Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/797/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Secapital S.á.r.l., so sídlom 9 rue du Laboratoire, L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, reg. č. 108305, zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanej: G. A., D.. XX.X.XXXX, N. O. XXX, G.V., o zaplatenie 1.849,79 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, S.: XXXXXXX sumu 1176,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1176,34 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 27 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1849,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1849,79 eur od 26.10.2013 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku úveru na základe Dohody o urovnaní z 5.9.2013, ktorou mal byť nahradený záväzok pôvodne vzniknutý zmluvou o úvere č. XXXXXXX medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. 2. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili. Žalovaná sa dokonca ani neospravedlnila, nežiadala odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol bez jej prítomnosti. Advokát žalobcu sa ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť i bez jeho prítomnosti. 3. Súd vykonal dokazovanie dohodou o urovnaní z 5.9.2013, oznámením o zosplatnení dlhu z 11.8.2015, všeobecnými obchodnými podmienkami, žiadosťou a zmluvou o poskytnutí pôžičky z 10.2.2009, podmienkami k zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky, prehľadom splátok a úhrad, písomnými vyjadreniami strán sporu, prehľadom splátok a úhrad, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Právny predchodca žalobcu pod obchodným menom Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel s žalovanou, fyzickou osobou, dňa 10.2.2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanej reálne pôžičku v sume 1315,26 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 38 eur v počte 57 splátok, celková suma pôžičky 2166 eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 25,37%, ročnú úrokovú sadzbu 25,37 %, konečnú splatnosť: 57 mesiacov. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky

je špecifikovaná sumou 38 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluvou o poskytnutí pôžičky sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky do určitej výšky a táto sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, splniť povinnosti podľa tejto zmluvy. Z vyjadrenia žalobcu i obsahu prehľadu splátok a úhrad doložených žalobcom mal súd preukázané, že žalovaná celkovo vyčerpala 1315,26 eur a splatila 138,92 eur.

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 7.3.2013 postúpil postupca Consumer Finance Holding, a.s. pohľadávku na žalobcu.

6. Žalobca uzatvorili s žalovaným dňa 5.9.2013 písomnú dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha plnenia. Z obsahu predmetnej dohody mal súd preukázané, že je uzatvorená na predtlačenom formulárovom vzore bez možnosti, aby do nej mohol spotrebiteľ zasiahnuť. Predmetná dohoda je uzavretá v zmysle § 585 a nasl. OZ. V časti A dohody je uvedené, že na základe zmluvy č. XXXXXX5 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným z 20.2.2009 (správne má byť: 10.2.2009) boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2166 eur, dlžník sa ich zaviazal vrátiť, zaplatiť úroky. V časti A dohody je v predtlačenej forme uvedené, že „ táto skutočnosť nie je medzi zmluvnými stranami sporná“. V časti B dohody je uvedené, že dlžník má voči veriteľovi ku dňu uzavretia tejto dohody dlh 1926,86 eur vrátane príslušenstva. V časti C dohody je uvedené, že veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy špecifikovanej v časti A dohody tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi čiastku 1849,79 eur s úrokovou sadzbou 6 % ročne z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tu uvedená 2472,16 eur a dlžník ju mal uhradiť v pravidelných splátkach podľa priloženého splátkového kalendára po 20 eur mesačne po dobu 123 splátok a sume 12,16 eur ako splátke č. 124. 7. V časti C Dohody o urovnaní je v ods. 2 ( písané ako súčasť textu bez zvýraznenia) uvedené, že dlžník týmto svojím záväzkom uznáva dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v časti C. Ďalej je tu v ods. 6 uvedené, že zmluvné strany sa dohodli pre prípad omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek platby alebo inej povinnosti má veriteľ voči nemu právo na zaplatenie: všetkých jemu vzniknutých nákladov v súvislosti so súdnym a mimosúdnym vymáhaním, poplatku 12 eur za odoslanie akejkoľvek upomienky poplatku 40 eur za odoslanie predžalobnej upomienky.

8. Žalobca v doplnení žaloby uviedol, že neeviduje po uzavretí Dohody o urovnaní od žalovanej žiadnu platbu. Preto bola žalovaná povinná uhradiť celú dlžnú sumu do 3 dní. Žalobca predĺžil lehotu na zaplatenie o 1 mesiac, dlžník i tak dlh neuhradil, preto bo dlh zosplatnený k 26.9.2013. Od tohto dňa žiada žalobca i zákonné roky. Žalobca žiadal priznať žalovanú sumu z titulu urovnania v zmysle § 585 OZ, ale nie u titulu pôvodného záväzku. 9. Žalovaná v písomnom podaní vzniesla námietku premlčania, bližšie ju nešpecifikovala. 10. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy o pôžičke (t.j. 10.2.2009), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 11. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. 12. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 13. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. 14. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. 15. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti

zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 16. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 1849,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1849,79 eur od 26.10.2013 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku úveru na základe Dohody o urovnaní . 20. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom Dohody o urovnaní , zmluvy o pôžičke z 10.2.2009, podmienkami zmluvy, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. 21. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 22. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 25. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 26. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 28. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 30. Podľa § 585 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

31. Nakoľko sa žalobca domáha plnenia titulom Dohody o urovnaní a nie zmluvy úvere , pritom žalovaná vystupuje v pozícii spotrebiteľa, súd ex offo posudzoval ako predbežnú otázku platnosť Dohody o urovnaní. Súd posudzoval obsah predmetnej dohody a obsah zmluvy o úvere, na ktorý sa dohoda v časti A odvolávala a na ktorú sa odvolávala v súvislosti s nahradením záväzku. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom podmienok v dohode o urovnaní súd zistil, že podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali. V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalobcu nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. 32. Súd zistil rozpor, lebo v zmluve o úvere je uvedená výška reálne poskytnutého úveru 1315,26 eur ( takúto sumu i reálne vyčerpal) a v Dohode o urovnaní je uvedené, že dlžníkovi bola poskytnutá suma 2.166 eur, čo nie je pravda. V dohode u urovnaní sa taktiež uvádza, že dlžník uznáva dlh čo do dôvodu a výšky bez toho, aby bol nejakým spôsobom tento záväzok dlžníka osobitne zvýraznený. Súd konanie žalobcu spočívajúce v nepravdivých údajoch v dohode o urovnaní ( vo výške poskytnutého úveru a tým pádoch i výške príslušenstva) a taktiež v predtlačenej forme zakomponované uznanie záväzku považuje za nekalú obchodnú praktiku. Súd dospel k záveru, že predmetná dohoda obchádza zákon č. 258/2001 Z.z. ( osobitne §4 ods. 2 písm. i)., ods. 3), na ktorý by sa inak súd opieral pri rozhodovaní. Súd je toho názoru, že dohoda o urovnaní tak ako je koncipovaná i so zakomponovaným textom o uznaní dlhu dlžníkom čo do dôvodu a výšky sa prieči dobrým mravom, keďže toto uznanie bolo súčasťou jednoliateho textu bez toho , aby bol text aspoň nejako zvýraznený. Čiže vzhľadom na všetky vyššie uvádzané dôvody súd kvalifikoval Dohodu o urovnaní za absolútne neplatnú v zmysle § 39 v spojení s § 3 OZ. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, žaloba je podaná dôvodne len v časti doposiaľ nesplatenej časti pôžičky. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal podporne i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 33. V závere k § 585 uvádza, že urovnanie (transakcia) je vo všeobecnosti dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Predmetom urovnania môže byť každý záväzok, ktorého niektorý prvok alebo stránka je sporná alebo pochybná. Pritom stačí, ak je spornosť alebo pochybnosť celkom subjektívnej

povahy. Urovnaním sa zo záväzkového vzťahu strán odstraňuje to, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné. Z listín od žalobcu ale súdu nevyplynulo, že by bolo medzi stranami sporu niečo sporné. Súd je názoru, že žalobca pristúpil k uzatváraniu Dohôd o urovnaní s dlžníkmi až po tom, čo súdu na území Slovenskej republiky vyhodnocujú zmluvy o pôžičke úvere) pôvodne uzavreté z právnym predchodcom žalobcu na základe § 4 ods. 2 písm. i) v spojení s § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bez úročne a bez poplatkov. Preto i uzatváranie dohody o urovnaní pri existencii zmluvy o pôžičke súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku žalobcu. 34. Súd je vždy viazaný v žalobe žalovanou sumou a nie titulom, z ktorého sa žalobca domáha plnenia a preto i v tomto konkrétnom prípade uplatnené zaplatenie sumy súd posudzoval titulom bezdôvodného obohatenia. Súd mal z listín žalobca objektívne preukázané, že žalovaná reálne vyčerpala v roku 2009 sumu 1315,26 eur a celkovo splatila 138,92 eur. Nakoľko došlo k čerpaniu v roku 2009, súd aplikoval v konaní ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke dňa 10.2.2009. 35. Žalovaná síce vzniesla námietku premlčania, ale z listín mal súd preukázané, že nárok žalobcu premlčaným nie je. Dôvodom je skutočnosť, že bola dohodnutá splatnosť úveru na 57-mu splátku, t. j. do 20.11.2013 a žaloba bola na súd podaná 3.9.2015, v objektívnej 3 ročnej lehote. 36. Súd sa v rámci konania ( z opatrnosti a hospodárnosti konania) vyporiadal aj s písomnou zmluvou o pôžičke z 10.2.2009. Právny predchodca žalobcu je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Právny vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou zo dňa 10.2.2009 ( predmetom bolo poskytnutie pôžičky/úveru) súd posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( §261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky ( ako súčasť zmluvy) mal právny predchodca žalobcu už pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom tento obsah zmluvy i úverových podmienok nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava ( v tomto prípade zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou ( ) je nevyhnutné právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. 37. Z jej obsahu a predložených listín vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému reálne pôžičku (úver) 1315,26 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 38 eur, celková suma pôžičky na splatenie v sume 2166 eur ( to ale nie je reálne poskytnutá suma), počet mesačných splátok 57. Žalovaná nezaplatila splátky riadne a včas, zaplatil len sumu 138,92 eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 26.10.2012. Z obsahu zmluvy o pôžičke si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. 38. Súd na základe vyššie uvádzaných dôvodom odčítaním zaplatenej sumy 138,92 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 1315,26 eur zistil, že žalovaná doposiaľ neuhradila sumu 1176,34 eur, ale titulom bezdôvodného obohatenia, keďže súd kvalifikoval dohodu o urovnaní za absolútne neplatnú. Súd priznal žalobcovi ním uplatnený zákonný úrok z omeškania od dátumu, ako požadoval. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

42. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p., posudzoval úspešnosť strán sporu. Žalobca mal čistý úspech vo výške 27 %, preto i v takomto percentuálnom vyobrazení mu priznal náhradu trov konania. Čistý úspech žalobcu súd vypočítal nasledovne: 1/ vychádzal z uplatnenej sumy 1849,79 eur a priznanej sumy 1176,34 eur. Žalobca mal úspech 63,59 % ( 1176,34 x 100/1849,79), úspech žalovaného bol 36,40 eur ( 100 - 63,59), čistý úspech žalobcu: 63,59 -36,40 = 27,18, zaokrúhlene 27 %.

43. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).