Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (37)Rozsudok_11Co-57-2017.pdf
PDF · 81.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. M. XXX, o zaplatenie 616,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/149/2016-35 zo dňa 8. novembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .
Vo výroku, stranami sporu nenapadnutom, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanej uložil zaplatiť žalobkyni 562,40 eur, vo zvyšku žalobu zamietol, žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzatvorili zmluvu, ktorou žalobkyňa zriadila pre žalovanú osobný účet. V rámci tohto nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie. Z predložených listinných dôkazov je však zrejmé, že žalobkyňa neskôr povolila žalovanej prečerpať osobný účet, nakoľko žalovaná podľa predložených výpisov z účtov vykonávala debetné operácie aj nad rámec kreditných operácií na svojom účte. Nakoľko žalovaná netvrdila ani nepreukázala, že by si doposiaľ splnila svoju povinnosť vrátiť žalobkyni peňažné prostriedky v plnom rozsahu, súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny vo výške 562,40 eur. V časti, pokiaľ si žalobkyňa uplatnila poplatky, ktoré neboli individuálne dojednané, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že predmetná zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, preto si žalobkyňa mala účtovať voči žalovanej len také poplatky, o existencii a výške ktorých bola žalovaná vopred oboznámená priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo v listine, ktorá tvorí so zmluvou celok a je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, poukázal na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti všeobecných obchodných podmienok spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobkyňa nepreukázala ani platné individuálne dojednanie 28 % ročného úroku priamo v spotrebiteľskej zmluve, nepredložila žiadnu listinu, ktorá by bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a z ktorej by bolo nepochybné, že sa so žalovanou dohodla o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Podotkol, že akékoľvek úroky alebo odplaty za užívanie požičanej sumy prislúchajú veriteľovi len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nastáva stav, kedy dlžník už nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby si veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o účte s klientkou (24.09.2008) nebol ešte v platnosti Zákon o platobných službách, pričom Zákon o platobnom styku poskytovanie platobných služieb na základe rámcovej zmluvy neupravoval. Zmluva o bežnom účte sa spravovala ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 708 ods. 2, § 711 ods. 1, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 101 ods. 1, 5 Zákona o platobných službách, všeobecné podmienky žalobcu a prechodné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 18 zákona č. 129/2010 Z. z., na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-42/15 z 09.11.2016, ust. § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách s tým, že predmetný zákon výslovne neustanovoval, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Naviac rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ ES - vec C-42/15 z 09.11.2016 konštatoval, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvanlivom nosiči. Pokiaľ sa týkalo rozhodnutia o trovách konania, uviedol, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 616,05 eur s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 562,40 eur. Jeho úspech predstavoval 91,29 %, neúspech 8,71 %, a teda žalobca mal čistý úspech v pomere 82,58 %. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať trovy prvostupňového i odvolacieho konania.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že je si vedomá svojej pohľadávky vo výške 562,40 eur, ktorú bude uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur. Je nezamestnaná, stará sa o 2 maloleté deti, jej jediný príjem je rodičovský príspevok, rodinné prídavky, čo spolu predstavuje 250,- eur. 4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Zastal názor, že žalovaná mala uviesť ňou tvrdené skutočnosti pred súdom prvého stupňa, na podklade čoho považoval jej žiadosť o povolenie splácať dlh v splátkach za bezpredmetnú.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP) a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania (podľa § 385 CSP a contrario) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdil.
6. Po preskúmaní veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ zamietol žalobu žalobcu ohľadne uplatnených poplatkov a úroku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu považoval za potrebné dodať, že pokiaľ žalobca povolil žalovanej prečerpať finančné prostriedky, v podstate jej ich požičal, čo znamená, že vo svojej podstate ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov na bežnom účte žalovanej. Preto i takáto zmluva by mala obsahovať podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako boli vymedzené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Najmä takáto zmluva mala okrem všeobecných náležitostí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby podmienky a zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení, podľa ktorého pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak však neobsahuje náležitosť uvedenú mimo iných i v odseku 2 písm. h), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Naviac podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
7. Z uvedeného potom možno uzavrieť, že žalobca bol povinný uviesť konkrétnu výšku úrokovej sadzby, za ktorú požičiaval žalovanej finančné prostriedky (povolil jej ich prečerpať) tak, aby žalovaná vedela, za akých podmienok si peniaze požičiava, akú sumu peňazí zaplatí žalobcovi navyše, teda, aby vedela, koľko ju táto služba poskytovaná žalobcom bude stáť. Pri absencii výšky úrokovej sadzby ide o úver bez úrokov a poplatkov, ako ustálil prvoinštančný súd.
8. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil.
9. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s výrokom o náhrade trov prvoinštančného konania, odvolací súd mal za to, že v danom prípade sú dané podľa § 257 CSP také výnimočné okolnosti, za ktorých súd nemusí náhradu trov konania úspešnému účastníkovi priznať. V tejto súvislosti považoval za podstatné to, že na strane žalobcu vystupuje finančná inštitúcia s dostatočným majetkovým zázemím a krytím. Na druhej strane žalovaná je nezamestnaná, stará sa o 2 maloleté deti, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, rodinné prídavky vo výške 250,- eur. Na podklade tohto odvolací súd uzavrel, že sú v danom prípade dané také výnimočné okolnosti, za ktorých je možné považovať aplikáciu § 257 CSP na daný prípad za plne odôvodnenú.
10. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd žalovanej nepriznal, nakoľko nepreukázala, že by jej v súvislosti s odvolaním podaným zo strany žalobcu účelne vynaložené výdavky vznikli.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)