súdu aj protistrane predložil jej rezerváciu a táto zmluva, ktorú predložili s inou modelkou má preukázať, ako boli tieto modelky honorované za svoju prácu a že táto agentúra funguje profesionálne. Súdu aj protistrane tiež predložil aj predmetnú zmluvu v anglickej verzii aj v preklade s modelkou G. B., nakoľko ju súdu zaslal pred pojednávaním e-mailom. Predložil k nahliadnutiu súdu aj originál zmluvy. Zároveň súdu predložil zmluvu o spolupráci medzi CATWALK PRODUCTION a G. B.. Ide o takú istú zmluvu, akú mala uzavretú aj žalovaná, a to z roku 2009. Pokiaľ bolo žalovanou tvrdené, že ich agentúra bola neprofesionálna a bez skúsenosti, tak to nie je pravda. Oni pristupovali k práci profesionálne. Pokiaľ ide o zmluvu so spoločnosťou Art Room, žalovaná do tejto agentúry v čase, keď sa nachádzala v Turecku išla, absolvovala vstupný pohovor, agentúra ju aj zabookovala a im poslala informáciu, že jej zabezpečí ubytovanie a kontrakt na skúšku po dobu dvoch týždňov. Žalovaná sa však na druhý deň do tejto agentúry nedostavila. Bol toho názoru, že to bolo z toho dôvodu, že ďalšia modelka z Čiech, ktorá vypovedala aj v tejto veci, nebola vybraná touto agentúrou a tak sa rozhodli ísť obe po vlastnej línii hľadať agentúru, ktorá ich vyberie spoločne. Je obvyklé, že pri práci v tejto oblasti sú modelky sankcionované, pretože sú za svoj výkon dobre honorované. V tejto súvislosti poukázal na sadzby za modelingové práce, tak ako sú uvádzané v článku III. zmluvy so spoločnosťou Art Room. Žalovaná sa mala v skorých ranných hodinách dostaviť do agentúry, kde bolo zabezpečené fotenie, mala už vykonávať konkrétnu prácu. V tejto súvislosti poukazujem na e-mailovú komunikáciu medzi X. N. a agentúrou Art Room. Keďže sa žalovaná na tento casting nedostavila a e-mailom večer odpovedala, že sa tam nemieni dostaviť a že si vybavila novú agentúru Flash, čo on vnímal ako porušenie zmluvy medzi, a preto mali snahu stiahnuť ju z Turecka, aby sa vrátila na Slovensko. Žalovaná vypovedala účelovo, a to pokiaľ aj polícia zadržala majiteľa agentúru She models, neznamená to, žeby kontrakt padol. Podľa jeho názoru sa veci riešili, mali tam ostať na ubytovaní a pokiaľ by neboli dostali prácu, boli by to cez nich riešili. Ak mala nejaký psychický problém pri vycestovaní, mala ich o tom informovať, boli by to riešili a neboli by s ňou uzatvorili kontrakt. Podľa neho žalovaná neutrpela žiadnu traumu, o čom svedčí aj to, že sama si zohnala agentúru a chcela tam ostať a z komunikácie s X. N. nevyznieva, žeby žalovaná mala utrpieť nejakú psychickú ujmu. Túto udalosť vnímajú ako porušenie čl. II. bod 3 zmluvy, a to nedostavenie sa na akciu 13.5.2009, ktorú odsúhlasila agentúre Art Room deň predtým. Ďalej podľa čl. II. bod 7 jej bola fakturovaná druhá zmluvná pokuta, a to za porušenie zahraničného kontraktu, nakoľko opustila ubytovanie, kde sa mala zdržiavať, svojvoľne si zvolila agentúru, pre ktorú chce pracovať. Čo je absolútne neprípustné. Mali so žalovanou ako modelkou isté náklady - platili jej letenku, stravu a mala záujem zmeniť agentúru, pre ktorú by pracovala, čo nebolo akceptovateľné. Modelka mohla zarábať v priebehu kontraktu, ktorý trval 30 dní slušný honorár a ich agentúra prišla o svoj zisk. Pokiaľ ide aj o výšku zmluvnej pokuty, súvisí to s touto oblasťou modelingu, kedy aj agentúra má svoje náklady v súvislosti so starostlivosťou o modelky, ktoré znáša, a teda pri porušení zmluvných dojednaní, musia aj modelky niesť zodpovednosť v podobe zmluvnej pokuty. Na žalobe zotrvali v celom rozsahu a žiadali, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy 13.640,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Išlo o slobodné povolanie a modelka dostala pokyn, nech si ich v tom čase zabezpečí pracovné víza na letisku sama, taktiež si svoje honoráre daňovo rieši sama. Z výpovede svedkyne M. vôbec nevyplýva, aby išlo o nejaký traumatický zážitok a stresovú situáciu. Na ubytovaní mala žalovaná stráviť 30 dní, čo ona porušila, lebo odišla z ubytovania. Pokiaľ ide o tú zmluvu s tureckou agentúrou She models, zrejme mohli aj oni jej fakturovať porušenie zmluvy, čo oni neurobili. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že je evidentné z výpovede konateľa žalobcu aj z výpovede svedkov - X. N., že mali žalovanej vybaviť prácu v zahraničí na 30 dní, pričom ju v e- mailoch samy upozorňovali, že nemá nikde hovoriť, že ide pracovať do Turecka, že si má na letisku vybaviť turistické víza. Pokiaľ ide o nocľah, za ktoré bola pokutovaná, vôbec nie je zrejmé, kde mala prespať a kedy. Zmluvné pokuty, ktoré boli v zmluve sú nerovnovážne, modelka môže byť pokutovaná za všetko, avšak agentúra v zmysle tej zmluvy pri porušení podmienok nemá pokutu. Celá situácia je absurdná. Právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy so She models - z ang. verzie tejto zmluvy možno konštatovať, že nebol zabezpečený žiaden byt pre modelky, bývali u majiteľa agentúry v jeho dome. Je tam uvedené v zmluve len to, že po 22.00 hod. nesmú opúšťať byt, ktorý vlastne im agentúra nezabezpečila. Pokiaľ ide o vystúpenie, ktoré malo byť v Art Room je zrejmé, že táto agentúra neponúkla žalovanej žiadnu prácu v mesiaci máj 2009, tiež poukázal na zmluvu medzi CATWALK a žalovanou článok II. bod 2. Zmluva medzi Art Room, žalobcom a žalovanou neexistuje. Z e-mailovej komunikácie
zo dňa 13.5.2009 medzi CATWALK a žalovanou v čase 11.54 hod. je zrejmé, že sa nemala dostaviť na žiadne vystúpenie, ale mala v ten deň ísť na preštudovanie a podpísanie kontraktu a ak to nebude akceptovať, tak jej bookujú let na zajtra ráno do Viedne, čo sa následne aj stalo. A potom poukazuje na e-mail na č.l. 61 spisu, kde žalovanej 13.5.2009 o 17.10 uvádzajú, že má už zabookovanú letenku a pokyny ohľadom toho, kde prespí modelka a že je stiahnutá naspäť na Slovensko. Je zrejmé, že žalobca resp. jeho právny predchodca sa cítia byť ukrivdení, že modelka odišla, že im ide o nejaký ušlý zisk, ale faktúry na to neznejú a faktúry nekorešpondujú s tým, čo je uvádzané v zmluve. Na záver uviedol, že z nezákonnosti nemôže vzniknúť zákonnosť, kde poukázal na to, že modelka nemala zabezpečené pracovné víza, čo bolo potrebné v minulosti aj je aj teraz.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, písomných vyjadrení k veci, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu B. U., žalovanej a svedkov R.G. M., X. Š., Y. Š. R. U.. L. B., listinných dôkazov, a to Zmluvy o spolupráci zo dňa 30.4.2009, výpovede zo zmluvy zo dňa 15.5.2009, faktúry č. 209014 zo dňa 25.5.2009, faktúry č. 209015 zo dňa 25.5.2009, informatívneho agreementu uzavretého medzi tureckou agentúrou a žalovanou, zápisu priebehu udalostí od 9.5.2009 do 14.5.2009, návrhu zmluvy v anglickom jazyku medzi Art Room model management a modelom/modelkou, výzvy na úhradu zmluvných pokút zo dňa 26.5.2009, výpisu z mailových komunikácií medzi zúčastnenými stranami, prekladu agreementu podpísaného žalovanou, žalobcom a H. Y., prekladu anglického vyhotovenia zmluvy, zmluvy o zastupovaní modelky zo dňa 21.8.2009, pripojených fotografií, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Strany sporu uzavreli dňa 30.4.2009 zmluvu o spolupráci a to podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda sa malo jednať o tzv. nepomenovanú zmluvu. Z predloženej Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi žalobcom ako agentúrou a žalovanou ako modelkou vyplýva, že jej predmetom bol záväzok agentúry vyvíjať činnosť na zabezpečenie a sprostredkovanie prezentácie modelky ako manekýnky či fotomodelky na verejných vystúpeniach či médiách a modelka sa za to zaviazala agentúre zaplatiť odmenu a vykonávať svoju činnosť za podmienok uvedených v tejto zmluve. Zároveň sa agentúra podľa článku I. bodu 2f zaviazala zabezpečiť žalovanej ubytovanie a cestu. Podľa článku II. ak žalovaná prejavila súhlas so svojím účinkovaním na vystúpení, tento jej súhlas bol záväzný a bola povinná sa vystúpenia zúčastniť. Pre prípad porušenia záväzku resp. nedostavenia sa na vystúpenie riadne a včas vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 6.640,- eur okrem prípadov „vis major“, ktorá bola splatná v lehote 15 dní odo dňa termínu vystúpenia s tým, že týmto ustanovením o zmluvnej pokute nie je dotknutý nárok agentúry na náhradu škody v celom rozsahu. Podľa článku II. bodu 7 zmluvy mal vzniknúť žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj v prípade, že modelka poruší podmienky dojednaného zahraničného kontraktu okrem prípadov existencie objektívnych prekážok, a to vo výške 7.000,- eur za každé takéto porušenie s tým, že zmluvná pokuta je splatná momentom porušenia povinností. Zároveň z tejto zmluvy vyplýva, že kontaktné osoby žalobcu boli konateľ B. U. a manažérka X. N.. Z článku V. bodu 5 zmluvy vyplynulo, že činnosť žalovanej ako modelky podľa tejto zmluvy je činnosťou vykonávanou v rámci nezávislého povolania a modelka zobrala na vedomie, že jej odmena za prácu modelky vyplatená na základe tejto zmluvy nie je príjmom zo závislej činnosti s tým, že je povinná odvádzať odvody na zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie, príspevok do fondu zamestnanosti a daň z príjmu fyzických osôb. Z výpovede zmluvy o spolupráci datovanej ku dňu 15.5.2009 súd zistil, že ňou žalobca z dôvodu údajného porušenia zmluvy zo strany žalovanej ku ktorému malo dôjsť v rámci zahraničného kontraktu v Istanbule v dňoch 12.5.2009 až 14.5.2009 tým, že žalovaná závažným spôsobom porušila Zmluvu o spolupráci, zmluvu so zahraničnou agentúrou She model agency ako aj dohodu s náhradnou agentúrou ART ROOM MODELS MANAGEMENT, vypovedal Zmluvu o spolupráci zo dňa 30.4.2009 s jednomesačnou výpovednou lehotou. Zároveň žalovanej oznámil, že si bude voči nej z dôvodu porušenia Zmluvy o spolupráci uplatňovať dohodnuté zmluvné pokuty v zmysle Zmluvy o spolupráci ako aj náhradu škody spôsobenú žalobcovi a zahraničnej agentúre She model agency. Z faktúry č. 209014 vystavenej žalobcom pre žalovanú ako odberateľa dňa 25.5.2009 s dátumom splatnosti dňa 9.6.2009 súd zistil, že ňou žalobca vyfakturoval žalovanej sumu 7.000,- eur na základe článku II. bod 7 zmluvnú pokutu za porušenie zahraničného kontraktu. Z faktúry č. 209015 vystavenej žalobcom pre žalovanú ako odberateľa dňa 25.5.2009 s dátumom splatnosti dňa 9.6.2009 súd zistil, že ňou žalobca vyfakturoval žalovanej sumu 6.640,- eur na základe článku II. bod 3 zmluvnú pokutu za nedostavenie sa dňa 13.5.2009 na akciu. Z predloženej zmluvy uzatvorenej medzi agentúrou She model agency, žalobcom a žalovanou, ktorá nebola datovaná bolo zistené, že táto bola uzatvorená v anglickom jazyku s tým, že agentúra She model agency sa zaviazala poskytnúť žalovanej ubytovanie počas jej pobytu v Istanbule, kde žalovaná mala zakázané ísť von po 22.00 hod. bez súhlasu agentúry. Krátko po podpise zmluvy so žalobcom žalovanej
konatelia žalobcu na castingu oznámili, že majú pre ňu prácu v zahraničí, a to v Istanbule s čím žalovaná súhlasila ale pýtala sa aká je to agentúra v Turecku, pre ktorú má pracovať a aké skúsenosti s ňou má žalobca. Žalovaná sa každý deň dožadovala od majiteľa agentúry She model agency vybavenia pracovných víz, nakoľko v Turecku bola iba na turistické víza a žalobca jej uvádzal, že všetky tieto doklady jej má zabezpečiť turecká agentúra, ktorá tak neurobila. Po príchode do Turecka žalovanú s ďalšími modelkami ubytovali v rodinnom dome, ktorý bol súkromným domom majiteľa agentúry She models a zároveň sídlom agentúry. Majiteľ tureckej agentúry pán Umit ju ako aj ďalšie modelky dňa 9.5.2009 zavolal do reštaurácie Istanbule, kde ju nútil, aby si išla pripiť s neznámymi mužmi k vedľajšiemu stolu, čo odmietla. Následne na to žalovanú zobral majiteľ agentúry do auta s tým, že idú domov, keď ich pred reštauráciou zastavili viaceré hliadky polície a pán Umit bol obmedzený na osobnej slobode políciou a odvezený na neznáme miesto. Pán Umit žalovanej ako aj ostatným modelkám ešte predtým ako ho vytiahla polícia z taxíka, keď videl, že ich zastavuje polícia uviedol, že nemajú hovoriť, že pracujú v Istanbule ako modelky, ale že sú tam ako turistky, lebo pôjdu do väzenia. Žalobca po oboznámení sa s týmito udalosťami odstúpil od zmluvy so She model agency. Žalovaná sa potom s ďalšími modelkami zdržiavali v dome majiteľa agentúry ešte 2 dni bez dozoru, pričom ich navštevoval iba kamarát majiteľa, ten však pre nich nemal žiadne informácie. Majiteľ sa tam už neukázal. Po kontaktovaní domovských agentúr im bola prisľúbená pomoc, avšak keďže sa nič nedialo, opustili dom a v Istanbule si začali hľadať prácu u iných agentúr. Žalovaná spolu so svedkyňou M. si našli kontrakt u agentúry Flash, kde ich vzali obe. Na castingu dňa 13.5.2009 u novej agentúry sprostredkovanej žalobcom, ART ROOM, jej bol ponúknutý kontrakt na 2 týždne. Žalovaná sa na stretnutie s agentúrou ART ROOM MODELS MANAGEMENT dostavila, kde jej bola predložená zmluva v anglickom jazyku, ale žalovaná túto zmluvu odmietla podpísať. Podľa vyjadrenia žalovanej žalobca na ňu vyvíjal telefonicky aj e-mailom prostredníctvom Veroniky Šahin aj pána Minárika nátlak, aby zmluvu s agentúrou ART ROM MODELS MANAGEMENT podpísala. V prípade, že žalovaná sa rozhodne na túto zmluvu nepristúpiť, mala jej byť zarezervovaná letenka do Viedne za účelom návratu domov. Žalovaná zmluvu v anglickom jazyku odmietla podpísať a odcestovala domov. Po prílete bola žalovaná ošetrená na pohotovosti a následne bola práceneschopná. Neskôr došlo k stretnutiu medzi žalovanou a pánom U. spolu s jeho právnym zástupcom a jej právnym zástupcom s tým, že v tej dobe žalovaná zvažovala podať žalobu z dôvodu, že od začiatku bola zo strany žalobcu uvedená do omylu, že ju zámerne zavádzal a zvažovala podať žalobu o náhradu škody spočívajúcu v ujme na zdraví, ktorú utrpela. Na tomto stretnutí došlo k ústnej dohode oboch strán, kde pán U. ustúpil od akéhokoľvek nároku od žalovanej čokoľvek požadovať s čím žalovaná súhlasila a taktiež si nebude uplatňovať svoj nárok voči žalobcovi. Žalobca však posúdil konanie žalovanej ako porušenie dohodnutých zmluvných povinností a za týmto účelom žalovanú vyzval k zaplateniu zmluvných pokút v celkovej výške 13.640,- eur. Následne vystavil žalovanej faktúry na zmluvné pokuty, ktoré žalovaná neuhradila.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca so žalovaným platne uzavreli zmluvu, ktorú v zmysle jej zaradenia ako zmluvného typu nazvali nepomenovanou zmluvou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 269 je dôležité rozlišovať jednak zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku ako zmluvné typy ako aj zmluvy nepomenované (inominátne). Aby sme mohli hovoriť o niektorom zmluvnom type upravenom Obchodným zákonníkom zmluva musí obsiahnuť pojmové znaky daného zmluvného typu vymedzené v základných ustanoveniach pre jednotlivý zmluvný
typ. Tieto pojmové znaky sú v odseku 1 cit. ust. § 269 označené ako podstatné časti zmluvy a sú základným kvalifikačným kritériom pre posúdenie či konkrétnu zmluvu možno považovať za zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom alebo nie. Pokiaľ obsah zmluvy dohodnutý stranami obsiahne podstatné časti niektorého zmluvného typu upraveného Obchodným zákonníkom, zmluva je uzavretá a na takúto zmluvu sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce tento zmluvný typ. Ak zmluva tieto podstatné časti neobsahuje, nie je uzavretá. Označenie zmluvy resp. jej názov nie je rozhodujúci, ale vždy rozhoduje obsah samej zmluvy, keď niekedy sa pod iným názvom skrýva konkrétny zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto typu. Ak však uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu pôjde o zmluvu inominátnu za predpokladu, že bude dostatočne určený predmet záväzkov. Súd posúdil Zmluvu o spolupráci uzavretú medzi sporovými stranami dňa 30.4.2009 v zmysle vyššie uvedených zásad podľa jej obsahu, a to aj napriek tomu, že táto bola uzavretá podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z obsahu tejto zmluvy uzatvorenej medzi podnikateľským subjektom - žalobcom a žalovanou ako nepodnikateľkou jednoznačne vyplýva, že ide o občianskoprávny a nie o obchodný vzťah, keď táto inominátna zmluva podľa svojho obsahu najbližšie zodpovedá a obsahuje pojmové znaky sprostredkovateľskej zmluvy podľa ust. § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto jej právny režim, vrátane námietky premlčania, bude spadať pod príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
16. Vzhľadom na právne posúdenie tejto zmluvy súd uvádza, že je potrebné na posúdenie nárokov z nej vyplývajúcich aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho, nie Obchodného zákonníka, čo má v danom prípade zásadný vplyv. Občiansky zákonník stanovuje základnú premlčaciu dobu na tri roky na rozdiel od Obchodného zákonníka, ktorý upravuje premlčaciu dobu ako štvorročnú. Splatnosť prvého čiastkového žalovaného nároku vo výške 6.640,- eur nastala dňa 28.5.2009, čím si žalobca mohol od 29.5.2009 uplatniť svoj nárok na súde. Všeobecná občianskoprávna premlčacia doba uplynula dňom 28.5.2012. Čo sa týka druhého nároku žalobcu na zaplatenie pokuty vo výške 7.000,- eur, tento bol splatný porušením povinnosti, teda dňom 13.5.2009, kedy sa žalovaná nemala dostaviť na určená miesto nocľahu, teda dňom 14.5.2009 si mohol žalobca uplatniť nárok na súde. Všeobecná premlčacia doba pri tomto nároku uplynula dňom 14.5.2012, pričom žalobca si tieto nároky uplatnil nárokom až dňa 13.6.2012 doručením žaloby na súd. Pri zohľadnení námietky premlčania, ktorej vnesenie je podmienkou toho, aby súd na uplynutie premlčacej doby prihliadal a ktorú žalovaná v konaní aj výslovne vzniesla súd teda dospel k záveru, že nároky žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty sú premlčané. Je síce pravdou, čo uviedol aj žalobca, že výkon činnosti modelky je slobodným povolaním a samostatne zárobkovo činnou osobou, avšak tu je potrebné zohľadniť, že žalovaná zmluvu podpisovala ako svoj prvý kontrakt, v postavení fyzickej osoby - nepodnikateľa, pričom následné povinnosti ohľadom vybavenia pridelenia IČO a ďalších záležitostí na toto posúdenie nemôžu mať vplyv.
17. Ďalej na podporu záverov o nedôvodnosti žaloby súd poukazuje na skutočnosť, že po preskúmaní zmluvy a práv a povinností zmluvných strán z nej vyplývajúcich mal súd za to, že zo strany žalovanej reálne nedošlo k takému porušeniu článkov zmluvy, za ktoré by mal žalobca voči žalovanej nárok na zaplatenie zmluvných pokút v uplatnenej výške. Čo sa týka žalobcom tvrdeného porušenia ust. čl. II bodu 3 zmluvy súd uvádza, že v zmysle zmluvnej definície pojmu vystúpenie v čl. II. bode 1 zmluvy nedošlo k pozvaniu žalovanej na žiadne konkrétne vystúpenie resp. podujatie. Žalovaná ako modelka nebola v zahraničí pozvaná na žiadne konkrétne vystúpenie už ako vybraná modelka s dostatočným časovým predstihom, ako to uvádza samotná zmluva v uvedenom ustanovení. Nebolo preukázané konanie takého vystúpenia, ako to má na mysli bod 1 čl. II zmluvy, ani žiadne pozvanie žalovanej na vystúpenie, preto nie je možné nedostavenie sa žalovanej na casting v dňoch 12.5.2009 až 14.5.2009 považovať za porušenie tejto zmluvnej povinnosti, nakoľko casting v zmysle akéhosi pohovoru, spočívajúci vo výbere modelky pre kampaň, nie je vystúpením podľa jeho zmluvnej definície. Neúčasť žalovanej na castingu nemožno klasifikovať ako porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti. Rovnako ako porušenie tejto povinnosti nemožno klasifikovať nepodpísanie kontraktu so spoločnosťou Art Room, keďže ponúknutie kontraktu nie je pozvánkou na konkrétne vystúpenie v zmysle módnej prehliadky, termínu fotenia reklamnej alebo módnej fotografie tak, ako to definuje samotná zmluva medzi stranami. Rovnako je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že žalovaná ako modelka neprejavila žiadny súhlas s účinkovaním na konkrétnom vystúpení, pričom v bode 3 čl. II je povinnosť účasti na vystúpení podmienená práve súhlasom modelky s účinkovaním na vystúpení. 18. Čo sa týka žalobcom tvrdeného porušenia zmluvnej povinnosti podľa čl. II bodu 7 zmluvy, teda že sa žalovaná nedostavila na určené ubytovanie v noci zo dňa 12.5.2009 na 13.5.2009, tu je potrebné uviesť,
že v prvom rade zo strany žalobcu a zmluvnej agentúry She model neboli dodržané podmienky, aké mali byť žalovanej garantované. Jednalo sa predovšetkým o vybavenie pracovných víz, pričom túto povinnosť nemožno vyžadovať od samotnej žalovanej, ale pracovné víza mali byť vybavené agentúrami, keď žalovanej bolo pred odchodom povedané, aby nikde neuvádzala, že do zahraničia ide pracovať, ďalej o podmienky ubytovania, ktoré neboli v súlade s dojednanými podmienkami v zmysle zmluvy čo do miesta aj kvality ubytovania, na čo jednoznačne vo svojich výpovediach poukazuje žalovaná aj svedkyňa M.. Žalovaná sa preukázateľne dostala v Turecku do náročnej situácie, ktorá u nej vzbudila dôvodnú obavu, teda sa vyskytli objektívne okolnosti nezávislé od vôle žalovanej, ktoré zmarili výkon činností, ktoré mala žalovaná v zahraničí podľa zmluvy vykonať. Modelky sa ocitli na niekoľko dní bez akéhokoľvek vedenia a zabezpečenia samy v dome majiteľa tureckej agentúry, pričom domovské agentúry situáciu včas nevyriešili, čo rovnako vyplýva z výpovede svedkyne M., preto boli modelky nútené si hľadať prácu samy. Na žalovanú bol vyvíjaný nátlak zo strany majiteľa agentúry She model, zároveň od nej boli vyžadované aj činnosti, ktoré nesúviseli s predmetom jej pobytu v Turecku. Nebolo možné od žalovanej spravodlivo požadovať, vzhľadom na okolnosti jej pobytu v Turecku, aby ďalej na mieste, kde boli ubytované, pasívne zotrvávala. Žalovaná nepochybne chcela ostať v Turecku a pokračovať vo svojej práci, za ktorou tam aj vycestovala, o čom svedčia aj jej ďalšie úkony na mieste, avšak objektívne okolnosti a v konečnom dôsledku aj vôľa žalobcu spôsobili, že sa nakoniec musela vrátiť na Slovensko. Hľadanie si práce u inej agentúry, ako to robila žalovaná po opustení sídla, nemožno subsumovať pod príslušné zmluvné ustanovenie ako porušenie zmluvných povinností, pričom toto konanie žalovanej ani nebolo uvedené ako dôvod vystavenia faktúr a rovnako zo zmluvy sa nedá usúdiť, že takéto konanie by mohlo byť porušením zmluvných povinností. Samotné porušenie povinnosti dostaviť sa na nocľah v určenom mieste dňa 12.5.2009 taktiež nemožno posúdiť ako závažné porušenie zahraničného kontraktu vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti. Žalovaná sa na casting dňa 13.5.2009 dostavila, len nevyužila možnosť podpísať kontrakt s agentúrou Art Room. V tejto súvislosti je ešte potrebné poukázať na ďalšie faktory vo vzťahu k osobe žalovanej, ako vek, nedostatočné skúsenosti a psychické vypätie spojené so strachom. Z týchto dôvodov nie je možné konanie žalovanej posúdiť ako porušenie zmluvnej povinnosti v zmysle čl. II bod 7 zmluvy a súd má za to, že nedošlo k naplneniu podmienok na vyúčtovanie zmluvnej pokuty v uvedenej výške. Svedkyňa Veronika Šahin vo svojej výpovedi uviedla príkladmo, aké porušenie povinností má na mysli čl. II bod 7 zmluvy, pričom sa jedná prevažne o pravidlá dodržiavania disciplíny a životosprávy. Nikde v zmluve nie je uvedená výslovná povinnosť modelky zdržiavať sa na konkrétnej adrese ubytovania. Záverom súd uvádza, že v zmluve boli vcelku jednostranne dohodnuté v prospech žalobcu, ktorý mal možnosť uplatňovať si zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej, pričom však žalovaná obdobné zmluvné oprávnenia, ako sa brániť pred neplnením podmienok zo strany žalobcu k dispozícii nemala.
19. Súd v danom konaní neposudzoval ďalšie konanie žalovanej, jej ďalšie kontrakty v Turecku a následný vývoj kariéry modelky, prípadne iné opatrenia žalobcu na zabezpečenie ďalších agentúr pre žalovanú. Predmetom tohto konania bolo posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných zmluvných pokút vo výške 7.000,- eur resp. 6.640,- eur za porušenia konkrétnych zmluvných ustanovení. Úlohou súdu bolo vysporiadať sa s otázkou, či skutočne boli zo strany žalovanej porušené žalobcom uvedené zmluvné ustanovenia a či žalobca mal nárok na zaplatenie zmluvných pokút za konkrétne porušenia zmluvných ustanovení. Dôvodom vyfaktúrovaných zmluvných pokút zo strany žalobcu nebola náhrada ušlého zisku, náhrada škody ani odškodné za poškodenie dobrého mena agentúry, ale zmluvné pokuty boli presne späté s konkrétnymi zmluvnými ustanoveniami, ktorých porušenia sa mala žalovaná dopustiť. Za takýchto okolností, s odkazom na vyššie uvedenú argumentáciu, súd nemal preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku a to ako z dôvodu premlčania nároku žalobcu s prihliadnutím na účinné vznesenie námietky premlčania zo strany žalovanej, tak aj zo záveru, že zo strany žalovanej jej konaním nedošlo k takému porušeniu konkrétnych zmluvných ustanovení spôsobom, ako to uvádza žalobca. Žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako si to vyfaktúroval a uplatnil, preto súd uznal obranu žalovanej a žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. V konaní bola z dôvodu zamietnutia žaloby žalovaná úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O trovách štátu súd rozhodol s poukazom na ust. § 259 CSP. Keďže štátu vznikli v tomto konaní trovy, súd mu priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi ako neúspešnej strane. O výške náhrady trov štátu bude rozhodnuté rovnako ako o výške trov žalovanej s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.