Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/637/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XXX, XXX XX H., o zaplatenie sumy 257,60 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 71,77 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 3.6.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 40 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú sumu vo výške 257,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 03.06.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. A7353935, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmlúv vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňujú využívať telekomunikačné služby ním poskytované. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0917303896. Zároveň žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G, za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve vo výške 1 eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období december 2013 - január 2014 spolu vo výške 71,77 eur. Žalovaný na pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou. Pohľadávka pozostáva z neuhradených služieb vo výške 71,77 eura a z nároku na zaplatenie 185,92 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania 5,25 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku t.j. 03.06.2014.

2. Okresný súd Nitra vo veci vydal platobný rozkaz dňa 25.01.2016 pod č. k. 9C/637/2015-32. Platobný rozkaz sa nepodarilo napriek rozsiahlym šetreniam doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 297 písm. b) C.s.p.), pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli v zákonnej lehote.

4. Pred rozhodnutím sa súd oboznámil so žalobou, zmluvou o pripojení, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dodatku k zmluve a všeobecných podmienok súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným ako užívateľom zmluvy o pripojení 1 SIM karty na mobilnú telekomunikačnú sieť, zaviazal sa poskytovať mu s tým služby súvisiace a žalovaný ako užívateľ sa zaviazal platiť cenu za poskytovanie dohodnutých služieb. Žalobca dal do užívania žalovanému podľa zmlúv 1 SIM kartu, aktivoval ju, čím umožnil žalovanému prístup k službám poskytovaným žalobcom. Zároveň žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G, za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve vo výške 1 eur.

6. Žalovaný na pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou. Pohľadávka pozostáva z neuhradených služieb vo výške 71,77 eura a z nároku na zaplatenie 185,92 eur.

7. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

8. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Zmluvu, ktorú strany sporu uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia občianskeho zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd žalobe vyhovel, nakoľko žalobca nesplnil svoju povinnosť uhrádzať za elektronické komunikačné služby poskytnuté mu žalobcom, ktoré mu boli vyúčtované aj faktúrami.

15. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % p.a. odo dňa 03.06.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na zaplatenie celej žalovanej istiny. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalobca svoju žalobu v časti uplatneného nároku 185,92 eur skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu v tejto výške mu žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu

zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby žalobcu a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

17. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

18. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že odporca porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď neuhradil vystavené faktúry. Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bol žalovaný porušil povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t.j. zotrvať so žalobcom v zmluvnom vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa žalobca so žalovaným dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a žalobca vo svojej žalobe ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.

19. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

20. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti odporcu.

21. Z návrhu žalobcu, ani z pripojených listinných dôkazov nie je zrejmé, čím žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, keď žalobca pristúpil k uplatneniu zmluvných pokút a pokiaľ aj žalovaný porušil zmluvnú povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu, mohlo by sa javiť, že v jej prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice Rady Európy č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.

22. Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú žalobca poskytol žalovanému pri kúpe telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľa po celú dobu viazanosti dohodnutú v zmluve o pripojení a jej Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovaného pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. V dodatku čl.1, bod 1.2 je stanovená povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške 1 eur. To že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež

je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia v prípade, že žalovaný a poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností odporcu z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom o žalovaným dohodnutá v čl.2, bod 2.5 dodatku zmluvná pokuta.

23. Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe telekomunikačného zariadenia poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, žalovanému poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu ako aj žalovaného pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane odporcu napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanému telekomunikačné zariadenie so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb odporcu za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia takýmto následkom nie je. Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si žalobca a žalovaný v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza navrhovateľ) vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť odporcu platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on. Takúto situáciu nemôže navrhovateľ úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento nie je.

24. Však aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 185,92 eur. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bolo telekomunikačné zariadenie žalovanému skutočne odpredané. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena telekomunikačného zariadenia odpredaného žalovanému bola v čase uzavretia dodatku 1 eur, žalobca súdu predložil len dodatok k zmluve, v ktorom je uvedená bežná cena telekomunikačných zariadení. Taktiež je zrejmé, že keďže žalovaný za služby žalobcu od uzavretia dodatku z zmluve o pripojení riadne neuhrádzal ceny za poskytované služby vrátene platieb za zvolený účastnícky program od december 2013 - január 2014, pretože z prehľadu nezaplatených faktúr vyplýva, že neboli uhrádzané do januára 2014, tvrdená škoda (ak by sa o škodu skutočne jednalo) nemohla žalobcovi vzniknúť v takej istej výške ako by tomu bolo, keby žalobca neuhrádzal platby za poskytované služby už od začiatku zmluvného vzťahu založeného

dodatkom do jeho skončenia, pričom nie je zrejmé či došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Výška takejto tvrdenej škody by logicky musela by byť nižšia.

25. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh zamietol.

26. Návrh žalobcu považoval za dôvodne podaný v časti uplatňovaných súm za poskytnuté služby a za nedôvodné v časti náhrady škody.

27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.1 a z neho vyplývajúcou zásadou pomeru úspechu vo veci. Z rozsudku súdu vyplýva, že žalovaný mal v konaní čiastočný úspech. Miera jeho úspechu voči žalobcovi je 40% (žalovaná suma 257,60 € = 100%, priznané 71,77 €, úspech žalobcu celkovo 30 %, jeho neúspech 70 %, vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu strán sporu v konaní, mal žalovaný úspech vo výške 40 %.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 .