Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/391/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: P. Q., K.. XX.X.XXXX, O. Y. XXX, XXX XX O., právne zastúpenej: JUDr. Viera Muliková, advokátka sídlom Stöcklova 21, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2013 uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom je n e p l a t n á .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.9.2015 žiadala určiť, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 24.1.2013 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, je neplatná. Zároveň si uplatnila voči žalovanému náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 24.01.2013 bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. Podľa zmluvy bola žalobkyni poskytnutá čiastka 1.500,- Eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur. Celková čiastka úveru, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť bola 3.375,54 Eur pri RPMN za úver 67,14%, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01% a pri priemernej RPMN 46,35%. Zároveň sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku pri revolvingu 1.928,88 Eur. V ten istý deň bola medzi žalovaným a žalobkyňou uzavretá rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa nedokázala plniť záväzky vyplývajúce pre ňu zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2013 a preto žalovaný podal stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. žalobu na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, aby žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 2.089,08 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úroky z omeškania vo výške 0,425% ročne zo sumy 80,37 Eur od 11.1.2014 do 30.1.2014, zo sumy 79,83 Eur od 11.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 11.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 11.9.2014 do zaplatenia, so sumy 80,37 Eur od 11.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.768,14 Eur od 14.10.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne 1.500,- Eur len 8,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.089,08 Eur do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 357,60 Eur. 1.1 Žalobkyňa síce nestihla v zákonnej 30-dňovej lehote podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako to vyplýva z § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní, avšak napriek tomu má zato, že jej nič nebráni podať určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p. Uviedla, že

podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom toto je povinný tvrdiť a preukázať žalobca. 1.2. Žalobkyňa má zato, že právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., ktorý vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. 185/11/14 zo dňa 9.12.2014, bola založená na neplatnej rozhodcovskej zmluve č. 8500020478 zo dňa 24.1.2013 a preto tento rozhodcovský rozsudok je paaktom, teda zdanlivým, ničotným (nulitným) právnym aktom, z ktorého nevyplývajú následky, ktoré sú s ním spájané, pretože vôbec nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo síce áno, ale mimo zákonom mu zverenú právomoc. Preto je neplatný od samého počiatku (ex tunc), z právneho hľadiska neexistuje a nikoho nezaväzuje. Rozhodcovský rozsudok je v súčasnosti vykonateľným exekučným titulom. Žalobkyni potencionálnou exekúciou hrozí ujma na jej právach a preto má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej doložky č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2013, na základe ktorej si stály rozhodcovský súd založil právomoc konať a rozhodnúť vo veci vedenej uňho pod sp.zn. 185/11/14. 1.3. Naliehavý právny záujem žalobkyňa odvodzuje z § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 1.4. Žalobkyňa má zato, že zmluva o revolvingovom úvere ako aj rozhodcovská zmluvy uzavreté medzi žalovaným ako obchodnou spoločnosťou a žalobkyňou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, vychádzajúc z obsahu týchto zmlúv, prihliadajúc na postavenie zmluvných strán, ako aj predmet činnosti žalovaného zapísaný v obchodnom registri sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 1.5. Z bodu 5. rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2013 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pre niektorým s nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481 so sídlom Krížna 56, Bratislava b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, výber rozhodcovského súdu je na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh. 1.6. Ďalej žalobkyňa poukazujúc na eurokonformný výklad Smernice Rady 93/13/EHS uviedla, že je potrebné, aby súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, resp. rozhodcovskú zmluvu, pričom spôsob, akým bola ako celok žalobkyni predložená, nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým žalovaný sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekalú obchodnú praktiku. O uvedenom svedčí podľa žalobkyne aj fakt, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že návrh na jej uzavretie bol podaný žalovaným, teda nie žalobkyňou a zároveň sa žalovaný formálne písomne „poistil“ vyhlásením, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, avšak skutočnosť bola celkom iná, pretože Jaroslav Sokol ako zástupca žalovaného pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere podmienil poskytnutie úveru žalobkyni práve podpisom rozhodcovskej zmluvy. 1.7 Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba podľa žalobkyne vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. V danom prípade je rozhodcovská doložka formulovaná v rámci štandardnej formulovanej zmluvy a neodôvodňuje záver, že by si ju žalobkyňa osobitne vyjednala. Naopak, ide o zjavne sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. Takéto správanie sa žalovaného nemožno hodnotiť inak ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ ES o nekalých obchodných praktikách.

2. Žalovaný vo vyjadrení namietal, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem, pretože žalobkyňa nepodala v tomto prípade žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom v rámci zákonom vymedzených dôvodov, pre ktoré možno takúto žalobu podať, patrí aj popieranie platnosti rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Uviedol, že na základe rozhodcovského rozsudku nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie, tým podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku nastali tie dôsledky, že rozhodcovský rozsudok nikoho nezaväzuje. Podľa žalovaného predmetná žaloba nemôže mať žiaden význam a nemôže viesť k žiadnemu praktickému

výsledku, pričom poukázal aj na to, že žalobkyňa popiera vlastné konanie až po uplynutí dvoch rokov. Okrem toho žalovaný poukázal na podľa jeho názoru zmätočné a nekonzistentné tvrdenie žalobkyne o tom, že rozhodcovská zmluva by mala obsahovať rozhodcovskú doložku. Zároveň trval na tom, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, a preto nemôže mať povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Okrem toho poukázal na body 2 a 7 rozhodcovskej zmluvy, z ktorých vyplýva, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a že z nej vyplýva aj právo dlžníka na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od uzavretia. Preto podľa názoru žalovaného nemohla byť rozhodcovská zmluva podmienkou pre uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, keďže od rozhodcovskej zmluvy mohla žalobkyňa odstúpiť a spôsobiť tak zánik rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný poukázal aj na právne dôsledky a význam rozhodcovskej zmluvy, o ktorých podľa neho žalobkyňa vedela, a predsa to nenamietala v rozhodcovskom konaní. Tiež vyslovil názor, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity a nesmie byť zneužívaná. Žalovaný argumentoval aj uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3MCdo 14/2011 z 22.11.2012, keď v danom prípade najvyšší súd s poukazom na všeobecné podmienky uviedol, že spotrebiteľ mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku. Podľa názoru žalovaného v danom prípade ani nejde o ustanovenie všeobecných podmienok, a teda žalobkyňa mohla uzavretie rozhodcovskej zmluvy odmietnuť, čo by nemalo žiaden vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. 2.1. Žalovaný poukázal aj na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti dodal, že rozhodcovská zmluva by nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani vtedy, ak by nebola individuálne dojednaná. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva by mohla byť neplatná len vtedy, ak by vnucovala riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského konania. V takom prípade by sa spotrebiteľ mohol sám rozhodnúť, či svoje právo uplatní v rozhodcovskom alebo občianskom súdnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by stanovovala riešenie sporov len prostredníctvom rozhodcovského konania, by bola v tomto ohľade neplatná. 2.2. Žalovaný tiež uviedol, že rozhodcovská zmluva nie je ani nekalou obchodnou podmienkou tak ako to stanovuje smernica 93/13/EHS, pretože rozhodcovské konanie je upravené zákonom a neprenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa. 2.3. Žalovaný argumentoval aj rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, predmetom ktorej bola rovnaká rozhodcovská zmluva ako v danom prípade. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoE/22/2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 z 10.12.2013 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 z 31.01.2014, v ktorých podľa žalovaného súdy vyslovili, že spotrebiteľovi bola - v takmer totožných prípadoch ako je tento - daná možnosť prijať alebo neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný taktiež poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1Er/1210/2013, ktorý vyslovil individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy a vylúčil aplikáciu § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnili písomnými podaniami s tým, že žiadal konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Z tohto dôvodu súd prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného.

4. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na doterajších písomných vyjadreniach. Uviedla, že naliehavý právny záujem je daný ustanovením § 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Má zato, že žalobkyni bola predložená už formulovaná zmluva rozhodcovskej zmluvy, pričom žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah, bola v slabšom postavení, nebola dostatočne informovaná na zohľadnenie všetkých okolností rozhodcovskej zmluvy. Z toho vyplýva, že nebola predmetná zmluva individuálne dojednaná medzi žalobkyňou a žalovaným.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listín a to žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvného dojednania revolvingového úveru, rozhodcovskej zmluvy, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, rozhodcovského rozsudku, vyjadrení strán sporu, rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/169/2015 zo dňa 22.10.2015, uznesenia Krajského súdu v Trenčína sp.zn. 2CoE/163/2014 zo dňa 11.12.2014, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8CoE/471/2014 zo dňa 18.12.2014, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17CoE/102/2014 zo dňa 25.11.2014, rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/244/2015 zo dňa 17.6.2015, rozsudku Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1C/41/2014 zo dňa 5.3.2015 ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 21.1.2013 žalobkyňa ako dlžník požiadala žalovaného ako veriteľa na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere o poskytnutie úveru vo výške 1.500,00 €, ktorý jej bol v požadovanej výške schválený dňa 24.1.2013. V ten istý deň žalobkyňa ako dlžník podpísala rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. K uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy došlo 24.1.2013, a to podpisom druhej zmluvnej strany - veriteľa - žalovaného. Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX bola vyhotovená na samostatnom tlačive osobitne od zmluvy o revolvingovom úvere. V kolónke veriteľ obsahovala už vyplnené údaje žalovaného (názov, sídlo, IČO a zástupcu) a v kolónke dlžník boli rukou dopísané údaje žalovanej (meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo). Zmluva obsahovala 7 bodov. V 1. bode zmluvy bol obsiahnutý súhlas s jej uzavretím. Bod 2. obsahoval vyhlásenie, že podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nie je uzavretie tejto zmluvy a že žalobkyňa bola jasne a zrozumiteľne zo strany veriteľa informovaná o tom, že nie je povinná túto zmluvu uzavrieť. Bod 3. obsahoval vyhlásenie, že žalovaný poučil žalobkyňu o následkoch uzavretia tejto zmluvy, pričom spory vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní. Tento výber spočíva na žalobcovi. Bod 4. obsahoval údaj o tom, že zmluvné strany sa dohodli na rozhodcovskej zmluve v znení, ktorý v bode 5. stanovoval, že spory vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené súdnou cestou alebo prostredníctvom stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481 so sídlom Krížna 56, Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, výber rozhodcovského súdu je na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh. Bod 6. obsahoval procesné pravidlá, resp. postup vedenia rozhodcovského konania. V bode 7. tejto rozhodcovskej zmluvy bolo uvedené, že dlžník má právo od zmluvy písomne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Zmluva v záverečnej časti obsahovala údaj o mieste podpisu tejto zmluvy, ktorú žalovaný ako veriteľ podpísal v Bratislave dňa 24.1.2013 a žalobkyňa ako dlžník ešte dňa 21.1.2013 v Bardejove.

7. Na základe toho Slovenský arbitrážny súd, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. vydal dňa 9.12.2014 rozhodcovský rozsudok sp.zn. 185/11/14, ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.089,08 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úroky z omeškania vo výške 0,425% ročne zo sumy 80,37 Eur od 11.1.2014 do 30.1.2014, zo sumy 79,83 Eur od 11.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 11.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 11.9.2014 do zaplatenia, so sumy 80,37 Eur od 11.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.768,14 Eur od 14.10.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne 1.500,- Eur len 8,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.089,08 Eur do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 357,60 Eur. V odôvodnení rozhodcovský súd konštatoval, že jeho právomoc je daná rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX uzavretou medzi veriteľom a dlžníkom dňa 24.1.2013.

8. Z výsluchu žalobkyne na súdnom pojednávaní vyplýva, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy bola v zlej finančnej situácii. V novinách našla inzerát, že žalovaný poskytuje pôžičky. Preto sa s ním telefonicky spojila, pričom komunikovala s pani Q., ktorá cez telefón zisťovala aký má príjem, pričom žalobkyňa uviedla, že poberá čiastočný invalidný dôchodok, preto ju požiadala, aby priniesla výmer o výške tohto dôchodku. Na druhý deň navštívila pobočku žalovaného v Bardejove, kde sa jej venovala pani Q.. Táto už mala pripravené nejaké zmluvy. Išlo o predbežnú zmluvu o pôžičke. Predložila jej výmer o dôchodku, z ktorého si vyhotovila fotokópiu. Následne jej predložila na podpis nejaké papiere, ukázala mi, kde mám podpísať, avšak vôbec ju neinformovala o tom, že súčasťou týchto listín je aj rozhodcovská zmluva.

9. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.6.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 až 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

15. Podľa prvej vety § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

16. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

17. Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

18. Podľa prvej vety § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

19. Podľa § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku, b) hlavným

znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo výrobku, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

20. Podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

22. Vzhľadom na žalobný návrh, musel súd riešiť otázku, či v danom prípade je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (v čase podania žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p.).

23. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Súd zastáva názor, že v danom prípade niet pochýb o tom, že hlavný právny vzťah, ktorý bol medzi účastníkmi konania založený zmluvou o revolvingovom úvere má jednoznačne spotrebiteľský charakter. Žalobkyňa v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá bola v zmluve identifikovaná svojím rodným číslom, pričom vystupovala ako spotrebiteľ, ktorý poskytnutím finančnej čiastky sledoval zabezpečenie svojich potrieb, čo potvrdila žalobkyňa aj v rámci svojho výsluchu. Žalovaný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, ktorý poskytol žalobkyni peňažné prostriedky na základe tejto zmluvy. Vedľajším zmluvným vzťahom bolo uzavretie rozhodcovskej zmluvy pre prípadné riešenie sporov vzniknutých zo zmluvy o revolvingovom úvere aj v rozhodcovskom konaní. Keďže hlavný zmluvný vzťah má spotrebiteľský charakter, takúto povahu má aj rozhodcovská zmluva, keďže ju uzatvárali totožné strany v totožnom postavení, a to pre prípad porušenia zmluvných povinností z hlavného právneho vzťahu.

24. Súd s poukazom na prvú vetu § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa zastáva názor, že na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských vzťahoch je vždy daný naliehavý

právny záujem, a to bez ohľadu na to, že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Spotrebiteľ je totiž slabšou zmluvnou stranou a v znalostiach týkajúcich sa rozhodcovského konania nedokáže držať krok s dodávateľom, pričom je všeobecným pravidlom, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Spotrebiteľ má právo na to, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou rozhodcovskej zmluvy. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp.zn. 1Co/27/2013 zo dňa 28.03.2013. Súd je toho názoru, že bez vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy by žalobkyňa zotrvávala v stave právnej neistoty, či žalovaný ako oprávnený z exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, sa bude na základe neho domáhať uspokojenia svojich nárokov. Pritom právomoc rozhodcovského súdu bola v danom prípade založená rozhodcovskou zmluvou, určenia neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáha.

25. Preskúmaním obsahu rozhodcovskej zmluvy v kontexte vyjadrení žalobkyne súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva bola síce vyhotovená na samostatnom tlačive oddelene od zmluvy o revolvingovom úvere a formálne obsahovala údaj o tom, že dlžník je o následkoch jej uzavretia upovedomený a nie je povinný ju uzavrieť, ale žalobkyňa vôbec nemala vedomosť o tom, čo podpisuje. Koncepcia rozhodcovskej zmluvy prima facie evokuje, že by mohla byť individuálne dojednaná. Otázkou, ktorú súd musel v tejto súvislosti riešiť je to, či fakt, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej listine a bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami postačí pre záver o tom, že bola individuálne dojednaná. Podľa názoru súdu možno len veľmi ťažko predpokladať, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorá má formulárovú typizovanú podobu a do ktorej sa k údajom o dlžníkovi dopísali údaje týkajúce sa žalobkyne, bolo skutočným a slobodným prejavom vôle žalobkyne. Je nepochybné, že rozhodcovskú zmluvu žalovaný ako veriteľ mal obsahovo vopred pripravenú a táto bola v takejto podobe predložená na podpis žalovanej. Túto skutočnosť mal súd preukázanú nielen z podoby a formy predmetnej zmluvy, ale aj z výsluchu žalobkyne, ktorá uviedla, že ani nevedela, čo podpisuje. V tomto ohľade teda neobstojí tvrdenie žalovaného, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, keďže žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah a nemohla si vymieniť explicitné dojednania, ktoré by pre ňu mali podstatný význam. K uvedenému súd dodáva, že súdna kontrola musí zahŕňať rozhodcovské zmluvy aj v prípadoch, keď je zmluvný vzťah hlavný (zmluva o revolvingovom úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na osobitných listinách. V tomto prípade, aj keď rozhodcovská zmluva bola vyjadrená na samostatnej listine, nebola preukázaná vôľa žalobkyne uzavrieť ju, a to s poukazom na naformulovanú podobu rozhodcovskej zmluvy. Je potrebné zdôrazniť, čo napokon potvrdila aj samotná žalobkyňa pri svojom výsluchu, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, ktorá sa ťažko orientuje v právnych súvislostiach a častokrát uzavretím zmlúv o poskytnutí finančných prostriedkov sleduje uspokojovanie svojich životných potrieb, pretože sa nachádza v stave núdze. Aj v tomto prípade mal súd za preukázané, že žalobkyňa potrebovala peniaze a za týmto účelom kontaktovala zástupkyňu žalovaného, následne ju navštívila na pobočke žalovaného, kde jej boli predložené na podpis viaceré listiny, ktoré žalobkyňa v snahe získať finančné prostriedky podpísala. Pritom si neuvedomovala a ani nebola poučená o tom, že uzatvára rozhodcovskú zmluvu. Takéto konanie žalovaného súd nepovažuje za konanie zodpovedajúce vysvetleniu vážnych a nedozerných následkov rozhodcovského konania.

26. Ďalej súd poukazuje na to, že v rozhodcovskej zmluve, ktorú súd považuje za vopred pripravenú a predloženú len žalobkyni na podpis, sú uvedené dva rozhodcovské súdy, prostredníctvom ktorých bolo možné riešiť spory vzniknuté z hlavného zmluvného vzťahu. Súd považuje za veľmi málo pravdepodobné, aby žalobkyňa, ktorá ani nemala vedomosť o rozhodcovskom konaní, si vymienila voľbu rozhodcovských súdov, ktoré sú geograficky vzdialené od jej bydliska. Aj z tohto pohľadu je potrebné rozhodcovskú zmluvu vyhodnotiť ako individuálne nedojednanú, neprijateľnú s poukazom na geografickú neprijateľnosť miesta konania.

27. Súd zastáva názor, že tým, že žalovaný predložil žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy na vopred predpísanom samostatnom tlačive, vo formulárovej podobe, sa sofistikovane snažil o docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie tejto zmluvy spod súdnej kontroly. Z tohto dôvodu je potrebné vyhodnotiť naznačený postup žalovaného ako nekalú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa.

28. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že žalobkyňa mala ako dlžník právo odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, súd v tejto súvislosti pripomína, že zmluva nebola individuálne dojednaná a nevyjadrovala skutočnú vôľu žalobkyne. Pri uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere nemala žalobkyňa vedomosť

o podpisovaní rozhodcovskej zmluvy, a preto sa ustanovenie v rozhodcovskej zmluve o tom, že žalobkyňa má právo od zmluvy odstúpiť, javí ako formálne a ako také, ktorým sa žalovaný snažil vyňať rozhodcovskú zmluvu spod súdnej kontroly, čo tiež svedčí o prítomnosti nekalej obchodnej praktiky.

29. Žalovaný súčasne argumentoval aj tým, že aj keby zmluva nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa mala podľa nej právo rozhodnúť sa, či prípadný spor zo zmluvy o revolvingovom úvere bude riešený cestou súdu alebo prostredníctvom rozhodcovského konania. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že v okolnostiach tohto prípadu nebolo podstatné, že riešenie sporu žalobkyni nevnútila priamo rozhodcovská zmluva, ale podstatné je to, že tak učinil samotný žalovaný ako veriteľ (dodávateľ), ktorý svojím konaním vyvolal rozhodcovské konanie, čo je výrazný a častý prejav dodávateľov uplatňujúcich si práva zo spotrebiteľských zmlúv.

30. Pokiaľ žalovaný argumentoval znením § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, tak súd uvádza, že aj keď žalovaný nepodal do 3 mesiacov od účinnosti novely Exekučného poriadku účinnej od 1.1.2015 návrh na začatie exekučného konania na základe rozhodcovského rozsudku vydaného na základe napadnutej rozhodcovskej zmluvu, sú má zato, že naďalej je preukázaná dôvodnosť určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nakoľko odpadne tak možnosť žalovaného podať opakovane návrh na rozhodcovský súd v danej veci. Tým, že súd určí neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, žalobkyňa sa dostane do definitívnej právnej istoty, že v budúcnosti takýto rozhodcovský rozsudok nebude vydaný a nebude exekučným titulom.

31. K argumentu žalovaného, ktorý na podporu svojich tvrdení poukázal na ním označené rozhodnutia, súd dodáva, že tieto už boli prekonané ďalšou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, na ktorú právna zástupkyňa žalobkyne poukázala a s ktorou sa súd stotožnil.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

33. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalobkyňa mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).