Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_10C-413-2015.pdf
PDF · 92.7 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/413/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava p r o t i žalovanému: G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX D., o zaplatenie 2.790,17 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 360,07 Eur z titulu uplatnených zmluvných pokút.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.994,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 2.11.2012 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 30 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou zo dňa 12.10.2015 domáhal sumy 2.790,17 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 2.11.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel 30.3.2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, ktorou poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 4.116,60 Eur, z ktorej bola uhradená len suma 205,83 Eur. Pôvodný žalobca v dôsledku porušenia povinností žalovaného ohľadom splácania pôžičky tento jeho dlh zosplatnil listom zo dňa 25.10.2012.
2. Žalovaná sa doposiaľ k žalobe nevyjadrila, pričom žaloba jej bola doručená dňa 9.11.2015.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a konštatovaním, že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 3 sa nachádza už spomenutá zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 30.3.2012, na č. l. 4 a nasledujúcich sa nachádzajú všeobecné obchodné podmienky, na č. l. 5 sa nachádza predžalobná upomienka zo 25.10.2012 od žalobcu smerom k žalovanej spolu s doručenkou, na č. l. 7 sa nachádza prehľad splátok a úhrad z tohto zmluvného vzťahu, na č. l. 18 sa nachádza vyjadrenie predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu, na č. l. 24 sa nachádza návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, na č. l. 27 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo pripustené, aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding a na jeho miesto vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 30.3.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX. Touto zmluvou veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.200 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť 60 mesačnými splátkami po 68,61 Eur. Celková suma
pôžičky tak predstavovala 4.116,60 Eur a ako termín konečnej splatnosti je uvedené 3/2017. Zmluva obsahuje aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe 32 %, RPMN 32 % a priemernej hodnote RPMN 21,06 %.
5. Podľa prehľadu splátok a úhrad (č. l. 7) žalovaný z tejto pôžičky uhradil 205,83 eur.
6. Listom zo dňa 25.10.2012 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v súlade s VOP, ktoré však nešpecifikoval. Istinu v tomto liste vyčíslila na 3.931,35 eur a žiadala ju zaplatiť najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Uvedená zásielka bola posielaná poštou, žalovaný ju neprevzal, vrátená bola 29.10.2012.
7. Písomným podaním doručeným súdu 15.5.2017 vzal žalobca žalobu čiastočne späť v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 360,07 eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd prvej inštancie preto postupom podľa § 145 CSP konanie v tejto časti zastavil tak, ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
8. V priebehu konania obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. postúpila zmluvou ku dňu 19.9.2016 túto pohľadávku spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., pričom súd túto zmenu žalobcu pripustil právoplatným uznesením č. k. 10 C 413/2015-27 zo dňa 7.12.2016.
9. Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2016 bez účasti žalobcu, ktorý sa ospravedlnil, žalovaná uviedla, že vie čo je predmetom tohto sporu a konštatovala, že uzatvorila so žalobcom zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky kde jej bolo poskytnutých 2.200 Eur. Ostala na ulici, adresu si uvádza u známej na H.Y. XX, D., avšak býva v ubytovni, pričom za túto ubytovňu platím 130 Eur mesačne a nemá často ani na lieky. Má zdravotné problémy, je diabetička a poberá invalidný dôchodok vo výške 232 Eur. Je si vedomá dlžnej sumy 2.200 Eur, ktorú ako pôžičku prevzala, avšak v súčasnosti jej finančná situácia nedovoľuje, aby uhradila celú sumu naraz, jej pôvodná splátka bola približne vo výške 68 Eur. Navrhla, že by túto sumu aj teraz uhrádzala v splátkach, avšak chcela by nejakú nižšiu splátku ako bola stanovená v pôvodnej zmluve. Nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
10. Vyššie zistený skutkový stav súd prvej inštancie nasledovne právne posúdil:
11. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Právny vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom podľa tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
16. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
19. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miere nákladov. Pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20150930>/, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930>/ a y/ a § 10 ods. 1.
21. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Aj keď v tomto prípade je uvedená v zmluve hodnota RPMN, nie sú v nej uvedené spomínané predpoklady, ktoré boli použité pre jej výpočet. Preto aj táto absencia spôsobuje fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
22. Náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená v § 9 ods. 2 písm. f/ ako „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ je upresnením náležitosti zmluvy upravenej v čl. 10 ods. 2 písm. c/ tzv. harmonizačnej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách spotrebiteľskom úvere, ktorá uvádza túto náležitosť ako dĺžku trvania zmluvy o úver. Keďže výklad tohto ustanovenia môže v praxi vyvolávať pochybnosti súd zastáva názor, že pokiaľ v slovenskom právnom poriadku je uvedený aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., nepredstavuje to rozpor so spomínanou smernicou. Súd zdôrazňuje, že túto náležitosť nemožno posudzovať zhodne s termínom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré nemusia byť určené konkrétnym dátumom, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016). To vedie k záveru, že počet splátok nemôže predstavovať dĺžku trvania zmluvy ani podľa spomínanej smernice, keďže počet splátok sa uvádza pri ďalšej náležitosti uvedenej v čl. 10 ods. 2 písm. h/ citovanej smernice. Z toho dôvodu súd zastáva názor, že dĺžka trvania zmluvy o úvere má byť určená aspoň mesiacom a rokom jej ukončenia za predpokladu, že splatnosť splátky je dostatočne identifikovaná.
23. Podľa názoru súdu nepostačuje, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu a ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. si nemožno vykladať tak, že musia byť kumulatívne splnené podmienky nedostatku písomnej formy a absencie niektorej z tam vymenovaných náležitostí zmluvy. Takýto výklad nemá základnú logiku a viedol by k absurdnému záveru, že stačilo by ak by dodávateľ v zmluve uviedol len výšku spotrebiteľského úveru bez ďalších náležitostí, čo určite nebolo zámerom zákonodarcu. Citované ustanovenie sa žiada vykladať tak, že záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné prijať pri nedostatku písomnej formy o spotrebiteľskom úvere alebo pri absencii konkrétnych obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výklad a aplikácia § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Predpísaná písomná
forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Pokiaľ zmluva neobsahuje niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. a/, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma (rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 21Co 10/2015-74 zo dňa 26.11.2015.
24. V dôsledku absencie vyššie citovaných obligatórnych náležitosti zmluvy je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný by teda mal žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t. j. 2.200 Eur, pričom doposiaľ zaplatil žalobcovi 205,83 eur, súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.994,17 eur s príslušenstvom ako je špecifikované nižšie a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
25. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
26. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
27. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 2.11.2012, pričom vychádzal z toho, že listom zo dňa 25.10.2012 došlo k predčasnému zosplatneniu úveru jeho doručením, resp. vrátením zásielky, t. j. 29.10.2012 a 3 dni od doručenia tejto upomienky začalo omeškanie dlžníka.
29. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol dňa 30.3.2012, preto súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania z istiny vo výške 8,75 % ročne od 2.11.2012, vzhľadom na vyššie uvedené omeškanie dlžníka.
33. Súd prvej inštancie v danom prípade zohľadnil aj sociálnu situáciu žalovanej, ktorá má síce stály príjem, avšak má zdravotné problémy, je diabetička a poberá len invalidný dôchodok vo výške 232 Eur. Žalovanou žiadaná možnosť splácať pohľadávku v sume nižšej ako bola jej pôvodná splátka je podľa názoru súdu prvej inštancie primeraná, nakoľko žalovaná nemá ani vlastné bývanie a s ohľadom na vyššie uvedené je táto žiadosť žalovanej dôvodná, preto jej v zmysle § 232 ods. 4 CSP povolil mesačné splátky po 30 eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
34. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).
36. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.
37. O trovách konania bolo teda rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol síce v konaní úspešný v rozsahu 71 %, neúspešný v rozsahu 29 %, avšak súd prvej inštancie zohľadňujúc celkové majetkové, finančné a sociálne pomery žalovanej vo vzťahu k žalobcovi je potrebné konštatovať, že vskutku prípadný dopad vyplývajúci z úhrady trov by mal pre žalovanú nepomerne negatívnejší dopad, ako na žalobcu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, pričom na druhej strane je fyzická osoba v nepriaznivej finančnej situácii, bez vlastného domova navyše so zdravotnými problémami, teda nemožno v absolútne žiadnom meradle porovnávať východiskové pozície týchto účastníkov konania.
38. S ohľadom na vyššie citované právne ustanovenie súd rozhodol tak, že aj napriek rozsahom väčšiemu úspechu žalobcu a neúspechu žalovanej, poukazujúc na § 257 CSP, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, práve pre vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.