Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/26/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobcu: C., proti žalovanému: N., zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 28.1.2014 pod sp.zn. SR XXXXX/XX.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Štát m á n á r o k voči žalovanému na náhradu súdneho poplatku vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.3.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku a odkladu vykonateľnosti. Dôvodila tým, že jej bo l doručený rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR XXXXX/XX s dátumom vydania 28.1.2014 vydaný na podklade zmluvy o úvere číslo XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou Z.. Po oboznámení sa s internetovou stránkou MS SR ako ďalej uviedla v žalobe, zistila, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom išlo o obdobnú rozhodcovskú doložku. Zdôraznila, že osobitne si nevyjednala rozhodcu a rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka bola neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ tak sa mu už musel spotrebiteľ nezvratne podrobiť a tak riešiť spor s rozhodcom, ktorý bol pre neho 2 12C/26/2014

nepredvídateľný a mal vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Ako ďalej uviedla žalobkyňa v žalobe, taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Žalobkyňa uviedla, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky bola spôsobená aj geografickou vzdialenosťou oproti miestne príslušnému súdu, ako aj z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Poznamenala, že zmluvy obsahuje neprijateľnú rozhodcovskú doložku a v skutočnosti je rozsudok paaktom. Ak je rozhodcovská doložka neprijateľná, ide o rovnaký stav, ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 28.1.2014.

2. Po zabezpečení rozhodcovského spisu súd uznesením č.k. 12C/26/2014 - 57 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR XXXXXX/XX zo dňa 28.1.2014 a to až do právoplatného meritórneho skončenia veci vedenej na Okresnom súde Levice sp.zn. 12C/26/2014.

3. Žalovaný k žalobe uviedol, že predmetnú žalobu žiada zamietnuť, ako nedôvodnú, s tým, že žalobkyňa sa v žalobe domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 28.1.2014 sp.zn. SR XXXXX/XX, nakoľko namieta platnosť rozhodcovskej doložky a tiež namieta označenie zmluvy v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.11.2011, nakoľko má za to, že zmluvu pod týmto číslom nikdy neuzatvorila a preto sa dohoda týka inej zmluvy a tým bola uvedená do omylu. Žalovaný ďalej uviedol, že má za preukázané, že dna 11.10.2005 uzatvorila žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného E. zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXX, predmetom ktorej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 150.000,- Sk, ktorú sa dlžníčka zaviazala uhradiť v pravidelných mesačných splátkach a tiež sa zaviazala zaplatiť úroky, poplatky a ďalšie poplatky a náklady spojené s poskytnutým úverom v súlade so znením zmluvy, prípadne všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný uviedol, že číslo zákazníka/ číslo zmluvy XXXXXX, ktoré je uvedené v dohode, predstavuje identifikačné číslo zákazníka, pod ktorým právny predchodca žalovaného ( Ľudová banka, a.s.) evidovala zmluvu č. XXXXXX a preto z uvedeného dôvodu číslo XXXXXX neoznačuje inú zmluvu ale ide o interné označenie zákazníka, ktorý mal u právneho predchodcu žalovaného uzavretú zmluvu o spotrebiteľnom úvere č. XXXXXX. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa neuviedla jedinú relevantnú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom táto síce poukázala na zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku a to podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZRK avšak naplnenie tohto zákonného dôvodu nepreukázala a ničím nepredložila. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedla, že rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, keďže nie je individuálne dojednaná, bola vopred pripravená žalovaným, pričom per žalobkyňu je miesto rozhodcovského konania ako aj osoba rozhodcu neprijateľná. Žalovaný uviedol k tomuto tvrdeniu žalobkyňa, že rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej žalobkyňa uznala čo do dôvodu aj výšky svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy. Žalovaný uviedol, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z uvedenej dohody, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde , považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky a ustanovenie 3 12C/26/2014

tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Žalovaný ďalej uviedol, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára uznaní zväzku ( „ ďalej len Dohoda) spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa slobodne sa rozhodla uzavrieť dohodu so žalovaným, súčasťou ktorej bola aj rozhodcovská doložka, pričom zastal názor, že predmetná Dohoda neobsahuje žiadne zložité, ani zavádzajúce právne formulácie, pričom obsah Dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť, pričom túto Dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si ju v pokoji prečítať a v prípade, ak mala záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svojím podpisom súhlas, resp. ju odmietnuť a nepodpísať, ak by s obsahom nesúhlasila. Žalovaný ďalej uviedol, že na uvedenú dohodou sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a teda ani na rozhodcovskú doložku, opätovne zastal názor, že žalobkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila súhlas s rozhodcovskou doložkou.

4. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že na predmetnej žalobe trvá . Naďalej trvala na stanovisku uvedenom v žalobe. Poznamenala, že potom, ako jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, požiadala súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej lehote, s tým, že dohodu podpísala dňom 24.11.2011, kedy bol u nej obchodný zástupca žalovaného, avšak v tomto čase bola práve po pohrebe, mala veľmi ťažké obdobie a určité psychické rozpoloženie. Dohodu si riadne neprečítala, keďže sa jej veľmi zhoršil zrak, túto však podpísala, avšak podľa nej je táto dohoda neplatná, pričom uviedla, že tak ako poznamenala a odôvodnila v žalobe , rozhodcovskú doložku považuje za nekalú, neprijateľnú podmienku tak, ako špecifikovala v žalobe.

5. Právny zástupca žalovaného žiadal, aj s poukazom na písomné vyjadrenie žalobu v celom rozsahu, ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav :

7. V konaní pod sp.zn. SR XXXXX/XX Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 28.1.2014 tak, že žalovanej uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 4.682,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 2.111,61 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.324,09 eur od 23.3.2013 do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 416,62 eur ako aj náklady inkasného konania vo výške 149,37 eur a to v lehote do troch dní od právoplatného rozsudku a zároveň uvedeným rozsudkom bola žalovaná zaviazaná zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 643,59 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2014 a vykonateľnosť dňa 20.2.2014.

8. Žalobkyňa rozsudok prevzala dňa 10.2.2014 ( doručenka čl. 31 spisu).

9. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe žaloby žalovaného doručené rozhodcovskému súdu dňa 8.4.2013. 4 12C/26/2014

10. Podľa článku 7 bod 10 Zmluvy o spotrebnom úvere č. 188223 Dlžník súhlasí, aby všetky spory vzniknuté zo záväzkového vzťahu založeného touto Zmluvou alebo vzniknuté v súvislosti s týmto záväzkovým vzťahom boli rozhodnuté rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk so sídlom Bratislava podľa Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk.

11. Podľa článku 4 ( rozhodcovská doložka) dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.11.2011 zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporou o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené : a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 841 04 Bratislava, / ďalej len „ rozhodcovský súd“/ , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Rozhodcovskom súde : rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b/ pred rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore SR, Kmeťova č. 13, 040 01 Košice /ďalej len „Rozhodcovský súd“/, jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu alebo c/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v platnom znení, Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

15. Podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej

5 12C/26/2014

zmluvy; pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľom.

17. V zmysle citovaného ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Možno podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi, ktorý žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva.

18. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2015 Z. z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

19. Podľa § 45 ods. 1 (zrušenie rozhodcovského rozsudku) zákona č. 335/2014Z.z. Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

6 12C/26/2014

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva medzi stranami sporu nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a je neplatná pre nedostatok vôle žalobcu byť ňou viazaný a tiež svojím obsahom obchádza zákon. Samotné rozhodcovské konanie trpí vadou a to aj tým, že žalobkyni nebolo umožnené uplatniť právo v lehote určenej Stálym rozhodcovským súdom, navrhnúť za ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho uváženia a o uvedenej možnosti žalobkyňa nebola poučená ani v rámci poučenia v rozhodcovskom rozsudku a preto má súd za to, že celé rozhodcovské konanie trpí vadou spôsobujúcou zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalovaný nepreukázal, že rozhodcovská doložka, ktorá síce bola uvedená na samostatnej listine avšak nepreukázal, že je individuálne uzavretým právnym úkonom, pričom v tomto je potrebné uviesť, že ak má byť rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom uzavretá, musí byť uzavretá v súlade so zákonom, musí byť v tejto zmluve 7 12C/26/2014

zachytená slobodná vôľa oboch zmluvných strán, čo v danom prípade preukázané nebolo. Uvedené vyplýva zo samotného vyjadrenia žalobkyne, ktorá uviedla, že rozhodcovskú zmluvu podpisovala doma, nebola s touto náležite oboznámená, nebolo jej pri podpise vysvetlené, že ju nemusí ani podpísať. Žalobkyňa, ako slabšia zmluvná strana nebola náležite informovaná o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, ako ani o možnosti od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, v dôsledku čoho súd hodnotil podanie žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku ako dodatočný prejav vôle samotnej žalobkyne nebyť viazaný rozhodcovskou zmluvou, pri ktorej absentovala jej slobodná vola. Okrem toho je potrebné prihliadať na to, že slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie aj o tom, čo konkrétne jednotlivá voľba aj znamená. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne dohodnú zmluvné podmienku je stav, ak o zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo bol aj tento prípad. Kontrola súdom je možná aj v prípade ak zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy a to len preto, že je táto na samostatnej listine, ak nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne sa vyjednať, aby spory riešil rozhodca ( v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy je tá skutočnosť, že táto bola aj v tomto prípade vopred dodávateľom naformulovaná, bez možnosti zmeny jej obsahu a to je práve v prípade tých rozhodcovských zmlúv ktoré sa predkladajú samotným spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa dopisovali do rozhodcovskej zmluvy sa týkali len osobných údajov žalobkyne, avšak žiadna skutočnosť týkajúca sa možnosti individuálne dojednať rozhodcovskú zmluvu, s tým, že samotný obsah a náležitosti boli vopred pripravené žalovaným a žalobkyňa ako spotrebiteľka ich nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Súd mal teda za preukázané, že sa vopred žalobkyňa neoboznámila s obsahom rozhodcovskej zmluvy, ako aj následkami jej uzavretia.

30. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi stranami sporu bolo možné riešiť aj v súdnom konaní, avšak išlo len o zdanlivú alternatívu, nakoľko výber spočíval na žalobcovi, ktorým bolo vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ a tento zjavne sledoval riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo bol podľa názoru súdu aj dôvod pre ktorý

rozhodcovskú zmluvu takto naformuloval. O doložku, ktorá vyžadovala, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak si síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou zmluvou spotrebiteľskou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na vopred ním vybranom rozhodcovskom súde. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovne zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami jednoznačne sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo a teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je v priamom rozpore so zákonom, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný. Obchádzanie zákona spočívalo vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zákázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Rozhodcovská zmluva však nútila spotrebiteľa sa podrobiť rozhodcovskému 8 12C/26/2014

konaniu vo všetkých prípadoch a vzdať sa ústavného práva na spravodlivé proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Súd prihliadal tiež na to, že rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. V konkrétnom prípade použitie tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky nastoluje stav, že možnosť voľby je pre spotrebiteľa len iluzórna. rovnako aj z rozhodcovského spisu vyplynulo, že žalobkyni nebola poskytnutá lehota zo strany rozhodcovského súdu navrhnúť rozhodcu a teda celá rozhodcovské konanie sa javí tak, že dodávateľ už od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov k súdom rozhodcovským za účelom reálneho sťaženia uplatnenia spotrebiteľa.

31. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná podľa § 37 ods. 1 O.Z. aj podľa § 39 O.Z, čo predstavuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 a preto súd rozhodcovský rozsudok zrušil a ďalšie dôvody už neskúmal z dôvodu hospodárnosti konania.

32. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

33. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila, aj v prípade, že by súd rozhodol, že vznikol žalobkyni nárok na náhradu trov konania, súd by už následne v zmysle § 262 ods. 2 nerozhodoval o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, nakoľko žalobkyni žiadne trovy nevznikli.

35. Nakoľko žalobkyňa bola v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona o súdnych poplatkov ako spotrebiteľka oslobodená a v konaní bola úspešná, súd rozhodol o nároku štátu voči žalovanému na náhradu trov súdneho poplatku vo výške 100 % ( položka 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov s použitím § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch).

36. O výške náhrady trov na súdnom poplatku rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

9 12C/26/2014 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení

- Exekučný poriadok).