Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-68-2016.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6Csp/68/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobkyne: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina, IČO: 47 248 327 proti žalovanej: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B. XXX, Y., o zaplatenie 100,53 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 77,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 21.12.2013 do zaplatenie, do 3 dní do právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 53,84 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 20.12.2016 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 100,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,53 eur od 21.12.2013 do zaplatenia a trov konania titulom zmluvy o pôžičke.
2. Žalobkyňa za dôkazy označila zmluvu o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX, Zmluvné podmienky, Potvrdenie o vykonaní prevodu peňažných prostriedkov pôžičky na účet žalovanej.
3. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho činnosti.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy 100,53 eur, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená 04.04.2017, pričom k tejto sa žalovaná nevyjadrila. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu dňa 10.05.2017. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený dňa 16.05.2017.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX, zmluvnými podmienkami žalobkyne, detailom obratu na účte žalovanej a zistil tento skutkový stav veci:
8. Dňa 06.12.2013 uzavreli strany zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej pôžičku v sume 50 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutú pôžičku do 15 dní od prijatia pôžičky s navýšením 8,55 eur t.j. celkom v sume 58,55 eur. Žalovaná svoju povinnosť doteraz nesplnila a to ani čiastočne, preto sa žalobkyňa domáha voči nej zaplatenia istiny 50 eur, odplaty za poskytnutie pôžičky vo výške 8,55 eur, zmluvnej pokuty 18,78 eur a provízie vo výške 23,20 eur.
9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
12. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
13. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
14. Účastníkmi zmluvného vzťahu sú dodávateľ a odberateľ a preto právne vzťahy účastníkov vyplývajúce z uzavretej zmluvy o pôžičke musia byť v súlade aj s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa bodu 8 zmluvných podmienok navrhovateľa, veriteľ v prípade nesplnenia povinností dlžníka je oprávnený bez súhlasu dlžníka začať proces vymáhania a poveriť pracovníka alebo splnomocniť tretiu osobu alebo tretie osoby v konaní voči dlžníkovi s cieľom dosiahnutia úhrady dlžnej sumy nesplatenej pôžičky, rovnako aj úrokov alebo zmluvných pokút, pokiaľ sa dlžník dostal do oneskorenia splatnosti poskytnutej pôžičky podľa zmluvy o pôžičke a týchto zmluvných podmienok. V takom prípade sú veriteľ alebo tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi navýšiť o províziu na vymáhanie dlhu, a to najviac do výšky 30 % z celkovej sumy pohľadávky.
22. Po preskúmaní vyššie uvedenej zmluvnej podmienky súd dospel k záveru, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a k tejto nie je možné prihliadnuť. V prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom a začatia procesu vymáhania pohľadávky veriteľom, veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady trov, ktoré mu v súvislosti s tým vzniknú, avšak v skutočnej výške vynaložených trov a nie určitým percentom z vymáhanej pohľadávky. Trovy konania vo veci vymáhania pohľadávky veriteľom vzniknú vždy v konkrétnej výške za konkrétne úkony veriteľa, alebo osôb konajúcich za neho. Žalobkyňa spôsobom ako vyplýva z označeného zmluvného dojednania požaduje od žalovanej ako spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom nesleduje jej záujem ako spotrebiteľa, ale výlučne záujem žalobkyne ako veriteľa.
23. Vychádzajúc z uvedeného, súd žalobe vyhovel iba čiastočne, a to v časti uplatnenej istiny, odplaty a zmluvnej pokuty a v časti uplatnenej provízie v sume 23,20 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
27. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením dlžnej sumy, je povinná zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 77,33 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, pričom výška úroku bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
28. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal pomerné právo na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu 53,84 % ( 76,92% mínus 23,08%). Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia celkovej sumy 100,53 eur, avšak úspešná bola v sume 77,33 eur, teda hrubý úspech žalobkyne predstavuje v percentuálnom vyjadrení rozsah 76,92 % a jej neúspech v rozsahu 23,08 %. Teda konečný čistý úspech žalobkyne je 53,84 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobkyne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.
32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.