Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-5-2016.pdf
PDF · 112.41 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: npor. Bc. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. W. M. č. XXX/XX, P., právne zast. JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom Y. L.. XXX, L., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho č. 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. KRPZ-ZA-VO-261-005/2016 zo dňa 20.04.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvostupňovým rozhodnutím - Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne č. 16 zo dňa 24.02.2016 bol žalobca, ktorý bol preložený personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Žiline č. 35/2016, ustanovený podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon) dňom 01.03.2016 do funkcie starší referent (27113) oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Dolnom Kubíne Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, služobného úradu Ministerstvo vnútra SR, miesto výkonu štátnej služby Dolný Kubín. Podľa § 85 ods. 1 a 5 citovaného zákona bol zaradený do štvrtej platovej triedy. Doterajší zápočet doby započítateľnej odbornej praxe získanej pred prijatím do služobného pomeru, prehodnotený podľa § 86 ods. 8 citovaného zákona, zostal nezmenený. Ďalej boli menovanému priznané konkrétne príplatky uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia vyplýva, že menovaný bol dňa 01.03.2016 preložený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Menovaný sa ustanovil do voľnej funkcie, pre ktorú spĺňa kvalifikované predpoklady. Bol mu podľa čl. 6 ods. 5 nariadenia MV SR č. 17/2008 v znení neskorších predpisov prehodnotený osobný príplatok a priznaný mu vo výške, ako je uvedené v rozhodnutí za predpokladu, že v plnej miere využije svoje získané teoretické vedomosti a praktické skúsenosti vo funkcii, do ktorej sa ustanovuje. Súčasťou tohto rozhodnutia bol výkaz o zápočte odbornej praxe zo dňa 29.02.2016.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Uviedol v ňom, že bola mu v ňom nesprávne započítaná odborná prax pred zaradením do funkcie starší referent ODI OR PZ v Dolnom Kubíne, čím mu služobný úrad porušil zákonom priznané práva. Ak nadriadený jednostranne rozhodne o zápočte rokov praxe bez možnosti opravného prostriedku, poruší právo garantované Ústavou SR. Preto žiada toto rozhodnutie zrušiť a v novom konaní odstrániť vady a jemu uplatniť svoje právo v zmysle zákona a Ústavy SR. Navrhol hodnotiť výkon a zápočet praxe pred vznikom služobného pomeru v zmysle § 86 ods. 3 písm. c) zákona.
3. Na základe tohto odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. KRPZ-ZA- VO-261-005/2016 zo dňa 20.04.2016 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení citoval ust. § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a § 86 ods. 4 citovaného zákona. Z výrokovej časti napadnutého personálneho rozkazu vyplýva, že doterajší zápočet doby započítateľnej odbornej praxe získanej pred prijatím do služobného pomeru, prehodnotený podľa § 86 ods. 6 zákona, zostáva nezmenený. Odvolateľ mal za to, že predmetným rozkazom mu bola nesprávne započítaná odborná prax pred zaradením do funkcie starší referent. Odvolateľovi bola pred ustanovením do funkcie prehodnotená prax získaná pred prijatím do služobného pomeru, s čím bol riadne oboznámený dňa 29.02.2016, čo potvrdil aj svojím podpisom. Potvrdil uvedené aj na výkaze o zápočte odbornej praxe. Čo sa rozumie praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti, upravuje odsek 4 § 86 citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia sa ním rozumie výkon rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti alebo výkon pracovných činností, na ktorý treba vedomosti rovnakého alebo odborného zamerania ako na výkon požadovanej pracovnej činnosti, avšak v rozsahu najviac dvoch tretín. Každá započítaná doba musí byť hodnoverne preukázaná príslušnými dokladmi, napr. pracovnou zmluvou alebo potvrdením o zamestnaní a pracovnou náplňou. Je to z dôvodu, aby bolo možné porovnať obsah činností na prehodnocovanom pracovnom mieste s popisom služobnej činnosti na funkcii, do ktorej bude policajt ustanovený. Odvolateľ však svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi. Odvolací orgán v rámci odvolacieho konania teda nezistil žiadne vady, pre ktoré by malo dôjsť k zmene alebo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Zistil, že odvolanie je nedôvodné, a preto ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Žalovaný rozhodol podľa neexistujúcich zákonných ustanovení, a teda vec nesprávne posúdil, pretože v odôvodnení rozhodnutia uviedol § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení, v akom neexistuje (písm. h) - o) citovaného ustanovenia). Ďalej mal za to, že nebol dostatočne zistený skutkový stav správnym orgánom. Poukázal na to, že správny orgán má povinnosť zabezpečiť skutkové okolnosti z úradnej povinnosti, aj keď je účastník správneho konania nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje žiadne dôkazy. Žalovaný si tieto povinnosti nesplnil, pretože nevykonal žiadne dokazovanie. Obmedzil sa len na konštatovanie, že žalobca svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi, čo je nepravdivé tvrdenie žalovaného, pretože súčasťou personálneho rozkazu bol výkaz o zápočte odbornej praxe, z ktorého je jednoznačne preukázané, že pred dňom 01.04.1997 odo dňa 01.02.1989 do dňa 31.12.1996 pracoval ako hasič v OTF, a. s. Nižná a v čase od 03.10.1986 do 28.09.1988 vykonával dvojročnú základnú vojenskú službu vo vojenskom útvare v Nitre. Správny orgán mal teda postupovať podľa § 86 ods. 4 citovaného zákona. Dobu jeho základnej vojenskej služby mu žalovaný započítal nesprávne, pretože mu nezapočítal 2 roky, ale iba 1 rok 11 mesiacov a 26 dní. Dobu výkonu práce hasiča mu žalovaný vôbec nezapočítal, hoci je preukázané, že išlo o kumulovanú prácu hasič spolu s ozbrojenou strážnou službou v OTF, a. s. Nižná, závod Trstená. Naviac v tomto období absolvoval štúdium na Strednej škole požiarnej ochrany Ministerstva vnútra v Žiline. Právny názor žalovaného, že žalobca bol povinný vydokladovať tieto skutočnosti, je nesprávny. Bolo povinnosťou žalovaného preveriť pravdivosť jeho tvrdení. Všetky doklady o jeho započítateľnej praxi predo dňom nástupu do Policajného zboru SR sa pritom nachádzajú v jeho osobnom spise. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je aj nepreskúmateľné, pretože nespĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozhodnutia. Žiadal napadnuté rozhodnutie v zmysle opravy žaloby zo dňa 23.10.2016 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/35/2013. Uplatnil si náhradu trov.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.11.2016. Nesúhlasil s tvrdením, že žalovaný rozhodol v napadnutom rozhodnutí na základe neexistujúceho zákona. Chybou v písaní došlo k duplicitnej citácii § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. uvedenej pod písmenami h) - o). Poukázal na to, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal výkazom o zápočte odbornej praxe. S týmto výkazom bol oboznámený žalobca, čo potvrdil svojím podpisom dňa 29.02.2016, pričom uviedol, že údaje, ktoré uviedol, sú pravdivé. Čo sa týka doby základnej vojenskej služby, tieto údaje boli uvedené samotným žalobcom a boli prekontrolované z vojenskej knižky. Započítaná doba základnej vojenskej služby v trvaní 1 rok 11 mesiacov a 26 dní zodpovedá údajom o nástupe a ukončení vojenskej služby z vojenskej knižky. Nebolo dôvodné opakovane vyžiadať od žalobcu vojenskú knižku, pretože údaje o základnej vojenskej službe boli overené vo výkaze o priebehu zamestnania, ktorý je súčasťou spisu. Pri prehodnotení pracovného zaradenia žalobcu v OTF Trstená požiarnik žalovaný vychádzal z výkazu o priebehu zamestnania zo dňa 24.03.1997, ktorý bol pred vstupom do služobného pomeru príslušníka
PZ vyplnený žalobcom a overený z originálnych dokladov. Vzhľadom k tomu, že neboli zistené nové skutočnosti, nebolo potrebné opakovane a duplicitne overovať informácie, ktoré služobný úrad má k dispozícii už od roku 1997. Žalovaný pri prehodnocovaní teda vychádzal z predchádzajúceho určenia započítateľnej praxe, a keďže nezistil nové skutočnosti, stotožnil sa so započítanou praxou pri preložení do funkcie na základe personálneho rozkazu z roku 2008. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/35/2013 sa vzťahuje na prípad určenia započítateľnej praxe pred prijatím do služobného pomeru, čo nie je daný prípad. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 30.12.2016. Konštatoval, že žalovaný predložil súdu neúplné spisy. Žalovaný sa tiež riadne nevyjadril k veci, lebo nepripojil žiadne listiny a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky skutkové a právne tvrdenia žalovaného poprel ako nepravdivé. Bol mu doručený list žalovaného zo dňa 28.11.2016, ktorým bola opravená chyba v písaní v napadnutom rozhodnutí, voči ktorému podal odvolanie, o ktorom doposiaľ žalovaný nerozhodol. Tento list mal povinnosť žalovaný doručiť advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi, pretože ten zastupuje žalobcu pred súdom. Ďalej zotrval na žalobných bodoch, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav. Opätovne trval na nariadení pojednávania, inak sa poruší princíp rovnosti účastníka konania v jeho neprospech. Ďalej konštatoval, že nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo už konštatoval Ústavný súd SR i Najvyšší súd SR. Žiadal, aby si súd od žalovaného vyžiadal osobné spisy ďalších bývalých príslušníkov OR PZ Dolný Kubín, ktorých menoval. Týmto započítali odborné činnosti, ktoré odmietajú započítať jemu. Vzniesol námietku zaujatosti mjr. Bc. I. D. v tejto veci, ktorý bol členom poradnej komisie riaditeľa KR PZ v Žiline. Podľa neho existuje aj kolízia medzi mjr. Bc. I. D. a mjr. JUDr. I. D., ktorá vypracováva rozhodnutie žalovaného, ktorá je jeho blízkou rodinnou príslušníčkou. V spise chýba doručenka o tom, kedy bolo stanovisko poradnej komisie doručené plk. Mgr. Ivanovi Špánikovi, riaditeľovi KR PZ v Žiline.
7. Žalovaný sa k podanej replike nevyjadril.
8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
9. Z pripojeného správneho spisu vyplýva, že v súvislosti s Personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Žiline č. 35 z 11.02.2016, ktorým bol okrem iných aj žalobca preložený podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov dňom 01.03.2016 na OR PZ v Dolnom Kubíne, bol žalobca personálnym rozkazom Riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne č. 16 zo dňa 24.02.2016 ustanovený do funkcie starší referent oddelenia výkonu služby ODI v Dolnom Kubíne Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne Krajského riaditeľstva PZ v Žiline. Doterajší zápočet doby započítateľnej odbornej praxe získanej pred prijatím do služobného pomeru prehodnotený podľa § 86 ods. 8 zákona zostal nezmenený. Súčasťou tohto rozhodnutia bol výkaz o zápočte odbornej praxe, ktorý bol doručený žalobcovi spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu dňa 29.02.2016. Tento výkaz žalobca podpísal s tým, že vyhlásil, že údaje, ktoré v ňom uviedol, sú pravdivé. Z bodu 2 tohto výkazu vyplýva, že žalobca pracoval ako vojak na základnej vojenskej službe v Nitre od 03.10.1986 do 28.09.1988, pričom mu bolo započítaných v zmysle § 86 zákona 1 rok 11 mesiacov a 26 dní. Taktiež pracoval v OTF Trstená ako požiarnik od 01.02.1989 do 31.12.1996, avšak nebola mu započítaná žiadna doba zamestnania. Súčasťou správneho spisu je výkaz o priebehu zamestnania, ktoré údaje na ňom uviedol a tieto údaje potvrdil ako pravdivé žalobca dňa 24.03.1997. Tieto údaje sú totožné s údajmi, ktoré boli prevzaté do výkazu o zápočte odbornej praxe, ktorý žalobca podpísal 29.02.2016.
10. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Podľa § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom ku dňu 06.05.2016 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov sa policajtovi započítava, ak ďalej nie je ustanovené inak, doba a) trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch, ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky, Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe, b) praxe v odbore požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru, c) praxe inej než požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, ale najviac v rozsahu dvoch tretín, d) výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, e) starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky alebo ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne nepripravoval na povolanie v dennom štúdiu, doba osobnej celodennej starostlivosti o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté určenej osobitným predpisom, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb, f) hodnotená ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov, 20) g) štúdia študijného programu tretieho stupňa 21) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti. Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb. Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
Podľa § 86 ods. 4 citovaného zákona praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie výkon rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti alebo výkon pracovných činností, na ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon požadovanej pracovnej činnosti.
Podľa § 86 ods. 8 citovaného zákona započítanie započítateľnej odbornej praxe vykoná nadriadený pri prijatí do služobného pomeru na základe potvrdenia o zamestnaní a ak to nie je možné, na základe čestného vyhlásenia. Nadriadený prehodnotí započítateľnú odbornú prax na základe vykonávanej činnosti pri každom prevedení na inú funkciu alebo pri každom preložení na inú funkciu.
Podľa § 238 ods. 1 citovaného zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 238 ods. 3 citovaného zákona účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Podľa § 241 ods. 5 citovaného zákona chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.
Podľa § 247a citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia. 52) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
11. Krajský súd v Žiline sa nestotožnil so žalobnými námietkami žalobcu, a tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu za nedôvodné. Konkrétne k jednotlivým námietkam súd uvádza nasledovné:
12. Čo sa týka námietky, že žalovaný rozhodol podľa neexistujúceho zákonného ustanovenia, keď v § 86 ods. 3 zákona uviedol aj písmena h) - o), ktoré v danom ustanovení neexistujú, súd konštatuje, že sa jednalo o chybu v písaní, keď boli dvakrát skopírované písmená a) - g) § 86 ods. 3 zákona, a tieto písmená boli druhýkrát označené ako h) - o). Uvedené vyplýva priamo z textu takto skopírovaného ustanovenia zákona. Správne znenie § 86 ods. 3 bolo žalobcovi známe (okrem toho, že je uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky), mu bolo známe aj z výkazu o zápočte odbornej praxe, ktorý podpísal dňa 29.02.2016, kde citované ustanovenie je uvedené na druhej strane výkazu. Uvedená zrejmá nesprávnosť bola odstránená oznámením o oprave chyby v písaní v zmysle § 241 ods. 5 zákona
zo dňa 28.11.2016. Táto oprava sa vykonala neformálnym spôsobom, t. j. nevydáva sa o nej rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť odvolaním. Opravu v zmysle citovaného ustanovenia možno vykonať kedykoľvek, a teda aj po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa takto opravuje Preto aj námietka žalobcu na pojednávaní, že v tejto veci žalovaný ďalej vykonáva procesné dôkazy, hoci bola podaná na správnom súde, je nedôvodná, keď žalobca týmito procesnými úkonmi mal na mysli práve vydanie takejto opravy. Takáto procesná chyba teda nemôže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
13. Ďalšia námietka sa týkala nedostatku zistenia skutkového stavu, keď podľa žalobcu žalovaný bol povinný vykonať dokazovanie rozhodných skutočností. K tomu je potrebné poukázať na obsah odvolania žalobcu voči prvostupňovému personálnemu rozkazu. Žalobca ho koncipoval len všeobecne, neuviedol, ktoré konkrétne doby zamestnania žiada započítať do praxe pred vznikom služobného pomeru. Uviedol len, že mu bola nesprávne započítaná odborná prax, pritom zo samotného výkazu o zápočte odbornej praxe z 29.02.2016, ktorý bol súčasťou prvostupňového personálneho rozkazu, vyplýva, že mu neboli započítané viaceré praxe. Neuviedol teda konkrétne skutkové tvrdenie a z tohto dôvodu správny orgán nemal ani možnosť vykonať dôkazy k tvrdeniam, ktoré vôbec neboli produkované. Ďalej je v rozpore so skutočnosťou tvrdenie žalobcu v žalobe, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi, keď súčasťou personálneho rozkazu bol výkaz o zápočte odbornej praxe. Naopak, zo správneho spisu vyplýva, že k odvolaniu nepriložil žiaden dôkaz, napr. pracovnú zmluvu alebo náplň hasiča v OTF Nižná, aby správny orgán mohol porovnať, či nespadá táto prax pod ust. § 86 ods. 3 zákona. Žalobca nielenže neozrejmil, ktorá prax mu mala byť zarátaná, ale nepredložil ani základné dôkazy o možnosti započítania akejkoľvek praxe podľa výkazu o zápočte odbornej praxe. Samotný výkaz o zápočte, na ktorý sa ako na dôkaz odvoláva žalobca v žalobe, je dôkazom o jednotlivej vykonanej praxi s konkrétnou dĺžkou, ktoré údaje žaloba sám uviedol a vyhlásil, že tieto údaje sú pravdivé. Nevyplýva z neho konkrétna odborná náplň jednotlivých praxí.
14. Hoci na konanie podľa zákona č. 83/1998 Z.z. sa nevzťahuje Správny poriadok, aj v tomto konaní platia základné zásady správneho konania. Jednou zo základných zásad je právo a zároveň povinnosť účastníka konania navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Nesplnenie tejto povinnosti môže byť spojené s vydaním rozhodnutia, ktorým sa žiadosť účastníka uvedená v podaní zamietne, resp. v danom prípade že sa jeho odvolanie zamietne. Ak svoje tvrdenia nepreukáže, a teda neunesie dôkazné bremeno a správny orgán dôkazy v jeho prospech nezíska, vystavuje sa riziku, že bude rozhodnuté v jeho neprospech. Ust. § 238 ods. 3 zákona uvádza, že účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Tomuto oprávneniu však zodpovedá aj povinnosť v prípade, ak takýmito dôkazmi disponuje tieto dôkazy predložiť, ako je to obdobne aj v konaní podľa Správneho poriadku. Ak v tejto veci správnemu orgánu v odvolacom konaní konkrétne neuviedol započítanie ktorých konkrétnych praxí navrhuje a nepredložil žiadne dôkazy, nebolo možné spravodlivo požadovať od správneho orgánu, aby na všeobecné tvrdenia vyhľadával dôkazy v prospech žalobcu. Správny orgán naopak vykonal dokazovanie oboznámením sa s výkazom o zápočte odborne praxe zo dňa 29.02.2016 a s výkazom o priebehu zamestnania z 24.03.1997, ktorý bol urobený pred jeho nástupom do štátnej služby a z týchto dôkazov vychádzal. Pri vyhotovení nového výkazu o zápočte odbornej praxe zo dňa 29.02.2016 vychádzal z údajov vo výkaze o priebehu zamestnania zo dňa 24.03.1997, ktorý bol vykonaný pred jeho nástupom do štátnej služby do Policajného zboru 01.04.1997 a ktoré údaje žalobca nespochybňoval ani pri vydávaní skôr vydaných personálnych rozkazov.
15. Až v žalobe žalobca prvýkrát konkretizoval, ktoré praxe by mu podľa jeho názoru mali byť započítané v zmysle § 86 ods. 3 zákona. Jednalo sa o dobu jeho základnej vojenskej služby, kde podľa neho sa mu nezapočítali celé dva roky, ale kratšia doba a doba výkonu práce hasiča v OTF, a. s. Nižná od 01.02.1989 do 31.12.1996. V zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V tomto okamihu však žalobca nenamietal nezapočítanie týchto praxí a preto na takúto námietku prvýkrát vznesenú až v správnej žalobe nemohol správny orgán reagovať. Správny súd ju musí vyhodnotiť z tohto dôvodu ako plne nedôvodnú. Nie je totiž úlohou správneho súdu nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, ale úlohou správneho súdnictva je len subsidiárne preskúmavať zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Preto účastník správneho konania nemôže vyčkávať s uvádzaním námietok voči správnym rozhodnutiam až na moment konania pred správnym súdom, ale tieto námietky musí uplatňovať, ak je možné ich uplatniť, už vtedy, kedy vznikli. V danom prípade žalobca o nezapočítaní jednotlivých praxí sa dozvedel z prvostupňového personálneho rozkazu a nič mu nebránilo, aby konkrétne v odvolaní uviedol, ktoré konkrétne praxe žiada započítať, z akých dôvodov a prípadne označil na svoje tvrdenia aj relevantné
dôkazy, napr. pracovné náplne jednotlivých praxí, ktoré žiadal započítať. Až v žalobe žalobca uviedol, čo malo byť jeho pracovnou náplňou ako hasiča a v rozpore so správnym spisom tvrdil, že bolo preukázané, že išlo o kumulovanú prácu hasič spolu s ozbrojenou strážnou službou, čo je nové tvrdenie prvý krát uvedené až v žalobe. Túto skutočnosť, ako základné tvrdenie účastníka, mal však uviesť už v odvolaní, aby sa druhostupňový správny orgán mohol touto konkrétnou námietkou ohľadne aplikácie § 86 ods. 3 zaoberať. Správne potom odvolací orgán musel konštatovať, že žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi.
16. Len na okraj správny súd uvádza, že čo sa týka doby základnej vojenskej služby, ktorú žalobca v žalobe namietal, že mu nebola započítaná celá, sám žalobca podpisom na výkaze z 29.02.2016 potvrdil, že doba, ako je uvedená na výkaze (t.j. 1 rok, 11 mesiacov a 26 dní), je správne určená a nenamietal to ani pri vydaní výkazu o priebehu zamestnania pri prijatí do služobného pomeru zo dňa 24.03.1997. Rovnako ani nezapočítanie doby praxe hasiča v OTF, a. s. Nižná žalobca pri podpise výkazu zo dňa 29.02.2016 nespochybnil, ani nenamietal túto skutočnosť pri vydávaní výkazu o priebehu zamestnania pri prijatí do služobného pomeru zo dňa 24.03.1997 a skorších personálnych rozkazov, ktoré boli vydaní na jeho podklade.
17. Ďalšou námietkou bolo, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže nespĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia. Súd konštatuje, že naopak táto námietka je neurčitá. Neobsahuje ani jeden konkrétny dôvod, čo konkrétne absentuje v odôvodnení druhostupňového správneho orgánu. V zmysle § 241 ods. 3 zákona v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Žalobca v žalobe neuviedol, ktorá konkrétna náležitosť chýba v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a správny súd sám nezistil takýto nedostatok. Žalobca cituje zákonné normy a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bez špecifikácie tejto námietky. Súd dodáva, že druhostupňové správne rozhodnutie nie je nepreskúmateľné, pretože sa dostatočne zaoberalo obsahom odvolania účastníka konania, tak ako bolo podané. Reagovalo v ňom na procesnú situáciu, keď účastník všeobecne namietal nezapočítanie praxe, navrhol aplikovať § 86 ods. 3 písm. c) zákona a dôkazy žiadne nepredložil.
18. Súd sa nestotožnil ani s námietkou, síce uvedenou už po lehote v zmysle § 183 SSP v replike žalobcu na vyjadrenie žalovaného, avšak týkajúcou sa nekompletnosti správneho spisu, a preto ju súd vyhodnotil. Súd má za to, že nebolo preukázané, že by správne spisy neboli predložené kompletne. Podkladom na vydanie prvostupňového personálneho rozkazu bol návrh na preloženie a súčasne odvolanie z doterajšej funkcie žalobcu zo dňa 19.02.2015 (správne malo byť uvedené 2016), Personálny rozkaz č. 35 z 19.02. 2016 o preložení žalobcu a výkaz o priebehu zamestnania zo dňa 24.03.1997, z ktorého vychádzal výkaz o zápočte odbornej praxe, ktorý žalobca podpísal 29.02.2016, a ktorý bol súčasťou napadnutého personálneho rozkazu. Keďže k prehodnoteniu započítateľnej odbornej praxe došlo v danom prípade pri preložení žalobcu na inú funkciu v zmysle § 86 ods. 8, veta druhá zákona a žalobca už mal vykonané započítanie započítateľnej odbornej praxe pri prijatí do služobného pomeru (§ 86 ods. 8, veta prvá zákona), nič nebránilo správnemu orgánu vychádzať z údajov vo výkaze o priebehu zamestnania pri prijatí do služobného pomeru z 24.03.1997, keď k prehodnoteniu započítateľnej odbornej praxe dochádza na základe vykonávanej činnosti, t.j. posudzuje sa vykonávaná činnosť čiže doterajšia služba v PZ, ktorá bola celá započítaná, ako to vyplýva z výkazu zo dňa 29.02.2016. Okrem toho z údajov uvedených vo výkaze už prvostupňový správny orgán vychádzal pri vydávaní viacerých personálnych rozkazov. Preto nebolo nevyhnutné, aby si aj pri prehodnocovaní započítateľnej odbornej praxe v zmysle druhej vety § 86 ods. 8 zákona opätovne zaobstarával jednotlivé odborné či pracovné náplne podľa jednotlivých zamestnaní pred začatím výkonu štátnej služby žalobcu v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Uvedené by bolo na mieste v tom prípade, ak by v odvolaní žalobca uviedol, ktorú konkrétnu prax žiada započítať a z akých dôvodov. Správne spisy, tak ako boli súdu predložené, teda nevykazujú vadu nekompletnosti a podklady v nich uvedené plne postačujú na vydanie napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia.
19. Ostatné námietky uvedené žalobcom v jeho replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.12.2016 boli doručené súdu po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby, a preto v zmysle § 183 SSP na ne súd nemohol prihliadnuť ani ich vyhodnotiť. Z tohto dôvodu sa nezaoberal ani návrhom na vypočutie svedkov, ktoré boli v tomto podaní uvedení menom a priezviskom (bez ich ďalšej špecifikácie), a tento dôkaz nevykonal. Okrem toho vykonanie tohto dôkazu žalobca žiadal na
preukázanie jeho diskriminácie žalovaným, pričom správny súd preskúmava priamy rozpor so zákonom daného správneho aktu.
20. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
21. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému, hoci úspešný v konaní bol, pretože neboli zistené podmienky na aplikáciu § 168 SSP - výnimočnosť situácie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.