Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Cb-25-2017.pdf
PDF · 134.12 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/25/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: BORA REAL s.r.o., Panenská 13, 811 03 Bratislava, IČO: 46 930 752, právne zast.: Valko Marián & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192 proti žalovanému v I. rade: ARCH-INVEST, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 35 974 486, právne zast.: G. Lehnert k.s., advokátska kancelária, so sídlom Budova ORBIS, Rajská ul. 7, 811 08 Bratislava IČO: 31 347 762 a žalovanému v II. rade: ARCHIKÓD a.s., Prokopova 148/15, 130 00 Praha 3 - Žižkov, Česká republika, IČO: 24 315 702 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Žalovanému v I. rade: sa pozastavuje právo hlasovať o návrhu na vymenovanie nového konateľa a o návrhu na zmenu sídla spoločnosti I. G. s.r.o na prvom valnom zhromaždení spoločnosti I. G. s.r.o. zvolanom na návrh Žalobcu po doručení tohto neodkladného opatrenia Žalovanému v I. rade, najdlhšie však do 15.08.2017.
II. Žalovanému v I. rade sa pozastavuje právo hlasovať pri prijímaní rozhodnutia spoločníkov spoločnosti I. G. s.r.o. mimo valného zhromaždenia spoločnosti I. G. s.r.o. o prvom návrhu Žalobcu na vymenovanie nového konateľa a o prvom návrhu Žalobcu na zmenu sídla spoločnosti I. G. s.r.o. predloženého po doručení tohto neodkladného opatrenia Žalovanému v I. rade, najdlhšie však do 15.08.2017.
III. Žalovanému v II. rade sa pozastavuje právo hlasovať o návrhu na vymenovanie nového konateľa a o návrhu na zmenu sídla spoločnosti I. G. s.r.o na prvom valnom zhromaždení spoločnosti I. G. s.r.o. zvolanom na návrh Žalobcu po doručení tohto neodkladného opatrenia Žalovanému v II. rade, najdlhšie však do 15.08.2017.
IV. Žalovanému v II. rade sa pozastavuje právo hlasovať pri prijímaní rozhodnutia spoločníkov spoločnosti I. G. s.r.o. mimo valného zhromaždenia spoločnosti I. G. s.r.o. o prvom návrhu Žalobcu na vymenovanie nového konateľa a o prvom návrhu Žalobcu na zmenu sídla spoločnosti I. G. s.r.o. predloženého po doručení tohto neodkladného opatrenia Žalovanému v II. rade, najdlhšie však do 15.08.2017.
V. Žalobca má nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.
VI: Žalovaný v I. rade a žalovaný 2/ môžu podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1.Návrhom neodkladného opatrenia žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil povinnosť: Žalovanému v I. rade pozastaviť právo hlasovať o návrhu na vymenovanie nového konateľa a o návrhu na zmenu sídla spoločnosti I. G. s.r.o na prvom valnom zhromaždení spoločnosti I. G. s.r.o.
zvolanom na návrh Žalobcu po doručení tohto neodkladného opatrenia Žalovanému v I. rade, najdlhšie však do 15.08.2017, ďalej Žalovanému v I. rade pozastaviť právo hlasovať pri prijímaní rozhodnutia spoločníkov spoločnosti I. G. s.r.o. mimo valného zhromaždenia spoločnosti I. G. s.r.o. o prvom návrhu Žalobcu na vymenovanie nového konateľa a o prvom návrhu Žalobcu na zmenu sídla spoločnosti I. G. s.r.o. predloženého po doručení tohto neodkladného opatrenia Žalovanému v I. rade, najdlhšie však do 15.08.2017, ďalej aby súd Žalovanému v II. rade pozastavil právo hlasovať o návrhu na vymenovanie nového konateľa a o návrhu na zmenu sídla spoločnosti I. G. s.r.o na prvom valnom zhromaždení spoločnosti I. G. s.r.o. zvolanom na návrh Žalobcu po doručení tohto neodkladného opatrenia Žalovanému v II. rade, najdlhšie však do 15.08.2017 a nakoniec aby súd Žalovanému v II. rade pozastavil právo hlasovať pri prijímaní rozhodnutia spoločníkov spoločnosti I. G. s.r.o. mimo valného zhromaždenia spoločnosti I. G. s.r.o. o prvom návrhu Žalobcu na vymenovanie nového konateľa a o prvom návrhu Žalobcu na zmenu sídla spoločnosti I. G. s.r.o. predloženého po doručení tohto neodkladného opatrenia Žalovanému v II. rade, najdlhšie však do 15.08.2017.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, je spoločníkom spoločnosti I. G. s.r.o., so sídlom F. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. XXXXXX/B (ďalej aj „I. G.“) s výškou obchodného podielu 50%. Žalovaný v I. rade je spoločníkom spoločnosti I. G. s výškou obchodného podielu 20%. Žalovaný v II. rade je spoločníkom spoločnosti I. G. s výškou obchodného podielu 30%. Štatutárnym orgánom spoločnosti I. G. sú dvaja konatelia, pričom konanie v mene I. G. je upravené tak, že v mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne. Jedným z konateľov I. G. je Mgr. V.. N. U. a druhým konateľom je V.. arch. C. D., bydlisko: Na G. XX, XXX XX H. (ďalej aj p. „D.“).
3. C. D. je jediným spoločníkom spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 35 771 798, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 19559/B (ďalej aj „VAVRICA ARCHITEKTI“). Jediným konateľom spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI je V.. N. R., bydlisko J. Z. XX, XXX XX C. (ďalej aj p. „R.“). Z uvedeného má podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplývať, že p. D. ako jediný spoločník spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI spĺňa voči spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI podmienku ovládajúcej osoby v zmysle § 66a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“).
4. Žalovaný v I. rade má dvoch spoločníkov. Jedným z nich je N.. W. D., bydlisko: Na G. XX, XXX XX H., manželka p. D., ktorej vklad do základného imania Žalovaného v I. rade predstavuje 85%. Žalobca poukázal na identickosť priezvisk oboch osôb, rovnakú adresu bydliska oboch osôb, ako aj na úplný výpis z obchodného registra spoločnosti K. M., spol. s r.o., z ktorého vyplýva, že p. D. a N.. W. D. minimálne od r. 1999 menili adresu svojho bydliska vždy spoločne a to vždy na rovnakú spoločnú adresu,
č.k.: 30Cb/25/2017-141
pričom z adresy S. XX, XXX XX H. spolu zmenili adresu bydliska na U. XX, XXX XX H. a následne obaja zmenili spoločné bydlisko na súčasnú adresu Na G. XX, XXX XX H.. Z uvedeného má byť zrejmé, že N.. W. D. je vo vzťahu k p. D. osobou blízkou v zmysle § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
skutočnosť, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, tvorí súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže N.. W. D. nadobudla obchodný podiel v Žalovanom v I. rade až v roku 2006, pričom manželstvo s p. D. uzavrela pred rokom 2006, možno podľa názoru žalobcu uzavrieť, že za predpokladu, ak v danom prípade neboli na nadobudnutie obchodného podielu použité prostriedky vo výlučnom vlastníctve, resp. nebola vo forme notárskej zápisnice uzavretá dohoda o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, obchodný podiel v Žalovanom v I. rade je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov p. D.. Uvedená skutočnosť v spojení s ustanovením § 66a ods. 3 písm. b) ObZ má preukazovať, že p. D. vo vzťahu k Žalovanému v I. rade spĺňa podmienku ovládajúcej osoby v zmysle § 66a ods. 2 ObZ a to prostredníctvom obchodného podielu registrovaného v obchodnom registri na N.. W. D..
5. Druhým spoločníkom Žalováneho v I. rade je p. R., teda jediný konateľ spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI, ktorá je ovládaná výlučne p. D.. Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že pracovné
podmienky p. R. vrátane miesta výkonu jeho funkcie konateľa spoločnosti, výška odmien p. R., či vôbec ich poskytnutie, ako aj trvanie právneho vzťahu p. R. voči spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI sú závislé výlučne na rozhodnutí p. D.. V danom prípade teda možno podľa názoru žalobcu bez ďalšieho uzavrieť, že existujú mimoriadne silné dôvody pre konštatovanie vzťahu ekonomickej závislosti p. R. na p. D.. Z uvedeného má byť preto nesporné, že Žalovaný v I. rade je ovládaný p. D. a to tak, že spoločníkom s obchodným podielom zodpovedajúcim vkladu do základného imania Žalovaného v I. rade vo výške 85% je osoba, ktorá vo vzťahu k p. D. spĺňa podmienku definície blízkej osoby v zmysle OZ, pričom samotný obchodný podiel zodpovedajúci vkladu do základného imania Žalovaného v I. rade vo výške 85% je podľa všetkého súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov p. D.. Rozsah vplyvu a mieru ovládania Žalovaného v I. rade p. D. dopĺňa skutočnosť, že spoločníkom s obchodným podielom zodpovedajúcim vkladu do základného imania Žalovaného v I. rade vo výške 15% je osoba, ktorej ekonomický status je priamo závislý na výlučnom rozhodnutí p. D.
6. Žalovaný v II. rade je akciovou spoločnosťou, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na 20 ks listinných akcií na meno. Hoci z výpisu z obchodného registra Žalovaného v II. rade nie je možné bez ďalšieho identifikovať jeho akcionársku štruktúru, zo zakladateľskej zmluvy Žalovaného v II. rade má vyplývať, že 19 z 20 ks akcií Žalovaného v II. rade pri založení Žalovaného v II. rade upísala spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI a ostávajúcu akciu Žalovaného v II. rade upísal pri založení Žalovaného v II. rade Žalovaný v I. rade. Najaktuálnejší korporátny dokument uložený v zbierke listín Žalovaného v II. rade je rozhodnutie valného zhromaždenia Žalovaného v II. rade uskutočnené vo forme notárskej zápisnice. Prílohu tejto notárskej zápisnice tvorí prezenčná listina akcionárov Žalovaného v II. rade. Z uvedeného dokumentu má jednoznačne vyplývať, že majiteľom 19 z 20 ks akcií Žalovaného v II. rade je spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI a majiteľom 1 ks akcie Žalovaného v II. rade je Žalovaný v I. rade. Z uvedeného má byť preto nesporné, že Žalovaný v II. rade je ovládaný p. D. v zmysle § 66a ods. 2 v spojení s § 66a ods. 3 písm. a) ObZ a to tak, že majiteľom 19 ks akcií Žalovaného v II. rade je spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI, ktorej jediným spoločníkom je p. D. a majiteľom 1 ks akcie Žalovaného v II. rade je Žalovaný v I. rade, ktorý je prostredníctvom 85%-ného obchodného podielu ovládaný p. D..
7. Spoločnosť I. G. je vlastníkom pozemkov s parcelným č. XXXX s výmerou XXXX mX a s parcelným Q. s výmerou XXX mX nachádzajúcich sa v okrese Bratislava I, katastrálne územie Staré Mesto zapísaných na liste vlastníctva Q. vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej aj „Pozemky“). Ako vyplýva z Dohody o schválení investičného zámeru uzavretej dňa 15.02.2017 medzi Žalobcom a Žalovanými v I. a II. rade, obchodným zámerom spoločnosti I. je realizovať na Pozemkoch projekt stavby „Polyfunkčný objekt I., T.“ (ďalej aj „Projekt“). Prílohu Dohody o schválení investičného zámeru tvorí tzv. “štúdia XX“ (ďalej aj „D.“). D. XX vypracovala spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI a to na základe objednávky spoločnosti I. za cenu 30.000,00 EUR bez DPH (t.j. 36.000,00 EUR vrátane DPH). Po vypracovaní a odovzdaní Štúdie spoločnosti I. spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI dňa 03.03.2017 vystavila na spoločnosť I. tzv. “proforma“ faktúru Q. na sumu 36.000,00 EUR vrátane DPH. Podľa tvrdenia Žalobcu si Spoločnosť I. u spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI neobjednala, v ústnej ani písomnej forme, v súvislosti s Projektom žiadne služby, či akékoľvek iné plnenie s výnimkou Štúdie. Napriek skutočnosti, že medzi spoločnosťou I. a VAVRICA ARCHITEKTI s výnimkou Štúdie neexistovala a neexistuje žiadna ústna, či písomná zmluva, ktorej predmetom by bolo zhotovovanie projekčných prác, či akýchkoľvek iných činností súvisiacich s Projektom, na rokovaniach spoločníkov, či v komunikácii konateľov I. sa začali objavovať tvrdenia Žalovaných v I. a II. rade a p. D., že spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI realizuje pre spoločnosť I. projekčné práce a to na základe údajnej, bližšie nešpecifikovanej dohody spoločníkov I. a konateľov I.. Žalobca pritom poukazuje, že p. R. ako jediný konateľ Žalovaného v I. rade, je zároveň jediným konateľom spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI.
8. Listom zo dňa 07.03.2017 adresovaným I., ako konateľovi I. a v kópii zaslaným Žalobcovi ako spoločníkovi I., p. D. oznámil, že on osobne na základe údajných dohôd spoločníkov a konateľov I. zabezpečil „rozpracovanie projektovej dokumentácie“ pre Projekt. Zároveň podľa stanoviska p. D. uvedeného v tomto liste platí, že ak I. ani Žalobca nevzniesli proti v tom čase aktuálnej verzii projektovej dokumentácie námietky, súhlasia s pokračovaním jej dopracovania. Na tvrdenia C. uvedené v liste zo dňa 07.03.2017 mal okamžite písomne reagovať žalobca ako spoločník I., ktorý dôrazne poprel, že by existovala akákoľvek dohoda spoločníkov, v zmysle ktorej by mal C. zabezpečovať rozpracovanie projektovej dokumentácie, pričom medzi spoločnosťami I. a VAVRICA ARCHITEKTI neexistuje žiadny zmluvný vzťah, ktorého predmetom by mala byť realizácia projekčných prác nad rámec Štúdie. Rovnako I., ako konateľ I. reagoval na tvrdenia C. uvedené v jeho liste zo dňa 07.03.2017 a to listom datovaným
17.03.2017. I. v liste adresovanom C. zdôraznil, že tvrdenia C. sú nepravdivé, pričom vzhľadom na personálne a majetkové prepojenie C. so spoločnosťou VAVRICA ARCHITEKTI si C. musí byť nepravdivosti svojich tvrdení vedomý. I. poprel, že by ako konateľ I. uzavrel so spoločnosťou VAVRICA ARCHITEKTI akúkoľvek zmluvu súvisiacu s Projektom s výnimkou zmluvy na vypracovanie Štúdie a to za cenu 30.000,00 EUR bez DPH. I. zároveň upozornil C., že vzhľadom na spoločné konanie konateľov I. nebol C. nikdy oprávnený samostatne zaväzovať spoločnosť I..
č.k.: 30Cb/25/2017-142
9. Napriek opakovaným upozorneniam I. ako konateľa I. a Žalobcu ako spoločníka I. adresovaným C., obsahujúcim zdôraznenie nezákonnosti konania C. spočívajúceho v jeho jednostranných samostatne vykonaných úkonoch, ktorých cieľom bolo bez akéhokoľvek oprávnenia vyvolať záväzok spoločnosti I. voči tretím osobám, predovšetkým voči spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI, dňa 03.04.2017 uskutočnil C. rokovanie, na ktorom sa zúčastnil C. ovládaní spoločníci I. teda Žalovaní v I. a II. rade a bližšie nešpecifikované tretie osoby. Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva z listu C. zo dňa 10.04.2017. Na predmetnom rokovaní došlo k prezentácii vypracovanej projektovej dokumentácie k Projektu a k vzneseniu požiadavky zo strany Žalovaných v I. a II. rade na predloženie finálnej projektovej dokumentácie Projektu. Žalobca vtejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že predmetné rokovanie sa uskutočnilo v bratislavskom hoteli Falkensteiner, pričom, ako vyplýva z výpisu z účtu I. a e-mailovej informácie spoločnosti Z. zabezpečujúcej pre I. účtovnú agendu, C. opäť jednostranne a bez vedomia druhého konateľa uhradil prevodom z bankového účtu I. za spoločnosť I. nájom priestorov v uvedenom hoteli, ktoré rovnako bez súhlasu druhého konateľa svojvoľne objednal. Z uvedeného má byť zrejmé, že C., napriek absencii akejkoľvek zmluvy medzi spoločnosťou I. a spoločnosťou VAVRICA ARCHITEKTI, naďalej koná tak, že voči spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI, ktorá bez akéhokoľvek právneho titulu pripravuje projektovú dokumentáciu k Projektu, vystupuje, akoby medzi spoločnosťou
I. a VAVRICA ARCHITEKTI existovala platná zmluva a jednostranne požaduje od spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI ďalšie plnenia. Zároveň C. bez súhlasu druhého konateľa objednáva v mene spoločnosti I. prenájom priestorov, ktoré následne bez vedomia druhého konateľa uhrádza z bankového účtu spoločnosti I.. I., ako konateľ I. opätovne okamžite reagoval na konanie C. a listom z 11.04.2017 ho upozornil, že medzi spoločnosťou I. a VAVRICA ARCHITEKTI neexistuje žiadna zmluva na projekčné práce nad rámec Štúdie, pričom konanie C., presadzujúce nedôvodné nároky spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI na úkor spoločnosti I. poškodzuje záujmy I..
10. V dôsledku neodôvodneného, nezákonného a svojvoľného konania C., ktorý ako konateľ I. vystupuje voči spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI akoby si spoločnosť I. u spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI objednala projekčné práce nad rámec Štúdie, spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI podľa všetkého vykonáva predmetné práce a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom listom datovaným dňa 19.04.2017 adresovaným Žalobcovi ako spoločníkovi I., ako konateľovi I. spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI oznámila, že projekčné práce nad rámec Štúdie skutočne vykonáva a to na základe
- bližšie nešpecifikovanej - zmluvy uzavretej so spoločnosťou I.. Z uvedeného má byť podľa názoru Žalobcu nepochybné, že spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI, ktorej jediným spoločníkom je C., vykonáva projekčné práce nad rámec Štúdie týkajúce sa Projektu, ktoré si však spoločnosť I. nikdy neobjednala. C., ako konateľ spoločnosti I. ako aj C. ako jediný konateľ Žalovaného v I. rade a zároveň jediný konateľ spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI, napriek zjavným dôkazom o opaku predstierajú, že spoločnosť I. G. si na základe údajnej dohody spoločníkov a konateľov I. objednala u spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI projekčné práce nad rámec Štúdie týkajúce sa Projektu. Existenciu C. tvrdenej dohody popiera tak Žalobca, ktorého obchodný podiel v spoločnosti I. predstavuje výšku 50%, ako aj I., ktorý je konateľom I.. Nakoľko v zmysle zápisu v obchodnom registri zaväzuje spoločnosť I. spoločné konanie dvoch konateľov, je vzhľadom na tvrdenie I. existencia zmluvy medzi I. a VAVRICA ARCHITEKTI o realizácii projekčných prác týkajúcich sa Projektu nad rámec Štúdie vylúčená.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI realizuje projekčnú činnosť, pričom tvrdí, že ju realizuje pre spoločnosť I., existuje dôvodné riziko veľmi blízke istote, že spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI si voči spoločnosti I. v najbližšom období uplatní údajný nárok na odmenu za tieto práce. Žalobca zdôrazňuje, že spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI už v minulosti bez akéhokoľvek právneho
dôvodu vystavila v súvislosti s Projektom na spoločnosť I. proforma faktúru Q. na sumu 153.600,00 EUR. Podľa názoru žalobcu je teda zrejmé, že spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI vykonáva projekčné práce, o ktorých tvrdí, že ich vykonáva pre spoločnosť I., pričom konateľ spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI
- C., ako aj jej jediný spoločník C. boli opakovane konateľom I.) a spoločníkom I. (Žalobca) upozornení, že spoločnosť I. si u spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI predmetné práce neobjednala.
12. Žalobca sa obáva, že s pravdepodobnosťou hraničiacou istote si spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI v blízkej budúcnosti uplatní voči spoločnosti I. nárok na odmenu za predmetné projekčné práce, nakoľko ako žalobca už uviedol, už v minulosti bola spoločnosťou VAVRICA ARCHITEKTI vystavená proforma faktúra č. XXXX na sumu 153.600,00 EUR za nikdy neobjednané a nedodané služby, čo má podľa žalobcu len potvrdzovať dôvodnosť a reálnosť hrozby uplatnenia nedôvodných nárokov spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI voči spoločnosti I.. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť I. koná prostredníctvom spoločného konania dvoch konateľov, z ktorých jedným je p. Vavrica, je zrejmé, že vo chvíli, keď si spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI, ktorej jediným spoločníkom je p. D., uplatní voči spoločnosti I. svoj nedôvodný nárok na peňažné plnenie, ktorého výšku možno vzhľadom na v minulosti už vystavenú proforma faktúru č. XXXX dôvodne predpokladať v stovkách tisíc eur, spoločnosť I. nebude mať žiadnu možnosť sa účinne brániť.
13. Vzhľadom na dôvodne predpokladanú výšku nedôvodného nároku VAVRICA ARCHITEKTI na peňažné plnenie v stovkách tisíc eur vzneseného voči spoločnosti I. možno bez pochybností konštatovať, že prípadná povinnosť spoločnosti I. na nedôvodnú úhradu tak významnej sumy by mala extrémne negatívny vplyv na realizáciu Projektu z hľadiska ekonomických ukazovateľov Projektu, pričom by mohla mať pre samotnú spoločnosť I. až likvidačný charakter. Nakoľko Žalobca sa na spoločnosti I. podieľa vkladom do základného imania vo výške 252.500,00 EUR splateným v celom rozsahu, pričom spoločnosti I. poskytol aj ďalšie peňažné prostriedky a to vo výške 2.300.000,00 EUR na základe F. neúspech Projektu a strata spoločnosti I. by mali významný negatívny dopad na ekonomickú situáciu a podnikateľskú činnosť samotného Žalobcu. Zlé hospodárske výsledky spoločnosti I. by sa prejavili nielen vo významnom znížení trhovej hodnoty obchodného podielu Žalobcu v spoločnosti I., ale aj vo významnom ohrození návratnosti pôžičky a celkovej investície Žalobcu do spoločnosti I. v dôsledku ohrozenia samotného Projektu.
č.k.: 30Cb/25/2017-143
14. Spoločnosť I. má sídlo na F., pričom na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 20.05.2016 má prenajatú časť miestnosti č. XX o výmere X mX v nebytovom priestore T. predmetnej budovy (ďalej aj „Priestory I.). Vlastníkom a prenajímateľom uvedeného nebytového priestoru je spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI. Nakoľko I. ako spoločnosť s ručením obmedzeným koná svojím štatutárnym orgánom, I. ako konateľ I. má právo na nárok na nikým a ničím neobmedzený vstup do Priestorov I.. Zároveň má I. ako konateľ I. právo na nikým a ničím neobmedzený prístup k dokumentom spoločnosti vrátane doručenej a odoslanej pošty spoločnosti. Keď sa dňa 03.04.2017 I. so svojim právnym zástupcom dostavil do sídla I. za účelom administrácie pošty a dokumentácie I., C. fyzicky zabránil C. vstúpiť v sprievode jeho právneho zástupcu do Priestorov I.. Na naliehanie I. a po upozornení na porušovanie zákona C. umožnil aspoň druhému konateľovi - avšak bez prítomnosti právneho zástupcu - vstup do Priestorov I., pričom však I. bránil v prístupe k dokumentácii, ktorá sa v Priestore I. nachádzala. Rovnako C. odmietol sprístupniť I. poštu spoločnosti I.
15. Podľa tvrdenia Žalobcu je zrejmé, že p. Vavrica koná v príkrom rozpore so záujmami spoločnosti H. G., pričom druhému konateľovi bráni v riadnom výkone jeho funkcie štatutárneho orgánu I. G. a to aj v tak dôležitej oblasti, akou je právo na informácie. Bránenie konateľovi v prístupe k dokumentácii spoločnosti je porušením základných povinností p. Vavricu ako štatutárneho orgánu spoločnosti konať v záujme spoločnosti a s odbornou starostlivosťou a zároveň porušením základného práva I.. V.. U. ako konateľa spoločnosti, pričom je spôsobilé mať zásadný dopad na ochranu práv a právom chránených záujmov spoločnosti a jej jednotlivých spoločníkov. Bez informácií o existencii a obsahu doručovaných zásielok nie je spoločnosť, ako ani jej spoločníci, v stave brániť svoje práva proti napr. neoprávnene uplatneným nárokom tretích strán. Popísané protiprávne konanie F. majúce za následok zásadné obmedzenie práv konateľa na
informácie je o to závažnejšie, že Žalobca ako spoločník I. G. listom zo dňa 20.03.2017 písomne požiadal p. D., ako konateľa I. G., o pravidelné informovanie o akejkoľvek pošte doručenej spoločnosti XX. a o jej obsahu. Na svoju žiadosť nedostal Žalobca nikdy žiadnu odpoveď a I. ho na základe podanej žiadosti nikdy o došlej pošte F.G.informoval. Z uvedeného je zrejmé, že tak Žaloba ako spoločník I. G., ako ani I.. V.. U. ako konateľ I. G. nemajú neobmedzený prístup k dokumentácii a doručovanej pošte spoločnosti F., čím je ich možnosť byť informovaní o prípadných nárokoch tretích osôb vznesených voči spoločnosti I.
G., vrátane neodôvodnených nárokov uplatnených prostredníctvom súdu, výrazne limitovaná, resp. v závislosti od svojvôle p. D., úplne vylúčená.
16. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že bez vedomia Mgr. V.. U. ako konateľa I. G. bol pre I. G. pani V.. N. C., Y. XX, XXX XX V. pri S., vyhotovený znalecký posudok, ktorého predmetom je ocenenie Pozemkov. O uvedenej skutočnosti sa Mgr. V.. U. dozvedel náhodne, nakoľko prístup konateľa k dokumentácii spoločnosti a do sídla spoločnosti p. D. blokuje. Následne z výpisu z bankového účtu I. G. a e-mailovej správy spoločnosti Z. a.s. zo dňa 24.04.2017 vyplynulo, že p. D. bez informovania a vedomia druhého konateľa, faktúru za vypracovanie predmetného znaleckého posudku svojvoľne a v rozpore so spoločným konaním konateľov I. G. sám uhradil z bankového účtu XX.XX.XXXX G.. I.. V.. U. okamžite listami zo dňa 24.04.2017 a 25.04.2017 kontaktoval zhotoviteľku predmetného znaleckého posudku s upozornením, že znalecký posudok nemohol byť objednaný spoločnosťou I. G. a požiadal ju o oznámenie, kto konkrétne si u zhotoviteľky znaleckého posudku tento posudok objednal vydávajúc sa za osobu oprávnenú konať v mene I. G.. Zároveň I.. V.. U. listom zo dňa 25.04.2017 upozornil p. D. na nezákonnosť jeho konania a žiadal o vysvetlenie, na základe akých skutočností p. D. neoprávnene a bez vedomia a súhlasu druhého konateľa nakladá s finančnými prostriedkami spoločnosti I. G.. Z uvedeného je podľa Žalobcu zrejmé, že voči spoločnosti I. G. si už v súčasnosti uplatňujú nároky na peňažné plnenie tretie subjekty, ktoré nie sú so spoločnosťou I. G. v žiadnom právnom vzťahu, pričom ich konanie má zjavný a nepopierateľný súvis s p. D., ktorý tieto nedôvodné a bez právneho základu vznesené nároky na peňažné plnenia svojvoľne a v rozpore so spôsobom konania spoločnosti upraveným v spoločenskej zmluve I. G. a zápisom v obchodnom registri uhrádza.
17. Žalobca ďalej poukazuje, že zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, že spoločnosť I. G. koná prostredníctvom spoločného konania dvoch konateľov, z ktorých jedným je p. D.. Zároveň je zrejmé, že p. D. ako jediný spoločník spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI je ovládajúcou osobou spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI. Prospech spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI je priamym prospechom p. D. (napr. v podobe zisku spoločnosti vyplateného spoločníkovi na základe rozhodnutia jediného spoločníka) a strata spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI priamo ovplyvňuje hodnotu majetku p. D. (napr. pokles trhovej hodnoty obchodného podielu p. D. v spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI). Napriek existencii zásady oddelenej subjektivity spoločnosti a jej spoločníka môže je Žalobca toho názoru, že súd túto zásadu v odôvodnených prípadoch môže prelomiť a pozerať na konanie dvoch prepojených subjektov ako na konanie totožnej osoby a to v prípade, ak sa konaním týchto osôb obchádza zákon alebo sa toto konanie prieči zákonu alebo dobrým mravom. Obdobným spôsobom podľa tvrdenia žalobcu rozhodujú aj súdy v európskych krajinách, ktorých právne poriadky uznávajú oddelenosť právnej subjektivity spoločnosti a spoločníka a aplikáciu tejto doktríny, známej ako „lifting /piercing the corporate veil“ (zdvihnutie / prerazenie korporátneho závoja) využíva vo svojej rozhodovacej praxi aj Súdny dvor Európskej únie. Zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má byť podľa Žalobcu ďalej zrejmé, že p. D. zjavne a vedome uprednostňuje záujmy spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI pred záujmami spoločnosti I. G. a všetkých jej spoločníkov a snaží sa vyvolať zdanie, že spoločnosť I. G. si v súvislosti s Projektom objednala u spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI služby spočívajúce v realizácii projekčných prác nad rámec Štúdie.
18. Žalobca z predložených dôkazov považuje za nepochybné, že spoločnosť I. G. si u spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI neobjednala a nemohla objednať žiadne projekčné práce nad rámec Štúdie, pričom túto skutočnosť potvrdzuje spoločník I. G., výška obchodného podielu ktorého predstavuje XX %, ako aj I.. V.. U., konateľ I. STAR. Spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI tvrdí, že projekčné práce nad rámec Štúdie vykonáva, pričom tvrdí, že ich vykonáva pre spoločnosť I. G.. Preto sú dôvodné obavy Žalobcu, že spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI si voči spoločnosti I. G. uplatní nárok na odmenu za projekčné práce nad rámec Štúdie, tak ako to už urobila v minulosti s proforma faktúrou č. XXXX na
sumu 153.600,00 EUR za nikdy neobjednané a nikdy nedodané služby. Z uvedeného má jednoznačne vyplýva, že suma, ktorú si bude spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI uplatňovať voči spoločnosti I. G., bude podľa všetkého v stovkách
č.k.: 30Cb/25/2017-144
tisíc eur. Skutočnosť, že hrozba uplatnenia nedôvodného nároku spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI proti spoločnosti I. G. je bezprostredná a naliehavá, vyplýva zo skutočnosti, že podľa stanoviska p. D. bola spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI predložená požiadavka na predloženie finálnej projektovej dokumentácie.
19. Nakoľko, ako má z dôkazov predložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývať, že p. D. uprednostňuje záujmy spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI pred záujmami spoločnosti I. G. a všetkých jej spoločníkov, v momente uplatnenia nedôvodného nároku VAVRICA ARCHITEKTI voči I. G. na peňažné plnenie a to aj v stovkách tisíc eur, nebude mať spoločnosť I. G. žiadnu účinnú možnosť brániť sa, nakoľko bude z dôvodu spoločného konania dvoch konateľov, z ktorých jedným je p. D., úplne paralyzovaná. P. D. ako konateľ I. G. zjavne nebude poskytovať súčinnosť pri obrane spoločnosti I. G. proti nedôvodným peňažným nárokom VAVRICA ARCHITEKTI, ktoré v súčasnosti obhajuje a presadzuje. Zároveň p. D. ako osoba ovládajúca spoločníkov I. G. spolu disponujúcimi XX% hlasov na valnom zhromaždení I. G. - Žalovaného v I. rade a Žalovaného v II. - nebude mať žiadny záujem na odvolaní p. D. z funkcie konateľa I. G.. V zmysle bodu 10.7 spoločenskej zmluvy I. STAR je valné zhromaždenie spoločnosti uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov. V zmysle bodu 10.2.11 v súvislosti s bodom 10.8 spoločenskej zmluvy je na rozhodnutie valného zhromaždenia o vymenovaní a odvolaní konateľa potrebná 2/3 väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Z uvedeného má jednoznačne vyplývať, že vo chvíli, keď si spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI uplatní voči spoločnosti I. G. svoj údajný nárok na plnenie za projekčné práce vykonané nad rámec Štúdie, či údajný nárok z proforma faktúry č. XXXX, spoločnosť I. G. nebude mať žiadnu možnosť uplatniť akýkoľvek prostriedok procesnej obrany v zmysle CSP. Na základe uvedeného Žalobca konštatuje, že potom, ako spoločnosť VAVRICA ARCHITEKTI podá proti spoločnosti I. G. návrh na vydanie platobného rozkazu, márne uplynie lehota na podanie odporu, nakoľko spoločnosť I. G. v dôsledku nekonania p. D. nebude schopná udeliť plnomocenstvo na právne zastupovanie, ani podať odpor proti platobnému rozkazu zaväzujúceho spoločnosť I. G. na peňažné plnenie voči VAVRICA ARCHITEKTI a v priebehu niekoľkých týždňov bude spoločnosť I. G. čeliť exekučnému titulu, ktorý bude mať pre ňu likvidačné dôsledky. Fakt, že v dôsledku uvedených skutočností vznikne škoda priamo Žalobcovi ako spoločníkovi s obchodným podielom v spoločnosti I. G. vo výške 50% a zároveň veriteľovi, ktorý poskytol spoločnosti I. G. pôžičku vo výške 2.300.000,00 EUR je viac ako zrejmý.
20. Žalobca ďalej uvádza, že slovenský právny poriadok nepozná okrem nariadenia neodkladného opatrenia žiadny iný nástroj ochrany práv Žalobcu, keďže uplatnenie nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi v zmysle § 135a ObZ nerieši problém vzniku škody, je iba regresným nárokom, ktorého reálna úspešnosť závisí od majetkových pomerov príslušného konateľa v čase skončenia sporu o náhradu škody a navyše je eliminované možnosťou p. D. blokovať konanie spoločnosti vzhľadom na ním ovládaných spoločníkov. Vylúčenie spoločníka v zmysle § 149 ObZ rovnako neprichádza do úvahy vzhľadom na podmienku predchádzajúceho upozornenia a výzvy
adresovanej spoločníkovi vykonanej spoločnosťou - teda konaním vyžadujúcim súčinnosť p. D. ako konateľa. Zjavne cielene vyvolaný stav, v ktorom sa spoločnosť I. G. nevie účinne brániť voči nedôvodným nárokom na peňažné plnenie spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI, ako ani vymáhať vrátenie p. D. neoprávnene vykonaných platieb z bankového účtu spoločnosti I. G., by mohla vyriešiť situácia, ak by bol prijatý návrh Navrhovateľa na vymenovanie nového konateľa I. G.. Novovymenovaný konateľ by mal zákonnú povinnosť konať v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a to pri vynaložení odbornej starostlivosti. V zmysle bodu 11.1 spoločenskej zmluvy I. G. má spoločnosť jedného alebo viacerých konateľov. Vymenovaním nového - tretieho - konateľa by Žalovaný v I. rade a Žalovaný v II.
rade ako spoločníci spoločnosti neutrpeli žiadnu škodu a ostali by im zachované všetky kontrolné právomoci v zmysle ObZ. Rovnako p. D. by ostalo zachované právo spolupodieľať sa na riadení spoločnosti. Zároveň by vymenovaním nového konateľa na návrh Žalobcu bolo zabezpečené, že dvaja
konatelia odlišní od p. D. a zvolení nie p. D. ovládanými spoločníkmi, budú môcť a dokonca budú mať zákonom uloženú povinnosť účinne brániť spoločnosť I. G. a jej záujmy proti nedôvodným nárokom tretích osôb, vrátane nedôvodných nárokov spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI. Zároveň, vzhľadom na aktuálne sídlo spoločnosti nachádzajúce sa v priestoroch spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI, do ktorého p. D. neumožňuje vstup konateľom spoločnosti I. G., resp. ho svojvoľne obmedzuje a tým im zamedzuje prístup k došlej pošte spoločnosti I. G., je potrebné zmeniť sídlo spoločnosti I. G. tak, aby sa nenachádzalo v priestoroch vo vlastníctve alebo pod kontrolou p. XX. resp. ním ovládaných spoločností.
21. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v minulosti už súdy opakovane rozhodli, že predbežným opatrením (rozhodnutia boli vydané v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) je možné obmedziť právo spoločníka/akcionára vykonávať jeho hlasovacie právo na valnom zhromaždení a to aj v prípade konkrétnych bodov valného zhromaždenia. Podľa Žalobcu je zrejmé, že ujma hroziaca spoločnosti I. G. je bezprostredná, pričom doposiaľ komunikované údajné a nedôvodné nároky spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI preukazujú, že v prípade odopretia súdnej ochrany Žalobcovi prostredníctvom neodkladného opatrenia budú mať útoky zo strany spoločnosti VAVRICA ARCHITEKTI pre spoločnosť I. G. likvidačný charakter a Žalobcovi spôsobia významné materiálne škody. Nakoľko vydaním neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, Žalobca s poukázaním na § 336 ods. 1 CSP nepovažuje za potrebné podať žalobu vo veci samej.
22. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
23. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
24. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
25. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
26. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
č.k.: 30Cb/25/2017-145
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
27. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
28. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
29. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
30. Z predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že Žalobca nemá inú možnosť ako zabrániť skutočnosti, aby spoločnosti V. G. nevznikala škoda v dôsledku konania resp. nekonania jedného
z konateľov spoločnosti, ktorým je p. G. D.. Skutočnosť, že sa spoločnosť T. G. v dôsledku správania konateľa p. V.. arch. C. D. nachádza v patovej situácii, podčiarkuje aj názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 29 Cdo 659/00, v zmysle ktorého konatelia sú štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným a ich konanie je priamym konaním právnickej osoby. Pokiaľ konal pri uzavieraní kúpnej zmluvy len jeden konateľ, hoci mali konať obidvaja konatelia, nekonala právnická osoba riadne svojim štatutárnym zástupcom a kúpna zmluva je z tohto dôvodu absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. V zmysle citovaného rozhodnutia ako aj predložených listinných dôkazov konajúci súd považoval obavy Žalobcu za dôvodné, nakoľko bez akejkoľvek súčinnosti druhého konateľa spoločnosti I. G., spoločnosť I. G. nie je schopná účinne domáhať sa svojich práv.
31. V zmysle vyššie uvedeného konajúci súd dospel k záveru, že vyššie uvedené podmienky, ktoré musia byť pre nariadenie neodkladného opatrenia dané, sú v predmetnej veci splnené, z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
32. O trovách neodkladného opatrenia z dôvodu, že nebola podaná žaloba vo veci samej, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s 255 ods. 1 CSP., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.