Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Co-126-2017.pdf
PDF · 99.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/126/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: J. G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., N. XX, Nemecko, prechodne bytom O. XXX, právne zastúpeného Mgr. Beátou Ďaďovou, advokátkou, so sídlom L., Y. XXX, proti žalovaným: v 1/ rade V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, v 2/ rade I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, obaja právne zastúpení Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom X. č. XXX, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/50/2015-101 zo dňa 24. novembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalobu zamietol, II. žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
2. Rozsudok okresného súdu sa opiera o ustanovenie § 137 ods. 1, § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 139 ods. 2 OZ vyplýva, že každý spoluvlastník je oprávnený a zároveň povinný podieľať sa, a to práve v miere vyjadrenej jeho spoluvlastníckym podielom, na tých právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Za tohto stavu je predovšetkým vecou spoluvlastníkov, aby sa o tom, ako budú spoločnú vec užívať, sami dohodli. Predpokladá to aj ustanovenie § 139 OZ, ktoré v prípade rovnosti hlasov alebo nemožnosti dosiahnuť väčšinu odkazuje spoluvlastníkov so žalobou na súd. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy viaceré možnosti a jednou z nich je aj rozdelenie užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vyčlenené časti spoločnej veci. Závisí to jednak od povahy veci a jednak od osobných pomerov účastníkov, aký spôsob spoločného užívania im bude najviac vyhovovať. Dohoda spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nevyžaduje písomnú formu, ani ak ide o nehnuteľnú vec. Môže byť uzavretá aj len ústne. Takáto dohoda spoluvlastníkov môže stratiť účinnosť len rozhodnutím väčšinového spoluvlastníka/spoluvlastníkov. V konaní bolo preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom sporného pozemku v rozsahu 1-účasti k celku a tiež to, že žalovaní užívajú sporný pozemok na základe ústneho súhlasu/dohody uzavretej s ďalšou podielovou spoluvlastníčkou C. J. vlastniacou minimálne zákonný podiel o veľkosti 1/12-účasti k celku. Medzi spoluvlastníkmi - žalobcom a C. J. (aj za účasti iných osôb starostu a Z. J.) došlo k úprave spoločného užívania rozdelením sporného pozemku/veci, ako to súd vyššie konštatoval, pričom výpoveďou žiadnej zo strán a ani výsluchmi svedkov nebolo zistené, že by žalovaní ako tretie osoby žalobcovi takto určenú časť neoprávnene zadržiavali. Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov užíva jemu určenú časť na spornom pozemku (dokonca vo väčšom rozsahu ako pripadá na jeho podiel) a žalovaní užívajú určenú/ vymedzenú časť pozemku pripadajúcu ich matke ako ďalšej podielovej spoluvlastníčky, ktorá s takýmto užívaním súhlasí. Hoci žalobca ako jeden z viacerých spoluvlastníkov veci sa môže domáhať ochrany spoluvlastníckeho práva negatórnou žalobou, neprislúcha mu právo rozhodovať o užívaní celej spornej
veci, keďže nie je majoritným vlastníkom. Preto v danej veci je podľa názoru súdu relevantným posúdenie dohody o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ, pri ktorom sa uplatňuje tzv. majoritný princíp. Na procese rozhodovania musia mať možnosť zúčastniť sa aj všetci ostatní spoluvlastníci, a to bez ohľadu na skutočnosť, že miera ich právnej a faktickej možnosti ovplyvniť tento proces, daná výškou ich spoluvlastníckeho podielu, je v porovnaní s dominantným spoluvlastníkmi zanedbateľná. V súčasnosti ani žalobca a ani C. J. - jedna z dedičiek spoluvlastníckeho podielu I. N. nedisponujú väčšinou podielov, z ktorého dôvodu pri vzniku nezhody o užívaní vzišlo práve súdom konštatované rozdelenie veci pre účely jej užívania dosiaľ známymi spoluvlastníkmi. Žalovaní užívajú časť sporného pozemku na základe ústnej dohody spoluvlastníčky C. J. (nadobúdajúcej podiel ku dňu smrti poručiteľa I. N., zomr. XX.XX.XXXX.), ktorá je tiež oprávnená zúčastňovať rozhodovania o hospodárení s vecou, keďže toto právo neprislúcha výlučne len žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi. Proces vytvárania vôle spoluvlastníkov nie je len záležitosťou niektorého spoluvlastníka, ale na procese prijímania rozhodnutia sa zúčastnia všetci spoluvlastníci, pričom zákon nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a na rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu formu ani náležitosti. C. J. sa rozhodla mimo žalobcovi vymedzenej časti pozemku za jeho prítomnosti a prítomnosti vyššie menovaných osôb (svedkov), jeho ostatnú časť dať do užívania žalovaným. Na procese rozdelenia užívania sporného pozemku sa zúčastnili obaja dosiaľ známy spoluvlastníci žalobca a C. J., čo vylučuje neplatnosť takéhoto aktu. Ak preto žalovaní užívajú sporný pozemok na základe (ústnej) dohody s C. J., nekonajú tak bez právneho dôvodu, resp. na základe neplatného právneho úkonu. Nemôžu ani neoprávnene zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa ďalej bližšie zaoberal námietkou strany žalovaných o neurčitosti/ nevykonateľnosti prejednateľného petitu. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mali vo veci plný úspech.
3. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasí so závermi okresného súdu. Má za to, že rozsudok nevychádza z vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle Občianskeho zákonníka a je založené na nesprávnom právom posúdení veci s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. a tiež, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.). Počas súdneho konania sa preukázalo, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, teda, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemku zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. O. ako parcela č. 3813/1. V tomto smere neobstoja tvrdenia, že žalobca nie je bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov aktívne legitimovaný na podanie takéhoto žalobného návrhu. V tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Taktiež sa počas súdneho konania preukázalo, že žalovaní užívajú sporný pozemok a že na tomto pozemku tiež parkujú motorové vozidlá. Žalovaný v 1/ rade potvrdil, že na predmetnom pozemku denne parkujú svoje motorové vozidlá, prídavné zariadenia k hospodárskym strojom a užívajú časť sporného pozemku. Žalovaná 2/ tiež pri svojej výpovedi potvrdila, že jej matka súhlasila, aby mali na predmetnom pozemku uskladnený stavebný materiál alebo iné veci. Spornou skutočnosťou v tomto konaní bolo, či žalovaní užívajú tento pozemok oprávnene, teda na základe nejakého právneho titulu. Podľa žalobcu žalovaní v 1/ a v 2/ rade užívajú tento pozemok bez právneho titulu. Počas konania nebolo sporné, že matka žalovanej v 2/ rade pani C. J. je potencionálnou dedičkou po jej otcovi pánovi N. a táto na pojednávaní konštatovala, že dovolila žalovaným v 1/ a v 2/ rade užívať sporný pozemok. Urobila tak ale bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu a ani tento spôsob užívania pozemku so žalobcom neprerokovala. Samotná dedička je ale len jednou z mnohých potencionálnych dedičov a dedičské konanie ešte nebolo skončené. Ak súd vo svojom odôvodnení konštatuje, že pri hospodárení so spoločnou vecou sa uplatňuje tzv. majoritný princíp a žalobca nie je oprávnený rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou, lebo nevlastní väčšinu podielu, s týmto nesúhlasí. Podľa aktuálneho výpisu z LV žalobca vlastní 1 nehnuteľnosti. Ostatní podieloví spoluvlastníci zapísaní na LV boli v čase podania žaloby mŕtvi. Pani S. J. vlastnila 1 nehnuteľnosti a okruh jej dedičov nie je známy. Ak by bol existoval len jeden dedič po pani J., tak by zdedil 1 nehnuteľnosti, teda taký istý podiel ako vlastní žalobca. V prípade druhého podielového spoluvlastníka pána I. N. je okruh dedičov veľmi veľký, a to až v počte 24 dedičov. Poukazuje na ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca má v súčasnej dobe najväčší podiel na predmetnej nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru nie je pri hospodárení so spoločnou vecou dôležité, či má viac ako 1 predmetnej nehnuteľnosti, ale rozhodujúca je veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou sa uplatňuje nielen majoritný princíp, ale súčasne na platnosť rozhodovacej procedúry je dôležité, aby vôbec došlo k nejakému procesu rozhodovania. V
prípadoch ak aj majoritný spoluvlastník rozhodne o spôsobe užívania spoločnej veci, ale bez toho, aby sa na procese rozhodovania zúčastnili všetci spoluvlastníci, nejde o rozhodnutie väčšiny podľa ust. § 139 ods. 2 OZ. Takýto úkon by bol pre rozpor so zákonom neplatný. V spornom prípade nedošlo k žiadnej dohode o užívaní spoločnej veci. Žalobca s pani J. nikdy o tom nehovoril, ani do podania návrhu nevedel, že je dedičkou jedného mŕtveho spoluvlastníka. Žalobca nikdy nesúhlasil, aby po jeho nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu sporný pozemok užívali žalovaní v 1/ a v 2/ rade. Pri kúpe spoluvlastníckeho podielu na spornom pozemku od pána J. mu predávajúci nepovedal, že podmienkou pri predaji je nejaké dohodnuté užívanie pozemku. Klauzula s takouto podmienkou sa nenachádza v uzatvorenej kúpnej zmluve. Ak aj po predaji žalobcovi prišiel pán J. za žalobcom a navrhol mu spôsob užívania pozemku, urobil tak pod nátlakom zo strany žalovaných, a toto nemožno považovať za právne účinné, pretože s takouto dohodou žalobca ako nový spoluvlastník nikdy nesúhlasil. Pán J. nebol oprávnený v prospech žalovaných v 1/ a v 2/ rade uzatvárať žiadnu dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, pretože už nebol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Ak by nejakú dohodu uzatvoril so žalovanými 1/, 2/ alebo s pani C. J. ešte ako podielový spoluvlastník, zaväzovala by len jeho a nie žalobcu. Aj keď sa na rozhodovaní o spoločnej veci nevyžaduje žiadna predpísaná forma, nemôže dôjsť k platnému rozhodnutiu bez prítomnosti ostatných spoluvlastníkov. Keďže sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, v čase rozhodovania súdu, ale tiež aj v čase stretnutia pána J. so žalobcom boli vlastníkom pozemku ďalších 24 potencionálnych dedičov, nielen pani C. J.. Takýto právny úkon je pre rozpor so zákonom neplatný a nezakladá žalovaným v 1/ a v 2/ rade oprávnené užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka tvrdenia žalovaných, ako aj konštatovania súdu, že podaná žaloba je nedôvodná aj z toho dôvodu, že žalobca skutočne reálne užíva časť sporného pozemku, v súdenom prípade je to irelevantné. Poukazuje pritom na zákonnú úpravu podielového spoluvlastníctva, ale aj na súdnu prax, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz 22/66, R 61/1966. Hoci okresný súd zamietol celú žalobu, v odôvodnení rozsudku sa zaoberal len prvým žalobným návrhom uvedeným v petite. Neodôvodňuje, prečo zamietol aj druhý žalobný návrh. V tomto smere preto považuje rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, a preto nepreskúmateľné, v rozpore s ust. § 220 ods. 2 C. s. p., čím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Má za to, že žalovaní 1/, 2/ užívajú sporný pozemok bez právneho titulu a zabraňujú žalobcovi vo výkone svojho spoluvlastníckeho práva. Žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu.
4. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení sa nestotožňujú s jednotlivými odvolacími dôvodmi žalobcu a vyjadrujú presvedčenie, že v rozsiahlom dokazovaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca nie je väčšinový spoluvlastník sporného pozemku, aj v čase súdneho konania dokonca užíva namiesto podielu 1 pozemku viac ako 1. Okrem toho v konaní bolo preukázané, že na LV XXXX v k. ú. O. je ako podielový spoluvlastník pod B 2 zapísaný v podiele 2/4 účastník I. N., starý otec ich matky C. N.. Teda ich matka v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola zákonnou dedičkou jeho podielu minimálne v podiele 1/12 účasti. Okrem toho bolo v konaní preukázané, že na spornom pozemku má uložený materiál, stroje a palivové drevo ich matka C. N. a s jej súhlasom parkovali na určenej časti parcely, a to mimo plochu, ktorú užíva podľa rozdelenia žalobca. Dôvodom parkovania vozidiel bola aj skutočnosť, že ich matka C. J. je pre svoj vek a zdravotný stav odkázaná na ich pomoc a prevozy automobilom. Z výsledkov celého dokazovania nesporne vyplynulo, čo ani žalobca nespochybnil, že on užíva ako menšinový spoluvlastník väčšiu výmeru parcely EKN 3813/1, k. ú. O., aká by mu prislúchala na jeho podiel 1 účasti. Žalobca si takto mienil uzurpovať právo na ovládanie celej nehnuteľnosti na úkor dedičov zomr. I. N. a ich právnych nástupcov. Správanie žalobcu a jeho vôľa zamedziť dedičom a nástupcom prístup k ich majetku, odporuje princípu dedičského práva a dobrým mravom. Pretože súd prvej inštancie zohľadnil všetky osobitosti prípadu, správne vec posúdil a presvedčivo svoje rozhodujúce úvahy odôvodnil, žiadajú, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovaných udáva, že zotrváva na uvedených dôvodoch. Tvrdí, že právne relevantná dohoda o užívaní sporného pozemku uzatvorená nebola. Má za to, že žalovaní užívajú sporný pozemok bez právneho titulu a zabraňujú mu tak vo výkone jeho vlastníckeho práva vyplývajúceho z jeho spoluvlastníckeho podielu aj tým, že svojvoľne parkujú svoje motorové vozidlá aj na časti pozemku, ktorý je nútený užívať na základe ich rozhodnutia. V súčasnej dobe sa ukázali nepravdivé tvrdenia žalovanej strany, že potencionálna dedička C. J., od ktorej odôvodňovali svoje užívacie právo, sa má v dedičskom konaní stať vlastníčkou celej polovice sporného pozemku. Dokonca sa nestala vlastníčkou ani takej časti pozemku, ktorá by predstavovala jej zákonný podiel. Ako vyplýva z katastra, 1 sporného pozemku zdedil pán K. T. a ďalšiu 1 zdedila pani C. Y..
6. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení. Hoci okresný súd zvolil správne právne normy, nesprávne ich aplikoval na skutkový stav veci.
9. Hoci odvolací súd sa stotožnil s časťou odvolacích námietok žalobcu, nesúhlasí s jeho tvrdením, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavky na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí ustanovené § 220 ods. 2 C. s. p.
10. Hoci sa odvolateľ nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, rovnako ako ani odvolací súd, odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vyplývajú skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby. Pokiaľ žalobca vyčíta súdu prvej inštancie, že osobitne neodôvodnil zamietnutie druhého navrhovaného petitu žaloby, odvolací súd udáva, že závery okresného súdu (za predpokladu, že by boli správne) odôvodňovali zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
11. Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov je z hľadiska zákona samostatným právnym subjektom a má tie isté oprávnenia ako jediný vlastník s tým rozdielom, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci. Spoluvlastnícky podiel odráža mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu, avšak nevyjadruje reálnu časť predmetu spoluvlastníctva. Pri podielovom spoluvlastníctve prislúchajú spoluvlastníkom len ideálne podiely. Vo vzťahu k tretím osobám je spoluvlastník rovnako ako vlastník aktívne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Žalobu voči tretej osobe môže podať čo aj len jeden z podielových spoluvlastníkov veci, o ochranu ktorej ide. Aktívnu legitimáciu domáhať sa ochrany proti neoprávneným zásahom zo strany tretích osôb do spoločnej veci má ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, a to či už na podanie negatórnej alebo indikačnej žaloby voči tomu, kto túto vec neoprávnene zadržiava. Keďže podielové spoluvlastníctvo je ideálne, každý zo spoluvlastníkov je oprávnený podať žalobu podľa § 126 Občianskeho zákonníka a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej nehnuteľnosti.
12. Súhlas niektorých zo spoluvlastníkov s tým, aby spoločnú vec užívala tretia osoba, nerobí toto užívanie oprávneným zásahom do výkonu spoluvlastníckych práv spoluvlastníka, ktorý s tým nesúhlasil.
13. Aby tretia osoba mohla byť proti žalobe spoluvlastníka o vydanie veci alebo o zdržanie sa zásahov do výkonu spoluvlastníckeho práva úspešná, musí preukázať platný titul, ktorý ju oprávňuje na užívanie veci. Takýmto titulom však nemôže byť súhlas daný jedným zo spoluvlastníkov bez toho, aby došlo k účinnej dohode spoluvlastníkov o výkone spoluvlastníckeho práva, prípadne aj prenechaním veci tretej osobe do užívania.
14. Odvolací súd konštatuje, že žalobca preukázal, že má aktívnu legitimáciu na podanie negatórnej, ako aj indikačnej žaloby na ochranu jeho spoluvlastníctva, keďže jeho spoluvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nebolo nijako spochybnené.
15. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade by mohli byť v konaní úspešní (ich úspech by sa mohol prejaviť zamietnutím žaloby) iba v prípade, že by preukázali, že na užívanie veci majú platný právny titul. To však na základe vykonaného dokazovania konštatovať nemožno.
16. Okresný súd odvíjal titul žalovaných 1/, 2/ na užívanie nehnuteľnosti od udeleného súhlasu ich matky, ktorá bola jednou z dedičiek po nebohom spoluvlastníkovi nehnuteľnosti I. N., po ktorom dedičstvo v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie prejednané nebolo.
17. Hoci možno súhlasiť s čiastkovým záverom okresného súdu, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, pre vstup do vlastníctva sa vyžaduje deklaratórne rozhodnutie súdu, ktorým potvrdí nadobudnutie dedičstva dedičovi. V čase od smrti poručiteľa do vydania takéhoto deklaratórneho rozhodnutia sú z právnych úkonov týkajúcej sa veci patriacej do dedičstva oprávnení a povinní všetci dedičia poručiteľa vo výške zodpovedajúcej ich zákonným dedičským podielom. Ani táto skutočnosť však potencionálnu dedičku neoprávňovala samostatne disponovať s predmetom spoluvlastníctva a prenechať ho na užívanie tretích osobám (hoc aj priamym príbuzným). Ako sa v priebehu odvolacieho konania ukázalo, po skončení dedičského konania po neb. I. N. matka žalovaných 1/, 2/ nenadobudla žiadny spoluvlastnícky podiel vo veci, ktorá je predmetom tohto konania.
18. Nesprávne sú aj závery súdu prvej inštancie, že žalobcovi je umožnené užívať časť nehnuteľnosti zodpovedajúcu výške jeho zákonného podielu. Uvedené by bolo relevantné len pri spore spoluvlastníkov o spôsobe užívania spoločnej veci v prípade, že by bola preukázaná dohoda spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou.
19. Ako správne poukázal žalobca, k takémuto účinnému rozhodnutiu o hospodárení so spoločnou vecou môže dôjsť iba v prípade, ak rozhodovací proces prebehne medzi všetkými spoluvlastníkmi spoločnej veci, nepostačuje samostatné rozhodnutie, hoc aj majoritného spoluvlastníka veci.
20. Na základe uvedeného potom právne závery súdu prvej inštancie o existencii titulu žalovaných v 1/ a v 2/ rade na užívanie predmetnej nehnuteľnosti sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
21. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania odvolacieho súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrených v čl. 2, 3 a 6 C. s. p. v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy SR a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu. Odvolací súd potom v snahe eliminovať prekvapivosť jeho rozhodnutia pre žalovaných v 1/ a v 2/ rade pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku pre nesprávne právne posúdenie veci.
22. V ďalšom konaní okresný súd vytýči vo veci pojednávanie, kde umožní stranám konania vyjadriť sa po vyhodnotení veci odvolacím súdom, prípadne sa vysporiada s ďalšími návrhmi strán na doplnenie dokazovania a opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného a druhoinštančného konania.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)