Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_5C-41-2016.pdf
PDF · 99.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/41/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v právnej veci žalobkyne P. F., A.. XX.X.XXXX, W. P. Č.. XX, O., právne zastúpenej Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom, Prešov, Levočská č. 4703/89 proti žalovanému Q. F., A.. XX.X.XXXX, W. X. X, O. v konaní o zaplatenie 500,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému priznáva proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.7.2016 doplnenou podaním zo dňa 15.8.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vrátenia finančnej sumy 500 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že v presne neurčenom čase, asi tri roky dozadu, jej už nebohý manžel vybavil pre pána J. žijúceho v F. odpredaj časti domu v O. za cenu 500 Eur. Po smrti manžela žalobkyňa zistila adresu p. J. a riešila doručenie peňažnej hotovosti. Náhodou bol u nej na návšteve vnuk (žalovaný), ktorý v tom čase žil v F. a tomu túto vec spomenula. Vnuk zareagoval tak, že v F. na F. býva niekoľko ulíc od adresy p. J.. Na základe dôvery požiadala vnuka o doručenie finančnej čiastky vo výške 500 Eur osobne p. J.. Svedkom celej situácie bola pani Y. A.. Vnuk financie zobral a podľa dohody a prísľubu ich mal doručiť do rúk p. J.. Asi o tri týždne sa u vnuka telefonicky informovala, či peniaze odovzdal, kde jedna z jeho odpovedí bola, že p. J. nezastihol doma. Po opätovnom zisťovaní už bola odpoveď vnuka vyhýbavá, tvrdil, že p. J. sa na uvedenej adrese nezdržiava. Po príchode vnuka na Slovensko sa od neho dozvedela, že suma 500 Eur nebola podľa prísľubu doručená, že peniaze v súčasnosti nemá a preto jej ich nemôže vrátiť. Vyzvala ho, aby peniaze vrátil aj formou splátok, na čo nereagoval. Na základe toho mu zaslala dvakrát písomnú výzvu na ich vrátenie, a to výzvu zo dňa 9.5.2016 a 2.6.2016. Žalovaný na tieto výzvy nereagoval, preto si celú vec overila aj písomne u p. J., ktorý jej listom zo dňa 23.6.2016 potvrdil neodovzdanie finančnej čiastky 500 Eur. Ako dôkaz predložila predmetné výzvy na vrátenie finančnej sumy aj s podacími lístkami a tiež list (odpoveď) p. J. zo dňa 23.6.2016. Navrhla ako svedka vypočuť pani Y. A..
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 7.12.2016. Uviedol, že žalobu považuje za bezpredmetnú a všetko, čo je v nej uvedené je klamstvo a výmysel. Žalobkyňa mu sumu 500 Eur nikdy nedávala a nikdy ju od nej neprevzal, ani ako dar, ani ako pôžičku a už vôbec nie s tým, aby ju odovzdal nejakému p. J.. O takom pánovi sa so žalobkyňou nikdy nerozprával, nikdy o ňom nepočul. Tvrdenie, že svedkom celej situácie mala byť nejaká pani A. označil za klamstvo.
4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadrila podaním zo dňa 3.1.2017 tak, že zotrváva na svojich tvrdeniach a trvá na ich dokázaní. Uviedla, že sumu 500 Eur nakoniec p. J. odovzdala ona sama keď bol na Slovensku, pričom peniaze si požičala od p. A.. Dodatočne písomne požiadala p. J. o zaslanie
potvrdenia o prevzatí sumy od jej osoby (list z 25.12.2016) a tento jej písomne odpovedal listom zo dňa 5.1.2017, v ktorom potvrdil prevzatie sumy 500 Eur dňa 26.7.2016 od žalobkyne za predaj nehnuteľnosti v Hornádskej kolónii. Uvedené listy predložila ako dôkaz ohľadne ňou tvrdených skutočnostiach. Okrem toho predložila ako dôkaz aj potvrdenie p. A. zo dňa 26.7.2016 o tom, že žalobkyni v daný deň požičala sumu 500 Eur na vyplatenie p. J..
5. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný písomne vyjadril dňa 22.2.2017 tak, že zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení. Uviedol, že výzvy na vrátenie finančnej čiastky zo dňa 9.5.2016 a 2.6.2016 od žalobkyne neprevzal a teraz ich čítal prvý krát.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 7.4.2017, na ktoré predvolal žalobkyňu, žalovaného a zároveň žalobkyňu telefonicky požiadal o zabezpečenie účasti navrhnutej svedkyne p. A.. Žalobkyňa sa na pojednávanie dostavila aj s právnym zástupcom (plná moc zo 7.4.2017). Obe strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu konkretizovala príslušenstvo istiny ako úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému. Právne žalobu odôvodila ako nárok uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Žalovaný v priebehu pojednávania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Po jej vznesení žalobkyňa poukázala na to, že nárok nezanikol, keďže v danom prípade ide o ústnu príkaznú zmluvu, z ktorej povinnosť si žalovaný nesplnil. Žalovaný mal teda peniaze u seba na základe právneho titulu a to príkaznej zmluvy. Žalobkyňa ho vyzvala na vrátenie sumy až výzvou v r. 2016. Touto výzvou žalobkyňa príkaznú zmluvu v podstate vypovedala a od toho momentu ide o bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu. Námietku premlčanie preto nepovažovala za dôvodnú.
7. Obe strany navrhli dôkaz ich výpoveďou. Žalobkyňa zotrvala na návrhu na výsluch svedkyne p. A., ktorú žiadala predvolať súdom a žiadal vykonať dôkaz predloženými listinami. Žalovaný navrhol vypočuť ako svedkyňu svoju bývalú priateľku O.A. U., neskôr od tohto návrhu upustil. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, že nespochybňuje obsah listín, ktoré mu boli v priebehu konania doručené (listinné dôkazy preložené žalobkyňou so žalobou a replikou), súd tieto listinné dôkazy v zmysle § 204 na pojednávaní nečítal ani neoboznamoval ich obsah.
8. V konaní bolo medzi stranami sporné predovšetkým to, či vôbec došlo k prevzatiu finančnej čiastky 500 Eur žalovaným od žalobkyne. Následne bolo potrebné uplatnený nárok právne kvalifikovať a posúdiť, či tento je alebo nie je premlčaný vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným.
9. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že to bolo v roku 2012, v mesiaci máj, keď bol žalovaný u nej na návšteve aj so svojou priateľkou O. U. a ich spoločným synom. Žalovaný je jej vnuk. V tom čase robil v F.. Žalovaný aj s priateľkou u nej trávili asi 3-4 dni. Reč prišla aj na to, že sa žalovaného opýtala, či pozná v F. ulicu F.. Žalovaný povedal, že áno, že je to 2 alebo 3 ulice od nich. Preto sa ho opýtala, či by nebol taký dobrý odovzdať sumu 500 Eur p. J., ktorý na tej ulici býva. Táto suma bola z predaja nehnuteľnosti p. J., ktorú obstaral jej manžel. Vtedy kupec cenu uhrádzal v splátkach a keď už uhradil celú, tak ju chcela p. J. odovzdať. Vnuk súhlasil, že mu túto sumu odovzdá. Zobrala preto 500 Eur, konkrétne 500 eurovú bankovku a túto za účelom jej odovzdania p. J. dala žalovanému. Svedkom tohto bola p. A., suseda, ktorá ku nej chodila skoro každý deň. Bola v jej byte prítomná celý čas. Vnuk potom odišiel do F.. O tri týždne mu volala, či peniaze odovzdal, keď povedal, že nikoho na adrese nenašiel doma. Potom mu volala ešte raz, zopakoval jej to isté. Potom prišiel domov, pýtala ho aby jej tieto peniaze vrátil, keďže ich neodovzdal, na čo povedal, že peniaze nemá. Potom keď sa zamestnal na X. ho pýtala aby jej ich vrátil aspoň v splátkach, na čo reagoval tak, že povedal „dobre babi“, ale nič jej nevrátil. Na otázku kedy presne ho žiadala aby jej peniaze vrátil uviedla, že to bolo ešte v roku 2012. Napokon si túto sumu požičala od p. A. v r. 2016, keď p. J. prišiel na návštevu na Slovensko a vtedy mu ju odovzdala. Vnuk jej zo sumy 500 eur nevrátil doposiaľ nič. Bola aj za jeho otcom, na čo on reagoval tak, že nech si tieto peniaze pýta od vnuka, keď mu ich dala. Vnukovi dôverovala, že peniaze odovzdá, preto mu ich dala. To, že peniaze vnukovi odovzdala videla okrem susedy A. videla aj vnukova priateľka. Tiež počuli ako sľúbil, že ich odovzdá.
10. K výpovedi žalobkyne sa vyjadril žalovaný tak, že trvá na tom, že tam nebol, môže mu to dosvedčiť bývalá priateľka, ktorú žalobkyňa spomína O.. V máji 2012 určite na Slovensku nebol, pretože pracoval v F.. Tiež nie je pravda, aby tam bola p. A., pretože jeho otec sa jej na to pýtal a povedala mu, že tam nebola.
11. Žalovaný vo svoje výpovedi uviedol, že nie je pravda, že by mu babka dala nejaké peniaze. V roku 2012 u nej ani vôbec nebol. Naposledy u nej bol v decembri 2011 aj s priateľkou a tiež s ich maloletým synom, ktorý mal vtedy 3 mesiace. Boli tam asi iba hodinu. Vtedy vôbec nebola reč o nejakej finančnej čiastke ani o p. J. alebo o doručovaní peňazí. Tiež tam vtedy nebola prítomná suseda. Susedu on pozná, vie o koho ide. Potvrdil, že vtedy býval v F. X - S. a časť F. F. pozná. Žalobkyňu nenavštevuje od decembra 2011, ani sa s ňou nekontaktuje. Na otázku zástupcu žalobkyne uviedol, že pani A. kontaktoval, bol za ňou asi pred dvoma mesiacmi a opýtal sa jej, či si je vedomá, že na súde bude vypovedať pod prísahou. Na otázku prečo nereagoval na výzvy žalobkyne a či mu tieto boli doručené uviedol, že mu boli doručené, nereagoval na ne preto lebo je to blud a na ten nereaguje.
12. Svedkyňa Y. A. uviedla, že pozná žalobkyňu aj žalobcu. Žalobkyňa je jej suseda a bývalá kolegyňa, žalovaného pozná ako jej vnuka, ktorý k nej chodieval. Má k nim obom dobrý vzťah, na žiadneho z nich sa nehnevá. K veci vypovedala, že o prípade vie, pretože tam bola, keď prišiel vnuk k žalobkyni. Prišiel vtedy so svojim synom a s priateľkou. Žalobkyňa jej zavolala, aby sa prišla k nej pozrieť na pravnuka. Prišla teda k nej, rozprávali sa. Žalovaného aj poznala, je to sympatický, slušný chlapec. Prišla reč aj na peniaze, keď žalobkyňa spomenula, že potrebuje dať peniaze J., 500 Eur. Jej vnuk - žalovaný povedal, že býva blízko tohto pána. Žalobkyňa mu napokon peniaze dala. Na otázku kedy to bolo uviedla, že určite po smrti p. F., ktorý zomrel v r. 2011. Bolo to teda asi v roku 2012, kedy presne si nespomenie, určite však nie v lete. Vie, že pravnúčik bol maličký, držala ho na rukách. Mohol mať tak 3-4 mesiace. Sedeli v obývačke, ona s malým chodila, mala ho na rukách a rozprávali sa. Na doplňujúce otázky uviedla, že s ponukou prišla žalobkyňa s tým, že povedala vnukovi, že má peniaze pre p. J., či by mu ich odovzdal. Žalovaný na to reagoval tak, že odovzdá, že prečo nie. Fyzicky mu peniaze dala na druhý deň. Došlo k tomu v jej byte v kuchyni, bola osobne pri tom, videla ako mu dala 500 eurovú bankovku, nevidela odkiaľ ju vzala. Od vtedy sa so žalovaným nerozprávala, vidí ho až teraz na súde. O tom ako to dopadlo už vie iba z počutia od žalobkyne. V roku 2016 keď J. prišli k žalobkyni a pýtali peniaze, jej tieto ona požičala, aby ich mohla vrátiť. Žalobkyňa jej ich už vrátila.
13. K výpovedi svedkyne sa vyjadril žalovaný tak, že je to klamstvo a lož. Na požiadanie aby ozrejmil kedy je narodený jeho syn uviedol, že 25.10.2011.
14. Z predložených listinných dôkazov vyplynuli nasledovné skutočnosti: Žalobkyňa vyzvala žalovaného písomne na vrátenie sumy 500 Eur listom zo dňa 9.5.2016 (podanie z 10.5.2016) a listom zo dňa 2.6.2016 (podanie z 2.6.2016), kde obe výzvy boli formulované ako predžalobné. Listom zo dňa 12.6.2026 žalobkyňa oslovila p. B. J., bytom F. - F. X vo veci vyplatenia finančnej čiastky za predaj nehnuteľnosti v O., ktorý uskutočnil jej už nebohý manžel, keď ho žiadala o oznámenie, či mu jej vnuk osobne odovzdal uvedenú sumu. Listom zo dňa 23.6.2016 menovaný žalobkyni odpovedal, že jej vnuk u nich nebol a nič nedoručil. Listom zo dňa 5.1.2017 pán J. aj s manželkou žalobkyni (na jej požiadanie v liste z 25.12.2016) potvrdili, že od nej dňa 26.7.016 sumu 500 eur prevzali. Potvrdením z 26.7.2017 p. A. a p. A. potvrdili, že dňa 26.7.1016 žalobkyni požičali 500 Eur na vyplatenie p. J..
15. Po vykonaní dokazovania strany nemali ďalšie návrhy na jeho doplnenie. V záverečnej reči žalobkyňa uviedla, že žalovaný na predžalobné výzvy nereagoval. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia tak ako to predpokladá zákon. Žalovaný mal u seba sumu 500 Eur z právneho dôvodu a síce preto, že prisľúbil výkon určitej činnosti, kde tento záväzok si nesplnil. Tento právny dôvod bol preukázaný aj výpoveďou svedkyne. V žalobe žiada nie splnenie si povinnosti, ale vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento nárok premlčaný nie je vzhľadom na výzvu, ktorá bola urobená pred podaním žaloby v r. 2016. Poukázala na rozporuplné tvrdenia žalovaného, keď napr. uvádzal, že písomné predžalobné výzvy vidí prvýkrát a na pojednávaní uviedol, že na nich nereagoval, lebo tam boli bludy. Tiež uviedol, že ide o nejakú p. A., ako keby ju nepoznal, kde na pojednávaní bol preukázaný opak. Uviedol aj, že s p. A. sa rozprával, čo svedkyňa nepotvrdila. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že vedel kto je p. A., pretože sú z malého mesta a že sa s ňou stretol, rovnako aj jeho otec. To, že to ona poprela, je druhá vec. Vtedy keď bol u žalobkyni v decembri 2011 pani A. tam nebola.
16. Z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, mal súd zato, že je pravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovanému v roku 2012 odovzdala sumu 500 Eur a ten ju prevzal s tým, že ju odovzdá tretej osobe. Toto tvrdenie žalobkyne potvrdila aj svedecká výpoveď svedkyne A., ktorá zhodne s tvrdením žalobkyne popísala okolností, za akých k odovzdaniu financií došlo (kde to bolo,
kto tam bol prítomný, aká bankovka bola odovzdaná, za akým účelom) a zároveň uviedla, že syn žalobcu mal vtedy 3 až 4 mesiace. Tak žalobkyňa, ako aj svedkyňa uvádzali, že k odovzdaniu financií došlo v roku 2012 (žalobkyňa uvádzala mesiac máj a svedkyňa prvú polovicu roka 2012, presne si nespomínala). Naopak, tvrdenia žalovaného, ktorými poprel, že by vôbec v roku 2012 u žalobkyni bol, že by mu niekedy pána J. spomínala, že by ho žiadala o odovzdanie financií, ako aj samotné odovzdanie mu sumy 500 Eur žalobkyňou, súd vyhodnotil ako nepreukázané a účelové v snahe dosiahnuť procesný úspech vo veci. Žalovaný tvrdil, že naposledy bol u žalobkyni koncom roku 2011 spolu so svojou priateľkou a ich synom, ktorý mal vtedy 3 mesiace, pričom jeho syn je narodený 25.10.2011. Vek troch mesiacov teda dosiahol až v roku 2012, čo svedčí v prospech pravdivosti tvrdení žalobkyne. Žalovaný zároveň potvrdil, že v danom čase skutočne pracoval v F.. V súvislosti s hodnotením obrany žalovaného súd poukazuje aj na zjavný rozpor v tvrdení žalovaného, keď v písomnom vyjadrení uviedol, že predžalobné výzvy vidí teraz prvý krát, pričom v priebehu konania na súde už uviedol, že mu boli doručené pred podaním žaloby, kedy na ne nereagoval.
17. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
18. Podľa § 731, pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva (§ 33b).
19. Podľa § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, plnomocenstvo zanikne ak ho splnomocniteľ odvolal.
20. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Zistený skutkový stav súd právne posúdil tak, že tak, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola v roku 2012 uzatvorená príkazná zmluva. Touto príkaznou zmluvou sa žalovaný zaviazal vykonať pre žalobkyňu určitú činnosť, ktorá spočívala vo faktickej činnosti. Konkrétne išlo o odovzdanie plnenia v sume 500 Eur tretej osobe (pánovi J. Q. F.). Príkazná zmluva bola dojednaná ústne. Žalovaný však príkaz nesplnil, čo vyplynulo z výpovede žalobkyne a svedkyne, ako aj z listinných dôkazov (korešpondencie žalobkyne s pánom J., potvrdenia p. J. o prevzatí tejto sumy až v roku 2016 od žalobkyne, písomného potvrdenia o požičaní si sumy 500 Eur žalobkyňou). Uvedené listinné dôkazy zároveň preukazujú dôvod vzniku príkaznej zmluvy.
22. Z výpovede žalobkyne tiež vyplynulo, že žalovaného ešte v roku 2012 vyzvala, aby jej uvedenú sumu 500 Eur vrátil, keďže ju podľa dohody neodovzdal. Týmto konaním žalobkyňa odvolala príkaz resp. svoje predchádzajúce poverenie dané žalovanému na odovzdanie financií tretej osobe. Uvedeným okamihom došlo k zániku príkazu a od tohto momentu mal žalovaný sumu 500 Eur u seba neoprávnene. Výzvu žalobkyne na vrátenie finančnej hotovosti žalovaný nesplnil, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Z hľadiska právneho posúdenia ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, a to zrušením právneho dôvodu na základe zákona. V žalobe uplatnený nárok tak súd kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Následne vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, túto posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní.
23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
25. Podľa 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
26. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom sporovom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne.
27. Pri právach na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ustanovuje Občiansky zákonník dve premlčacie doby, kratšiu subjektívnu (§ 107 ods. 1) a dlhšiu objektívnu (§ 107 ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
28. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby zákon viaže na podmienku vedomosti osoby o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne, a až týmto okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia.
29. Z vykonaného dokazovania, konkrétne zo samotnej výpovede žalobkyne nepochybne vyplýva, že už v roku 2012 mala vedomosť o bezdôvodnom obohatení, ako aj o osobe, ktorá sa na jej úkor obohatila. Uvedené informácie už vtedy stačili na podanie žaloby. Žaloba však bola na súd podaná až 4.7.2016, teda po uplynutí tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby.
30. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný ňou bol na vrátenie finančnej hotovosti vyzvaný až v predžalobnej výzve z roku 2016 nebolo možné akceptovať. Táto výzva síce bola urobená písomne, avšak ešte v roku 2012 jej predchádzala ústna výzva s rovnakým obsahom. Forma výzvy v danom prípade nebola rozhodujúca, keďže aj príkaz bol daný iba ústne.
31. So zreteľom na vznesenú námietku premlčania nebolo možné premlčané právo žalobkyni priznať. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní a úspešnému žalovanému (žaloba bola zamietnutá) priznal proti žalobkyni plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.