Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-129-2013.pdf
PDF · 89.72 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-23Cb/129/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou v právnej veci žalobcu: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, O. nad S., proti žalovanému: LAREDO s.r.o., Špitálska 53, 811 01 Bratislava, IČO: 46 680 756, zastúpenému: Advokátskou kanceláriou Škamla s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, o zaplatenie 3.900,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 18.04.2013 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 975,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 01.03.2013 do zaplatenia a trovy konania. Dňa 06.10.2014 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.900,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 01.03.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní zmenu žaloby pripustil.
2. Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť ospravedlnil a vyslovil súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, preto súd v súlade s ust. § 180 C.S.P. pojednával v jeho neprítomnosti.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že vykonával u žalovaného - v obchodnej spoločnosti LAREDO, s.r.o. funkciu konateľa v období od 19.05.2012 do 10.10.2012, za výkon funkcie konateľa si so žalobcom nedohodol konkrétnu výšku odmeny.
4. Obchodná spoločnosť LAREDO, s.r.o., so sídlom v Bratislave bola novozaložená spoločnosť, a to spoločenskou zmluvou zo dňa 27.04.2012, zapísaná do obchodného registra dňa 19.05.2012. Zakladateľmi a spoločníkmi tejto spoločnosti sú štátni občania Ukrajiny. Žalobca bol ako prvý konateľ tejto obchodnej spoločnosti povinný obstarať a vykonať všetky úkony smerujúce k etablovaniu tejto obchodnej spoločnosti na trhu, zabezpečiť riadne a bezchybné fungovanie spoločnosti a prevádzkové potreby spoločnosti.
5. Z dôvodu, že išlo o novozaloženú obchodnú spoločnosť, ktorá začala podnikať, nebola dohodnutá, resp. určená výška odmeny žalobcu za výkon funkcie konateľa. Žalobca uviedol, že má vedomosť o tom, že v období, keď vykonával funkciu konateľa žalovaného dosahoval žalovaný obrat cca 65.800,- Eur a cca 60.000,- USD.
6. Žalobca sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o vyplatenie odmeny konateľa prostredníctvom právnej zástupkyne listom zo dňa 28.02.2013, na ktorý žalovaný reagoval listom zo dňa 20.03.2013, v ktorom
okrem iného uviedol, že list považujú za bezpredmetný a odmietajú žalobcovi zaplatiť akúkoľvek odmenu.
7. S odkazom na ust. §566 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a ust. § 571 ods. 1 ObZ, a s poukazom na štatistický údaj o rozložení platov v bratislavskom kraji vychádzajúc z internetového portálu www.platy <http://www.platy>.sk požadoval žalobca odmenu vo výške 1.950,- Eur mesačne, čo v mesiaci máj 2012, kedy vykonával funkciu od 19.05.2012 do 31.05.2012 predstavuje 975,- Eur, za mesiac september 2012 odmena predstavuje 1.950,- Eur a za mesiac október, do 10.10.2012 odmena predstavuje 975,- Eur.
8. Dňa 19.04.2013 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. kon. 26 Rob/113/2013, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor.
9. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že vzťah strán sporu (obchodnozáväzkový vzťah medzi štatutárnym orgánom a spoločnosťou sa v súlade s ust. § 261 ods. 6 ObZ) sa spravuje Obchodným zákonníkom. Medzi žalobcom a žalovaným nebola nikdy dohodnutá odmena za výkon funkcie konateľa. Z aplikácie ustanovení o mandátnej zmluve nemožno predpokladať, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá odplata za výkon funkcie konateľa.
10. Podľa § 566 ods. 1 Obz mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
11. Podľa § 566 ods. 2 ObZ, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
12. Žalobca sa so žalovaným nikdy nedohodol na tom, že žalobca bude od žalovaného dostávať odplatu, žalovaný sa k uhrádzaniu odplaty žalobcovi nikdy nezaviazal. Absenciu takejto dohody nemožno vyvrátiť predpokladom existencie dohody o odplate podľa § 566 ods. 2 ObZ. Podľa § 566 ods. 2 ObZ možno dohodnutie odplaty predpokladať len vtedy, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára. Žalobca nie je podnikateľom a nemá žiaden predmet podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že v jeho prípade nemožno hovoriť o tom, že by predmetom jeho podnikateľskej činnosti malo byť zariadenie záležitosti.
13. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa síce spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, avšak v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko nemožno hovoriť o predmete podnikania.
14. Na pojednávaní dňa 30.06.2014 konateľ žalovaného Z. Z. uviedol, že pred založením spoločnosti LAREDO, s.r.o. sa uskutočnilo stretnutie so žalobcom, na ktorom mu bolo navrhnuté, aby vykonával funkciu konateľa do času vybavenia povolenia na pobyt spoločníkov žalovaného, ktorí sú štátni občania Ukrajiny. Na stretnutí sa riešila otázka odmeny za výkon funkcie, dohoda bola vo výške 800,- Eur mesačne, pričom sa spoločníci žalovaného zaviazali uhrádzať žalobcovi hotové výdavky žalobcu, čo predstavovalo cca 400,- Eur mesačne. Žalovaný nedisponuje žiadnym dokladom o výplate odmeny, odmena bola vyplácaná z finančných zdrojov spoločníkov, nie zo zdrojov spoločnosti žalovaného.
XX. Svedok L. N. uviedol, že pri zakladaní spoločnosti LAREDO, s.r.o. sa žalobca ponúkol svoju pomoc a ochotu vykonávať funkciu konateľa spoločnosti. Došlo k dohode, že žalobca bude za výkon funkcie konateľa dostávať odmenu vo výške 800,- Eur mesačne a budú mu hradené výdavky spojené s funkciou konateľa. Odmena a výdavky boli hradené v hotovosti po skončení mesačného obdobia svedkom, alebo pánom Z.. Svedok nedisponoval dokladom o úhrade odmeny žalobcovi.
16. Žalobca na pojednávaní dňa 06.10.2014 spochybnil výpoveď konateľa žalobcu a svedka L. N. ohľadne dohody o odmene vo výške 800,- Eur mesačne, čím odôvodňoval koncipovanie žaloby, vychádzajúc z ustanovení Obchodného zákonníka pojednávajúcich o mandátnej zmluve.
17. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.04.2017 poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní odôvodňuje výšku svojho nároku s poukazom na porovnanie s výškou platu pracovnej pozície výkonného riaditeľa.
Žalobca, ako konateľ žalovaného nebol výkonným riaditeľom a porovnanie s touto pozíciou tak nemožno uplatniť pre účely výpočtu výšky odplaty, ktorá by mu potenciálne mala patriť. Žalobca si svoj nárok odvodzuje od ust. § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, avšak ignoruje celé znenie tohto ustanovenia, pretože pre určenie výšky odplaty nepostačuje určenie obvyklej odmeny za obdobnú činnosť, ale aj reálne uskutočnenie činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti, pretože samotné zákonné ustanovenie používa v tejto súvislosti práve minulý čas. Žalobca nepreukázal, akú činnosť vykonával, ani akú záležitosť ako konateľ v prospech žalovaného zariaďoval. Žalobca predložil do súdneho spisu 12 e-mailových správ, z toho 7 pochádza z obdobia pred tým, ako sa stal konateľom, ďalších 5 e- mailov je z komunikácie iných príjemcov a iných odosielateľov a iba v e-maily z 30.04.2012 je spomenutý žalovaný, ale to iba v názve priloženého súboru. Žalobca tak nepreukázal uskutočnenie rokovaní, dojednanie zmlúv, ním uskutočnenú činnosť, za účelom zariadenia akejkoľvek záležitosti v mene žalovaného. Aby bolo v tejto veci možné vychádzať pri určení odplaty žalobcu za obdobnú činnosť, je zo strany žalobcu nevyhnutné preukázať činnosť, ktorú vykonal, ktorú by bolo následne možné porovnávať s nejakou obdobnou činnosťou a takto zistiť výšku odmeny, ktorá by mu potenciálne mala patriť.
18. Žalovaný sa odvolal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 33/2007 zo dňa 13.03.2008, v ktorom je o.i. uvedené:
" Podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2004 vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti, alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie, uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zriadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje za to zaplatiť mu za to odplatu. Zmluva nemusí byť uzavretá písomne. Podľa § 125 ods. 1 písm. f/ Obchodného zákonníka valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov. Stanovy žalovaného v čl. VI. upravujú, že do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí určenie výšky a spôsobu vyplatenia odmien pre orgány spoločnosti. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom pri výkone funkcie je absolútnym obchodným vzťahom podriadeným režimu Obchodného zákonníka a v zmysle § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka sa primerane naň môžu aplikovať ustanovenia o mandátnej zmluve. Z obsahu spisu vyplýva, že valné zhromaždenie na svojom zasadnutí 6.6.2003 schválilo základnú mzdu pre konateľa v postavení riaditeľa spoločnosti vo výške 25.000 Sk mesačne s účinnosťou od 1.4.2003. V súlade s týmto rozhodnutím žalovaný uzavrel so žalobcom pracovnú zmluvu a vyplácal mu mzdu 25.000 Sk. Valné zhromaždenie sa tiež uznieslo, že na základ e zmluvy o výkone funkcie konateľa budú žalobcovi priznané a vyplácané prémie, výška ktorých a kritériá pre ich priznanie budú predmetom rokovania nasledujúceho valného zhromaždenia. Zmluva o výkone funkcie konateľa napokon uzavretá nebola a valné zhromaždenie neprijalo uznesenie o výške odmeny konateľa. Ustanovenia mandátnej zmluvy majú subsidiárnu povahu pri posudzovaní vzťahu vzniknutého medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti, čo platí aj pre nárok na vyplatenie odplaty za túto činnosť. Právo na vyplatenie odplaty za výkon funkcie konateľa vznikne, ak sú splnené ďalšie zákonom požadované podmienky, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodnutie valného zhromaždenia o výške a spôsobe vyplatenia odmeny pre orgány spoločnosti - konateľa. V prejednávanej veci žalobca bol podľa stanov spoločnosti žalovaného menovaný do funkcie konateľa spoločnosti. Nakoľko však valné zhromaždenie v súlade so stanovami nerozhodlo o odmene žalobcu za výkon funkcie konateľa v zmysle platnej právnej úpravy žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie odplaty za výkon tejto funkcie na základe mandátnej zmluvy ..."
19. S poukazom na uvedený skutkový stav a vykonané dôkazy súd konštatuje, že právny vzťah medzi stranami sporu bol obchodnoprávny ,absolútnej povahy, žalobca nemal so žalovaným uzavretú pracovnú zmluvu. Žalobca bol prvým konateľom žalovaného, avšak strany sporu nemali uzavretú zmluvu o výkone funkcie štatutárneho orgánu žalovaného, preto súd jeho práva titulom výkonu funkcie štatutárneho orgánu aplikujúc ust. § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka posudzoval podľa ustanovení upravujúcich mandátnu zmluvu. Súd má za to, že právo na žalobou uplatnený peňažný nárok žalobcovi ako konateľovi spoločnosti z obchodnoprávneho vzťahu podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka nevzniklo, s poukazom na skutočnosť, že valné zhromaždenie, ako najvyšší orgán spoločnosti žalovaného v rámci svojej pôsobnosti nerozhodlo o jeho odmeňovaní.
20. Žalobca neosvedčil svoj uplatnený nárok na peňažnú odmenu titulom mandátnej zmluvy. Na to, aby strany uzavreli mandátnu zmluvu, musí existovať dohoda o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú určenie zmluvných strán s identifikáciou mandanta a mandatára, určenie obchodnej záležitosti, ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená, spôsob jej zariadenia a dojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti. Na platné uzavretie mandátnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma a vzhľadom na podstatné náležitosti je najmä vylúčené, aby bol mandátny vzťah dojednaný bezodplatne. Na platnosť zmluvy je postačujúce, aby sa zmluvné strany dohodli na tom, že mandatárovi za uskutočnenie záležitosti v mene mandanta patrí odmena, jej výška nie je podstatnou náležitosťou a pre prípad absencie konkretizácie výšky odplaty sa jej výška určí v súlade s ust. § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka. (odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy za obdobnú činnosť). Výkon funkcie konateľa je v kontexte ustanovení § 66 ods.2, § 566 ods. 1 a § 571 Obchodného zákonníka odplatný, pričom výška odplaty sa určí kritériom obvyklej odplaty za výkon rovnakej funkcie v čase vzniku funkcie. Žalobca však v spore neosvedčil, ktoré záležitosti, činnosti obchodného, resp. neobchodného charakteru v mene žalovaného realizoval predložením relevantného dôkazu, neosvedčil výšku obvyklej odplaty za výkon funkcie konateľa v období, za ktoré odmenu požaduje. Skutočnosť, že spoločníci žalovaného ho vyplácali z vlastných zdrojov, je právne nepodstatná. Žalobca odôvodňuje výšku svojho nároku s poukazom na porovnanie s výškou platu pracovnej pozície výkonného riaditeľa. Žalobca nebol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným, nebol výkonným riaditeľom a preto porovnanie s touto pracovnou pozíciou nemožno uplatniť pre účely určenia odmeny štatutárneho orgánu žalovaného. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.
21. Vzhľadom k plnému úspechu žalovaného vo veci, mu súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov konania o ktorých v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.