Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Ps-15-2016.pdf
PDF · 97.65 KB
Case nature
Area
Subarea
24Ps/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - P. S. XXX, zastúpeného U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. - F. Y., P. H. XXXX/XX ako súdom ustanoveným procesným opatrovníkom, za účasti Okresného prokurátora v Nitre, o návrhu navrhovateľky A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., F. XXXX/XX na konanie o spôsobilosti na právne úkony J. D., nar. XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Súd obmedzuje J. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX vo Y., trvale bytom Y., P. S. XXX spôsobilosti na právne úkony tak, že menovaný nie je spôsobilý vykonávať jednostranné ako aj dvojstranné právne úkony, ktorých predmetom je nakladanie s majetkom a to najmä prevádzať majetok na blízke osoby, tretie osoby, uzatvárať akékoľvek zmluvné vzťahy, tiež nie je spôsobilý nakladať s finančnou hotovosťou prevyšujúcou sumu 50,- eur mesačne, nie je spôsobilý vykonávať právne úkony týkajúce sa rozhodovania o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Súd ustanovuje A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., F. XXXX/XX za opatrovníka pre J. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný tohto zastupovať v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
Opatrovník je povinný predkladať súdu správy o osobe opatrovanca a o nakladaní s jeho majetkom dva krát ročne vždy k 30.6. a 31.12. za predchádzajúce polročné obdobie a po skončení funkcie je povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.
Trovy dôkazov platí štát.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2016 domáhala, aby súd obmedzil spôsobilosti na právne úkony J. D., nar. XX.XX.XXXX tak, že tento nie je spôsobilý preberať svoj invalidný dôchodok v sume prevyšujúcej sumu 20,- eur, že nie je spôsobilý disponovať vyššou sumou alebo majetkovou hodnotou než je 20,- eur. Za opatrovníka v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony navrhla navrhovateľka ustanoviť E. D., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že u jej brata sa dlhodobo prehlbujú príznaky duševnej choroby, ktorá nie je prechodná. Odmieta sa liečiť a jeho správanie je nevyspytateľné, sústavne atakuje svojich bratov, vykonáva rôzne finančné transakcie.
2. Navrhovateľka na pojednávaní pred tunajším súdom uviedla, že cítila potrebu riešiť túto situáciu po tom, čo sa vyhrotili vzťahy medzi jej bratmi J. a E., následne zistila, že J. si bral úver. Nevie už presne
v ktorom roku to bolo, podklady sa nachádzajú v spise. Bral si 2.000,- eur a 7.000,- eur. Nevie na čo tie peniaze išli, resp. si myslí, kde mohli ísť, lebo on má dcéru, určite to bral kvôli nej. Táto má priateľa, ktorý to bol v banke s ním vybavovať, tento priateľ mal aj dispozičné právo k tomu účtu, na ktorý išli peniaze z úveru a myslí si, že tieto peniaze odtiaľ aj vyberal. Brat to zistil až neskôr, zľakol sa a potom mu to právo stopol. Keďže brat poberá iba invalidný dôchodok vo výške 320,- eur, 100,- eur dáva na bývanie a 120,- eur musí splácať ten úver, nejaké peniaze dáva aj svojej dcére, aspoň to tak tvrdí, tak potom im trom nestačia peniaze na bývanie a na stravu. On si neuvedomuje čo to všetko obnáša taká veľká domácnosť. Myslí si, že pri tom úvere išlo o zneužitie jeho osoby. On keď si takto pomíňa dôchodok aj na ten úver, tak už potom nemá z čoho žiť a ostáva to na toho mladšieho brata, ktorý je zamestnaný. Predtým, keď tam ešte bývala mama, tak ona to všetko organizovala, ale už je to 6 rokov čo zomrela. Brat si svoje veci po úradoch vie vybaviť, ale napríklad nevedia či berie lieky, chodí síce k lekárovi, ale či potom užíva lieky, nevedia. Keď sa mu zhorší zdravotný stav, je problém ho dostať na preliečenie, potom je celá dedina hore nohami.
3. Procesný opatrovník na pojednávaní pred tunajším súdom uviedol, že je sestrou J. D. a pripája sa k výpovedi svojej sestry navrhovateľky. Situácia je taká ako uviedla, pokiaľ žila ich mama, táto to tam riadila, ale oni teraz nedokážu riadne fungovať bez nejakého dozoru. Aj druhý brat J. má schizofréniu, ale u toho sa to až tak neprejavuje. Ten ich aj poslúchne keď ho usmerňujú, ale J. nie. J. nevie akú majú hodnotu peniaze, on si neuvedomuje koľko dá na cigarety, koľko čo stojí, myslí si, že by bol schopný predať dom aj za 100,- eur. K lekárovi ide preto že má pred ním taký rešpekt, ale to či užíva lieky aj doma nevedia. Podľa nej vyfajčí aj krabičku cigariet denne. Keď tam chodievajú cez leto upratovať, on si dáva len kávy a cigarety. Bratia majú veľmi vysoké náklady na bývanie, aj 1.600,- eur chodia nedoplatky na plyn a pod., potom sa na to skladajú všetci. Preto chcú, aby nemohol nakladať so svojimi peniazmi, okrem nejakých 50,- eur, čo by mal na cigarety, a aby mohol byť liečený aj bez svojho súhlasu. Za opatrovníka navrhuje ustanoviť brata E., ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti.
4. J. D., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní pred tunajším súdom uviedol, že vie, že v tomto konaní ide o zrušenie svojprávnosti a že brat sa bude o neho starať, ale on s tým nesúhlasí, veď on ho aj dobije. Dobil ho, lebo dal psovi zajačie stehno, ktoré bolo tvrdé. Nemá zuby, nevedel to pohrýzť, za to ho zbil. Tiež ho dobili pred kultúrnym domom vo Y. cigáni, to bolo ešte keď žila mama a tiež keď ho naposledy brali k psychiatrovi. Čo sa týka pôžičiek, nevedel že to zobrali tie peniaze, bol to L. milenec, L. je jeho dcéra. Dal svoj občiansky preukaz jej milencovi keď si ho vypýtal, ale myslel si, že bude iba ručiteľ, nevedel, že to napíše na neho. Nevie koľko zobral ten úver, vie len o tom, čo si on bral vo Y. 7.000 eur, to si vzal na okuliare, ešte za to kúpil teru na pivnicu a potom mal peniaze v šuplíku a zbadal, že ich tam nemá. Nebol u nich nikto cudzí. Dôchodok poberá vo výške 339,90 eura mesačne, z toho vyberie v banke 190,- eur, 100,- alebo 105,- eur dá E. a ostatné mu zostane. Dáva z nich aj L. 20,- eur, teraz jej už ani nedáva. Tiež sa kupovala z tých peňazí pračka, šporák. Do obchodu chodieva sám, kupuje si okrúhly syr, jogurt, papriku, rožky. Platí tak okolo 2,- eur, kedy ako. Cigarety si teraz šúľa, občas si aj kupuje, stoja 3,- eurá, denne vyfajčí 19 cigariet a vypije 5 káv. Starší brat nakupuje potraviny a varia on a J.. J. je tiež nezdravý ako on. E. chodí do roboty. K psychiatričke chodí do Y. raz do mesiaca na injekcie, od psychiatričky má aj lieky, berie ich ráno, na obed aj večer. Dnes si dal ráno o 04:00 hod., to už bol hore, kvôli tomu že sem musel prísť, nechcel to zmeškať a teraz si dal o 10:00 hod. ten, čo si mal dať na obed. Keď sa mu zhorší stav nechce ísť do nemocnice preto, že mu dávajú šoky a toho sa on bojí. Podpísal už, že dcéra zdedí po jeho smrti čiastku z domu. Nechce, aby bol opatrovníkom jeho brat, lebo on ho stále bije, vedia to aj sestry aj na polícii.
5. Súd v konaní ustanovil znalca z odboru psychiatria MUDr. V. Y., ktorá na základe uznesenia Okresného súdu Nitra č.k.: 24Ps/15/2016 - 48 zo dňa 23.06.2016 spracovala o duševnom stave J. D., nar. XX.XX.XXXX znalecký posudok. Ustanovený znalec na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho znaleckého posudku, u menovaného bola zistená trvalá duševná choroba paranoidná schizofrénia, ktorú nie je možné vyliečiť, iba zmierniť vhodnou liečbou tento stav. V dôsledku tohto ochorenia je ľahko ovplyvniteľný, zneužiteľný, nie je schopný adekvátne narábať s financiami, nie je schopný realizovať právne úkony. To že mu bola nastavená depotná liečba znamená, že v minulosti neužíval tabletky, a preto sa to rieši takýmto spôsobom. Veľké množstvo cigariet ktoré fajčí, znižujú účinok liekov, ktoré má užívať. Je trvalo paranoidne nastavený, pokiaľ by nebol pod dohľadom, nevedel by sa o seba postarať, nie je schopný adekvátne narábať s financiami, vyznať sa v nich. Ak nad ním nebude vykonávaný dohľad a nebude usmerňovaný, bude perspektívne nutné jeho umiestnenie do ústavu sociálnej starostlivosti. Tiež u neho chýba kritičnosť k danému stavu, a preto si nenechá poradiť. Bolo by na mieste, pokiaľ
ak okolie spozoruje, že sa mu zhoršuje psychický stav, bolo by ho možné umiestniť na liečenie aj bez jeho súhlasu.
6. Navrhovateľka ďalej uviedla, že čo sa týka tých bitiek, tak to nie je pravda. J. nemôže spávať, on začne vykrikovať aj v noci po dome. Je nadmerne hlučný, vyvoláva takého situácie. E. ten musí ísť ráno do roboty, vie že sa takto raz pochytili, J. išiel na políciu a udal E. že ho napadol, tento potom dostal pokutu 200,- eur, ešte z toho mála čo majú, musel toto zaplatiť.
7. E. D., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní pred tunajším súdom uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bol opatrovníkom svojho brata, nebolo by to dobré, lebo bývajú spolu, stále by sa iba vadili za peniaze, on by mu to vyčítal, vypytoval by ich od neho a s ním sa takto nedá, lebo on tie peniaze nosí aj dcére. Nevie s peniazmi manipulovať, nevie si to zrátať, veľmi veľa prefajčí. Čo sa týka liekov, má ich vyložené, ale nevie, či ich berie keď je v robote, no videl že keď zabudol, dal si viacej naraz. K lekárovi chodí tak raz mesačne, nevie či si to on ustráži alebo ho tam aj brat pošle. Je pravdou, že sa raz aj pochytili, bolo to kvôli jedlu, lebo jemu sa nikdy nepáči čo sa navarí, vtedy za to dostal blokovú pokutu 30,- eur. Brat nekupoval nič, ten šporák, čo spomínal, kúpili sestry. Možno si kúpil nejaké nohavice, ale viac nič. Nevidel, že by mal doma väčší obnos peňazí. Tú teru do pivnice kupoval možno 4 -5 rokov dozadu ešte predtým ako si bral úver. Aj pračku kúpili sestry, on si chodí kúpiť do obchodu iba cigarety, sem tam nejaké rožky. Cigarety si kupuje riadne, ale keď mu už dochádzajú peniaze, potom si ich šúľa.
8. Navrhovateľka uviedla, že naozaj by to nebolo asi dobré keby bol brat opatrovníkom, takže súhlasí s tým, aby bola opatrovníčkou ona.
9. Navrhovateľka v konečnom návrhu uviedla, že navrhuje obmedziť svojho brata tak, aby ho mohli umiestniť na liečenie keď bude treba, alebo do nejakého zariadenia, tiež aby si nemohol brať úvery, aby sa z dôchodku vyplatilo to čo sa má s tým, že jemu by bola ponechaná suma 50,- eur mesačne, ktoré môže použiť na svoje potreby podľa svojho uváženia.
10. Procesný opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľky.
11. E. D. v konečnom návrhu uviedol, že s návrhom tiež súhlasí.
12. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre v konečnom návrhu uviedol, že tiež navrhuje obmedziť pána J. D. spôsobilosti na právne úkony tak, ako to bolo navrhované a za jeho opatrovníka ustanoviť jeho sestru pani H..
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalca, oboznámil návrh, lekárske potvrdenie, výpis z účtu, výpis z úverového účtu, zmluvu o splátkovom úvere, splátkový kalendár, uznesenie o ustanovení opatrovníka, zápisnicu z výsluchu, uznesenie o ustanovení znalca, znalecký posudok a zistil tento skutkový stav veci:
14. J. D., nar. XX.XX.XXXX trpí duševnou poruchou a to Paranoidnou schizofréniou, ktorú je možné vhodnou liečbou vyšetrovaného zmierniť, ale nie zabrániť jej prejavom navonok. Forma a stupeň duševnej poruchy neumožňuje už samostatné fungovanie menovaného v spoločnosti a v rodine, obmedzuje možnosť jeho pracovného a spoločenského uplatnenia. Nie je schopný sa sám o seba plne postarať, vyžaduje dohľad inej osoby a to hlavne čo sa týka hospodárenia s peniazmi a dohľad nad užívaním liekov. Nedokáže si riadne vybaviť svoje osobné a úradné záležitosti, pod vplyvom chronifikovanej duševnej choroby je zvýšene ovplyvniteľný, ľahko zneužiteľný. Hodnotu peňazí síce pozná, ale nedokáže s nimi adekvátne hospodáriť, preto je vhodné, aby nimi nakladal len do výšky 50,- eur. Nedokáže si tiež riadne uvedomiť obsah a význam právnych úkonov a ich právne následky. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj fakt, že si vzal štyri spotrebiteľské úvery v celkovej sume 13.080,- eur a to bez zjavného dôvodu a opodstatnenia, pričom účel, na ktorý tieto finančné prostriedky použil nedokázal relevantne vysvetliť. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 320,- eur, z ktorého splátky úverov predstavujú sumu 243,18 eura mesačne. V konaní bolo preukázané, že vyšetrovaný nedokáže nakladať so svojim dôchodkom a finančnými prostriedkami vo všeobecnosti, tieto míňa prevažne na svoje neresti (káva a fajčenie), bez ohľadu na potrebu úhrady svojich ďalších opodstatnených výdavkov a výdavkov domácnosti, v ktorej žije. Zo strany svojich súrodencov s ktorými vyšetrovaný žije v spoločnej domácnosti je neusmerniteľný, nekritický je aj ku svojmu ochoreniu, svojho psychiatra síce pravidelne
navštevuje, avšak jeho rodinné prostredie v ktorom žije, nedokáže dohliadnuť nad užívaním predpísanej medikácie. V dôsledku vyššie spomenutej "nekritickosti" odmieta tiež indikované hospitalizácie v prípade dekompenzácie svojho zdravotného stavu.
15. Podľa § 10 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
16. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
17. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
18. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
19. Podľa § 239 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
20. Podľa § 240 ods. 3 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.
21. Podľa § 248 ods. 2 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
22. Podľa § 251 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, trovy dôkazov platí štát.
23. Podľa § 277 ods. 2 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.
24. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nie je sankciou, ale opatrením, ktoré slúži predovšetkým na ochranu záujmov fyzickej osoby, ktorá pre svoj duševný stav nie je schopná robiť právne úkony s dostatočnou zodpovednosťou. Prichádza do úvahy vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony, pričom je potrebné posudzovať schopnosť uskutočňovať tieto úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom táto osoba žije. Súd musí zabezpečiť úplné a spoľahlivé zistenie osobných pomerov tejto osoby, teda preskúmať ako sa vyšetrovaná osoba prejavuje pri sociálnom kontakte s členmi občianskej spoločnosti, ako sa správa v každodennom živote, ako sa stará o svoje potreby a potreby svojej rodiny, ako nakladá a hospodári so svojimi finančnými prostriedkami a so svojím ďalším majetkom a ako sa správa v rozmanitých životných situáciách. Iba súhrnným hodnoteným všetkých okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, pričom je súčasne potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer tohto inštitútu, a to rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby. Primárne sa pritom sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či záujem tretích osôb. Je preto zároveň potrebné dôsledne dbať na to, aby nedošlo k obmedzeniu vo väčšom rozsahu než je to nevyhnutne potrebné na ochranu základných práv tretích osôb a iných ústavne chránených hodnôt.
26. U vyšetrovaného J. D. bola diagnostikovaná "Paranoidná schizofrénia", pričom forma a stupeň duševnej poruchy neumožňuje už samostatné fungovanie menovaného v spoločnosti a v rodine a obmedzuje aj jeho možnosť pracovného a spoločenského uplatnenia. Vyšetrovaný žije v spoločnej domácnosti so svojimi dvomi bratmi, z ktorých jeden trpí rovnakým ochorením. Vyšetrovaný si nedokáže riadne vybaviť svoje osobné a úradné záležitosti, nedokáže si riadne uvedomiť obsah a význam právnych úkonov a ich právne následky, pričom pod vplyvom chronifikovanej duševnej choroby je zvýšene ovplyvniteľný a ľahko zneužiteľný. Hodnotu peňazí síce pozná, ale nedokáže s nimi adekvátne hospodáriť. Súd po posúdení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne a J. D. je potrebné obmedziť spôsobilosti na právne úkony. Vyšetrovaný nie je podľa názoru súdu spôsobilý vykonávať jednostranné ako ani dvojstranné právne úkony, ktorých predmetom je nakladanie s finančnou hotovosťou prevyšujúcou 50,- eur mesačne a tiež nakladanie s majetkom a to najmä prevádzanie majetku na blízke osoby a tretie osoby, v dôsledku čoho je potrebné ho v záujme ochrany jeho majetkových záujmov, obmedziť v takomto rozsahu spôsobilosti na právne úkony. Rovnako tak pristúpil súd v záujme ochrany vyšetrovaného k jeho obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkony týkajúceho sa rozhodovania o zdravotnej a sociálnej starostlivosti, keď súd v konaní dospel k záveru, že vyšetrovaný vyžaduje dohľad inej osoby a to aj v súvislosti s užívaním predpísanej medikamentóznej liečby, pričom v domácom prostredí je tento neusmerniteľný. Je nekritický ku svojmu ochoreniu, odmieta tiež indikované hospitalizácie pri dekompenzácii svojho zdravotného stavu. Súd ustanovil J. D. v rozsahu jeho obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, a to A. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je sestrou menovaného, a ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať v rozsahu jeho obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony. Súd opatrovníka poučuje, že je povinný svoju funkciu vykonávať v najlepšom záujme opatrovanca a tiež ho upozorňuje, že súd pravidelne hodnotí výkon funkcie opatrovníka a v prípade, že tento porušuje svoje povinnosti alebo zneužíva svoje práva, môže byť zo strany súdu odvolaný.
27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 248 ods. 2 Zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok) tak, že trovy dôkazov platí štát.
28. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal a to v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.