Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-538-2016.pdf
PDF · 90.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/538/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: V. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. ulica XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 9 486,67 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C/188/2016-41 zo dňa 25. 08. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12/188/2016-41 zo dňa 25. 08. 2016 v napadnutej časti, ktorou súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,24 € od 26. 04. 2016 do zaplatenia zamietol potvrdzuje
II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 690,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 497,77 € od 26. 04. 2016 do 20. 06. 2016 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 486,67 € od 21. 06. 2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,24 € od 26. 04. 2016 do zaplatenia zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovanej v plnej výške (výrok III.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 30. 06. 2016 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 9 486,67 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23. 03. 2015 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. 0000000000197442, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 10 100,00 €. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 20. 03. 2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila zmluvné povinnosti, a preto bola listom zo dňa 24. 02. 2016 upozornená na možnosť predčasného zosplatnenia poskytnutého úveru, ku dňu 25. 04. 2016. Po vyhlásení úveru za predčasne splatný žalovaná uhradila žalobcovi 11,10 € o ktoré bol ponížený jej dlh. Na základe uvedeného sa žalobca podanou žalobou domáhal zaviazania žalovanej zaplatiť mu sumu nezaplatenej istiny 9 486,67 €, úroky vo výške 200,24 € (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroky z omeškania vo výške 3,52 € (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 9 497,77 € od 26. 04. 2016 do 20. 06. 2016 a zo sumy 9
486,67 € od 21. 06. 2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 200,24 € od 26. 04. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Občianskym a Obchodným zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli žalovanej, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľom, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorená zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovanou žalobca listom zo dňa 25. 04. 2016 oznámil žalovanej uplatnenie práva podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru a požadoval, aby žalovaná vrátila dlžnú sumu s úrokmi najneskôr do 05. 05. 2016.
4. Súd prvej inštancie posúdil nárok podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.,§ 497, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“. 5. Žalobu v časti o zaplatenie 9 690,43 € považoval okresný súd v celom rozsahu za dôvodnú, keď žalovaná žalobcovi pohľadávku v uvedenej výške z uzatvorenej zmluvy o úvere neuhradila, jej výšku nerozporovala, a preto súd zaviazal žalovanú k jej uhradeniu. Z uvedenej sumy nezaplatená časť istiny úveru je 9 486,67 €, vyčíslený úrok do vyhlásenia úveru za predčasne splatný predstavuje 200,24 € a vyčíslený úrok z omeškania do vyhlásenia úveru za predčasne splatný predstavuje 3,52 €.
6. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 369 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania v dohodnutej výške, najviac podľa predpisov občianskeho práva. Dohodnutá sadzba úrokov z omeškania bola zmluvnými stranami vo výške 5,00 % ročne, ktorá nepresahuje výšku stanovenú predpismi občianskeho práva. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v dohodnutej výške 5,00 % ročne z istiny pohľadávky, teda zo sumy 9 497,77 € od 26. 04. 2016 (deň nasledujúci po dni vyhlásenia úveru za predčasne splatný) do 20. 06. 2016 (deň vykonania čiastočnej úhrady) a zo sumy 9 486,67 € (istina pohľadávky po odpočítaní čiastočnej úhrady pohľadávky) od 21. 06. 2016 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.
7. Žalobu okresný súd považoval za nie dôvodnú v časti, v ktorej si žalobca uplatňuje od žalovanej úrok z omeškania z vyčíslených zmluvných úrokov. Úroky, aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Právo požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) Občiansky ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 200,24 € od 26. 04. 2016 do zaplatenia zamietol.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní v nepatrnej časti úroku z omeškania z vyčísleného úroku neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške.
9. Žalobca v súlade s § 362 ods. 1 CSP proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie a to do výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,24 € od 26. 04. 2016 do zaplatenia zamietol. Odvolanie žalobca podal z dôvodu, že súd nesprávne právne posúdil vec, na daný právny vzťah neaplikoval príslušné právne normy. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,24 € od 26. 04. 2016 do zaplatenia.
10. Žalobca v odvolaní poukázal na ustanovenie § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 505 Obchodného zákonníka. Uviedol, že z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t. j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky v zmluve o úvere dojednať odchylne (§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré je dispozitívne). Pri úverovej zmluve ide o plnenie peňažného záväzku, a to vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných
úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas. V prípade, že dlžník neuhradí úrok, ocitne sa vo vzťahu k úroku v omeškaní. Sankciou za omeškanie s plnením úroku je potom úrok z omeškania. Splácanie úveru bolo dohodnuté v anuitných splátkach, teda rovnomerných splátkach zahrňujúcich splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne, vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. V tomto prípade je teda riadnym plnením zaplatenie celej splátky v termíne splatnosti. V prípade, že dlžník neuhradí splátku v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne splatnosti ocitá sa v omeškaní, pričom omeškanie je sankciované povinnosťou platiť úrok z omeškania. Bolo by v rozpore s logikou veci, ak by bol od momentu omeškania dlžník odmenený a veriteľ potrestaný znížením výšky úroku.
11. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne, a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
18. Odvolania žalobcu nepoukazujú na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.
19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 ods. 1 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.
20. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca mal za to, že mu patrí nárok na úrok z omeškania z dohodnutého úroku za poskytnuté finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy.
21. Súd prvej inštancie nespochybnil nárok žalobcu na zaplatenie úrokov ako odmeny za poskytnuté finančné prostriedky, správne však uviedol, že úroky, aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, preto správne zamietol návrh v časti, pokiaľ žalobca od žalovaného žiadal uhradiť úrok z omeškania z dojednaného úroku.
22. Odvolací súdu v súvislosti s odvolacími dôvodmi, pre úplnosť poukazuje na zákon č. 102/2014 Z. z., ktorým sa vsunul text poslednej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (pozri spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní) a úmysel zákonodarcu priamo vyplývajúci z odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu: „bude sa vždy preferovať OZ, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka“. Zaradenie tohto textu do Občianskeho zákonníka s dosahom na všetky absolútne obchodnoprávne vzťahy chápe odvolací súd ako snahu o odstránenie rozdielností v posudzovaní spotrebiteľských zmlúv podriadených Obchodnému zákonníku všeobecnými súdmi normatívnou úpravou - § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1. apríla 2015. Povinnosť aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. apríla 2015 aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 2015 súdy Slovenskej republiky rešpektujú.
23. Podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou, však definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí tiež aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá, preto ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Ak sa rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v posledne označenom ustanovení (§ 517 ods. 2 OZ), by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 OZ viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 OZ ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom, pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Ani dikcia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (čo do slovného spojenia „peňažný záväzok“) oporou pre iný výklad riešeného problému nie je. Záver založený na úvahe, podľa ktorej zákon (obchodný zákonník v spojení s občianskym zákonníkom) priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky (žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov) je nesprávny NS ČR rozsudku č. k. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004). Žalobca nespochybnil záver súdu prvej inštancie, že nárok bol zamietnutý len v časti, ktorou žiadal žalobca, aby mu súd priznal nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky (t. j. nárok na úrok z omeškania na základe porušenia povinnosti dlžníka plniť riadne a včas dohodnutý úrok).
24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti.
25. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods.1, § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a preto by vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej. Žalovanej však žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a preto jej odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).