Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Cpr-3-2015.pdf
PDF · 93.02 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou, v sporovej veci: žalobca: T. I., W.. XX.XX.XXXX, F. U. XXXX/XXX, T., zastúpený: advokátska kancelária: agner & partners, s r.o., Špitálska 10, Bratislava, proti žalovanému: TATRA UNITED CORPORATION, a.s., Námestie 1. mája 5, Bratislava, zastúpený: Mgr. Tomáš Szabo, advokátska kancelária, Radvanská 23, Bratislava o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy rozhodol
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.06.2015 domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skočenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané zo strany žalovaného. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku od doručenia žaloby a uplatnil si trovy právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracuje na základe pracovnej zmluvy, uzatvorenej 31.07.2014 a vykonáva prácu kuchára. Ďalej uviedol, že sa domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané žalovaným, pretože skončenie pracovného pomeru s poukazom na § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka práce považuje za neplatné, pretože z jeho strany nedošlo k vážnemu porušeniu pracovnej disciplíny. Zastaval názor, že žalovaný musí preukázať, že porušenie pracovnej disciplíny bolo zavinené zamestnancom. Tvrdil, že dôvody o ktoré oprel žalovaný neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru sú nepravdivé, pretože sa nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré mu bolo kladené za vinu. Mal za to, že žalovaný nevykonal okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade so Zákonníkom práce a dôvody, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, považuje za neplatné a nepravdivé. Dodal, že naďalej chce, aby žalovaný ho zamestnával a uplatnil si náhradu mzdy.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.10.2015 žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si trovy právneho zastúpenia. Žalovaný namietal, že písomné vyhotovenie okamžitého skočenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka práce bolo dané žalobcovi z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Ďalej uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo skutkovo vymedzené tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom s podrobnou špecifikáciou povinnosti, ktorú žalobca porušil. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 70 Zákonníka práce a § 38 ods. 1 Zákonníka práce bolo okamžité skončenie doručené žalobcovi na pracovisku žalovaného v súlade s pracovnou zmluvou v hoteli Rozálka Pezinok dňa 17.04.2015 o 11:05 hod. Tvrdil, že pokus o doručenie písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru bol vykonaný zamestnancami žalovaného E. R., N. L., E. F. Č.. Uvedení zamestnanci žalovaného žalobcu informovali, že majú záujem mu doručiť písomný prejav žalovaného o okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalobca
bez bližšieho vysvetlenia písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru odmietol prevziať. Následne N. L., E. F. Č. na vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru ako svedkovia pripísali text „Svojim podpisom potvrdzujem, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písmeno b Zákonníka práce žalobca odmietol prevziať v hoteli Rozálka v Pezinku, čím mu bolo riadne doručené. Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka práce uviedol, že účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec, alebo zamestnávateľ prijatie písomností odmietne. Mal za to, že pracovný pomer skončil 17.04.2015. Žalovaný namietal, že žalobca nepodal žalobu v 2 mesačnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce, ktorá mu začala plynúť od 18.04.2015 a uplynula mu po 2 mesiacoch, t.j. 18.06.2015, pričom žalobca doručil žalobu na súd dňa 25.06.2015, t.j. po uplynutí lehoty, ktorá je prekluzívna hmotnoprávna lehota v zmysle § 77 Zákonníka práce.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s pracovnou zmluvou zo dňa 31.07.2014, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 17.04.2015, výpoveďou žalobcu, L. N. L. E. R.. E. R., F. Č. a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Súd z prejavu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.04.2015, ktoré bolo dané žalovanému podľa § 68 ods. 1 písmeno b Zákonníka práce a bolo kvalifikované tým, že žalobca porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom.
5. Súd z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu zistil, že zmluva bola uzatvorená 01.08.2014 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce kuchár a miestom výkonu práce hotel Rozálka, Pezinok. Pracovná zmluva bola uzatvorená bez skúšobnej doby.
6. Súd z výsluchu žalobcu zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu nebolo doručované dňa 17.04.2015, uviedol že okamžité skončenie mu bolo doručené poštou, poznamenal, že výkon práce bol vždy stanovený po dohode so zamestnávateľom, tvrdil že od 13.04.2015 až do 16.04.2015 nebol v práci a mal dovolenku a dňa 16.04.2015 mu zavolali večer, aby sa 17.04.2015 dostavil na pracovisko. Žalobca tvrdil, že sad dostavil k riaditeľovi R.. R., a mali pripravenú dohodu o skončení pracovného pomeru, ale žalobca sa chcel poradiť s právnikom.
7. Sú z výsluchu svedkyne N. L. zistil, že od roku 2009 pracuje ako prevádzkarka, a uviedla, že bola prítomná u riaditeľa, kde bol prítomný aj žalobca a bolo mu čítané okamžité skončenie pracovného pomeru a bolo to za prítomnosti F. Č.. Tvrdila, že žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru nechcel podpísať, resp. odmietol podpísať.
8. Súd z výsluchu svedka R.. E. R. zistil, že za prítomnosti N. L. E. F. Č. bolo prečítané okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi a žalobca uviedol, že s obsahom nesúhlasí a nebude nič podpisovať. Svedkyňa F. Č. došla do kancelárie neskôr a preto bolo opakovane prečítané okamžité skočenie pracovného pomeru žalobcovi za ich prítomnosti, avšak žalobca s tým nesúhlasil, odmietol okamžité skončenie prevziať a uviedol, že nič podpisovať nebude. Žalobca bol vyzvaný na prebratie okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak žalobca uviedol, že ho odmieta prevziať a následne bolo zaznamenané svedkyňami Č.X. E. L., že žalobca odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. Svedok uviedol, že aj keď bolo doručované okamžité skončenie pracovného pomeru aj poštou na adresu žalobcu podľa pokynu R.. I., tak išlo už len o formálny akt.
9. Súd z výsluchu svedkyne F. Č. zistil, že za jej prítomnosti, R.. R. E. N. L. a žalobcu, bolo v kancelárii riaditeľa prečítané okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré žalobca odmietol prevziať a preto bol spísaný záznam, že žalobca odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru.
10. K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne. / § 36 Zákonník práce/
11. Doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. / § 37 Zákonník práce/. 12. Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku ,zmeny a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi priamo na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou alebo doporučenou zásielkou./§ 38 ods. 1 Zákonníka práce/.
13. Písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa ako doporučenú zásielku s doručenkou a s poznámkou „do vlastných rúk“./ § 39 ods. 2 Zákonníka práce /.
14. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca, alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne./§ 38 ods. 4 Zákonníka práce/.
15. Pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením pracovného pomeru / § 59 ods. 1 písm. d Zákonníka práce /.
16. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy , ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu /§ 68 ods. 1 písm. a Zákonníka práce/.
17. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť./§ 70 Zákonníka práce/.
18. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením ,skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa , keď sa mal pracovný pomer skončiť./ § 77 Zákonníka práce/.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané ,že predmetom konania je neplatnosť skončenia pracovného pomeru z pracovného pomeru danej žalovaným žalobcovi zo dňa 17.4.2015. V konaní bolo nesporné, že žalobca pracoval u žalovaného na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 31.7.2014 ako kuchár od 1.8.2014 a miestom výkonu práce bol Hotel Rozálka Pezinok. V konaní bolo preukázané, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 17.4.2015 kvalifikovanú podľa ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Spornou okolnosťou medzi stranami sporu bolo odkedy začala plynúť lehota na uplatnenie práva žalobcu na podanie žaloby. Podľa tvrdenia žalovaného žalobcovi uplynula lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dňom 18.6.2015 a začala plynúť lehota dňom 18.4.2015. Žalovaný namietal, že žalobca podal žalobu na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru po uplynutí lehoty danej Zákonníkom práce v ust. § 77 s tým, že lehota na podanie žaloby uplynula dňom 18.6.2015 a žalobca podal žalobu na súd až dňa 25.6.2015. Súd v danom prípade sa zaoberal námietkou žalovaného, či bol podaná žaloba žalobcom na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru včas. V danom konaní bolo potrebné riešiť otázku včasnosti podania žaloby žalobcom. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru priamo na pracovisku žalobcu dňa 17.4.2015 za prítomnosti svedkov a to R.. E. R., N. L. E. F. Č., pričom okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo prečítané a zdôvodnené za prítomnosti uvedených svedkov, pričom žalobca odmietol okamžité skončenie pracovného pomeru prevziať. Naviac z písomného prejavu okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 17.4.2015 vyplýva, že svedkovia N. L. E. F. Č. potvrdili svoji podpisom že žalobca odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru priamo na okamžitom skončení pracovného pomeru záznamom. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v ten deň mal dovolenku nemá vplyv na doručovanie pretože sa žalobca na vyzvanie dostavil na pracovisko dňa 17.4.2015 a bolo mu doručené okamžité skončenie pracovného pomeru priamo na pracovisku v súlade so Zákonníkom práce. Tieto skutočnosti vyplynuli z dokazovania pred súdom a z výpovede svedkov na pojednávaní konanom dňa 7.3.2017. Súd v danej veci sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že vznesená námietka žalovaného na neuplatnenie práva na podanie žaloby žalobcom včas je dôvodná. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalovaným doručené žalobcovi dňa 17.4.2015 a lehota na uplatnenie práva na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru mu v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce uplynula dňom 18.6.2015, avšak žalobca si uplatnil právo na podanie žaloby na súd až 25.6.2015, teda po lehote. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žaloba bola podaná včas, pretože mu okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručované aj poštou dňa 27.5.2015 tak súd v tomto smere poukazuje na ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce ,keď žalovaný si splnil povinnosť povinnosť a doručil okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 17.4.2015 keď doručoval okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi priamo na pracovisku a žalobca odmietol doručenie písomnosti prevziať, tak platí, že písomnosť bola doručená. Následne doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru poštou na adresu žalobcu nebolo potrebné, pretože žalovaný postupoval v súlade s ust. § 38 a nasl. pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru na pracovisku. 20. Zákonník práce premlčanie a pojem preklúzia neupravuje. Pre pracovnoprávne vzťahy treba použiť v súvislosti s vymedzením týchto pojmov Občiansky zákonník. Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo možno uskutočniť (vykonať) po prvý raz, keď na strane oprávneného subjektu vznikne možnosť podať na jeho základe žalobný návrh. Ide o objektívne určenie začiatku plynutia lehoty. V prípade, ak je uspokojenie nároku obmedzené na určitú dobu a plnenie z toho vyplývajúce sa stane splatným uplynutím tejto doby, so zročnosťou je spojený začiatok plynutia lehoty. Vzhľadom na to, že ide o hmotnoprávne lehoty, na zachovanie treba úkon urobiť tak, aby došiel adresátovi v posledný deň lehoty. 21. Hmotnoprávne lehoty (stanovené Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom hmotného práva, tzn. aj Zákonníkom práce) spôsobujú právne následky v oblasti občianskeho práva hmotného(napr. zánik záväzku), zatiaľ čo lehoty procesnoprávne (stanovené Občianskym súdnym poriadkom)majú taký procesný význam, že ich právne následky vôbec nepôsobia v oblasti práva hmotného (napr. procesná lehota na splatenie dlhu stanovená vo výroku rozsudku nespôsobuje vznik splatnosti pohľadávky, pretože splatnosť pohľadávky nastala už skôr; rovnako ani nedodržanie tejto lehoty nespôsobí omeškanie dlžníka, pretože dlžník už v omeškaní bol). Základný rozdiel medzi hmotnými a procesnými lehotami spočíva v momente, v ktorom sú tieto lehoty zachované. Hmotnoprávna lehota ostáva zachovaná, ak sa prejav vôle, ktorý sa má urobiť, resp. plnenie, ktoré sa má uskutočniť, urobí najneskoršie v posledný deň lehoty. Na rozdiel od tohto momentu splnenia, procesnoprávna lehota(časový úsek určený pre procesné úkony účastníkov, resp. iných subjektov) je zachovaná, ak sa úkonu robí posledný deň na súde alebo sa podanie odovzdá na poštovú prepravu (toto sa osvedčuje dátumom na poštovej pečiatke). V prípade, že je podanie urobené prostredníctvom telefaxu, lehota je zachovaná, ak je toto posledný deň lehoty doručené súdu. 22. Podľa názoru súdu v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce mal žalobca si uplatniť žalobou neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi dňa 17.4.2015 a žalobca mal svoje právo uplatniť na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde najneskôr dňa 18.6.2015, čo neučinil a podal žalobu na súde až 25.6.2015, teda po lehote stanovenej zákonom, čím mu právo zaniklo. Preto súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z dôvodu úspechu žalovaného v konaní. Podľa ust. 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ,ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.