Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14Co-519-2015.pdf
PDF · 96.24 KB
No categories available
14Co/519/2015
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobkyne: S.. E. D., O., U. XXXX/XX D., K., proti žalovanému: X.. K. Ž., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XXXX/XX, I., o zaplatenie 2 120,31 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 5C/382/2014-136, zo dňa 05.05.2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 5C/382/2014-136 zo dňa 05. 05. 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd 1. inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 2 117,87 eur s 9 % úrokom ročne od 27.01.2012 až do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania vo výške 127,- eur. V časti o zaplatenie 2,44 eur konanie zastavil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2013 sa žalobkyňa ako advokátka domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2 120,31 Eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia odmeny za poskytnuté právne služby. Žalobcovi na základe plnomocenstva poskytovala právne služby v konaní vedenom pred Okresným súdom v Malackách vo veci pod sp. zn. 4C/151/2010 o určenie príspevku na výživné rozvedenému manželovi. Žalobkyňa vykonala právne úkony, ktoré boli predmetom špecifikácie trov právneho zastúpenia zo dňa 03.01.2012 v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách trov advokátov a zároveň predmetom faktúry č. 3/2012 vystavenej dňa 16.01.2012 s dátumom splatnosti 26.01.2012. Žalovaný jej poskytol finančnú zálohu pri prevzatí právneho zastupovania vo výške 200,- Eur. Po odrátaní uvedenej sumy dlh žalovaného je vo výške 2 120,31 Eur, ktorý neuhradil ani napriek viacerým výzvam. Na pojednávaní dňa 05.05.2015 žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie 2,44 Eur zobrala späť a žiadala od žalovaného uhradiť sumu 2 117,87 Eur spolu s 9 %-tným úrokom z omeškania od splatnosti faktúry dňa 27.01.2012.
2. V podanom odpore voči platobnému rozkazu žalobca uviedol, že dňa 03.01.2013 mu síce žalobkyňa mailom síce zaslala vyúčtovanie trov právneho zastúpenia na sumu 2 320,31 Eur, ale toto vyúčtovanie je odlišné od toho, ktoré predložila žalobkyňa ako dôkaz k žalobe. Vo vyúčtovaní, ktoré mu zaslala, žalobkyňa neodpočítala poskytnutý preddavok 200,- Eur, na čo ju telefonicky upozornil a čo považoval za neseriózne. V tomto vyúčtovaní žalobkyňa ničím neodôvodnila ani výšku tarify 370,14 Eur za úkon napriek tomu, že táto tarifa bola odlišná od spoločne dohodnutej výšky tarify 55,49 Eur za úkon v roku 2010 a 57,- Eur v roku 2011. Pri prevzatí prípadu a ani počas celého zastupovania ho žalobkyňa neupozornila na iné tarify ako sa obvykle používali pri súvisiacich sporoch, v ktorých ho zastupovala. Žalobkyni predložil svoj vlastný návrh na vyúčtovanie právneho zastúpenia zo dňa 22.01.2012, ktorý bol vypracovaný v súlade s vopred dohodnutou tarifnou výškou za jeden úkon. Napriek prehratému sporu navrhol uhradiť náklady vzniknuté právnym zastúpením podľa vyčíslenia tohto návrhu vyúčtovania, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Žalovaný namietol aj priznanie odmeny za právny úkon uvedený v bode 3 vyúčtovania trov zo dňa 03.01.2012 - rokovanie s klientom v mesiacoch máj a jún 2010,
pretože v týchto mesiacoch so žalobkyňou nerokoval. Nesúhlasil ani s tým, že v prípade výživného sa jedná o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas v zmysle vyhlášky. Poukázal na to, že ide o klasický spotrebiteľský spor a vytýkal žalobkyni ako svojej bývalej právnej zástupkyni pochybenia v súvislosti s jeho právnym zastúpením nielen vo veci na OS Malacky sp. zn. 4C/151/2010, ale aj v ďalších konaniach vedených na OS v Malackách, v ktorých ho žalobkyňa v minulosti zastupovala. V prejednávanej veci iba splnomocnenie, ktoré je jednostranným právnym úkonom adresovaný tretím osobám, nemôže byť takým právnym úkonom, z ktorého je možné vyvodiť výšku odmenu za poskytnuté právne služby. Toto bolo dohodnuté ústne pri prevzatí zastúpenia, avšak inak ako si žalobkyňa voči nemu uplatnila. V predloženom vyúčtovaní navyše žalobkyňa použila na amortizáciu vozidla nesprávny koeficient 0,21, pričom tento od 01.01.2009 je vo výške 0,183. Spochybnil aj vzdialenosť cesty Malacky - Bratislava, keď podľa neho má táto cesta len 36 km (pri dvoch cestách je to 72 km), a žalobkyňa si účtuje vzdialenosť 45 km (spolu 90 km). Pritom vzdialenosť 36 km si uplatnil právny zástupca žalovanej v konaní vedenom na OS Malacky sp. zn. 4C/151/2010. Žalobkyňa pri zastupovaní žalovaného nepostupovala ani s odbornou starostlivosťou a preto aj z tohto dôvodu nemá nárok na odmenu.
3. Žalobkyňa zásadne nesúhlasila s tvrdeniami odporcu o tom, že nesprávne vyúčtovala odmenu za svoje právne zastúpenie vo veciach vedených pod sp. zn. 4C/151/2010 na Okresnom súde v Malackách a 6Co/6/2011 na Krajskom súde v Bratislave. Nesúhlasila ani s tvrdením, že by žalovanému neposkytla právnu pomoc s odbornou starostlivosťou. Žalovaný nikdy nespochybnil v minulosti úkony právnej pomoci, ktoré mu poskytla. Navyše mu všetky úkony ani nevyúčtovala. Pokiaľ ide o rozpor medzi nimi, aká má byť tarifná výška jej odmeny, zdôraznila, že žalovaného zastupovala riadne ako advokát a poskytol jej aj zálohu za trovy právneho zastúpenia vo výške 200,- Eur. Súhlasila s tým, že si neuplatnila správne koeficient za amortizáciu vozidla, keď použila nesprávny koeficient 0,21, a preto čiastočne vzala žalobu späť do sumy 2,44 Eur.
4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie nasledovne ustálil skutkový stav: V konaní vedenom na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 4C/151/2010 a následne na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6Co/6/2011 žalovaný v postavení žalobcu žiadal, aby jeho bývalá manželka bola zaviazaná platiť na jeho výživu výživné mesačne v sume 350,- Eur. Žaloba bola okresným súdom zamietnutá a jeho rozsudok potvrdil aj odvolací súd. Za úkony právnej služby v konaní si žalobkyňa ako právna zástupkyňa žalovaného vyúčtovala svoje trovy právneho zastúpenia listom zo dňa 03.01.2011, a vyúčtovala: 1. prevzatie veci a prípravu zastúpenia zo dňa 29.04.2010, 2. vypracovanie návrhu zo dňa 04.06.2010, 3. rokovanie s klientom v mesiacoch marec a jún 2010 (uplatnila si len jeden úkon), 4. účasť na pojednávaní dňa 14.02.2011, 5. odvolanie proti rozsudku OS Malacky sp. zn. 4C/151/2010, 6. pojednávanie na KS Bratislava dňa 12.09.2011. Súčasne si vyúčtovala režijný paušál za rok 2010 (3 x 7,21 Eur) a režijný paušál za rok 2011 (3 x 7,41 Eur), náklady na dopravu z Bratislavy do Malaciek a späť, a náhradu za stratu času vo výške 24,70 Eur.
5. Súd poukázal na ustanovenia § 24 a 25 ods. 1, 2; O.s.p., ustanovenia § 1 ods. 1, 2; 9 ods. 1, 2; 10 ods. 2; 14 ods. 1; 15; 16 ods. 1, 2, 3, 4; 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a ustanovenie § 72 ods. 3 Zák. o rodine. Konštatoval, že žalobkyni za poskytnuté právne služby žalovanému patrí tarifná odmena v zmysle citovanej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti (§ 10 ods. 3), keďže medzi stranami sporu nebola dohodnutá zmluvná alebo paušálna odmena. V tomto súdnom konaní išlo o určenie príspevku na výživu žalovaného ako rozvedeného manžela v sume 350,- Eur mesačne, pričom podľa § 10 ods. 3 vyhlášky bola hodnota sporu opakujúcim sa plnením. Odmena za jeden úkon právnej pomoci bola tomto súdnom konaní ustálená na sumu 370,14 Eur, a takto bola priznaná aj náhrada za právnu pomoc žalovanej v tomto spore (bývalej manželke žalovaného). V rovnakej výške za jeden úkon právnej služby si uplatnila náhradu trov aj žalobkyňa voči žalovanému. Súd dospel k záveru, že je nesporné, že vyúčtované úkony právneho zastúpenia žalobkyňa žalovanému poskytla a boli vyúčtované v súlade vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Vo vzťahu k náhrade cestovného spojeného s účasťou žalobkyne na pojednávaniach pred súdom v Bratislave, súd uviedol, že je všeobecne známe, že vzdialenosť medzi Malackami a centrom Bratislavy (budovou Krajského súdu Bratislava) je 45 km a nie 36 km ako tvrdil žalovaný. Žalobkyňa si po čiastočnom späťvzatí preto správne uplatnila cestovné vo výške 28,47 Eur a aj náhradu za stratu času vo výške 24,70 Eur. Súd preto žalobe vyhovel a k uplatnenej istine priznal žalobkyni podľa § 517 ods. 1, 2 OZ úroky z omeškania od dátumu splatnosti vyúčtovania za trovy právneho zastúpenia, t.j. 26.01.2012. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal aj náhradu trov konania vo výške 127,- Eur za uhradený súdny poplatok.
6. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, podaním doručeným súdu dňa 30. 07. 2015. Namietol, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jeho argumentáciou ani v jednej časti. V prvom rade namietal, že žalobkyňa ako jeho právna zástupkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/151/2010 nepostupovala v súlade s odbornou starostlivosťou. Súd pritom upozornil na niektoré konkrétne pochybenia, ktorých sa dopustila. Boli závažného charakteru, spôsobené najmä jej neznalosťou problematiky a ľahostajného prístupu k veci. Tieto pochybenia mali za následok zamietnutie jeho žaloby a vznik povinnosti nahradiť právnemu zástupcovi žalovanej v tejto veci trovy konania vo výške 3 311,44 eur. V odvolaní žalovaný následne popísal konkrétne úkony, ktoré podľa jeho názoru žalobkyňa nevykonala s náležitou odbornou starostlivosťou. Predpokladal, že súd prvej inštancie bude prejudiciálne riešiť otázku, či žalobkyňa skutočne pochybila. K tomuto sa však súd vôbec nevyjadril. Odvolal sa len na argumentáciu žalobkyne, že v plnomocenstve sa žalovaný zaviazal za poskytnutie právnej pomoci zaplatiť žalobkyni odmenu, bez ohľadu na výsledok konania, prípadne jej postup. Súd nebral do úvahy právo žalovaného na poskytovanie kvalifikovaných právnych služieb s odbornou starostlivosťou. Rozsudok je z tohto dôvodu nepreskúmateľný. Navyše súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože sa obmedzil iba na preskúmanie, či žalobkyňa úkony, ktoré vyúčtovala, skutočne vykonala bez ohľadu na ich kvalitu. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňa si účtovala úkon - „rokovanie s klientom 06/2010 a 05/2010 (spolu jeden úkon)“ označený v rozsudku ako položka č. 3. Súdu podrobne vysvetlil, že prvá porada je zahrnutá v úkone príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, a táto porada sa aj uskutočnila. Žiadna ďalšia porada však nebola a žiadal preto žalobkyňu, aby doložila aspoň dátum, čas a predmet ako aj trvanie týchto porád. Na poradu nebol ani žiadny dôvod, keďže porada k žalobe sa uskutočnila pri prevzatí zastupovania, a termín pojednávania nebol stanovený. Samotnú žalobu vypracovala žalobkyňa dňa 04.06.2010. Napriek tomu žalobkyňa konkrétne údaje k tomuto úkonu právnej pomoci neuviedla, a súd nezdôvodnil prečo akceptoval aj odmenu za tento právny úkon žalobkyne. Žalovaný ďalej v konaní namietal výšku tarifnej odmeny, ktorú žalobkyňa pri vyúčtovaní použila. Je pravdou, že žalobkyňu splnomocnil na svoje zastupovanie písomným plnomocenstvom, avšak zmluva o poskytnutí právnej pomoci bola uzavretá ústne. V tejto súvislosti poukázal na § 2 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorý umožňuje určiť zmluvnú odmenu tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. Na takejto odmene sa žalovaný so žalobkyňou dohodol. Konkrétne na tarife 55,49 eur za úkon právnej pomoci. Ostatné náležitosti ako náhrada hotových trov a straty času, rovnako ako predpokladané zvýšenie tarifnej odmeny v ďalšom roku, a hodnotenie vykonaných úkonov právnej služby zostali zachované podľa vyhlášky. Na pojednávaní dňa 16. 04. 2015 aj žalobkyňa uviedla, že sa dohodli na odmene za právne služby. Základná sadzbu tarifnej odmeny však v tomto prípade nie je použiteľná. Aj v predchádzajúcich sporoch, v ktorých ho zastupovala žalobkyňa, bola použitá rovnaká tarifa a výška poskytnutého preddavku. Súd pritom nezákonne dôkazné bremeno o výške dohodnutej tarify preniesol na žalovaného. Práve žalobkyňa mala dokazovať na akej výške tarifnej odmeny sa medzi sebou dohodli. Je nelogické, aby si dohodol so žalobkyňou odmenu vo výške 370,14 eur za úkon, pretože ide o neprimerane vysokú odmenu vzhľadom na charakter požadovaných úkonov. Podanie tejto žaloby bolo podmienkou, aby žalobcovi boli poskytované dávky v hmotnej núdzi. Takáto dávka je poskytovaná vo výške 61,60 eur. V právnom vzťahu so žalobkyňou je žalovaný v pozícii spotrebiteľa a akýkoľvek údaj o odmene nemá v plnomocenstve na právne zastúpenie ako jednostrannom právnom úkone miesto. Toto plnomocenstvo má typické znaky „formuláru“. Nespomína ani základnú sadzbu tarifnej odmeny, ale iba tarifnú odmenu. Aj keby súd prvej inštancie počítal odmenu v zmysle citovanej vyhlášky, nezohľadnil všetky aspekty tohto prípadu. Okresný aj krajský súd počítali trovy konania žalovaného z tarifnej hodnoty ako plnenie na čas 5 rokov, teda z 5-násobku ročného plnenia. Súdu prvej inštancie žalovaný predložil výpočty, že reálna maximálna doba poskytovania príspevku v zmysle zákona bola doba v dĺžke 46 mesiacov, resp. 14 mesiacov, čím sa automaticky mení aj sadzba tarifnej odmeny z vyúčtovaných 370,14 eur, v prvom prípade na 320,34 eur a v druhom prípade na 170,97 eur. Ani s touto argumentáciou sa súd nezaoberal. K vyúčtovaniu namietal aj skutočnosť, že žalobkyňa použila na amortizáciu vozidla nesprávny koeficient 0,21, pričom od 01.01.2009 je tento koeficient 0,183. Toto žalobkyňa uznala a v tejto časti vzala návrh späť. Žalovaný ďalej namietol, že žalobkyňa cestu Malacky
- Bratislava a späť účtovala vo vzdialenosti 45 km, a vo výške dvojnásobku na 90 km. Táto cesta však v skutočnosti má len 36 km, teda vo výške dvojnásobku 72 km. Toto korešponduje s vyúčtovaním právneho zástupcu bývalej manželky žalovaného v spore o príspevok na výživné. Ako dôkaz k odvolaniu žalobca poukázal na mapku s vyznačenou vzdialenosťou, ktorá vyvracia názor prvostupňového súdu, že je všeobecne známe, že táto vzdialenosť je 45 km. Žalobkyňa navyše nepredložila ani technický preukaz k motorovému vozidlu, z ktorého by vyplývalo, že priemerná spotreba na jej vozidle je 9,2 l
na 100 km. Súd si ani toto jej tvrdenie neoveril dôkazom. Podľa názoru žalovaného tak súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok má aj formálnu vadu, keď s výnimkou prvej strany má v záhlaví uvedenú nesprávnu spisovú značku konania - 5C/9/2010. V texte sa vyskytujú aj ďalšie pochybenia na strane 2 a na strane 5, ktoré sú špecifikované v odvolaní. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne, alebo napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 29. 09. 2015. Napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil. Vo veci bolo nepochybne preukázané, že písomné plnomocenstvo žalovaného vo vzťahu k žalobkyni obsahovalo dohodu účastníkov o zaplatení odmeny za poskytnutú právnu pomoc podľa platnej advokátskej tarify vo vyhláške č. 655/2004 Z.z.. Po skončení sporu právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave žalobkyňa vykonala zúčtovanie trov právneho zastúpenia v súlade s platnou advokátskou tarifou. Súd prvej inštancie správne ustálil, že toto vyúčtovanie bolo v súlade s vyhláškou. V konaní žalovaný počas celej doby jeho zastupovania nemal žiadne námietky voči jej postupu, bol s ním preukázateľne oboznámený a nikdy nespochybňoval ňou vykonané úkony právnej služby, resp. ich kvalitu. Aj po ukončení konania na súde prvej inštancie o výživné, ju žalovaný požiadal o podanie odvolania a zastupovanie v odvolacom konaní. Tento jeho postoj svedčí o tom, že nebol nespokojný s jej postupom a jej činnosťou, ale jednoznačne účelovo vykonštruoval dôvody v tomto konaní, pretože nechcel a nechce uhradiť žalobkyni vyčíslené trovy právneho zastúpenia.
8. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému dňa 09.10.2015. Reagoval naň replikou doručenou súdu dňa 26.02.2016. Zdôraznil, že spor má dve navzájom nesúvisiace roviny. Prvá sa týka pochybení žalobkyne v rámci jeho zastupovania podľa zákona č. 586/2003 o advokácii, podľa ktorého odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Druhá sa týka nesprávneho vyúčtovania úkonov právneho zastúpenia, v rozpore s dohodou účastníkov v nadväznosti na vyhlášku č. 655/2004 Z.z.. K namietaným pochybeniam, ktoré žalobkyňa vykonala v rámci jeho zastupovania sa konkrétne nevyjadrila, a správnosť jeho tvrdení nijako nenamietala. Keďže žalovaný sa v práve nevyzná, očakával odbornú pomoc a nemal pochybnosti, že žalobkyňa ako jeho zástupkyňa zvolí správny postup pri riešení sporu. Najmä keď spor bol povinný iniciovať na podnet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. O pochybeniach žalobkyne sa dozvedel až z rozhodnutí súdov, alebo z vyjadrení sudcov pri oznamovaní rozhodnutia. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ďalej zavádzajúco uvádza, že sa dohodli v plnomocenstve na odmene podľa platnej advokátskej tarify uvedenej vo vyhláške č. 655/2004 Z.z.. V plnomocenstve však žiaden takýto odkaz na vyhlášku nie je. Je tam len výraz „platná advokátska tarifa (tarifná odmena)“. Žalovaný už v predošlých vyjadreniach popísal ich dohodu o odmene. Preto trvá na dôvodoch podaného odvolania a domáha sa, aby mu súd poskytol súdnu ochranu. Túto repliku doplnil žalovaný ďalším podaním doručeným súdu dňa 14. 09. 2016. Konkrétne sa vyjadril k výpovedi žalobkyne pred súdom prvej inštancie, že žalovaná ho zastupovala aj v konaní o vyporiadanie BSM, pričom v tomto prípade si žalovaný voči nej uplatnil odmenu za právne zastúpenie, ktorú si vyúčtovala. K tomuto žalovaný vysvetlil, že od žalobkyne požaduje vrátiť časť preddavku poskytnutého v priebehu jeho zastupovania, keďže ho v konaní žalobkyňa nezastupovala až do konca, a výška preddavku presahovala odmenu za poskytnuté služby. Žalobkyňa mu tak dlhuje čiastku 1 775,- eur. Aj túto skutočnosť by mal súd zohľadniť ak by uznal ako dôvodnú čo i len v časť opodstatnenosti podanej žaloby, a nemal by priznať žalobkyni nárok na úroky z omeškania. Ako dôkazy žalobca predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/469/2015-116 zo dňa 21.06.2016, v ktorom sa rozhodovalo o žalobe žalovaného voči žalobkyni o zaplatenie sumy 2 650,- eur. s prísl.
9. Vyjadrenia žalovaného boli doručené žalobkyni dňa 19. 09. 2016, a na tieto podania žalobkyňa nereagovala. 10. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaného ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 11. Po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, ako aj odvolacích námietok žalovaného, dospel odvolací súd k názoru,
že súd prvej inštancie dostatočne nezistil skutkový stav a jeho rozsudok je nepreskúmateľný. Súd sa predovšetkým nevyporiadal najmä s nasledovnou obranou žalovaného: · či úkony žalobkyne boli vo veci vedenej na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 4C/151/2010 boli skutočne vykonané s odbornou starostlivosťou. Súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s konkrétnymi pochybeniami, ktoré namietal žalovaný v priebehu konania, · nebol vykonaný žiaden dôkaz na zistenie, či sa skutočne uskutočnili porady medzi žalobkyňou a žalovaným v mesiaci marec a jún 2010, aký bol ich obsah, resp. aj časové trvanie, · súd prvej inštancie nevykonal ani náležité dokazovanie, aká dohoda vznikla medzi stranami sporu o výške odmeny za právne zastupovanie. Konkrétne, či boli naplnené podmienky pre aplikáciu § 1 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.. V iných sporoch kde rovnako žalobkyňa zastupovala žalovaného, bola pritom medzi nimi dohodnutá osobitná výška odmeny, · žalovaný sa bránil aj nesprávnosťou vyúčtovanej výšky požadovanej odmeny za jeden úkon právnej služby, keďže malo ísť o opakované plnenie výživného, najmä vo vzťahu k dĺžke poskytovania príspevku na výživné. Ani s touto obranou žalovaného sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyporiadal.
12. Vzhľadom na absenciu potrebného dokazovania a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nebolo možné takéto nedostatky napraviť v rámci prieskumného odvolacieho konania. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd doplní dokazovanie na preverenie celej obrany žalovaného voči žalovanému nároku, opätovne rozhodne v merite veci a svoje skutkové a právne závery vo veci riadne a dostatočne jasne odôvodní.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).