Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-70-2016.pdf
PDF · 114.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/70/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobkyne: Ing. F. H., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, 821 09 Bratislava, zast. LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., so sídlom Lužná 1, Bratislava- Petržalka 851 04, IČO: 35 967 081, proti žalovanému: V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. D. 1, 841 02 Bratislava, zast. Ildikó Körösi, advokátka so sídlom P. Pázmaňa 17A, 927 01 Šaľa, o zaplatenie 3.200 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.05.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.06.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.07.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.08.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.09.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400,- eur od 21.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 6.4.2016 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 3.200 eur s príslušenstvom titulom plnenia vyplývajúceho zo Splátkového kalendára dohodnutého medzi stranami sporu.
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným dňa 5.4.2013 uzavreli splátkový kalendár dohodnutý na základe vyporiadania majetku v podielovom vlastníctve. Žalovaný sa podpisom zaviazal platiť žalobkyni dlh vo výške 3.200 eur v pravidelných 400 eurových mesačných splátkach, počnúc od dátumu splatnosti prvej splátky dňa 20.5.2013 a končiac poslednou splátkou dňa 20.12.2013. Žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil ani jednu splátku.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa a žalovaný mali v podielovom vlastníctve iba 3- izbový byt v Y., ktorý nadobudli ešte pred uzavretím manželstva. Ešte počas trvania manželstva sa rozhodli tento byt predať. V roku 2013 začali prebiehať rokovania ohľadne predaja bytu v p. Z. a p. Z., pričom už pri predzmluvných rokovania vznikali medzi žalobkyňou a žalovaným nezhody ohľadne spôsobu zaplatenia kúpnej ceny. Vzhľadom k tomu, že manželstvo sporových strán bolo v čase predaja bytu v rozpade, úmyslom sporových strán bolo, aby si v rámci vyplatenia kúpnej ceny za byt navzájom
urovnali všetky svoje vzájomné nároky, ktoré im vznikli počas trvania manželstva. Spor sa okrem iného týkal aj spôsobu zaplatenia zálohy na kúpnu cenu za byt vo výške 2.000 eur, a to či sa uvedená suma má zaplatiť žalobkyni, či žalobcovi. Zostávajúca kúpna cena mala byť, po odrátaní pohľadávky poskytovateľa úveru, uhradená v deň podpisu zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Dňa 5.4.2013 sporové strany napokon uzavreli s kupujúcimi zmluvu o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti, v ktorej deklarovali zaplatenie zálohy vo výške 2.000 eur a zároveň sa dohodli, že zostatok kúpnej ceny (po odrátaní úveru) bude vo výške 16.252 eura zaplatený na účet žalobkyne. K podpisu listiny označenej ako "Splátkový kalendár" bol žalovaný donútený pod nátlakom žalobkyne, pričom žalobkyňa odmietala podpísať kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a týmto (podpisom splátkového kalendára) si mienila zabezpečiť, aby zostávajúca časť kúpnej ceny za byt bola v celosti uhradená na jej účet. Listina - splátkový kalendár bola vyhotovená žalobkyňou, bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody so žalovaným. Žalovaný sa prvýkrát o tejto listine dozvedel iba v okamihu, kedy sa žalobkyňa odmietla dostaviť na overenie podpisu predávajúceho na kúpnej zmluve na byt. Žalovaný ju preto zastihol na ulici, kde mu žalobkyňa oznámila, že je ochotná podpísať kúpnu zmluvu iba vtedy, ak žalovaný podpíše splátkový kalendár. Podpis splátkového kalendára teda predchádzal podpisu kúpnej zmluvy, keďže žalobkyňa sa obávala, či ohľadne zaplatenia zvyšnej časti kúpnej ceny bude na kúpnej zmluve uvedené jej číslo účtu. Napokon v záujme podpisu kúpnej zmluvy bol žalovaný nútený požiadavke žalobkyne vyhovieť, pričom po podpise kúpnej zmluvy považoval záležitosť so splátkovým kalendárom za uzavretú, keďže k uspokojeniu finančných nárokov žalobkyne došlo zaplatením kúpnej ceny za byt vo výške 16.252 eur na účet žalobkyne. Žalovaný prijatie zálohy vo výške 2.000 eur nikdy nepopieral, považoval však toto plnenie za vlastný nárok, vzhľadom k tomu, že zvyšok kúpnej ceny bol poukázaný na účet žalobkyne. Ohľadne zvyšných nárokov, ktoré si žalobkyňa uplatňovala voči žalovanému vo vzájomnej e-mailovej komunikácii žalovaný tieto nárok nikdy neuznal a dodnes ich popiera, avšak vzhľadom na čo najskorší rozvod manželstva tieto nároky toho času radšej neriešil. Manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 5C/72/2013 zo dňa 16.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.1.2014. Žalovaný je toho názoru, že právny úkon - splátkový kalendár trpí v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka vadami vôle, ako aj vadami prejavu, a preto ho považuje za absolútne neplatný, čo spôsobuje že z neho nevznikajú žiadne účinky. Vadu vôle vidí v tom, že tento úkon neuzatvoril slobodne, keďže k podpisu splátkového kalendára bol psychicky donútený bezprávnou vyhrážkou, že navrhovateľka odmietne podpísať zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Ak by si žalobkyňa uvedeným tvrdením nevynucovala podpis splátkového kalendára a nepredstierala by následné urovnanie vzájomných nárokov, žalovaný by na podmienky a podpis splátkového kalendára i vzhľadom na neurčitý obsah, nikdy nepristúpil, pričom poukazoval na princíp dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vadou prejavu je podľa žalovaného to, že splátkový kalendár je neurčitý v tom, že neobsahuje titul vzniku záväzku žalovaného, teda neobsahuje právny dôvod, na základe ktorého by mal žalovaný plniť žalobkyni. Vecný obsah vysporiadania podielového vlastníctva, uvedený v splátkovom kalendári, je podľa žalovaného neurčitý vzhľadom na to, že jednak vôbec neodkazuje na prípadnú zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, jednak neobsahuje výpočet toho, čo má byť uvedeným splátkovým kalendárom urovnané. Táto neurčitosť sa nedá odstrániť a ani preklenúť za použitia výkladových pravidiel § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko žalobkyňa si svoj nárok odvodzuje z absolútne neplatného právneho úkonu.
4. V replike, ktorú právny zástupca žalobkyne predložil súdu na pojednávaní dňa 11.4.2017, bolo uvedené, že dohoda o splátkovom kalendári bola medzi stranami uzavretá v písomnej forme a ich podpisy boli úradne overené. Žalovaný podľa tvrdenia žalobkyne nepoprel záväzok, ani jeho výšku. Podpisom splátkového kalendára bola splnená podmienka, že dlh v čase podpisu existoval. Právny úkon považuje za platný a tvrdenia žalovaného vníma ako účelové. Žalobkyňa v čase podpisu splátkového kalendára nemohla vedieť o akýchkoľvek výhradách žalovaného, navyše svoje skutkové tvrdenia ničím nepreukázal. Na základe toho, čo tvrdí žalovaný je možné dospieť k záveru, že žalovaný vyvolal vedomú nezhodu medzi úmyslom a prejavom. Na vnútornú výhradu strany sa pri právnom úkone neprihliada. Nešpecifikovanie splátkového kalendára, tak ako to vytýka žalovaný, podľa názoru žalobkyne nechýba, pretože je tam všetko, čo tam má byť, to znamená z akého titulu, výška, koľko sa má platiť, kedy a komu. V čase podpisu splátkové kalendára strany vyjadrili svoju vôľu, ktorú vtedy nerozporovali.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že strany sporu mali v podielovom vlastníctve iba byt. Dohodli sa na jeho predaji, nie na vyporiadaní vlastníctva. V zmysle kúpnej zmluvy 2.000 eur obdržal žalovaný, časť kúpnej ceny išla na vyplatenie úveru a 16.252 eur bolo poslaných na účet žalobkyne. Nebol preto dôvod
vysporiadavať vlastníctvo, ktoré zaniklo predajom bytu. Tvrdený titul pohľadávky neexistuje, teda nie je dôvod, prečo by mal žalovaný platiť žalobkyni 3.200 eur s príslušenstvom.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami: splátkový kalendár zo dňa 5.4.2013, vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.6.2016, e-mailová komunikácia medzi sporovými stranami, kúpna zmluva zo dňa 5.4.2013, vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 23.3.2017 (replika), výsluchom svedkyne Bc. U. ako aj oboznámením sa obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav.
7. Dňa 5.4.2013 uzavreli žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Splátkový kalendár dohodnutý na základe vysporiadania majetku v podielovom vlastníctve. Účastníci dohody sa po vyporiadaní spoločného majetku v podielovom vlastníctve dohodli na rozvrhnutí splátok vzniknutej dlžnej sumy vo výške 3.200 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť na bankový účet žalobkyne vedený v TATRABANKE č. ú. 2912575244/1100 v pravidelných 400 eurových mesačných splátkach s dátumami splatnosti jednotlivých splátok 20.5.2013, 20.6.2013, 20.7.2013, 20.8.2013, 20.9.2013, 20.10.2013, 20.11.2013, 20.12.2013. Strany si dohodli nárok na poplatok za každý deň omeškania splátky vo výške 1 % z celkovej dlžnej sumy, teda vo výške 32 eur. Obe strany porozumeli obsahu splátkového kalendára, potvrdili jeho pravdivosť a jeho obsah. Podpisom zároveň potvrdili svoje slobodné a vážne rozhodnutie dodržať jeho obsah. V prípade súdneho konania sa mali nešpecifikované náležitosti splátkového kalendára riadiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
8. Z e-mailovej komunikácie, predloženej žalovaným vyplýva, že ide o e-mailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným zo dní 2.-4.4.2013, pričom z jej obsahu vyplýva, že sporové strany viedli komunikáciu ohľadne vysporiadania svojich záväzkov. Žalobkyňa v e-mailoch okrem iného uvádza, že žalovanému posiela finálnu verziu splátkového kalendára, do ktorého pridala 2.000 eur, ktoré žalovaný prevzal ako zálohu na byt, pričom celková dlžná suma, ktorú si žalobkyňa uplatňuje od žalovaného je 3.200 eur. Žalobkyňa v e-maily taktiež uvádza a popisuje, ako za žalovaného platila daň z nehnuteľnosti, poplatky za smeti, jeho nedoplatok v zdravotnej poisťovni, poistné za auto za 5 rokov a 2x ročne mu požičiavala na školné, pričom sa ho v závere e-mailu opýtala, či to žalovaný chce rozoberať. V bezprostrednej reakcii na tento e-mail žalovaný uviedol : "Ok Nezabudni notebook." Ostatná komunikácia sa týkala veci bezprostredne nesúvisiacich s predmetom sporu, kde strany v e-mailoch popisovali svoje vzájomné nároky a požiadavky na prípadné zníženie z nárokov, ako aj argumentáciu prečo by malo dôjsť k zníženiu žiadaných nárokov.
9. Dňa 5.4.2013 bola medzi sporovými stranami, ako predávajúcimi a kupujúcimi (pán a pani Z. uzavretá kúpna zmluva na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na LV č. XXXX, vedeného k.ú. Y. - 3 izbový byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu za kúpnu cenu 45.000 eur, ktorá bola uhradená nasledovne: suma 2.000 eur bola zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, suma 26.748 eura mala byť uhradená na účet banky a mala byť použitá výlučne na splatenie zabezpečovanej pohľadávky úveru z banky a suma 16.252 eur mala byť zaplatená prevodom na účet vedený v TATRABANKE č. ú. 2912575244/1100.
10. Svedkyňa Bc..á, uviedla, že žalobkyňa je jej bývalá nevesta, žalovaný je jej syn. Podľa jej názoru celá vec vznikla 12/2012 keď jej syn ochorel. Musel byť hospitalizovaný v nemocnici, pričom jeho manželka ho tam vôbec nenavštívila ani sa nezaujímala o jeho zdravotný stav. Syn vtedy splácal hypotéku, ale počas hospitalizácie v tom nemohol pokračovať. Po prepustení z nemocnice prišla jej teraz už bývalá nevesta k nim domov, kde odprosila celú rodinu za to, čo im počas 10 rokov urobila a chcela sa s nimi zmieriť. Syn však bol rozhodnutý, že vzťah ukončí a chcel, aby predali ich spoločný byt. Syn dal inzerát a našiel aj kupca, s ktorým sa potom dohadoval o bližších podrobnostiach. Bývala nevesta sa na týchto rokovaniach nezúčastňovala, pretože bola vždy zaneprázdnená. Svedkyňa pripravila návrh kúpnej zmluvy a keďže nevedela číslo účtu svojej nevesty a vedela len číslo účtu syna, tak do kúpnej zmluvy dala iba č. účtu syna. To sa stalo 03.04.2013. Na druhý deň jej syn oznámil, že žalobkyňa chce, aby boli peniaze poukázané na jej účet. Svedkyňa teda zmluvu zmenila v tom smere, že na miesto účtu jej syna dala do kúpnej zmluvy číslo účtu teraz už bývalej nevesty, na ktoré mala byť vyplatená kúpna
cena bytu. Keď malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy syn išiel na Mestský úrad sám. Potom jej ako matke zavolal, že sa stalo niečo zlé, že mu žalobkyňa dala podpísať splátkový kalendár, lebo ináč nepodpíše kúpnu zmluvu. Nakoľko sú z malého mesta a báli sa hanby, ktorú by utrpeli pred kupujúcimi, syn bol nútený splátkový kalendár podpísať. Po tomto podpise splátkového kalendára bola podpísaná aj kúpna zmluva. Jej syn si prevzal iba 2.000 eur, pričom zvyšok kúpnej ceny bol prevedený na účet banky, ktorá poskytla hypotéku a časť približne vo výške 16.000 eur bola vyplatená priamo na účet žalobkyne. Myslela si, že žalobkyňa dá synovi podiel z tohto bytu, pretože byt nebol iba jej, žalobkyňa dostala takmer všetky peniaze za byt a ešte si pýta peniaze zo splátkového kalendára. Syn jej nič nedlží, on vlastne dostal iba tú zálohu 2 tis. eur. Nerozumie, prečo si pýta sumu uvedenú v splátkovom kalendári, keďže jej bola vyplatená suma za predaj bytu. Žalobkyňa a žalovaný nemali žiaden iný majetok v spoluvlastníctve. Pri podpise splátkového kalendára nebola priamo prítomná a túto skutočnosť vie od syna.
11. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.5.2017, prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že podľa názoru žaloby sa jedná o zrejmú a jasnú dohodu so žalovaným. Žalovaný akceptoval, že má dlh a akceptoval aj splátky. Ak by tomu tak nebolo, tak by sa strany vôbec nedohadovali na nejakom splátkovom kalendári. Zo splátkového kalendára vyplýva, že zmluvné strany uzavreli na základe zmluvnej voľnosti dohodu, v ktorej prejavili svoju vôľu. Keď bola stranami dohoda podpísaná súhlasili z jej obsahom. V splátkovom kalendári je zreteľne uvedené, že : "Obe strany porozumeli obsahu splátkového kalendára a svojim podpisom potvrdzujú pravdivosť jeho obsahu." Strany svojimi podpismi osvedčenými u notára zjavne preukázali svoju vôľu, ktorá bola zachytená v splátkovom kalendári. To či došlo k podpisu splátkového kalendára pred alebo po podpise kúpnej zmluvy, resp. či k overeniu skutočností uvádzaných v listine (splátkový kalendár) došlo pred uzavretím kúpnej zmluvy, nemá podľa názoru práneho zástupcu žalobkyne žiaden právny význam, navyše podľa splátkového kalendára sa malo plniť do budúcna. Strany jednoznačne prejavili svoju vôľu. Je nepochybné, že žalobkyňa aj žalovaný sú inteligentní ľudia a vedeli pochopiť význam toho čo podpisujú. Osvedčenie podpisu sporových strán preukazuje to, že tieto listiny podpisovali žalobkyňa a žalovaný. Dôvod plnenia vyplýva zo samotného splátkového kalendára. Kto koľko obdržal z predmetu predaja je irelevantné, pretože to nie je predmetom tohto sporu. To, ako si to sporné strany zachytili v texte splátkového kalendára, je vecou zmluvnej slobody. Mohli to urobiť aj ináč, ale oni za rozhodli uzavrieť text splátkového kalendára, ktorý bol predložený súdu. Právny úkon podľa názoru žalobkyne spĺňa všetky náležitosti. Nakoľko žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že doposiaľ dlh nesplatil, žiada o zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. K svedeckej výpovedi uvádza, že svedkyňa nebola prítomná pri podpise splátkového kalendára, poznatky má iba sprostredkované od svojho syna, ktorý jej povedal, že bol k podpisu splátkového kalendára nútený. Svedkyňa to teda tvrdí iba na základe počutia. K samotnému splátkovému kalendáru právny zástupca žalobkyne doplnil, že u žalobkyne si overil, či nedošlo náhodou k úhrade nejakej splátky, pričom žalobkyňa potvrdila, že žalovaný uhradil splátku zo dňa 20.12.2013 vo výške 400,- eur, jedná sa o poslednú splátku a teda v tejto časti ponecháva žalobkyňa na rozhodnutie súdu, aby sa s touto skutočnosťou vysporiadal.
12. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 16.5.2017 uviedol, že žalobkyňa si svoj nárok uplatňuje v zmysle § 558 OZ (uznanie dlhu). Nesúhlasí s tým, že ide v splátkovom kalendári o uznanie dlhu. Uznanie dlhu musí mať okrem všeobecných náležitostí aj osobitné náležitosti, teda čo do dôvodu a výšky uznaného dlhu, či nároku. Dôvod vzniku dlhu nebol žalobkyňou doposiaľ preukázaný. V splátkovom kalendári nebol vyjadrený dôvod plnenia a preto sa domnieva, že záver, ktorý tvrdí žalobkyňa, že splátkový kalendár je stotožnený uznaním dlhu, je podľa názoru žalovaného nesprávny. Ide o záväzkovoprávny vzťah bez uvedenia dôvodu, kde by mal veriteľ preukazovať jeho existenciu a výšku a dôvod (kauzu). Vlastníctvo medzi sporovými stranami bolo vyporiadané predajom spornej nehnuteľnosti, a teda nie je dôvod, aby si žalobkyňa uplatňovala nejaké plnenie zo splátkového kalendára, z ktorého vyplýva, že ide o vyporiadanie spoločného majetku a na základe tohto splátkového kalendára žalobkyňa žiada od žalovaného peňažné plnenie. Súd podľa názoru žalovaného nemôže dospieť k existencii dlhu, ak by neskúmal dôvod jeho vzniku. Doposiaľ podľa žalovaného nebolo jednoznačne určené na základe čoho by mal údajný dlh vzniknúť. Chýba titul, dôvod a kauza, ktoré v splátkovom kalendári nie sú uvedené. Medzi sporovými stranami a kupujúcim došlo k predaju spoločnej veci patriacej sporovým stranám a teda akýkoľvek splátkový kalendár, viažuci sa na vyporiadanie majetku v ich podielovom vlastníctve, nemá opodstatnenie. Právna zástupkyňa žalovaného osobitne upriamila pozornosť na to, že listina označená ako Splátkový kalendár bola podľa knihy na osvedčovanie vedenej Mestom Šaľa osvedčená predtým ako bola osvedčená listina označená ako Kúpna zmluva. Poukazuje tým na to, že k podpisu na splátkovom kalendári došlo skôr ako k podpisu na Kúpnej zmluve. Žalovaný nevie na základe čoho si žalobkyňa odvodila sumu 3.200,- eur, keďže po predaji nehnuteľnosti,
ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, práve žalobkyňa obdržala z kúpnej ceny za byt sumu 16.252,- eur. Splátkový kalendár naformulovala iba žalobkyňa, pričom žalovaný sa k nemu nemohol vyjadriť ani ho zmeniť. Právna zástupkyňa žalovaného poukazuje na uznesenie NS SR č.k. 3Cdo/305/2008. Pri uzatváraní zmluvy označenej ako splátkový kalendár neboli splnené náležitosti, ktoré požaduje zákon na to, aby bol právny úkon perfektný. Zo splátkového kalendára vyplýva, že náležitosti právneho úkonu pri splátkovom kalendári neboli splnené. Právny úkon sa musí uzavrieť slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Žalovaný nemal vedomosť o príprave splátkového kalendára, nemal ani možnosť zasiahnuť do textu splátkového kalendára, pričom žalobkyňa si práve podpisom splátkového kalendára podmieňovala uzavretie kúpnej zmluvy. Právny úkon podľa žalovaného nie je určitý. Nie je v ňom vyjadrený dôvod. Sporové strany mali iba byt, ktorý predali a iné veci už v podielovom, resp. následne bezpodielovom spoluvlastníctve nemali. Splátkový kalendár je teda neurčitý. Žalobkyňa stále poukazuje iba na všeobecnú formuláciu splátkového kalendára. Dlh nevznikol, pretože sa žalobkyňa uspokojila s peniazmi z predaja bytu. Uzavretím kúpnej zmluvy a vyplatením kúpnej ceny na účet žalobkyne považoval žalovaný vec za vyriešenú. Je pravda, že ide o nedostatok, že splátkový kalendár nebol zrušený, ale to sa už v tomto štádiu nedá sanovať. Ide o nedostatok oboch strán.
13. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
14. Podľa § 35 ods. 1 a 2 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
15. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
17. Predmetom sporu bolo plnenie peňažnej čiastky vo výške 3.200 eur s príslušenstvom, ktorú žalobkyňa požadovala od žalovaného na základe Splátkového kalendára. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvoril dňa 5.4.2013 zmluvu, označenú ako Splátkový kalendár, kde sa žalobkyňa a žalovaný dohodli na tom, že žalovaný zaplatí žalobkyni sumu 3.200 eur v pravidelných ôsmich splátkach vo výške po 400 eur, pričom prvá splátka mala byť zaplatená dňa 20.5.2013 a posledná splátka mala byť zaplatená dňa 20.12.2013. Prioritne sa súd zaoberal argumentáciou žalovaného v tom smere, že zmluvu - Splátkový kalendár, ako celok považuje za neplatnú z dôvodu, že zmluva trpí vadami vôle a vadami prejavu.
18. Vôľa účastníkov zmluvy zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 243/07, I. ÚS 242/07, IV. ÚS 15/2014) Ústavný súd opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy (porovnaj nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005). Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho
neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu, či predmetu právneho úkonu, tento bude neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel stanovených v § 35 ods. 1 a 2 OZ a § 266 ods. 1 až 3 OBZ. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. (viď I. ÚS 640/2014)
19. K argumentu žalovaného, ohľadne neplatnosti Splátkového kalendára, súd uvádza, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu (Splátkový kalendár) ešte dňa 5.4.2013, pričom v zmysle textu dohody tak urobili slobodne a vážne, bez akýchkoľvek výhrad čo sa týka obsahu a dôvodu dohody. Obsah teda nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Neplatnosti zmluvy sa žalovaný dovolával prvý krát vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.6.2016. Pri uzatváraní dohody platnosť úkonu nespochybňoval a ani v súdnom konaní žalovaný neprodukoval dôkazy v tom smere, že by preukázal, že zmluvu v čase uzatvárania považoval za neplatnú. Tento argument použil až v čase, keď prebiehalo súdne konanie ohľadne plnenia dohodnutého v Splátkovom kalendári. Vád vôle a prejavu sa navyše nemôže dovolávať ten, ktorý takéto vady sám spôsobil v zámere urobiť právny úkon neplatným. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že uzavretím kúpnej zmluvy na byt sporových strán, ktorý mali v podielovom spoluvlastníctve a vyplatením kúpnej ceny na účet žalobkyne, považoval žalovaný vec za vyriešenú. Je teda evidentné, že žalovaný v čase uzavretia splátkového kalendára nepovažoval Splátkový kalendár za neplatný a nemal nezrovnalosti ani v otázkach náležitostí vôle, ale sa spoliehal, že zaplatením kúpnej ceny si žalobkyňa nebude uplatňovať nároky zo Splátkového kalendára. Takéto očakávanie žalovaného o budúcom neuplatňovaní si pohľadávky žalobkyne zo Splátkového kalendára ale neznamená, že si žalobkyňa nárok (zmluvne podchytený) nebude uplatňovať, čo sa v konečnom dôsledku aj potvrdilo, keďže žalobkyňa to nárok uplatnila podaním žaloby na súde. K argumentácii žalovaného o psychickom nátlaku žalobkyne, ktorým mala podmieňovať uzavretie kúpnej zmluvy pod podmienkou uzavretia Splátkového kalendára súd uvádza, že žalovaný ak mal pocit, že je na neho vyvíjaný nátlak podpísať Splátkový kalendár, mohol takýto podpis odmietnuť. Dôvodenie nevyhnutnosti uzavretia kúpnej zmluvy práve s kupujúcimA. bolo v konaní osvedčované iba obavou žalovaného z pocitu hanby pred ostatnými obyvateľmi, keďže je z malého mesta. Takýto argument nie je ani dostatočným a ani relevantným na to, aby dokazoval tvrdenú skutočnosť, že žalovaný bol pod nátlakom žalobkyne, aby sa podvolil obsahu Splátkového kalendára. Neuzavretím kúpnej zmluvy s kupujúcimi, s ktorými už boli predjednané podmienky kúpy bytu, by neutrpel ani on, ani žalovaná žiadnu ujmu. Navyše súd poznamenáva, že byt mohli predať v budúcnosti aj iným záujemcom. Pritom v prípade nedosiahnutia dohody podielových vlastníkov (žalobkyne a žalovaného) mohol žalovaný žiadať o zrušenie a vypriadanie podielového vlastníctva, čím by predišiel uzatvoreniu Splátkového kalendára. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobkyňa považovala uzavretie Splátkové kalendára iba za akúsi poistku na to, aby bolo v kúpnej zmluve na byt uvedené jej číslo účtu, pretože žalobkyňa si mohla (a určite tak aj urobila) pri podpise kúpnej zmluvy jednoducho skontrolovať sumu a číslo účtu, na ktorý budú posielané peniaze za byt, a teda nepotrebovala sa "iba istiť" podpisom Splátkového kalendára. Teda domnienka žalovaného, že podpisom kúpnej zmluvy sa vzťahy žalobkyne a žalovaného urovnali a že už nie je povinný plniť na základe Splátkového kalendára, nebola správna, navyše keď žalobkyňa sumu uvedenú v splátkovom kalendári žiadala priznať súdnou cestou a žalovaný sa iba domnieval, že túto pohľadávku si nebude žalobkyňa uplatňovať, lebo mal za to, že k plnému uspokojeniu žalobkyne došlo už prevodom, podľa jeho tvrdenia, značnej časti kúpnej ceny za byt.
20. Súd na okraj súčasne poznamenáva, že nie je pravdou, čo tvrdil žalovaný, že sa s obsahom splátkové kalendára mal možnosť oboznámiť až v čase jeho podpisu, pretože z doloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že mu žalobkyňa v prílohe e-mailu zo dňa 4.4.2013, teda minimálne deň pred podpisom, poslala finálnu verziu splátkového kalendára, kde sa jednoznačne uvádza suma 3.200 eur, ktorú od žalovaného žiada žalobkyňa, pričom samotný žalovaný na takto formulovaný e-mail odpovedal iba "Ok", teda je možné vyvodiť záver, že návrh Splátkového kalendára zobral na vedomie. Vtedy túto dohodu nespochybňoval ani po obsahovej stránke, ani po stránke platnosti. Splátkový kalendár sporové strany špecifikovali v predmete dohody tak, že "po vyporiadaní spoločného majetku v podielovom vlastníctve" dohodli na finančnom vyrovnaní. Z dokazovania vyplynulo, že Splátkový kalendár bol uzavretý síce v ten istý deň ako kúpna zmluva na byt, avšak z časového hľadiska bol najprv uzavretý splátkový kalendár a až následne kúpna zmluva. Aj z toho je možné vyvodiť záver, že splátkovým kalendárom si strany dohodli finančné vyrovnanie podielového vlastníctva, resp. ostatných záväzkov a pohľadávok, ktoré voči sebe navzájom mali, pričom predaj bytu, ako následný právny akt a hlavne rozdelenie utŕženej kúpnej ceny, podľa kľúča uvedeného v kúpnej
zmluve, nie je možné stotožňovať, pretože ide o dva samostatné právne úkony a z nich vyplývajúce tituly. Je preukázané, že predajom bytu a následným rozdelením kúpnej ceny, teda týmto samostatným úkonom, neboli urovnané všetky vzájomné nároky sporových strán. Ich vzájomné nároky boli vypriadané dvoma úkonmi, a to jednak Splátkovým kalendárom, ako aj kúpnou zmluvu na spoločný byt. Zmluvné strany teda na základe zmluvnej voľnosti a formulácie textu, ktorej porozumeli, osvedčili svoj záujem byť viazaní obsahom Splátkového kalendára.
21. Súd taktiež poznamenáva, že spôsob, akým si žalobkyňa a žalovaný rozdelili kúpnu cenu za byt, bolo výlučne na ich dohode a nebolo úlohou súdu skúmať, či zaplatením kúpnej ceny sú ich vzťahy bezo zvyšku finančne vyrovnané. Predmetom sporu totiž bolo plnenie zo splátkového kalendára a keďže súd dospel k záveru o platnosti toho zmluvného vzťahu, priznal žalobkyni nárok na plnenie tak, ako si ho uplatnila v časti istiny, zníženú o sumu 400 eur (3.200 eur - 400 eur = 2.800 eur), pretože čiastka 400 eur, ktorú žalobkyňa stotožnila ako poslednú splátku zo dňa 20.12.2013, jej bola dobrovoľne uhradená, a preto súd v tejto zvyšnej časti (ohľadne sumy 400 eur) žalobu zamietol. Súd žalobkyni priznal taktiež nárok na zákonné úroky z omeškania počítajúc odo dňa nasledujúceho po dni omeškania, tak ako bolo dohodnuté v Splátkovom kalendári.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.