Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5Cb/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v spore žalobcu: JUDr. Otto Markech, so sídlom kancelárie Smetanova 1655/7, Trenčín, správca konkurznej podstaty úpadcu C. Y. - I. v konkurze, IČO: 34480773, Svätoplukova 1339, Bánovce nad Bebravou proti žalovanému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, H. T. H., o zaplatenie 2 807,70 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 807,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 935,90 eur od 11.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 935,90 eur od 11.11.2015 do zaplatenia a zo sumy 935,90 eur od 11.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 11.01.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2 807,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 935,90 eur od 11.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 935,90 eur od 11.11.2015 do zaplatenia a zo sumy 935,90 eur od 11.12.2015 do zaplatenia z titulu neuhradeného nájomného za mesiace október 2015 až december 2015 za prenajaté nebytové priestory nachádzajúce sa v Stredisku obchodu a služieb v H. T.d H. na G. ulici súp. č. XXXX. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to dve zmluvy o nájme nebytových priestorov, dodatok k jednej zo zmlúv a faktúry. 2. Súd vydal vo veci dňa 14.01.2016 platobný rozkaz č. k. 5Cb/2/2016 - 16, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Žalovaný v odpore uviedol, že od roku 2006 bola vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej mal žalovaný prenajatý nebytový priestor, spoločnosť CORTE spol. s r. o, IČO: 31 433 987, na ktorú bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1R 8/2009 - 56 zo dňa 26.05.2010 vyhlásený konkurz. V čase uzatvorenia zmluvy o nájme, na ktorú sa žalobca odvoláva, nebol žalobca vlastníkom nebytových priestorov, a preto ich nemohol platne prenajímať. Pokiaľ úpadca sám vystavuje faktúry a sám ich podpisuje bez účasti jeho správcu, ide o rozpor so zákonom č. 7/2005 Z. z. a tieto úkony sú neplatné. Žalobca žalovanému žiadnu faktúru nedoručil, a preto ju žalovaný ani nemôže zaplatiť. Suma z faktúry nie je v takom prípade ani splatná. Vzhľadom na spory okolo celej nehnuteľnosti žalovaný od 01.01.2015 nebytové priestory neužíva, čo správcovi konkurznej podstaty aj oznámil a priestory odovzdal. Ku dňu 31.12.2014 žalovaný ukončil nájom nebytových priestorov a v čase, za ktorý mu žalobca fakturuje nájom, tieto priestory žalovaný neužíval a podľa informácii žalovaného sú tieto dokonca prenajaté inému subjektu. Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., IČO: 36 866 555, ako správca konkurznej podstaty úpadcu CORTE spol. s r. o, IČO: 31 433 987, je až do skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 26Cbi/63/2011 oprávnená spornú nehnuteľnosť prenajímať, pričom tento správca poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu

Banská Bystrica 1R/8/2009 zo dňa 09.11.2015, ktorým bolo žalobcovi zakázané nakladať so spornými nehnuteľnosťami až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 26Cbi/63/2011.

3. Žalobca sa k odporu vyjadril písomne a vo svojom vyjadrení uviedol, že úpadca C. Y. je vlastníkom nehnuteľnosti od 20.11.2006, a preto zmluva medzi ním a žalovaným je platná. v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Okresného súdu Bánovce nad Bebravou 5C/80/2011 a Krajského súdu v Trenčíne 17Co/1151/14. Žalovaný do dnešného dňa neodovzdal predmet užívania podľa zmluvy, stále má v držbe kľúče od miestností a žalované nájomné nezaplatil. Doručovanie faktúr sa riadi čl. 4 ods. 2 zmluvy o nájme zo dňa 21.05.2012, čo žalovaný ignoroval a neriadil sa zmluvou. Podľa výpisu z elektronického podacieho hárku prevzal zásielky faktúr napr. 19.10.2015 a 01.12.2015. Vyhlásenie žalovaného, že nepodniká, je sporné, pretože priestor má v držbe a živnosť nezrušil. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil podací hárok.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka N. G. a oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní strán sporu a vyššie označených a predložených listinných dôkazov, ako aj ďalších listinných dôkazov predložených v priebehu konania, a to najmä oznámeniami o zrušení prevádzkarne, podnájomnou zmluvou, dohodou o ukončení podnájomnej zmluvy, ukončením podnájomného vzťahu a doručenky.

5. Žalobca na pojednávaniach uviedol, že predmetom konania je zaplatenie nájmu za mesiace 10, 11 a 12 roku 2015 a v tom čase žalovaný priestory mal, držal ich a užíval a či ich užíval na svoje podnikanie, nie je podstatné, no mal ich k dispozícii a doposiaľ ich žalobcovi neodovzdal. Žalovaný nedal výpoveď z nájmu žalobcovi a ani žalobca jemu, rovnako od zmluvy neodstúpili a žalovaný kľúče neodovzdal. Žalovaný predložil zmluvu s niekým iným, irelevantným, a to spoločnosťou JFKonsulting s.r.o., ktorá je však neplatná, pretože táto spoločnosť nemohla priestormi disponovať. Ak žalovaný tvrdí, že odovzdával kľúče p. Q., tak žalobca ich stále nemá k dispozícii a nemôže priestorom disponovať. Je pravdou, že v tom priestore bol aj p. G., no nie v období ako tvrdí žalovaný. Pán G. tam bol v marci a apríli 2016. Za účasti polície tam žalobca odvŕtal zámky a za obdobie, kedy tam už bol p. G., žalobca nájomné od žalovaného nepožaduje. Od momentu, kedy tam nastúpil p. G., považuje žalobca zmluvný vzťah so žalovaným za ukončený. Ide o priestory na poschodí. Pokiaľ ide o priestory na prízemí, vedel by žalobca upustiť od vymáhania časti nájomného, no žalovaný tento priestor užíval a doposiaľ od neho neodovzdal kľúče a žalobca zamuroval dvere, ktoré viedli do kotolne, pretože žalovaný tam púšťal neoprávnené osoby, ktoré nemali oprávnenie manipulovať s kotlami a poškodzovali zariadenie, na čo podal žalobca aj trestné oznámenie. Aj po zamurovaní však žalovaný mohol priestory užívať.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v roku 2014 v máji ukončil nájom, o čom má aj doklad - ukončenie zmluvy. V roku 2015 od augusta bol v predmetných priestoroch už pán G. a žalobca žiadal od neho zaplatenie nájmu. Žalovaný kľúče odovzdal p. Q. a žalobca videl, že je to vypratané a v roku 2015 žalovaný priestory vôbec nevyužíval. Ide o priestor na poschodí. Pokiaľ ide o priestor na prízemí, tak tam musel žalovaný nájom ukončiť v júni 2014, pretože v máji 2014 boli žalobcom a p. Y. zamurované dvere k sociálnym zariadeniam. Do mája 2014 žalovaný uhrádzal nájomné p. Y.. Uvedené dvere išli do chodby, kde boli sociálne zariadenia a ďalšie dvere, ktoré išli do kotolne a boli zamknuté. Žalovanému tým zamedzili prístup k sociálnym zariadeniam a musel odísť. Žalobca neodvŕtaval dvere na poschodí, ale na prízemí smerom do kotolne. Priestory na poschodí mal od augusta 2015 p. G.. G. dal kľúče p. Q..

7. Svedok N. G. na pojednávaní uviedol, že mal len určité obdobie nájom priestorov. Boli to asi dva mesiace. Priestory mal v nájme asi od marca 2016 do mája 2016 v budove na S. na poschodí. Ide o približný termín, svedok si to presne nepamätá. To, čo mal v prenájme, bolo asi do 200 m2. V inom období tento priestor nemal v prenájme. Kedysi dávnejšie tam mal aj iný priestor v prenájme. Bolo to asi v roku 2012 oproti tomuto priestoru. Svedok mal zmluvu s p. I. v roku 2016, no ten kamarát s ktorým v tom priestore bol, mal ešte v roku 2015 zmluvu s p. Q.. Ten kamarát je momentálne v Z.. Ten kamarát to mal približne od mája 2015.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav. Dňa 10.09.2012 uzatvorili C. Y. - I. ako prenajímateľ so žalovaným, v tom čase živnostníkom, ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou prenajímateľ dal nájomcovi do odplatného užívania nebytový priestor o výmere 40,10 m2, nachádzajúci sa na poschodí v Stredisku obchodu a služieb v H. nad H. na G. ulici súp. č. XXXX,

a to na dobu neurčitú od 10.09.2012. Nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 80,- eur (s DPH) vždy do 10. dňa príslušného mesiaca. V prípade omeškania s úhradou nájomného sa zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi úroky z omeškania vo výške 0,1 % za každý začatý deň omeškania. Dňa 21.05.2012 uzatvorili C. Y. - I. ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou prenajímateľ dal nájomcovi do odplatného užívania nebytový priestor o výmere 49,10 m2, nachádzajúci sa na prízemí v Stredisku obchodu a služieb v H. nad H. na G. ulici súp. č. XXXX, a to na dobu neurčitú od 01.06.2012. Nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 270,- eur (s DPH) vždy do 10. dňa príslušného mesiaca. V prípade omeškania s úhradou nájomného sa zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi úroky z omeškania vo výške 0,1 % za každý začatý deň omeškania. Dňa 31.05.2013 uzatvorili C. Y. - I. v konkurze ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.05.2012, ktorou sa rozšíril predmet nájmu na nebytový priestor na celkovú výmeru 170,40 m2 a zmenila sa výška nájomného na sumu 855,90 eur (s DPH) mesačne. Dodatok nadobudol účinnosť dňa 01.06.2013. Žalobca vystavil dňa 01.10.2015 dva faktúry na úhradu nájomného za mesiac október 2015 a to na sumu 80,- eur a sumu 855,90 eur, obe splatné 10.10.2015. Žalobca vystavil dňa 01.11.2015 dva faktúry na úhradu nájomného za mesiac november 2015 a to na sumu 80,- eur a sumu 855,90 eur, obe splatné 10.11.2015. Žalobca vystavil dňa 01.12.2015 dve faktúry na úhradu nájomného za mesiac december 2015 a to na sumu 80,- eur a sumu 855,90 eur, obe splatné 10.12.2015. Žalovaný faktúry neuhradil. Dňa 27.06.2014 uzatvoril žalovaný ako nájomca so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o. ako prenajímateľom, za ktorú konal konateľ Mgr. N. Q., podnájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol podnájom nebytového priestoru o rozlohe 91 m2 na I. poschodí v Stredisku obchodu a služieb v H. nad H. na G. ulici súp. č. XXXX, a to na dobu neurčitú od 01.07.2014. Dňa 31.12.2014 tieto zmluvné strany dohodou podnájomnú zmluvu ku dňu 31.12.2014 ukončili. Žalovaný dňa 03.09.2014 oznámil Mestskému úradu H. nad H., že ku dňu 01.05.2014 ukončil činnosť prevádzkarne R. H. na adrese G. XXXX/X v H. nad H.. Žalovaný dňa 29.12.2014 oznámil Mestskému úradu H. nad H., že ku dňu 31.12.2014 končí činnosť prevádzkarne I. na adrese G. XXXX/ X v H. nad H.. Dňa 29.03.2016 bol žalobcovi doručený list žalovaného označený ako „Ukončenie podnájomného vzťahu“.

9. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

10. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 116/1990 Zb.) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

14. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

15. V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

16. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Úpadca a žalovaný platne uzatvorili dve nájomné zmluvy (jednu vrátane dodatku), podľa ktorých dal úpadca

žalovanému do odplatného užívania (prenajal) nebytové priestory. Obe zmluvy sú platné, pretože úpadca bol v čase ich uzatvorenia vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nebytové priestory nachádzajú, a preto mohol disponovať nehnuteľnosťou a priestormi v nej sa nachádzajúcimi, a to aj spôsobom ich poskytnutia do odplatného užívania inej osobe. Je pravdou, že skutočnosť, že úpadca je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, bola právoplatne určená v konaní tunajšieho súdu 5C/80/2011 (skutočnosť známa súdu z jeho činnosti) neskôr, ako boli uzatvorené uvedené nájomné zmluvy, pričom v čase uzatvorenia nájomných zmlúv bol v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník nehnuteľností iný subjekt. Toto je však irelevantné, keďže rozsudok v konaní 5C/80/2011 nemá konštitutívne, ale iba deklaratórne účinky, čiže iba deklaroval stav, ktorý tu existoval už predtým, a to, že C. Y. - I. je vlastníkom nehnuteľností. Neobstoja preto akékoľvek námietky o neplatnosti uvedených nájomných zmlúv a platnosti podnájomnej zmluvy s iným subjektom (JFKonsulting s.r.o.), ktorý nebol ani vlastníkom a ani inou osobou oprávnenou prenechať do užívania nebytové priestory žalovanému, pretože nemal uzatvorenú zmluvu s vlastníkom, ktorým bol a je úpadca C. Y. - I.. Vyššie uvedená podnájomná zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou JFKonsulting s.r.o. je tak neplatná, a preto irelevantná a irelevantné sú pre toto konanie aj akékoľvek úkony žalovaného vykonané na základe tejto zmluvy, a to tak pokiaľ ide o úhradu nájomného uvedenej spoločnosti, ako aj odovzdanie nebytových priestorov tejto spoločnosti. V mesiacoch október 2015 až december 2015 nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe uvedených dvoch zmlúv a dodatku trval a žalovaný nepreukázal, že by bol nájom platne zanikol ku dňu 31.12.2014, alebo že by k tomuto dňu odovzdal priestory oprávnenej osobe, a preto bol za každý z týchto mesiacov povinný zaplatiť žalobcovi nájomné v sume 80,- eur za jeden priestor a 855,90 eur za druhý priestor, teda spolu 2 807,70 eur. Pokiaľ žalovaný priestory odovzdal inej osobe, ako prenajímateľovi, alebo inej osobe ako osobe oprávnenej konať za prenajímateľa C. Y., nemá takéto odovzdanie priestorov účinky ukončenia nájomného vzťahu medzi stranami tohto sporu. Žalovaný nájomné neuhradil, a preto žalovaného na zaplatenie sumy nájomného za uvedené mesiace vo výške 2 807,70 eur zaviazal súd, keďže ide o jeho splatný a nesplnený zmluvný záväzok uhradiť nájomné. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok v lehote splatnosti a dostal sa do omeškania, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Súd preto zaviazal žalovaného nielen na úhradu dlžnej sumy, ale aj na zaplatenie úroku z omeškania. Úrok z omeškania žalobcovi patrí odo dňa omeškania žalovaného, t. j. z každého mesačného nájomného odo dňa nasledujúceho po jeho splatnosti, ktorá nastala v daný mesiac 10. dňa. Žalobca mal nárok na úrok z omeškania dohodnutý v zmluvách vo výške 0,1 % denne, t. j. 36,5 % ročne, no uplatňoval si úrok z omeškania vo výške nižšej, a to 8,05 % ročne. Keďže žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vždy nižší, než na aký mal nárok, súd mu priznal nižší úrok z omeškania, keďže nemožno priznať viac. Pokiaľ žalovaný namietal, že faktúry mu neboli doručené, resp. boli vystavené a podpísané neoprávnenou osobou, a preto nemohla nastať ich splatnosť, je táto námietka nedôvodná, keďže splatnosť jednotlivých mesačných nájomných nastala automaticky v zmysle uzatvorených nájomných zmlúv 10. dňa v mesiaci. Žalovaný uvádzal množstvo tvrdení, z ktorých by relevantné v prípade ich preukázania boli len tvrdenia o tom, že nájom ku dňu 31.12.2014 zanikol a žalovaný k tomuto dňu odovzdal priestory prenajímateľovi. Na preukázanie tohto tvrdenia, ale ani na preukázanie akéhokoľvek iného svojho tvrdenia žalovaný nepredložil žiaden dôkaz. To, či žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty bolo alebo nebolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťami, v ktorých sa nachádzajú predmetné nebytové priestory, je irelevantné, pretože ich prenajal úpadca. Okrem toho uvedené predbežné opatrenie bolo zrušené. Ukončenie prevádzok žalovaným v prenajatých priestoroch nemá za následok účinné ukončenie nájmu vo vzťahu k žalobcovi. Ani výpoveď svedka N. G. nepotvrdila, že by tento mal v rozhodnom čase sporné priestory prenajaté od úpadcu, resp. od žalobcu a žalovaný ich neužíval na základe platného skončenia nájomnej zmluvy, a že by priestory ešte pred októbrom 2015 odovzdal oprávnenej osobe. Obranu žalovaného tak súd vyhodnotil ako irelevantnú a jednoznačne nepodloženú a nepreukázanú žiadnym dôkazom. Pokiaľ žalovaný navrhoval vypočuť ako svedkov JUDr. G. a I.. Q. k tomu, či jeho zmluva s JFKonsulting bola platná alebo nie, tak takýto dôkaz súd nevykonal, pretože ho považoval za zbytočný, nakoľko by nemal žiaden význam pre rozhodnutie vo veci samej, keď otázka platnosti zmluvy je otázkou právnou a súd je oprávnený posúdiť, či zmluva relevantná pre rozhodnutie vo veci je alebo nie je platná, pričom k tomuto sa súd vyjadril vyššie.

17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že žalobcovi patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, pričom tento mu patrí v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.

20. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.