Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/60/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24 785 199, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: S. Y., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Z. XXXX/XXA, XXX XX Ž., Š. F. S., o zaplatenie 7.224,07 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu o zaplatenie sumy 7.224,07 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.067,87 eur od 15.07.2015 do zaplatenia, zamieta.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v článku 19, bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.07.2011 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom v znení: „Klient súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči Klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči Klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky; predchádzajúci písomný súhlas Banky nie je potrebný pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam Klienta ako záložcu voči Banke v prospech Banky ako záložného veriteľa. V prípade, že Klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného právneho predpisu, tak Banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať.“, je neplatná pre jej neprijateľnosť.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Nepriberá do konania občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikove námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, ako osobitný subjekt na strane žalovaného.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 23.09.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 23.09.2016 doplnenou podaním zo dňa 03.10.2016 doručeným súdu dňa 06.10.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 7.224,07 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.067,87 eur od 15.07.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj ako „SlSp“) uzavrela so žalovaným dňa 07.07.2011 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť

žalovanému úver vo výške 5.700,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 119 mesiacov od 20.08.2011 v sume 105,96 eur. Úver bol poskytnutý žalovanému jednorazovo bezhotovostne. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili Všeobecného obchodné podmienky SlSp Žalovaný sa zmluvou okrem iného zaviazal splácať poskytnutý úver v uvedených mesačných splátkach, vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 29.09.2015 medzi SlSp ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpila SlSp na žalobcu pohľadávku voči žalovanému aj s príslušenstvom, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, resp. jednotlivé povinné splátky úveru riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami SlSp po predchádzajúcej výzve žalovanému dňa 04.06.2015 písomne oznámila, že v súlade s ustanoveniami zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité splatenie úveru. Žalobca ďalej uviedol, že listom zo dňa 18.07.2016 - výzva pred podaním žaloby vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Doposiaľ žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného predstavuje ku dňu spísania žaloby sumu 7.224,07 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 5.463,78 eur (poskytnutý úver 5.700,- eur mínus zaplatená časť na istine vo výške 236,22 eur), úroku vo výške 1.518,32 eur (celková výška úrokov 3.698,21 eur vyčíslených k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru mínus zaplatená časť na úrokoch vo výške 2.179,89 eur), úrokov z omeškania vo výške 156,20 eur (vyčíslených k dátumu postúpenia pohľadávky) a z poplatkov vo výške 85,77 eur [a) poplatkov za správu úveru celkom v sume 65,78 eur = 22 x 2,99 eur mesačne mínus uhradených 65,78 eur, t. j. ostalo k úhrade 0,- eur, b) poplatkov za zaslanie upomienky celkom v sume 450,- eur = 18 x 25,- eur mínus uhradených 375,- eur, t. j. ostalo k úhrade 75,- eur, c) poplatkov za poistenie k úveru celkom v sume 100,66 eur = (16 x 3,58 eur) + (9 x 3,59 eur) + (3 x 3,69 eur) mínus uhradených 89,89 eur, t. j. ostalo k úhrade 10,77 eur). Napokon žalobca uviedol, že žalobou si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania. 3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené riadne do vlastných rúk, aj napriek výzve súdu v určenej lehote písomne nevyjadril. 4. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 16.05.2017 za účasti žalovaného a v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, a to vzhľadom na to, že títo sa na pojednávanie neustanovili, pričom právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 19.04.2017 oznámil súdu, že netrvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní z dôvodu nenavyšovania trov právneho zastúpenia. Od predvolania žalobcu na pojednávanie súd upustil podľa ust. § 178 ods. 1 CSP. 5. Žalovaný sa tak na pojednávaní vyjadril k žalobe tak, že zásadne nevie, ako by sa mal k žalobnému návrhu vyjadriť. Chcel by to vyplatiť, ale nedokáže toto vyplatiť naraz, a to vzhľadom k tomu, že má aj iné záväzky. 6. Súd tak pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovných skutkových zistení. 7. Dňa 07.07.2011 uzavrela SlSp ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 4 spisu), ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru dlžníkovi v sume 5.700,- eur za nasledovných Základných podmienok: druh úveru: spotrebný úver na čokoľvek, typ a výška úrokovej sadzby: fixná do splatnosti 16,90 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy, úrok z omeškania: 8 % ročne, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo bezhotovostne, spracovateľský poplatok: 119,- eur uhradený pri uzatvorení zmluvy z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru: 2,99 eur mesačne, poplatok za upomienku: 25,- eur, výška splátky a splatnosť: 69,89 eur mesačne od prvého čerpania úveru do 31.07.2011 (splátka vo výške úrokov a poplatkov) a vo výške 105,96 eur mesačne od 20.08.2011 ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom), počet splátok: 119 od 20.08.2011, konečná splatnosť úveru: 20.06.2021, spôsob splácania: inkasom z inkasného účtu dlžníka, ročná percentuálna miera nákladov: 20,22 %, priemerná hodnota RPMN: 17,62 %, celková čiastka spojená s úverom: 12.371,13 eur, bankou požadované ručenie alebo poistenie: nevyžaduje sa. (čl. I bod 1 zmluvy) Dlžník sa zaviazal do posledného dňa kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho dňu splatnosti splátky, dohodnutému v bode 1 tohto článku zmluvy, splácať pohľadávku banky mesačne splátkami vo výške úrokov a poplatkov, a to v súlade s podmienkami dohodnutými v Úverových podmienkach. Dlžník zároveň v čl. II bod 2 vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Zmluvy, ktorými sú Všeobecnými obchodné podmienky veriteľa, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením., za ktorých sa bankový produkt v zmysle Zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002 (ďalej len „VOP“). Ďalej dlžník podpisom úverovej zmluvy vyjadril súhlas s poistením schopnosti splácať úver podľa Poistnej zmluvy v znení neskorších zmien a dodatkov (ďalej aj „Rámcová poistná zmluva“)m, a to v rozsahu rozšíreného súboru poistenia - 1 poistená osoba.

Dlžník sa zaviazal počas trvania poistenia k úveru platiť poplatok za poistenie k úveru vo výške 3,58 eur (pričom banka bola oprávnená jednostranne zmeniť výšku a spôsob výpočtu poplatku za poistenie k úveru podľa Sadzobníka, úverovej zmluvy, Úverových podmienok a VOP) v deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom splatnosti splátky úveru, v jednej sume s pravidelnými mesačnými splátkami úveru. 8. Podľa ust. čl. 7 bod 7.3.2. VOP (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 8 spisu), pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčastí a príslušenstva, spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. 9. Podľa ust. čl. 7 bod 7.6.1. písm. a) VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo ak je Klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, je Banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a Klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí Banka v oznámení o mimoriadnej splatnosti. 10. Podľa ust. čl. 19 bod 19.16. VOP, klient súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči Klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči Klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky; predchádzajúci písomný súhlas Banky nie je potrebný pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam Klienta ako záložcu voči Banke v prospech Banky ako záložného veriteľa. V prípade, že Klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného právneho predpisu, tak Banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať. 11. Podľa Sadzobníka poplatkov a náhrad SlSp platného od 01.12.2012 bol poplatok za poistenie k úveru - rozšírený súbor poistenia - 1 osoba vo výške 3,5 % z predpísanej úverovej splátky / mesačne. 12. Listom zo dňa 14.05.2015 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 20 spisu) vyzývala SlSp žalovaného s poukazom na to, že žalovaný je v omeškaní so splácaním pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, pričom ku dňu 12.05.2015 je v omeškaní s úhradou sumy 1.858,57 eur, na zaplatenie tejto sumy najneskôr do 15 dní od doručenia tohto listu s upozornením, že v prípade neuhradenia uvedenej sumy v stanovenej lehote pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Táto výzva sa podľa oznámenia poštového doručovateľa vrátila odosielateľovi späť z dôvodu, že žalovaný si zásielku v odbernej lehote, ktorá skončila dňa 05.06.2015 neprevzal. (fotokópia obálky listovej zásielky SlSp na č. l. 21 spisu - dôkaz produkovaný žalobcom) 13. Listom zo dňa 04.06.2015 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 22 spisu) oznámila SlSP žalovanému, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle ust. bodu 8.1. Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery SlSp s účinnosťou od 01.01.2015, a to ku dňu 03.06.2015 (k tomuto dňu mal byť zostatok pohľadávky banky voči žalovanému vo výške 7.146,33 eur). Tento list sa podľa oznámenia poštového doručovateľa vrátil odosielateľovi späť z dôvodu, že žalovaný si zásielku v odbernej lehote, ktorá skončila dňa 26.06.2015 neprevzal. (fotokópia obálky listovej zásielky SlSp na č. l. 23 spisu - dôkaz produkovaný žalobcom) 14. Dňa 29.09.2015 uzavrela SlSp ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 54 spisu), ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok postupcu špecifikovaných v prílohe č. 1 zmluvy, medzi inými aj pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX v zostatku vo výške 7.224,07 eur (strana 1 prílohy č. 1; dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 59 spisu). 15. Listom zo dňa 08.10.2014 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 24 spisu) oznamovala SlSp žalovanému, že postúpila žalobcovi pohľadávku voči nemu z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. 16. Z výpisu z úverového účtu (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 27 spisu) vyplýva, že SlSp žalovanému poskytla dňa 07.07.2011 úver na základe predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 5.700,- eur, pričom však z dôvodu úhrady spracovateľského poplatku vo výške 119,- eur žalovaný obdržal dňa 07.07.2011 len sumu 5.581,- eur. 17. Súd v ďalšom považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu v podaní zo dňa 19.04.2017 (§ 186 ods. 2 , že žalovaný vykonal na predmetný úverový prípad nasledovné úhrady: dňa 01.08.2011 v sume 69,89 eur, dňa 20.08.2011 v sume 105,96 eur, dňa 20.09.2011 v sume 105,96 eur, dňa 20.10.2011 v sume 105,96 eur, dňa 20.11.2011 v sume 105,96 eur, dňa 20.12.2011 v sume 105,96 eur, dňa 20.01.2012 v sume 105,96 eur, dňa 20.02.2012 v sume 105,96 eur, dňa 20.03.2012 v sume 105,98 eur, dňa 20.04.2012 v sume 105,98 eur, dňa 20.05.2012 v sume 105,98 eur, dňa 20.06.2012 v sume 84,58 eur, dňa 13.07.2012 v sume 21,40 eur, dňa 20.07.2012 v sume 64,99 eur, dňa 14.08.2012 v sume 40,99 eur, dňa 20.08.2012 v sume 4,84 eur, dňa 13.09.2012 v sume 101,14 eur, dňa 20.09.2012 v sume 47,13 eur, dňa 12.10.2012 v sume 58,85 eur, dňa 20.10.2012 v sume 39,10

eur, dňa 13.11.2012 v sume 66,88 eur, dňa 20.11.2012 v sume 10,26 eur, dňa 29.11.2012 v sume 95,72 eur, dňa 20.12.2012 v sume 105,98 eur, dňa 20.01.2013 v sume 61,85 eur, dňa 13.02.2013 v sume 44,13 eur, dňa 20.02.2013 v sume 41,26 eur, dňa 13.03.2013 v sume 64,72 eur, dňa 20.03.2013 v sume 28,06 eur, dňa 12.04.2013 v sume 81,16 eur, dňa 20.04.2013 v sume 94,69 eur, dňa 14.05.2013 v sume 14,53 eur, dňa 20.05.2013 v sume 93,24 eur, dňa 13.06.2013 v sume 15,98 eur, dňa 20.06.2013 v sume 106,13 eur, dňa 20.07.2013 v sume 65,84 eur, dňa 13.08.2013 v sume 40,29 eur, dňa 20.08.2013 v sume 41,85 eur, dňa 13.09.2013 v sume 64,28 eur, dňa 20.09.2013 v sume 68,17 eur, dňa 10.10.2013 v sume 37,96 eur, dňa 20.10.2013 v sume 15,74 eur, dňa 13.11.2013 v sume 90,39 eur a dňa 20.11.2013 v sume 5,10 eur, teda celkovo úhrady v sume 2.946,78 eur. 18. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 19. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 20. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 21. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 22. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 23. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka [18) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere

vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 24. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 25. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 26. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). 27. Podľa ust. § 365 v znení do 31.01.2013, Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa..

28. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 29. Podľa ust. § v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013. 30. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 31. Podľa ust. § 52 ods. 1 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 32. Podľa ust. § 52 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 33. Podľa ust. § 52 ods. 4 v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 34. Podľa ust. § 53 ods. 1 v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 35. Podľa ust. § 53 ods. 2 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 36. Podľa ust. § 53 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 37. Podľa ust. § 53 ods. 5 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 38. Podľa ust. § 54 ods. 2 v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 39. Podľa ust. § 524 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 40. Podľa ust. § 524 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 41. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 552/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 (predtým ods. 7), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 42. Podľa ust. § 298 ods.2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 43. V danom prípade tak bol predmetnou zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.07.2011 založený medzi SlSp ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom záväzkovo-právny vzťah, z ktorého vyplynula SlSp povinnosť poskytnúť za dohodnutých podmienok dlžníkovi úver - peňažné prostriedky do sumy 5.700,- Sk a žalovanému ako dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť SlSp aj s úrokmi a dohodnutými poplatkami v pravidelných mesačných splátkach vo výške 105,96 eur (vrátane poistného) so splatnosťou do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.08.2011 a poslednej splátky 20.06.2021 (resp. od prvého čerpania úveru do 31.07.2011 vo výške 69,89 eur so splatnosťou k poslednému dňu kalendárneho mesiaca). Túto zmluvu vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru zo strany veriteľa bez najmenších pochybností poskytujúceho úvery v rámci svojho podnikania [§ 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. - banka] spotrebiteľovi [§ 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.; keďže išlo o bezúčelový úver, t. j. nie o úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania] možno podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. nie je samostatným zmluvným typom, možno konštatovať, že z hľadiska zmluvného typu, išlo medzi účastníkmi zmluvy o uzavretie zmluvy o úvere podľa ust. § 497 ObZ. Zároveň v danom prípade išlo vzhľadom k subjektom zmluvy (dodávateľ podľa cit. ust. § 52 ods. 3 a spotrebiteľ podľa cit. ust. § 52 ods. 4 o zmluvu spotrebiteľskú podľa cit. ust. § 52 ods. 1 OZ. Súčasne možno tiež bez najmenších pochybností konštatovať, že v danom prípade išlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzavieraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvnil nemohol. 44. Keďže zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom [cit. ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ] riadil sa záväzkovo-právny vzťah medzi zmluvnými stranami ustanoveniami tretej časti (§ 261 a nasl.). 45. Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi SlSp a žalovaným neobsahovala náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny a úrokov, ktoré mal žalovaný SlSp zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 105,96 eur, úroková sadzba 16,90 % ročne, výška poplatku za správu úveru: 2,99 eur mesačne, výška poplatku za poistenie: 3,58 eur mesačne (ako súčasti splátky), ako aj celková čiastka k zaplateniu v sume 12.371,13 eur, nikde však v zmluve nebola uvedená výška splátok zvlášť čo do istiny a čo do úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku, aby bolo žalovanému ako spotrebiteľovi zrejmé, aká je štruktúra jeho dlhu v tom ktorom momente splácania úveru (hlavne pokiaľ ide o dlžnú sumu istiny úveru). Keďže bol nepochybne žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.581,- eur (keďže suma 119,- eur žalovanému nebola prenechaná, ale v momente poskytnutia úveru započítaná na zaplatenie spracovateľského poplatku vo výške 119,- eur a teda túto sumu je potrebné od celkovej čiastky 5.700,- eur, ktorá mala byť žalovanému poskytnutá, odčítať), je však v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva uzavretá medzi SlSp a žalovaným aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle uvedeného cit. ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (t. j. aj bez poplatku za správu úveru). Žalovaný tak mal povinnosť vrátiť SlSp poskytnuté mu peňažné prostriedky v sume 5.581,- eur v 119-tich mesačných splátkach so splatnosťou 1. z nich dňa 20.08.2011 (keďže splátka splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom mal byť úver čerpaný, t. j. do 31.07.2011, mala byť započítaná len na úhradu úroku a poplatkov), poslednej z nich, t. j. 119-tej dňa 20.06.2021, pri splatnosti ostatných splátok do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, a to spolu s poistným v období od 20.08.2011 do 20.11.2012 vo výške 50,4792 eur (5.581,- eur / 119 splátok = 46,8992 eur = výška splátky bez poistenia; 46,8992 eur + 3,58 eur dojednaný poplatok za poistenie = 50,4792) a v období od 20.12.2012 vo výške 48,5392 eur [5.581,- eur / 119 splátok = 46,8992 eur = výška splátky bez poistenia; 46,8992 eur x 3,50 % (dojednaný poplatok za poistenie ako %-tuálna časť z mesačnej splátky bez poistenia) = 1,64 eur = mesačný poplatok za poistenie; 46,8992 eur + 1,64 eur = 48,5392 eur = mesačná splátka s poistením]. 46. Na závere uvedenom v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016, ktorým bol daný výklad čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s týmto Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15

poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Výklad vnútroštátneho práva poskytujú totiž výlučne vnútroštátne súdy. Súd pripúšťa, že vnútroštátna právna úprava zakotvená v ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) [toho času písm. b)] zákona č. 129/2010 Z. z. je v rozpore s obsahom Smernice [vyloženej Súdnym dvorom EÚ, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave; Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“.], avšak tento konflikt automaticky neznamená prednosť uplatnenia Smernice pred vnútroštátnou právnou normou. V taktom prípade totiž vnútroštátny súd je povinný skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok a ak jej priamy účinok priznať nemôže, tak či jej môže priznať aspoň nepriamy účinok (teda vykladať zákon eurokonformne), alebo napokon, či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Zásadne platí zákaz horizontálneho priameho účinku smernice spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (pozn.: priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice). [k tomu napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-152/84 zo dňa 26.2.1986, rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 zo dňa 05.10.2004] Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci (t. j .v spore medzi jednotlivcami: žalobcom a žalovaným, súd Smernici nemohol priznať priamy horizontálny účinok. Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-14/83 zo dňa 10.4.1984) znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, pričom tento výklad nie je absolútny (nejedná sa totiž o priamy účinok), ale je obmedzený rozsahom a medzami. Nejedná sa totižto (ako už bolo uvedené) o priamy účinok smernice, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené smernicou a teda v prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (k tomu analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-105/03 zo dňa 16.06.2005, obdobne rozsudok vo veci C-268/06 zo dňa 15.04.2008) Vzhľadom na explicitné znenie ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C42-15 vyložili toto ustanovenie vnútroštátneho práva eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, nahradili by doslova vnútroštátne právo Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený a teda je možné uvažovať iba o účinku nepriamom, takýto postup však nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem [resp. v rozpore s doterajšou ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pokiaľ ide o výklad znenia ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., čo by zároveň neprípustným spôsobom zasiahlo do princípu právnej istoty]. 47. Žalobca vyvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore z tvrdenej právnej skutočnosti, že ako postupník postúpením pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE zo dňa 29.09.2015 podľa cit. ust. § 524 od SlSp ako pôvodného veriteľa a postupcu nadobudol žalovanú pohľadávku s príslušenstvom vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. Pokiaľ sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, túto vyvodzoval z jeho dlžníckeho záväzku podľa cit. ust. § 497 a z tej skutkovej okolnosti, že žalovaný ako dlžník nesplnil svoj záväzok splácať splátky úveru riadne a včas v rozsahu žalovanej sumy. 48. Súd vychádzal z toho, že v danom prípade išlo nesporne o pohľadávku pôvodného veriteľa SlSp ako banky, ktorá poskytla predmetný úver dlžníkovi - žalovanému (ako klientovi). Z tohto dôvodu

je potrebné v súvislosti s postúpením tejto pohľadávky brať zreteľ aj na oprávnenie banky postúpiť pohľadávku za podmienok podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Aj napriek tomu, že dotknuté cit. ust. § 92 ods. 8 je systematicky zaradené v 14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. upravujúcej ochranu klientov a bankové tajomstvo, nie je možné vykladať ho zužujúco len v rovine povinnosti banky chrániť bankové tajomstvo bez dopadu porušenia povinností banky na jej právne úkony vo vzťahu k iným osobám vstupujúcim s bankou do súkromno-právnych vzťahov. Ak by súd takýto výklad pripustil, poprel by najúčinnejší nástroj pôsobiaci voči banke, aby bolo zamedzené postupovanie „neukončených“ („živých“) úverov jej klientov bez ich súhlasu a vedomia na iné subjekty, čím by nepochybne nemohol byť naplnený účel dotknutého ust. § 92 ods. 8, a to je ochrana klienta banky a bankového tajomstva. Výkladu súdu nasvedčuje aj dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne ust. § 92 ods. 7), ktorá doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“. Rovnako neobstojí ani prípadný argument, že v dotknutých ustanoveniach upravujúcich inštitút postúpenia pohľadávky neobsahuje obmedzenie oprávnenia banky postúpiť pohľadávku voči klientovi na iný subjekt (obdobne ani zákon č. 129/2010 Z. z.), keďže úpravu podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je v tomto prípade potrebné považovať za právnu úpravu špeciálnu (lex specialis) vo vzťahu k príslušným ustanoveniam (lex generalis). Z cit. ust. § 92 ods. 8 tak možno vyvodiť, že banka je oprávnená (môže) postúpiť inému subjektu bez súhlasu klienta iba tú pohľadávku (resp. jej časť), ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, a to iba za podmienky, že klient (dlžník) je napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením tejto časti svojho peňažného záväzku voči banke. 49. K rovnakému záveru o obsahu a zmysle právnej úpravy obsiahnutej v dotknutom ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. dospel napr. aj Krajský súd v Bratislave v uznesení spis. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015 [„Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlh, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21.10.2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.“], Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k. 4Co/145/2014-341 zo dňa 11.03.2015, Krajský súd v Košiciach v rozsudku spis. zn. 11Co/898/2014 zo dňa 19.11.2015 [„Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nakoľko v konaní žalobca takýto dôkaz nepredložil, a to písomnú výzvu banky Slovenskej sporiteľne a.s., takéto postúpenie pohľadávky je neplatné v zmysle § 39 pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.“] a Krajský súd v Žiline v rozsudkoch č. k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016, č. k. 11Co/79/2016-128 zo dňa 17.05.2016, č. k. 7Co/199/2016-124 zo dňa 29.06.2016, č. k. 7Co/270/2016-210 zo dňa 26.10.2016 a o ktorých rozhodnutiach má súd vedomosť zo svojej činnosti (§ 186 ods. 1 . 50. Súd musí konštatovať, že v konaní nevyšlo najavo naplnenie vyššie uvedených podmienok pre vznik oprávnenia SlSp ako banky postúpiť žalovanú pohľadávku voči klientovi (žalovanému) z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX aj bez jeho súhlasu. V danom prípade síce SlSp listom zo dňa 14.05.2015 vyzývala na úhradu omeškaných splátok úveru v celkovej sume 1.858,57 eur s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru a súčasne listom zo dňa 04.06.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru s účinnosťou ku dňu 03.06.2015, teda k tomuto dňu malo dôjsť k splatnosti celej žalovanej úverovej pohľadávky veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, avšak súd konštatuje, že ani ku dňu 29.09.2015 sa neocitol žalovaný v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov (§ 365 z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXX, a preto teda nedošlo k naplneniu podmienky podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a to aj napriek písomnej výzve SlSp. Žalovaný totižto nebol v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXX ku dňu 03.06.2015 (deň mimoriadnej splatnosti), keďže k tomuto dňu mal tieto plniť v celkovej sume 2.263,8432 eur [(50,4792 eur ako výška splátky v období od 20.08.2011 do 20.11.2012 x 16 splátok splatných v období od 20.08.2011 do 20.11.2012) + (48,5392 eur ako výška splátky v období od 20.12.2012 x 30 splátok splatných v období od 20.12.2012 do 03.06.2015) = 807,6672 eur + 1.456,176 eur = 2.263,8432 eur], pričom žalovaný uhradil do dňa 03.06.2015 sumu 2.946,78 eur, t. j. o 682,9368 eur vyššiu, ako bol ku dňu 03.06.2015 povinný (pričom z priebehu splácania žalovaným je zrejmé, že žalovaný sa splnením splátok vo výške bez úrokov a poplatkov nikdy nedostal do omeškania, takže mu ani nemohla vzniknúť povinnosť platiť úroky z omeškania a ani poplatky za upomienky). Rovnako ani ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. ku dňu 29.09.2015, nebol žalovaný v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, keďže tieto mal plniť ku dňu 29.09.2015 v sume 2.458,- eur [(50,4792 eur ako výška splátky v období od 20.08.2011 do 20.11.2012 x 16 splátok splatných v období od 20.08.2011 do 20.11.2012) + (48,5392 eur ako výška splátky v období od 20.12.2012 x 34 splátok splatných v období od 20.12.2012 do 29.09.2015) = 807,6672 eur + 1.650,3328 eur = 2.458,- eur], pričom žalovaný uhradil do dňa 29.09.2015 sumu 2.946,78 eur, t. j. o 488,78 eur vyššiu, ako bol ku dňu 29.09.2015 povinný. Napokon žalovaný nebol v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov ani ku dňu 14.05.2015, kedy bol zo strany SlSp vyzvaný na zaplatenie sumy 1.858,57 eur ako omeškaných splátok, keďže tieto mal plniť ku dňu 14.05.2015 v sume 2.458,- eur [(50,4792 eur ako výška splátky v období od 20.08.2011 do 20.11.2012 x 16 splátok splatných v období od 20.08.2011 do 20.11.2012) + (48,5392 eur ako výška splátky v období od 20.12.2012 x 29 splátok splatných v období od 20.12.2012 do 14.05.2015) = 807,6672 eur + 1.407,6368 eur = 2.215,304 eur], pričom žalovaný uhradil do dňa 14.05.2015 sumu 2.946,78 eur, t. j. o 731,476 eur vyššiu, ako bol ku dňu 14.05.2015 povinný. 51. Zároveň nevyšlo v konaní najavo (a ani žalobca neprodukoval takéto tvrdenia, že by žalovaný ako dlžník udelil SlSp súhlas na postúpenie (a tento v zmysle ďalej uvedeného nemožno vyvodzovať ani z ust. čl. 19 bod 19.16. VOP), žalovanej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. 52. Vzhľadom k vyššie uvedenému nenaplneniu podmienok podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. pre vznik oprávnenia SlSp postúpiť žalovanú pohľadávku na žalobcu bez jeho súhlasu, súd hľadel na dvojstranný právny úkon SlSp a žalobcu, t. j. na zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE zo dňa 29.09.2015 v časti postúpenia žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, ako na (absolútne) neplatný právny úkon urobený v rozpore so zákonom podľa cit. ust. § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd totiž prihliada bez toho, aby to strana sporu namietala, teda z úradnej povinnosti (ex officio). Na základe neplatného právneho úkonu však žalobca nemohol nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovaného ako dlžníka uspokojenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom. 53. Na uvedenom nemení nič ani vyššie cit. ust. čl. 19 bod 19.16. VOP, podľa ktorého klient (dlžník, žalovaný) mal výslovne súhlasiť s tým, že SlSp je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky voči žalovanému ako klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Súd totiž považuje túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, ktorá je absolútne neplatnou podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Ako už bolo vyššie uvedené na daný záväzkovo-právny vzťah medzi SlSp a žalovaným ako dlžníkom založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere sa bez akýchkoľvek pochybností primerane vzťahovala úprava podľa ust. § 52 a nasl. OZ. V zmysle cit. ust. § 53 ods. 1 možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku len takú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná (okrem prípadov, ak ide o predmet plnenia, alebo cenu plnenia) a súčasne (kumulatívne) ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v danom prípade dospel k záveru o naplnení oboch podmienok a deklaroval neplatnosť dotknutej zmluvnej podmienky uvedenej v cit. ust. čl. 19 bod 19.16. VOP ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom túto súčasne uviedol v zmysle ust. § 298 ods. 2 aj vo výroku tohto rozsudku. (neprijateľnosť obsahovo totožnej zmluvnej podmienky SlSp súd judikoval už v rozsudku č. k. 6C/96/2014-82 zo dňa 13.10.2015 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016, v rozsudku č. k. 6C/177/2014-83 zo dňa 06.10.2015 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/79/2016-128 zo dňa 17.05.2016, súd má o tom vedomosť zo svojej činnosti - išlo o vec toho istého zákonného sudcu, ako v prejednávanej veci). 54. Splnenie prvého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, a to že vyplývala z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ

(v danom prípade dlžník žalovaný) nemohol individuálne ovplyvniť, nepochybne plynie už len zo samotného faktu, že táto zmluvná podmienka bola obsiahnutá vo vopred SlSp predformulovaných VOP, ktoré boli účinné od 01.08.2002 (ako sa to udáva v čl. II. bod 2 predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, t. j. ešte pred jej uzavretím dňa 07.07.2011) a ktoré ako neoddeliteľnú súčasť zmluvných podmienok zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07.07.2011 bol nútený dlžník - žalovaný prijať, ak chcel vstúpiť do zmluvného vzťahu s bankou - SlSp ako veriteľom. 55. Naplnenie druhého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, t. j. že spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd videl v tom, že jednak touto zmluvnou podmienkou banka zrejme obchádzala už uvedené ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (resp. v čase účinnosti VOP do 31.12.2008 ods. 7) a súčasne v tom, že spotrebiteľ (v danom prípade dlžník žalovaný) už vopred pri samotnom uzavretí zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok bankou voči nemu ako dlžníkovi, resp. s prevodom akýchkoľvek záväzkov banky voči nemu, na tretiu osobu (teda aj na zahraničný subjekt, voči ktorému domôcť sa práva zo strany spotrebiteľa by bolo sťažené), zatiaľ čo spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku voči banke, na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie pohľadávky, resp. prevod záväzku, voči banke na tretiu osobu zásadne s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Takáto úprava práv a povinností dodávateľa (v tomto prípade banky - SlSp) a spotrebiteľa (v tomto prípade dlžníka žalovaného) zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 56. S poukazom na uvedené dôvody tak súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, t. j. o tom, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného práva voči žalovanému, a preto žalobu z tohto dôvodu zamietol v plnom rozsahu. 57. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 58. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 59. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku na náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016). 60. Podľa ust. čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 61. Podľa ust. § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. 62. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o nepribratí občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikove námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného (§ 95 ods. 1 , súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že žiadnym spôsobom nepreukázalo, že je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, keďže nepredložilo k svojmu podaniu stanovy združenia. V ďalšom súd považuje za potrebné poukázať na to, že inštitút pribratia osobitného subjektu do konania podľa ust. § 95 ods. 1 predstavuje ochranný prvok v civilnom procese v prospech strán, na ochranu ktorých je takýto osobitný subjekt (svojim predmetom činnosti) určený. Kritériom na rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania je tak práve potreba účelnej a riadnej ochrany práv strany, ktorá môže vyplývať z neskúsenosti strany so súdnym konaním, neznalosti právnych noriem a neschopnosti strany dôsledne využívať svoje procesné práva a plniť si svoje procesné povinnosti. Súd má zo svojej činnosti vedomosť (§ 186 ods. 1 , že združenie podalo na tunajší súd niekoľko stoviek obsahovo úplne totožných podaní (v niektorých veciach sú tieto podania produkované duplicitne), ktorými žiada o pribratie do konania ako osobitný subjekt v spotrebiteľských sporoch. Z takéhoto konania združenia (teda aj v prípade, ak by išlo o združenie podľa osobitného predpisu) sa súdu javí, že zo strany združenia nejde o konanie s cieľom zabezpečenia náležitej ochrany práv spotrebiteľa v každej jednotlivej veci, nakoľko takýto spôsob ochrany práv jednotlivého spotrebiteľa v takom veľkom množstve konaní (niekoľko stoviek konaní len na Okresnom súde Žilina) vyžaduje podľa názoru súdu dostatočnú personálnu vybavenosť,

ktorou však združenie celkom zjavne nemôže disponovať. Teleologickým výkladom ust. § 95 možno súčasne dospieť k záveru, že osobitné subjekty nemajú právo na odmenu za svoju činnosť v súdnom konaní a zastúpenie osobitného subjektu zástupcom nie je prípustné, keďže ochrana práv spotrebiteľa podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z.) je práve samou podstatou (imanentnou súčasťou) existencie takéhoto subjektu (jeho predmetom činnosti; podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení, každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov). Zároveň možno konštatovať, že týmto rozhodnutím súdu vo veci samej bola žalovanému ako spotrebiteľovi poskytnutá dostatočná ochrana (k tomu napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, podľa ktorého účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti), keďže žaloba voči nemu bola v celom rozsahu zamietnutá. Nebolo by tak účelné a už vôbec nie zo zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 , aby súd priberal do konania osobitný subjekt podľa ust. § 95 ods. 1 CSP, čo by zákonite viedlo k odročeniu pojednávania, na ktorom súd vo veci rozhodol a k vzniku ďalších trov konania. Na základe uvedených úvah a záverov súd rozhodol tak, ako je to uvedené v poslednej vete výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku s výnimkou časti podľa poslednej vety jeho výroku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Proti tomuto rozsudku v časti podľa poslednej vety jeho výroku odvolanie nie je prípustné. (§ 357 Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).