Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-117-2016.pdf
PDF · 80.12 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/117/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovaného N. N., nar. XX.X.XXXX v H., pre zločin kupliarstva podľa § 367 ods.,1, ods.3 Tr.zák. v spojení s § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5.8.2016, sp.zn. 3T/9/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. mája 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného N. N. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 5.8.2016, sp.zn. 3T/9/2016 bol obžalovaný N. N. uznaný vinným zo zločinu kupliarstva podľa § 367 ods.1, ods.3 Tr.zák. v spojení s § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že od januára 2014 do konca mája 2014 v meste Handlová zlákal pod sľubom zárobku maloletú O.L., nar. XX.X.XXXX, na vykonávanie prostitúcie a následne pre ňu zabezpečil najmenej štyri stretnutia, za účelom vykonania pohlavného styku a iných sexuálnych praktík s nezistenými osobami, za vykonanie ktorých dostala maloletá finančnú odmenu, pričom mal celý čas vedomosť o tom, že maloletá O. L. ešte nemá 15 rokov.
Za to bol odsúdený podľa § 367 odsek 3 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom nad správaním obvineného v skúšobnej dobe, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Podľa § 51 odsek 4 písmeno g), j) Trestného zákona obžalovanému prikázal v skúšobnej dobe podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom sociálnemu výcviku, zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním obžalovaný N. N. proti výroku o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že výrok o vine a treste rozsudku považuje za nesprávny, nakoľko prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu a založil svoje rozhodnutie o vine a treste len na základe výpovedí V. Q. (poškodenej) ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom. V konaní pred súdom bolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že táto rozhodujúca svedkyňa je nevierohodnou osobou, že si vie vymýšľať a klamať, čo potvrdili viacerí svedkovia ako napr. C. Q., K. F., A. N., pričom i samotný prvostupňový súd vo svojom odôvodnení konštatoval určité rozpory a rozdiely vo výpovediach svedkyne oproti prípravnému konaniu, no tieto podľa súdu je možné odôvodniť jej vekom a mentálnou úrovňou. S týmto tvrdením prvostupňového súdu obžalovaný nesúhlasil, pričom poukázal na to, že on so svojou družkou (svedkyňa V. Q.) oznámili starej mame poškodenej (svedkyňa V. Q.), že jej vnučka chodí často s chlapcami a vykonáva sex s nimi za peniaze a tá ju za toto karhala, pričom poškodená ju neposlúchala a nerešpektovala, stále utekala za chlapcami a vymyslela si toto obvinenie na obžalovaného, keďže sa dozvedela od koho to stará mama vie. Hnev na obžalovaného a jeho manželku, pomstiť sa mu,
sú motívom výpovedí poškodenej. Stará mama poškodenej V. Q. nehovorila pravdu na hlavnom pojednávaní, že sa o poškodenej čo robí, nerozprávala s obžalovaným. Vyjadrila sa len, že si "nepamätá" že by sa s dcérou, manželkou obžalovaného, o poškodenej rozprávali. Dokazovaním bolo preukázané, že poškodenú na vykonávanie činností, ktorá spadá pod zákonom vymedzený a definovaný pojem prostitúcia, predávala K. C., ktorá či už osobne alebo i cez sociálne internetové siete (facebook) zabezpečovala pre poškodenú sexuálne služby. Toto potvrdili v konaní pred súdom svedkovia C. Q., I. L., K. F., V. Q., A. N.. Z dokazovania vyplynulo množstvo rozporov a rozdielov vo výpovediach, s ktorými sa súd správne nevysporiadal a vznikli tak pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Súd prvého stupňa aplikoval len určité okolnosti, ktoré boli významné pre rozhodnutie a nezohľadnil aj konkrétne dôkazy a okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného. Preto napadnutý výrok o vine považuje za nesprávny, nakoľko nevychádza z objektívneho posúdenia a vyhodnotenia všetkých dôkazov a je teda v rozpore so zásadami trestného poriadku. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok, nakoľko pre objektívne posúdenie treba zopakovať dôkazy (napr. konfrontácia poškodenej so svedkyňou K. C., výsluch svedkyne K. C., prípadne vykonať ďalšie dôkazy), alternatíve aby odvolací súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., nakoľko nebolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.
Obhajca poukázal na skutočnosti uvádzané v písomnom odôvodnení odvolania a obhajoba je toho názoru, že výpoveď poškodenej je nedôveryhodná, táto si všetko vymyslela, pričom súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu. Nebolo jednoznačne preukázané, že by obžalovaný spáchal trestnú činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu. Vzhľadom na podrobné písomné odôvodnenie navrhuje, aby krajský súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol alternatívne v intenciách tohto odvolania.
Obžalovaný uviedol, že sa stotožňuje s tým čo povedal jeho obhajca a navrhol, aby krajský súd vyhovel odvolaniu.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Odvolací súd preskúmal z podnetu podaných odvolaní napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených prečinov je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, pretože zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom sa súčasne riadne vysporiadal s obhajobnými skutkovými a právnymi námietkami obžalovaného i podanou obžalobou. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní. Svoje závery napokon v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam
obžalovaného je potrebné uviesť, že svedkovia C. Q., I. L., K. F., V. Q., A. N., na ktorých výpovede obžalovaný poukazuje, nevylúčili tvrdenie poškodenej, že ju obžalovaný zlákal na vykonávanie prostitúcie a aj pre ňu zabezpečil viaceré stretnutia s nezistenými osobami za účelom vykonania pohlavného styku a iných sexuálnych praktík. Ako správne v tej súvislosti uviedol už okresný súd, títo svedkovia neboli vždy pri tom, keď poškodená išla na predmetné stretnutia s „klientmi“ a nevedeli z koho podnetu sa dané konkrétne stretnutie uskutočnilo. Napokon k námietke, že i samotný prvostupňový súd vo svojom odôvodnení konštatoval určité rozpory a rozdiely vo výpovediach svedkyne a poškodenej oproti prípravnému konaniu, je potrebné uviesť, že takéto konštatovanie sa týkalo popisu v ktorý deň, s ktorým mužom, čo presne robila a kde. Rozpory sa však netýkali jej tvrdenia, na koho podnet a akým spôsobom sa uskutočnilo stretnutie s mužmi, čo s týmito mužmi vykonávala, ako i vedomosť obžalovaného, že jej týchto mužov zabezpečuje, sprostredkúva a ponúka ju na vykonanie prostitúcie. Odvolací súd uvádza, že okresný súd, ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa zaoberal všetkými skutočnosťami a dôkazmi, na ktoré obžalovaný poukazuje a tieto hodnotil samostatne, ako aj v súhrne s ostatnými dôkazmi. Ani odvolací súd nemôže súdu prvého stupňa nariaďovať, ako má hodnotiť jednotlivé dôkazy, pokiaľ zásadným spôsobom neodporujú iným dôkazom a rovnako sa nemožno odvolaním domáhať iného rozhodnutia len na podklade toho, že odvolateľ hodnotí niektorý dôkaz inak ako súd, ktorý tak urobil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Pritom odvolacie námietky obžalovaného sú v podstatnej časti len opakovaním obhajobnej argumentácie uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd vysporiadal a s poukazom na skutočnosť, že obhajoba nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania pred súdom prvého stupňa pred vynesením rozsudku, javí sa ako nedôvodná požiadavka uvedená v odvolaní na opakovanie už skôr vykonaných dôkazov. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení okresného súdu a v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov a skutkovými závermi tak, ako to vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, pričom v tomto smere plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného, v tomto smere súd prvého stupňa taktiež postupoval v súlade so zákonom, keď konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin kupliarstva podľa § 367 ods.1, ods.3 Tr.zák. v spojení s § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák., pretože konaním popísaným v skutkovej vete naplnil všetky zákonné znaky citovaného zločinu.
Napokon pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z miesta bydliska k jeho chovaniu nie sú negatívne pripomienky, priestupkovo bol postihnutý v roku 2011 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a v roku 2012 bolo konanie za rovnaký priestupok zastavené. Naposledy bol postihnutý v roku 2014 za priestupok na úseku dopravy blokovou pokutou. U obžalovaného teda súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa podľa § 367 odsek 3 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom nad správaním obvineného v skúšobnej dobe, výkon ktorého mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov, za súčasného uloženia povinností podľa § 51 odsek 4 písm.g), písm. j) Trestného zákona podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom sociálnemu výcviku, zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, je správny, zákonný a nie je neprimerane prísny.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného N. N. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.