Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Co-129-2016.pdf
PDF · 89.58 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/129/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu H. S. - H., s miestom podnikania L. XX, J., IČO: 10666001, zastúpeného Advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., Štefánikova 26, Košice proti žalovanej SR - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu škody 480 762,80 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/184/2014 -163 zo dňa 26.1.2016 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorým je uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok H. S., so sídlom L. XX, XXX XX J., A.: XX XXX XXX.
2. Žalovaný vo svojej procesnej obrane namieta základ nároku tvrdiac, že zásadným dôvodom pre zmenu uznesenia o vyhlásení konkurzu zo strany odvolacieho súdu bolo osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Naviac namietal absenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonnosťou rozhodnutia vzniknutou škodou.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“ ) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že cit.: „Súd žalobu zamieta. Žalobca je povinný žalovanej nahradiť trovy konania vo výške 38,44 Eur na účet IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v štátnej pokladnici v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.
4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov na základe predložených dôkazov a v dôsledku nečinnosti dlžníka, ktorý do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu neosvedčil platobnú schopnosť, nemal inú možnosť v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ako vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz. V čase vydania rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v spise boli predložené už dôkazy, ktoré osvedčovali platobnú schopnosť dlžníka a už bolo aj preukázané, že dlžník nemá žiadnu pohľadávku ani voči Daňovému úradu Prešov (uhradená dlžníkom dňa 28.04.2010 po vyhlásení konkurzu), teda Krajský súd v Košiciach v čase vydania rozhodnutia mal predložené v spise iné dôkazy, ako boli predložené v spise Okresnému súdu Prešov pred vydaním rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Na základe týchto konkrétnych okolností daného prípadu a pri zohľadnení priebehu konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, keďže dlžník svojím správaním v konkurznom konaní - svojou nečinnosťou a neosvedčením svojej platobnej schopnosti pred vydaním
rozhodnutia Okresného súdu Prešov o vyhlásení konkurzu zavinil, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, nie je možné podľa súdu považovať uznesenie Okresného súdu Prešov za nezákonné rozhodnutie, v dôsledku ktorého bola dlžníkovi (žalobcovi) spôsobená škoda, preto súd žalobu zamietol.
6. Poukázal na ustanovenia §§ 1 až 6, 15 až 19, 25 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon o zodpovednosti štátu“) a §§ 3 ods. 1, 2, 4, 11 ods. 1, 3, 5, 12 ods. 2, 14 ods. 1, 3, 5, 6, 19 ods. 1 až 4, 20 ods. 1, 2, 21 ods. 1, 2, 4, 22 ods. 1, 2, 3 ZKR.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účinného do 30.06.2016 vychádzajúc zo zásady úspechu a priznal strane, ktorý mal plný úspech vo veci, plnú náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalobcu.
Obsah odvolania žalobcu
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací sud napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odôvodnenie rozsudku považoval za neprehľadné a mätúce. Namietal, že ešte pred vyhlásením konkurzu konkurzným súdom, v ktorom vidí vznik škody, vo svojej tretej písomnej správe predbežný správca uviedol podložené závery, že dlžník nie je v úpadku, pretože nemal v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu ďalšieho veriteľa a navyše majetok dlžníka presahoval hodnotu jeho splatných záväzkov. Poukázal na to, že odvolací konkurzný súd jasne uviedol, že konkurzný súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, pritom záver odvolacieho súdu vyplynul z predložených písomných dôkazov, ako aj správ predbežného správcu. Za rozhodujúce považoval, že o tejto správe vedel samotný konkurzný súd, napriek tomu k nej neprihliadol. Konkurzný súd mal uvedenú správu, hoci len faxom podanú, zohľadniť. Namietal tiež, že súd si otázku nezákonnosti rozhodnutie nemôže posúdiť sám, a to ani ako otázku predbežnú, ani odlišne od záverov príslušného orgánu konajúceho o opravnom prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu. V rovnaký deň, ako na neho konkurzný súd vyhlásil konkurz, svojím podaním s prílohami osvedčil dodatočne svoju platobnú schopnosť. Navyše poukázal na to, že doručenku k výzve na osvedčenie jeho platobnej schopnosti obsahuje zjavne obsahové vady, nebola mu adresovaná ako živnostníkovi, prevzala ju jeho manželka. Ďalej namietal oboznamovanie s obsahom súvisiaceho konkurzného spisu, ktorý bol vykonaný len zberne.
9. K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.
Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
11. Žalobca sa domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
12. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca v prvom rade namieta nesprávne právne posúdenie veci a následne porušenia práva na spravodlivý proces, keďže mal za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri oboznamovaní konkurzného spisu.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
14. Z obsahu priloženého konkurzného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K 9/2010 je nepochybné, že dňa 05.02.2010 podal Daňový úrad Prešov II na žalobcu návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol odôvodnený existenciou pohľadávky s viac ako 8 rokov po lehote splatnosti a existenciou druhého veriteľa, ktorým je Všeobecná zdravotná poisťovňa. Uznesením č.k. 1K 9/2010-285 z 15.02.2010 bolo začaté konkurzného konanie voči dlžníkovi H. S.. Uznesením č.k. 1K/9/2010-288 bol dlžník H. S. vyzvaný na vyjadrenie k návrhu sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy a osvedčeniu svojej platobnej
schopnosti s upozornením, že na jeho majetok bude vyhlásený konkurz. Predmetná výzva bola doručená dlžníkovi dňa 23.02.2010. Za dlžníka prevzal predmetnú výzvu splnomocnenec, čo vyplýva z predloženej doručenky.
15. Ďalej z obsahu konkurzného spisu plynie, že uznesením č.k. 1K 9/2010-291 z 10.03.2010 konkurzný súd ustanovil H.. K. H. do funkcie predbežného správcu a uložil mi zistiť majetok dlžníka, vypracovať a predložiť súdu predbežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonov. Predbežný správca konkurznému súdu predložil tri predbežné správy, prvú dňa 29.03.2010, druhú dňa 09.04.2010 (faxom dňa 7.4.2010) a tretia písomná správa bola doručená súdu faxom dňa 13.04.2010 o 08:06 hod. Poštou bola tretia predbežná správa konkurznému súdu doručená dňa 14.04.2010.
16. Dňa 13.04.2010 bolo konkurzného súdu doručené podanie dlžníka, ktorý dodatočne osvedčil svoju platobnú schopnosť. Z uvedeného podania okrem iného vyplýva aj skutočnosť, že Všeobecná zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu žiadnu pohľadávku na verejnom zdravotnom poistení za jeho zamestnancov. O uvedenej skutočnosti predložil ako dôkaz potvrdenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
17. Uznesením č.k. 1K 9/2010-320 z 13.04.2010 konkurzný súd na majetok dlžník H. S. konkurz.
18. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2CoKR 19/2010-420 z 11.05.2010 zmenil uznesenie o vyhlásení konkurzu tak, že konkurzné konania zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených písomných dôkazov, ako aj správy predbežného správcu odvolací súd dospel k záveru, že dlžník nebol v úpadku v zmysle § 3 ods. 1 ZKR, a preto súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď na majetok dlžníka.
19. Ustanovenie § 3 zákona o zodpovednosti štátu určuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
20. Podľa § 6 ods. 3 veta prvá zákona o zodpovednosti štátu, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku.
21. Je nepochybné, že uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 1K 9/2010-320 z 13.04.2010 o vyhlásení konkurzu nadobudlo vykonateľnosť pred nadobudnutím právoplatnosti (§ 171 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016). Úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či dôvodom zmeny uznesenie o vyhlásení konkurzu na podklade podaného odvolania ako riadneho opravného prostriedku bola nezákonnosť.
22. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 1K 9/2010-320 z 13.04.2010 nepochybne plynie, že konkurzný súd mal k dispozícii v čase svojho rozhodovania tretiu predbežnú správu predbežného správcu doručenú zo dňa 13.04.2010 a z tejto správy doručenou faxom pri svojom rozhodovaní aj vychádzal.
23. Z predmetnej tretej správy predbežného správcu vyplývajú zistenia predbežného správcu, z ktorých podstatným je cit.: „Podľa mojich zistení dlžník pravdepodobne nie je v úpadku a to jednak na základe tej skutočnosti, že navrhovateľ v čase podania návrhu nedisponoval ďalším veriteľom a jednak majetok dlžníka presahuje hodnotu jeho splatných záväzkov.“ Mal teda za to, že dlžník nie je platobne neschopný. Faxom bola tiež spolu s predbežnou správou doručená ako príloha potvrdenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne o tom, že táto voči dlžníkovi ku dňu 31.01.2010 neeviduje pohľadávku na verejnom zdravotnom poistení.
24. Dňa 13.4.2010 bolo konkurznému súdu rovnako doručené dodatočné osvedčenie platobnej schopnosti, ktorej prílohou bolo rovnako potvrdenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne o tom, že táto voči dlžníkovi ku dňu 31.1.2010 neeviduje pohľadávku na verejnom zdravotnom poistení. Predmetné
podanie bolo zažurnalizované na č.l. 324 a nasl., teda za uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 1K 9/2010-320 z 13.04.2010.
25. Pod pojmom postup súdu treba rozumieť nielen postup samosudcu, ale aj faktickú činnosť súdu v širšom slova zmysle, vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak sa táto činnosť následne premietla do vadného postupu vec prejednávajúceho senátu alebo predsedu senátu, prípadne iného orgánu súdu povereného určitými úkonmi v občianskom súdnom konaní tak, že účastníkovi konania bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu jeho oprávnenia daného mu zákonom (porovnaj napr. rozhodnutie dovolacieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod por. č. 25/1996). V súlade s týmto záverom konkurzný súd mohol a mal pri svojom rozhodovaní o vyhlásení konkurzu vychádzať aj z predloženého dodatočného osvedčenia jeho platobnej schopnosti. Nie je teda rozhodným, že dodatočné osvedčenie o platobnej schopnosti a jeho prílohy boli konajúcemu sudcovi predložené prípadne až po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu.
26. Za takto zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z konkurzného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/9/2010 možno nepochybne uzavrieť, že dôvodom vydania zmeňujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach bola nezákonnosť uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 1K/9/2010-320 z 13.04.2010, čo možno vyvodiť z jeho odôvodnenia. Namietané nesprávne právne posúdenie zo strany odvolateľa je dôvodné.
27. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti štátu je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Za predpoklady pre priznania takejto náhrady škody tak už uvádzaný § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu považuje okrem iného vydanie nezákonného rozhodnutia a tiež jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý (II. ÚS 25/2011).
28. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v uznesení 2CoKR/19/2010 z 11.05.2010 totiž konštatoval, že z predložených písomných dôkazov, ako aj správy predbežného správcu (ktoré mal prvoinštančný konkurzný súd v čase rozhodovania k dispozícii, pozn. odvolacieho súdu) dospel k záveru, že dlžník nebol v úpadku v zmysle § 3 ods. 1 ZKR, a preto súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď uznesením z 13.04.2010 č.k. 1K/9/2010-320 vyhlásil konkurz na majetok H. S., so sídlom L. 14, XXX XX J., IČO: 10 XXX XXX a ustanovil za správcu H... K. H. so sídlom kancelárie H. 4, XXX 01 P.. V súlade s odvolacími námietkami, ktorým odvolací súd prisvedčuje, a vyššie uvedeným možno vyvodiť, že dôvodom zmeny napadnutého uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu, bola jeho nezákonnosť.
29. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ustanovení procesného kódexu v súvislosti s oboznámením konkurzného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/9/2010 odvolací súd poznamenáva, že nie je správnym postup, ak súd prvej inštancie pred otvorením prvého pojednávania oboznámi listinné dôkazy, medzi inými obsah konkurzného spisu, ale takýto postup nie je vadou, ktorá by sama o sebe mala za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd si vypočul nahrávku z predmetného pojednávania zo dňa 26.01.2016 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie skutočne oboznámil podstatný obsah listinných dôkazov, predovšetkým namietaného konkurzného spisu, teda sudkyňa uviedla skutočnosti, ktoré tvorili obsahový základ listín. Takýto spôsob vykonania dôkazov bol súladný s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. účinného do 31.06.2016. Odvolací súd má preto za to, že procesným postupom súdu prvej inštancie nebolo porušené právo na spravodlivý proces, keďže strany v konaní boli na pojednávaní prítomné a mali možnosť sa na ňom vyjadriť k vykonanému dokazovaniu, o čom boli poučené. Odvolacia námietka žalobcu v tomto smere nebola dôvodná.
30. Za tohto stavu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom a v dôsledku uvedeného sa nezaoberal škodou a existenciou príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou, pričom vykonanie dokazovania v tomto smere by nebolo účelné pred odvolacím súdom. Odvolací súd na základe
uvedeného napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP).
31. Vzhľadom k prijatiu záveru o existencii nezákonnosti rozhodnutia ako prvej podmienke zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci bude úlohou súdu prvej inštancie skúmať ďalšie zákonné podmienky zodpovednosti za škodu, teda či žalobcovi vznikla škoda a ak áno, či existuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda, ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája. Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná tam, kde do deja vstúpila iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu. V ďalšom konaní teda súd opätovne preskúma nárok žalobcu vo vyššie naznačených intenciách a vo veci rozhodne, pričom sa vyporiada so všetkými námietkami, ktoré doposiaľ žalovaný, v konaní produkoval a s ktorými sa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie nezaoberal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).