Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Csp/25/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zast.: Legium s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bukureštská 3, Bratislava, IČO: 36 867 870 proti žalovanej: R.. J. Ž., V.. XX.X.XXXX, P. Č.. D. XXXX/XX, H., N. zaplatenie 300 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.7.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu titulom zmluvnej pokuty sumu 300 eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 300 eur od 12.3.2016 do zaplatenia a trov konania.

2. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, riadne sa ospravedlnila, súhlasila konať bez jej prítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania. Súd konal v zmysle § 180 CSP.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzavrel s žalovanou 25.1.2012 zmluvu č. Y. N. dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd v zmysle § 15 ods. 7 písm. b) a § 16 ods. 7 písm. b) zák. č. 442/2002 Z. z. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.10.2010. Zmluvné strany sa zmluvou dohodli na platení vodného na základe faktúr vystavených žalobcom podľa skutočnej spotreby predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia. Žalobca svoj nárok oprel o to, že zistil kontrolou odberných miest v svojom informačnom systéme a na základe podnetu z 26.2.2016, že na dohodnutom odbernom mieste T. XX, T. (OMoo129195) eviduje neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Následne žalobca oznámil žalovanej neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie z dôvodu neuzatvorenej zmluvy . Písomne je žalobca taktiež oznámil, že mu nepredložila tlačivo „Kanalizačná prípojka“ podpísané majstrom žalobcu, preto jej nebola vystavená služba „stočné“. Podľa žalobcu na základe týchto skutočností vystavil aj faktúru č. 16830047 na sumu 300 eur ako zmluvnú pokutu v zmysle všeobecných obchodných podmienok II a odvolávajúc sa na § 25 ods. 4 vyššie citovaného zákona a v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

4. Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 7Csp/25/2016-28 na 9.8.2016, proti ktorému podala žalovaná riadne a včas odpor. Odpor odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť podstatný obsah

zmluvy a všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“). Podľa jej tvrdenia jej neboli odovzdané a pracovníci žalobcu dohliadajúci na zriadenie vodovodnej prípojky jej neodovzdali tlačivo „Kanalizačná prípojka“. V zmluve sa neuvádza povinnosť ohľadom kanalizačnej prípojky, VOP k dispozícii nemala, pracovníci jej tlačivo neodovzdali a tak sa nemala ako dozvedieť, kedy jej vzniká povinnosť pýtať sa u žalobcu na vyššie spomínané tlačivo. Ona sama márne čakajúc na faktúry od žalobcu nakoniec osobne u žalobca o faktúry žiadala a až vtedy sa dozvedela o potrebe odovzdať tlačivo „kanalizačná prípojka“. Žalovaná odmietla tvrdenie žalobcu, že on na základe podnetu zistil kontrolou odberného miesta neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd. Žalovaná poukázala na to ( a žiadala i na to prihliadať), že ona sama dala podnet na preverenie. Poukázala na fakt, že riadne uhradila faktúru žalobcu č. 16605026 za stočné dňa 19.4.2016, čo súdu i preukázala listinným dôkazom. Z hľadiska právnej kvalifikácie sa odvolávala na ustanovenia Občianskeho zákonníka ako i z. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa jej názoru nemá žalobca ustálený titul, ktorým sa domáha plnenia ( v žalobe spomína jednak škodu, jednak zmluvnú pokutu). Z opatrnosti sa vyjadrila k obom titulom. Podľa žalovanej nevedela o zmluvnej pokute 300 eur a nemala sa o nej ako dozvedieť pre nedisponovanie VOP II, t.j. nemala ani možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu v VOP II nepovažuje za dohodu zmluvných strán v písomnej forme odvolávajúc sa na § 544 ods. 2 OZ. Podľa nej nebola individuálne dohodnutá. Ustanovenia o zmluvnej pokute v VOP považuje za rozpor s dobrými mravmi, aj za nekalú obchodnú praktiku žalobcu. Pokiaľ by žalobca žaloval titulom škody, nárok hodnotí ako nedôvodný z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku reálne vzniknutej škody. Žiadala zamietnuť žalobu ako nedôvodnú. 5. Súd vykonal dokazovanie zmluvou č. Y. zo dňa 25.1.2012, podnetom na neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd z 26.2.2016, písomnou výzvou z 26.2.2016 , písomnou výzvou z 21.3.2016, faktúrou č. 16830047 z 26.2.2016 (splatná 11.3.2016) na sumu 300 eur, faktúrou č. 16605026 z 5.4.2016 (splatná 19.4.2016) na sumu 77,41 eur, dokladom o úhrade sumy 77,41 eur z 19.4.2016, písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

6. Žalovaná uzatvorila ako fyzická osoba (spotrebiteľ) dňa 25.1.2012 so žalobcom ako prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie (dodávateľom) Zmluvu č. Y. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu na odbernom mieste: T. XX, T., číslo: OM00129195. Žalobca sa ako dodávateľ zaviazal žalovanej uskutočňovať v dohodnutom množstve a čase dodávku pitnej vody do odberného miesta. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi platby za dodávky vody podľa zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli na platení vodného na základe žalobcom vystavených faktúr v zmysle skutočnej spotreby (podľa vodomera) predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia. Cena za dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd bola stanovená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žalobca nepreukázal, že by VOP I. odovzdal žalovanej s zmluvou a žalovaná túto skutočnosť popierala.

7. Žalovaná ako prvá sa prišla dopytovať k žalobcovi na to, prečo jej nechodia faktúry od neho. Až pri tomto dopyte a podnete na prešetrenie bolo zistené, že dôvodom je neodovzdania tlačiva „kanalizačná prípojka“.

8. Žalobca doložil k žalobe listinu označenú ako „Podnet -0036-02-2016“ dátumovanú 26.2.2016, ktorá listina podpísaná nie je nikým. V listine je uvedené, že sa dostavil osobne zákazník. V časti riešenie je uvedené, že služba stočné je zavedená od 30.3.2016. Následne listom z 26.2.2016 oznámil žalobca žalovanej, že bolo potvrdené odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenia zmluvy na odvádzanie odpadových vôd, čo kvalifikoval ako neoprávnené odvádzanie. Listom z 21.3.2016 žalobca oznámil žalovanej, že trvá na zaplatení zmluvnej pokuty 300 eur. Zároveň žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 16830047 z 26.2.2016 (splatná 11.3.2016) na sumu 300 eur ako zmluvnú pokutu ta neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste T. XX, T. (čl. XII, bod 1, písm. h) VOP I.). Žalobca k žalobe doručil nie celé všeobecné obchodné podmienky

- len strany na ktorých sa nachádzali čl. IX bod 6, čl. X,XI., XII, XIII bod. 1,2 písm. a). Z obsahu týchto dvoch listín ä na ktorých je časť VOP I.) nie je zrejmé, od kedy boli VOP I. účinné.

9. Z obsahu neúplných VOP súdu vypláva, že v čl. XII, bod 1, písm. h) je uvedená zmluvná pokuta 300 eur, ak je odberateľom fyzická osoba- spotrebiteľ za preukázaný neoprávnený odber vody alebo vypúšťanie odpadových vôd podľa čl. VIII. Z obsahu VOP doložených žalobcom súdu vyplýva, že ide o predtlačený formulár jednoliateho textu, bez možnosti pre spotrebiteľa zasahovať do obsahu. V časti doložených VOP I. sú uvádzané viaceré zmluvné pokuty v čl. XII. ( 5 eur, 500 eur, 3 x 200 eur, 2x100

eur), ale VOP I. nie sú podpísané. Taktiež nie sú podpísané ani len časti, v ktorých sa pojednáva o konkrétnych výškach zmluvných pokút.

10. Žalobca sa síce na pojednávanie nedostavil, ale k odporu žalovanej sa vyjadril písomne. Zotrval na podanej žalobe odvolávajúc sa na § 15 ods. 7 písm. b), § 16 ods. 7 písm. b) zák. č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa žalobcu boli súčasťou zmluvy uzavretej medzi stranami sporu aj Všeobecné obchodné podmienky (VOP I). Potvrdil pripojenie k žalobe len časť VOP I., lebo jeho povinnosťou nie je pripojiť ich celé, keďže pri podpísaní zmluvy boli žalovanej priložené. Svojim podpisom žalovaná podľa tvrdenia žalobcu potvrdila, že porozumela zmluve a že dostala celé VOP I. Odkázal i na svoju webovú stránku, kde má celé VOP I. zverejnené. Žalobca poukázal na to, že si nárokuje 300 eur titulom zmluvnej pokuty odvolávajúc sa na podpísanú zmluvu, ktorej súčasťou je VOP I. V tejto súvislosti sa odvolal na § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. V závere poprel, že by žalovaná nemala s ním písomne uzavretú zmluvnú pokutu.

11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach účinného k 25.1.2012 (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z. z.“), Odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.

13. Podľa § 15 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z. účinného k 25.1.2012, vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.

14. Podľa § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z. účinného k 25.1.2012, vlastník verejnej kanalizácie je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.

15. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. účinného k 25.1.2012, žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý žiada o pripojenie na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod prevádzkovo súvisiaci len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5.

16. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. účinného k 25.1.2012, žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejnú kanalizáciu prevádzkovo súvisiacu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5.

17. Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z. z. účinného k 25.1.2012, konečný spotrebiteľ vody (ďalej len "konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).

18. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z. z. účinného k 25.1.2012, za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.

19. Podľa § 25 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. účinného k 25.1.2012, kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa), a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet, e) dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom..

23. Podľa § 52 ods. 2,3, 4 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzavretia zmluvy), Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 26. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

27. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

28. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 300 eur s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty z porušenie povinnosti.

31. Zmluva č. Y. z 25.1.2012 uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa ako i zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta 300 eur obsiahnutá v čl. XII, bod. 1 písm. h) predtlačených všeobecných obchodných podmienok zaväzovala žalovanú k jej zaplateniu v prípade preukázaného neoprávneného vypúšťania odpadových vôd. V samotnej zmluve podpísanej obomi zmluvnými stranami nebola obsiahnutá zmienka o výške zmluvnej pokuty 300 eur, ani povinnosť odovzdať príslušný formulár „kanalizačná prípojka“. Všeobecné obchodné podmienky majú podobu predtlačeného formulára bez možnosti , aby žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť prejaviť vôľu súhlasiť s nimi ako celkom či žiadať individuálne dohodnúť výšku zmluvnej pokuty 300 eur. Predmetné podmienky ani v časti zmluvnej podmienky neboli osobitne žalovanou podpísané. Súd dospel k záveru, že obsah všeobecných podmienok bez možnosti vstupu do ich obsahu zo strany spotrebiteľa ( hlavne vo výške pokút) je nekalá obchodná praktika . Nakoľko neboli ustanovenia o zmluvnej pokute na 300 eur podpísané žalovanou, súd to vyhodnotil ako absenciu obligatórnej písomnej formy ohľadom dohody o zmluvnej pokute. Žalobca súdu nepreukázal, či reálne odovzdal VOP žalovanej ( ktorá to popierala) a jeho odvolávanie sa na fakt, že majú podmienky na ich webovej stránke súd hodnotí ako rozpor s dobrými mravmi, lebo nie každý spotrebiteľ má možnosť a prístup na internet, t.j. aj ich webovú stránku.

32. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Je nepochybné, že medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovanou ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva v § 15 ods. 7 písm. b) , § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca v danej veci vystupoval ako podnikateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorá nemohla ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa žalobca odvoláva v súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou. Súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako lex generalis a v zmysle zák. č. 442/2002 Z.z. ako lex specialis. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda žalobca povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákon o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona č. 442/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.

33. Občiansky zákonník v § 53 ods.3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája ( § 53 ods. 4 ) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu ( v tomto prípade ide o výšku zmluvnej pokuty a to bez ohľadu na to, že faktúru za odpadové vody žalovaná dodatočne uhradila - hneď ako jej bola

vystavená faktúra č. 16605026 z 5.4.2016, splatná 19.4.2016. Faktúru uhradila ešte dňa 19.4.2016). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.

34. Ustanovenie § 53 a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

35. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

36. Ustanovenie § 53a ods. 1 zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto sa odvolací súd nestotožňuje s prvostupňovým súdom o len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a . Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

37. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú aj preto, lebo zastáva názor, že zmluvná pokuta 300 eur nebola individuálne dohodnutá. Z tohto dôvodu ide o neplatnú zmluvnú podmienku a to je dôvod, pre ktoré nie je možné zmluvnú pokutu ani len moderovať v podobe priznania alikvotnej časti zmluvnej pokuty. V tomto konkrétnom osobitnom prípade súd prihliadal i na fakt, že až na základe konania samotnej žalovanej zistil žalobca, že žalovaná s ním nemá uzavretú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd ( prišla sa informovať, prečo jej nechodí faktúra). Súd taktiež prihliadal na fakt, že žalovaná následne i túto zmluvu na odvádzanie odpadových vôd uzatvorila a faktúru č. 16605026 z 5.4.2016 na odvedenú vodu uhradila ešte v deň splatnosti faktúry 19.4.2016. Na základe týchto všetkých skutočností žalobu zamietol ako nedôvodnú.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

41. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a plne úspešnej žalovanej v konaní priznal plnú náhradu trov konania 100 %.

42. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).